Štepenie je jednou z najstarších a najosvedčenejších záhradkárskych techník, ktorou sa prenášajú vlastnosti jednej rastliny (napríklad odroda) na inú (podpník). Je to spôsob vegetatívneho rozmnožovania ovocných stromov, pri ktorom sa časť jednej rastliny (vrúbeľ) spojí s podpníkom druhej rastliny. Očkovanie alebo vrúbľovanie sú dva možné spôsoby nepriameho vegetatívneho rozmnožovania ovocných stromov. Aby bolo štepenie úspešné, je dôležité správne načasovanie, vhodný typ štepu a presné technické prevedenie.
Prečo štepiť marhule na slivku?
Mnoho záhradkárov používa štepenie marhúľ na zvýšenie úrody a zlepšenie odolnosti plodín. Jedným z najvhodnejších podpníkov je slivka. Štepenie stromov má mnoho výhod:
- Zachovanie kvalitnej odrody: Napríklad obľúbenej slivky, ktorá sa ťažko zháňa v záhradníctvach. Vrúbľovanie je jednou z najúčinnejších techník, ako zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody. Keďže táto metóda nám umožňuje kombinovať niekoľko odrezkov aj z ušľachtilých (vzácnych) odrôd na podpník či konár iného ovocného stromu, je viac pravdepodobné, že vyrastie geneticky presná kópia. Je to účinnejšie ako rozmnožovanie semenami. Môžeme vrúbľovať nové odrody, prevrúbľovať staré stromy.
- Rýchlejšie rodenie ovocia: Naštepené stromy často začnú rodiť skôr ako tie vypestované zo semien.
- Omladenie starého stromu: Starý strom môžete oživiť štepením novej odrody na jeho konáre.
- Viac odrôd na jednom podpníku: Na jednom stromčeku môžeme mať aj 2 - 3 odrody, poprípade s rôznou druhovou zastúpenosťou. V záhradkách často vyrastajú rôzne druhy slivkových podpníkov, najmä slivka biela, rôzne iné typy sliviek. Pokiaľ sú tieto stromčeky zdravé a nenapadnuté šarkou sliviek, môžeme do nich úspešne očkovať aj broskyne, marhule, v kombinácii so slivkami. Na jednom stromčeku tak môže rásť napríklad broskyňa s marhuľou, slivka s marhuľou a podobne. Broskyne a marhule veľmi často odumierajú, trpia rakovinou a glejotokom. Ak v záhradke odumrie časť s naštepenou napríklad marhuľou, ostane nám časť slivky, ringloty a podobne. Na jednom stromčeku môžeme mať naočkované napríklad aj skoršie a neskoršie dozrievajúce čerešne, višne a podobne.
Výber a príprava materiálu pre štepenie marhule
Výber podpníka
Podpníkom pre štepenie marhule môže byť divo rastúca slivka alebo iný kompatibilný druh. Dôležité je, aby bol podpník zdravý a mal dostatočný priemer pre zvolenú techniku štepenia.
Výber a odber vrúbľov (scions)
Vrúble sú v podstate jednoročné výhonky (letorasty), ktoré v sebe nesú presnú genetickú informáciu daného stromu. Ak napríklad vezmete vrúbeľ z jablone ‘Idared’ a naštepíte ho do vhodného podpníka, získate nový stromček so 100-percentnými znakmi tejto odrody.
- Všeobecné zásady: Vrúble musia byť jednoročné (vyrástli počas predchádzajúcej vegetácie), rovné a zdravé, rovnako ako celý materský strom. Vždy sa odoberajú len z obvodu, nikdy nie z vnútra koruny, kde neboli dostatočne oslnené, a teda nie sú ani správne vyzreté. Navyše ich treba brať z južnej strany stromu kvôli dostatku slnečných lúčov.
- Dĺžka vrúbľov: Ideálne je 30 až 40 cm. Niektorí ovocinári odporúčajú rezať ho spolu s 2 až 3 cm kúskom dvojročného dreva, ktoré má spomaliť vysychanie, iní nechávajú čapík, aby prípadný mráz nepoškodil drevo, a tento na jar odstraňujú.
- Termíny odberu: Ideálne počas zimy, najlepšie v období od polovice decembra do konca februára. Pre kôstkoviny (ako marhule) platí, že treba odoberať skôr, lebo skoršie pučia. Ideálnym termínom je obdobie Vianoc, najneskôr do polovice januára. Počas odberu vrúbľov nesmie mrznúť, a vhodný je aj zamračený deň s vyššou vlhkosťou vzduchu. Vtedy sú jednoročné výhonky v najlepšej kondícii. Ak sa odoberajú vrúble vo februári až v marci, už sa neuskladňujú, ale čo najskôr štepia zo stromu na strom.
- Špecifiká pre starú marhuľu s krátkymi prírastkami: Ak má stará marhuľa málo prírastkov, je vhodnejšie pokúsiť sa získať očko, nie vrúble, nakoľko výhonky nemusia byť dostatočne dlhé a kvalitné.
Skladovanie vrúbľov
Po odobraní sa vrúble zviažu a zväzky sa označia. Skvelým tipom je odobrať jednoročné a k nemu pár výhonkov dvojročného dreva pre lepšiu výživu a neskoršie vysychanie. Uskladňujeme ich na studenom a vlhkom mieste - napríklad na severnej strane domu vyhĺbime jamu, ktorú vystelieme machom a lístím, alebo v pivnici.
- Vrúble uložené v pôde: Ak nemáte problém s hrabošmi, vykopte pri severnej stene domu, stodoly, záhradného domčeka, garáže či inej stavby 30 až 40 cm ryhu, vysteľte ju machom, slamou alebo opadaným lístím, naležato do nej vložte zväzky vrúbľov, konce prekryte pôdou, a celé potom ešte daným krycím materiálom. Nakoniec ryhy zľahka prekryte zeminou. Takto vrúble udržíte v primeranom chlade a vlhku do marca/apríla, no pokojne až do mája.
- Vrúble uložené v pivnici: Ak ju máte dostatočne vlhkú a chladnú (vhodná je teplota okolo 5 °C), na uchovanie vám stačí vedro s pieskom, ktorý musí byť tiež primerane vlhký. Zväzky vrúbľov do neho nastrkajte (nastojato vedľa seba tak, aby sa nedotýkali) a minimálne do dvoch tretín ich pieskom aj zasypte.
Pred samotným štepením odobraté výhonky namočte na pár hodín do vody, aby doplnili stratené zásoby vody.
Výber a odber očiek (buds)
Z letorastov vyberáme len očká a tie sa vkladajú do podpníkov. Očká sa odoberajú zo zdravých častí ovocnej dreviny. Najvhodnejšie sú očká z oblasti vonkajšej koruny ovocného stromu. Listovú plochu z letorastov odstránime, pričom na letoraste nechávame len krátku asi 1 - 1,5 cm dlhú stopku, súčasne odstránime aj zálistky (malé lístočky rastúce po bokoch očka). Letorasty takto upravené nenechávame na slnku zaschnúť, ale ich dáme do nádobky s vodou, aby nezaschli. Očká sa po vyrezaní do 24 hodín vkladajú na štepený strom. Môžete ich vyrezať aj so stonkou a listom.
Základné techniky štepenia a očkovania
Znalosť techniky štepenia je rovnako dôležitá ako výber správneho termínu. Základom úspechu je ostrý nôž, kvalitný vrúbeľ, štepárska páska a štepársky vosk. Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita.
Vrúbľovanie (Grafting)
Vrúbľovanie je konkrétny druh štepenia, pri ktorom sa na podpník vkladá malý výhonok (vrúbeľ) z ušľachtilej odrody. Je to podtyp štepenia. Na vrúbľoch musí byť dosť zdravých púčikov.
Kopulácia a spojkovanie
Používa sa najmä pri rovnakom priemere podnože a vrúbľa (ideálne cca 1 cm). Je to veľmi spoľahlivá technika pre zimné vrúbľovanie. Pre aplikovanie vrúbľa tzv. spojkovaním vykonajte hladký a šikmý rez na podpníku aj samotnom výhone. Vznikne tak elipsový rez. Vrúbeľ sa následne zreže tak, aby mal výhon maximálne 5 púčikov. Potom sa priloží k rezu podpníka a pevne zviaže štepárskou páskou. Miesto vrúbľovania sa zatrie štepárskym voskom. Konár aj vrúbeľ treba zrezať šikmo v rovnakom uhle, aby bola styčná plocha čo najväčšia. Obidve rezné plochy treba k sebe priložiť a spoj spevniť obviazaním štepárskou páskou a prekryť štepárskym voskom. Nadstavbou je spojkovanie s jazýčkom, teda anglická kopulácia.
Štepenie za kôru
Táto metóda je vhodná, ak je podnož hrubšia ako vrúbeľ, a uplatňuje sa najmä pri jarnom štepení sliviek alebo jabloní. Vrúbeľ zostáva rovnako zrezaný ako v prípade klasického spojkovania, no jeho spodná časť sa skracuje tak, aby bolo možné vrúbeľ priložiť na kôru podpníka. Podpník sa vodorovne zreže a rovnako tak sa šikmo zreže z jednej strany kôra aj s časťou dreva. Týmto spôsobom sa vytvorí primeraný rez pre vrúbeľ. Vrúbeľ sa priloží k šikmej zrezanej časti a pevne zviaže.
Štepenie do rázštepu
Ide o najstarší známy spôsob vrúbľovania, používaný na navrátenie rodivosti starším stromom so zdravým podpníkom. Kmeň alebo konár (od 5 do 8 cm) sa jemne rozštiepi a do rázštepu sa vloží vrúbeľ zrezaný do klina, aby sa dotýkali rastovou časťou pod kôrou. Do rázštepu sa vkladajú 2 vrúble oproti sebe. Základný predpoklad úspechu pri tomto spôsobe je umiestnenie oboch vrúbľov tak, aby sa dotýkali kambia podpníka. Klin vrúbľa má do rozštiepenej medzery padnúť čo najlepšie. Pri nesprávnom vsadení vrúble zasychajú.
Štepenie pod kôru
Tento spôsob je vo všeobecnosti menej náročný na techniku rezu, ale vyžaduje veľkú trpezlivosť a pozorovací talent, nakoľko musíme správne vystihnúť čas miazgy. Čerešne môžeme spojkovať už vo februári, ale dostatok miazgy na štepenie pod kôru môže nastať až v druhej polovici apríla. Ako zistíme vhodný termín? Nad predpokladaným miestom štepenia vykonáme pokusný zárez do kôry - tá sa musí celkom oddeliť od dreva. Týmto spôsobom preštepujeme podpníky hrubšie ako vrúbeľ. Postup začína rezom kolmým na podpník a následným zahladením ostrým nožom. Počet vrúbľov volíme podľa hrúbky podpníka. Pri podpníku hrubom menej ako 2,5 cm postačí jeden vrúbeľ. Pri priemere do 5 cm stačia 2 vrúble oproti sebe. Kôru narežeme kolmo na prvý rez v dĺžke asi 3 cm. Kôru oddelíme od dreva. Vrúbeľ zrežeme spojkovacím rezom a na spodnej strane vrúbľa urobíme malý rez oproti veľkému, aby sa kôra na konci vrúbľa pri zasúvaní pod kôru nevyhrnula. Vrúbeľ zasunieme pod otvorenú kôru podpníka. Polmesiačik na vrúbli zostane opäť nad úrovňou rezu podpníka. Väzba pri tomto spôsobe musí byť naozaj tuhá, aby kambiálne vrstvy k sebe tesne priľnuli. Spôsobom pod kôru môžeme uplatniť okrem preštepenia hrubších podpníkov aj pri premostení rán na kmeni spôsobených ohryzom či iným poškodením. Ak chceme omladiť staré ovocné stromy, ktoré prestali dostatočne rodiť, ale stále majú vitálny podpník, použite vrúbľovanie pod kôru.
Vrúblovanie pod kôru
Očkovanie (Budding)
Očkovanie je špecifický typ štepenia, pri ktorom sa neprenáša celý výhonok (ako pri vrúbľovaní), ale len jeden jediný púčik - tzv. očko - spolu s kúskom kôry. Očkovanie je jednou z techník štepenia ovocných stromov. Do podpníka alebo konára jedného stromu sa pri ňom prenáša tzv. očko (čo je puk so štítkom kôry) druhého či príbuzného stromu. Prenášané očko má menšie rozmery ako časť podpníka, na ktorú puk umiestňujete. Očkovanie možno použiť pri všetkých ovocných stromčekoch a kríkoch, ale aj pri okrasných stromoch. Očkujeme do podpníkov s priemerom asi 0,5 - 1 cm, to znamená, že očkuje sa len do tenkých mladých letorastov, ktoré nám vyrastú od apríla do začiatku očkovania. Ak očkujeme do hrubších výhonkov, ujateľnosť je veľmi nízka, poprípade žiadna. Ak sa rozhodneme očkovať staršie stromčeky, tie si už skoro na jar pripravíme, to znamená, že jednotlivé staršie podpníky voľne rastúce v záhradke skrátime na výšku 30 - 40 cm, aby sa nám do začiatku očkovania rozvetvili a vytvorili tenké letorasty, do ktorých v auguste budeme očkovať. Ujatie zistíte po 2 týždňoch, keď vyčnievajúca listová stopka, v ktorej má v pazuche očko, uschne a odpadne. Do konca leta vyrastie z očka mladý výhonok.
Letné očkovanie do T-rezu
Najčastejšie sa používa letné očkovanie do T-rezu, ktoré sa robí v čase, keď sa kôra ľahko oddeľuje - to je spravidla od polovice júla do konca augusta, v závislosti od počasia. Je ideálne pre slivky, marhule aj čerešne. Z podnože odstránite bočné výhony a očistíte miesto, kam pôjde očko. Na kôre urobíte nožom rez v tvare písmena T (vertikálny asi 2,5 cm dlhý a horizontálny asi 1 cm). Potom z vrúbľa (odrody, ktorú chcete naštepiť) vyrežete očko s tenkou vrstvou kôry a vložíte ho pod okraje T-rezu. Následne očko pevne previažete očkovacou páskou alebo gumičkou, aby dobre priliehalo. Najvhodnejší je očkovací nôž - malý, ostrý a s jemne zahnutou čepeľou, často aj s plochou časťou na odklápanie kôry. Po približne 2 až 3 týždňoch skontrolujte očko - ak je zelené a zdravé, očkovanie bolo úspešné.
Očkovanie na spiace očko
V skorších termínoch (koniec júna, začiatok júla) sa očkuje tzv. „na spiace očko“, ktoré vyraší až na jar. Ak by očkovanie nebolo úspešné, dá sa zopakovať v auguste na opačnej strane podpníka. Ujatie zistíte rovnako, ale výhonok vyrastie až na budúci rok na jar.
Forkertovo očkovanie
Ak sa kôra podpníka, či už vplyvom sucha alebo pri očkovaní na konci vegetácie, nedá odlúpiť, vtedy použijeme Forkertovo očkovanie. Na podpníku urobíme hladký zárez s jazýčkom, podobne ako pri štepení do boku. Pri tzv. Forkertovom očkovaní treba do podpníka vo výške 0,2 až 0,3 m zhora vyrezať jazýček kôry aj s jemnou časťou dreva.
Špecifiká štepenia marhúľ na slivky
Termíny štepenia sliviek (a marhúľ na slivku)
Otázka kedy štepiť slivky alebo presnejšie kedy štepiť slivku, patrí medzi najčastejšie v záhradkárskych fórach. Slivky sa dajú štepiť viacerými spôsobmi, ale najčastejšie ide o štepenie vrúbľovaním na jar alebo očkovaním v lete.
- Jar (marec - apríl): Zimné vrúbľovanie alebo skôr „predjarné štepenie“ sa vykonáva ešte pred pučaním stromov v marci až začiatkom apríla, keď sa ešte miazga v stromoch len začína hýbať. Je to ideálny čas na vrúbľovanie metódou kopulácie alebo anglickej kopulácie. Tento termín sa označuje ako termín štepenia stromov pre slivky s najvyššou úspešnosťou pri uchytení vrúbľov.
- Leto (júl - august): Letné štepenie stromov formou očkovania je výborný spôsob, ako rozmnožiť slivky. Výhody letného štepenia sú, že miazga v podnoži dobre prúdi, čo zvyšuje pravdepodobnosť prijatia očká. Najlepšie funguje koncom júla až v prvej polovici augusta. Je vhodné pre tých, ktorí nestihli jarný termín.
- Jeseň: Štepenie stromov na jeseň sa neodporúča pri slivkách, pretože vrúble sa do zimy nemajú čas dobre uchytiť. Jesenné štepenie je riskantné kvôli mrazu a nižšej aktivite miazgy.
Umiestnenie štepenia marhule
Ak je sadenica mladá a krátka, miesto štepenia by malo byť asi 30 cm nad zemou. Staršie stromy môžu byť vyššie - až do 1 m. Neodporúča sa zasadiť odrezok v blízkosti samotnej pôdy, pretože marhule samotné majú nižšiu mrazuvzdornosť ako slivky.
Postup pri štepení marhule na slivku (príklad)
Vetvička marhúľ by mala byť šikmo odrezaná z oboch strán a tvoriť pliecko, ktoré mierne prereže začiatok rezu v jednej priamke. Ostrý hrot rezu ľahko zahryznite nožnicami. Spodok rezu marhule vyrežte šikmo. Orežte slivku v požadovanej výške, urobte šikmý rez v rovnakom uhle ako marhuľový rez a podobný vertikálny rez. Marhuľu skombinujte so slivkou tak, aby stonka tesne priliehala. Miesto očkovania zabaľte elektrickou páskou. Z filmu postavte čiapku a pripevnite ju voľne, aby ste ju neodfúkli vetrom bez toho, aby ste blokovali prístup vzduchu, inak by sa podporili obličky.
Kompatibilita a odolnosť voči chorobám
Pre zdravý vývin letorastov, odolnosť rastlín voči hubám a plesniam je mnohými zákazníkmi overená kvalita prípravku Horká soľ s Boraxom. Vrúbľovanie, štepenie či štepenie sliviek sa záhradkárom - začiatočníkom vo všeobecnosti neodporúča. Nie kvôli náročnosti techniky, tá je pomerne jednoduchá, ale skôr z dôvodu, že si môžete do zdravého stromu naočkovať s novou odrodou slivky aj šarku. Ide o nebezpečné ochorenie, ktoré likviduje celé slivkové sady. Ak ste si zdravotnou kondíciou očkovacieho materiálu naozaj istí, očkovanie sliviek sa v praxi uplatňuje najmä počas leta. Ide o metódu, pri ktorej sa na podpník (čiže divo rastúcu slivku alebo iný kompatibilný druh) naštepuje očko zošľachtenej odrody. Tento spôsob sa teší obľube pre svoju jednoduchosť, vysokú úspešnosť a šetrnosť k podpníku.
Dôležité zásady pre úspešné štepenie
Štepenie je zručnosť, ktorá vyžaduje skúsenosti a presnosť, avšak všetko prichádza s cvikom. Jar je príhodný čas, aby sme rozmnožili tie ovociny, ktoré nám najviac chutia, zachránili odrodu zo starého torza v opustenom sade či počas vychádzky zušľachtili plánku v chotári. Štepenie je veľmi výrazným zásahom do života každého stromu, preto sa ho snažíme vykonávať čo najcitlivejšie, každému stromu na mieru. Vo všeobecnosti je najlepšie preštepovať mladé stromy, ešte nerozvetvené hrotiaky či základy koruniek. Vyhýbame sa drastickým zákrokom, pri ktorých je zvykom preštepovať staršie stromy „na kmeni“. Aj pri štepení a preštepovaní platí zásada, že nevytvárame poranenia, ktoré strom nemôže zahojiť.
- Načasovanie: Správne načasovanie je pri štepení kľúčové. Staré príslovie hovorí, že štepiť začíname vonku vtedy, keď je štepár schopný udržať nôž bez toho, aby mu mrzli ruky. V našich končinách tento termín zväčša pripadá na koniec februára, kedy už môžeme spojkovať čerešne, višne, postupne aj slivky, marhule, hrušky, duly, jarabiny aj oskoruše, ako posledné si nechávame jablone, moruše a gaštany na polovicu apríla. Poradie vrúbľovania nám napovedia aj vrúble uskladnené v pivnici a postupnosť ich rašenia. Ak má podpník naliate púčiky, znamená to, že pletivá sú aktívne, a môžeme štepiť. V skorom štádiu jari používame spôsoby, ktoré nevyžadujú prítomnosť miazgy.
- Zdravá podnož je základom úspechu.
- Sterilizácia nástrojov: Zabráni prenosu chorôb.
- Zviazanie a voskovanie spoja: Je dôležité pre ochranu štepu pred vysychaním. Spoje spevňujeme štepárskou páskou, všetky rany (po celej ploche) ošetrujeme voskom alebo emulziou.
- Presnosť spojenia: Aby sa vrúblik ujal, musí dôjsť k zrasteniu, teda vyplneniu všetkých medzier medzi podpníkom a vrúbľom hojivým pletivom - kalusom. Predpokladom zrastenia je čo najvyššia miera prekrytia vrstvy kambia na podpníku s vrstvou kambia na vrúbli. Práve pod kôrou sú najdôležitejšie cievy a zväzky pre výživu a rast. Rez nech je hladký, pri takmer každej technike vrúbľovania sa odporúča o dĺžke max. 3 cm.
- Označenie odrôd: Aby ste neskôr vedeli, kde je čo naštepené. Vystrihnite prúžky z plechovky od nápoja a použite nezmývateľnú fixku, prípadne názov vyryte hrotom klinca.
- Starostlivosť po štepení: Po niekoľko nasledujúcich rokov zasa na jar vykonávame rez. Tri až štyri roky po štepení by už štep vysadený na trvalom mieste mal byť dostatočne vyvinutý (nie však vždy), aby niekoľko rokov vydržal aj bez našej opatery. Najviac starostlivosti vyžadujú stromy preštepené „na hlavu“. Pri následnej výchove štepu dochádza k zakracovaniu výhonov, opakovanému čisteniu podpníka, odstraňovaniu konkurenčných výhonov aj znižovaniu počtu pôvodných vrúbľov na hlave. Počiatočný väčší počet vrúbľov má za cieľ zabezpečiť dostatočnú výživu a rast kalusu po celom obvode rany.
Najčastejšie chyby pri štepení
- Zlý termín štepenia: Napríklad príliš skoré štepenie počas silných mrazov, alebo príliš neskoré v lete. Najčastejšou príčinou neúspechu nie je ani tak nekvalita rezu, skôr sa pod nezdar podpíše výber nesprávneho spôsobu štepenia - napríklad štepenie pod kôru v čase, kedy nie je prítomná miazga. Tento neúspech je veľmi častý pri čerešniach, ktoré napriek skorému rašeniu nastupujú do plnej miazgy pomerne neskoro, často až v druhej polovici apríla.
- Nesprávne spojenie kambiu: Kambium (živé pletivo pod kôrou) musí byť v kontakte, inak štep neprežije.
- Použitie vyschnutých vrúbľov: Dbajte na správne uskladnenie a pred štepením vrúble namočte.
- Zabudnutie na zavlažovanie: Najmä v letnom období po očkovaní.
- Naočkovanie choroby: Nebezpečné ochorenie šarka môže zlikvidovať celé slivkové sady, preto je dôležité mať istotu v zdravotnej kondícii očkovacieho materiálu.
- Kvitnutie vrúbľov kôstkovín namiesto rastu: Ak nám zakvitne vrúbeľ pri štepení jabloní a hrušiek, nič sa nedeje. Tieto druhy obsahujú zmiešané puky - postačuje kvety vyštipnúť a následne nám krásne vyrastie letorast. Iná situácia nastáva pri kôstkovinách, kde sa na bočných pukoch jednoročného dreva môžu vyskytovať len kvetné puky (obzvlášť u čerešní a višní). Ak chceme zachrániť starú višňu, môže sa stať, že nám roky budú vrúble len kvitnúť. Na vrúbli kôstkovín (napr. višní a čerešní) sa nesmú nachádzať len bočné púčiky, ale mali by obsahovať aj púčik vrcholový.