Pestovanie kivi: Komplexný sprievodca

Plody aktinídie (kivi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Ako pestovať kivi doma, aby ste si mohli vychutnať šťavnaté plody plné chuti? Kivi je jednou z najobľúbenejších exotických ovocí, ktoré prináša výnimočnú chuť priamo do vašej záhrady. Tieto ovocné liány, pôvodom z Číny, sú známe svojimi výnimočnými plodmi s jemnou, sladko-kyslou chuťou. Okrem chutných plodov nás potešia aj nádherné kvety. Kivi (správne slovensky kivi, Actinidia) je populárne ovocie, ktoré môžete pestovať aj vo vlastnej záhrade. Táto ovocná liana je známa nielen svojimi chutnými a výživnými plodmi, ale aj rýchlym rastom a dekoratívnym vzhľadom.

Úvod do pestovania kivi (aktinídie)

Aktinídia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu. Vytvára dlhé výhonky s listami, ktoré dokážu odparovať veľa vody, preto je potrebné im zabezpečiť vhodné miesto a dostatočnú vlhkosť. Aktinídia je mohutná, rýchlorastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Mladé výhony za deň dokážu narásť o 5 až 20 cm. Veľké dekoratívne listy sú zospodu plstnaté, odparí sa z nich veľa vody.

Aj keď si kivi väčšinou spájame s krajinou Nového Zélandu, jeho korene siahajú do Číny, kde bol pôvodne známy ako čínska egreš. Prvé záznamy o pestovaní tohto ovocia možno nájsť v čínskych historických dokumentoch, kde sa spomína ako delikatesa vyhradená pre cisársku rodinu. Aktinídia (Actinidia), je rod drevín, ktorý pochádza z východnej Ázie. Na severe zasahuje až na Sibír a na juhu do Indočíny. Ich plody sú známe ako kivi. Aktinídie sú kríky vysoké až do 6 m, alebo liany dorastajúce až 30 m. Majú striedavé jednoduché zubaté listy.

Príchod kivi na európske pôdy sa datuje do začiatku 20. storočia. Na Slovensku sa začalo s jeho pestovaním o niečo neskôr. Významným míľnikom pre slovenské pomery bol import prvých sadeníc v druhej polovici 20. storočia, kedy sa začali skúmať možnosti adaptácie tejto rastliny na miestne klimatické podmienky. Prvé úspešné úrody kivi vypestované na Slovensku boli zaznamenané v 80. rokoch. Išlo o odrody dovezené z Nového Zélandu a Talianska, ktoré boli odolnejšie voči mrazom. Po týchto úspechoch pestovanie kivi začalo naberať na popularite. Pestovanie kivi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá.

Botanická charakteristika a odrody kivi

Kivi, známe pod botanickým názvom Actinidia deliciosa, patrí do rodu Actinidia, ktorý zahŕňa viac ako 50 druhov. Kvety bývajú biele, s piatimi okvetnými lístkami. Samičie kvety rastú osamotene, samčie kvety slúžia na opelenie samičích, pričom následne opadnú. Môžeme ich nájsť na výhonkoch, často v skupinkách po troch. Kvety sú opelené hmyzom, najmä včelami a čmeliakmi. Okvetné lístky sa zvyčajne prezentujú v odtieňoch bielej alebo žltej farby, pričom stred kvetu - tyčinky, môže byť farebne odlišný.

Kivi je dvojdomá rastlina, čo znamená, že samčie a samičie kvety sa nachádzajú na oddelených rastlinách. Tento faktor je kritický pri plánovaní výsadby, pretože pre úspešné opelenie je potrebné mať v blízkosti samičie rastliny aj samčie. Aktinídie sú väčšinou dvojdomé. Na štyri samičie rastliny pridáte približne jednu opeľovačku. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Aktinídia je dvojdomá rastlina a tomuto faktu by sme mali veriť viac ako reklamám ponúkajúcim jednodomé samoopelivé odrody. Tých je mizivé množstvo a sú v samoopeľovaní neisté, preto je vhodnejšie zakúpiť k 3 až 5 samiciam aspoň jedného samca. Samčie kvety sú jednopohlavné, samičie majú zreteľné znaky oboch pohlaví, no ich peľ je len výnimočne klíčivý, čím sa rastlina bráni samoopeleniu a tým možno i genetickej degenerácii. Samičie kvety väčšinou vyrastajú po jednom, zatiaľ čo samčie obyčajne po troch spolu.

Typy a odrody kivi

Kivi patrí do rodu Actinidia a zahŕňa niekoľko druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, chuťou a odolnosťou voči mrazu. Plodom je niekoľko cm veľká bobuľa obsahujúca množstvo malých semien. U väčšiny druhov sú plody jedlé. Väčšina plodov je však menšia ako u nás v obchodoch pestovaných druhov, resp. odrôd. Plody maloplodých kivi skôr pripomínajú u nás pestované egreše. Aj keď sme zvyknutí na kivi s hnedou, chlpatou šupkou a zelenou dužinou, existuje na trhu aj široká škála rôznych druhov a odrôd kivi.

• Aktinídia čínska (Actinidia chinensis / Actinidia deliciosa) - veľkoplodý druh. Je to druh, ktorého plody kivi kúpite v obchodoch (napr. odroda Hayward). Pre naše podmienky je však nie príliš vhodný. Je ho možné pestovať len v najteplejších regiónoch a na chránených miestach. Počas vegetačného pokoja znesie teploty max. -16°C, ale to len vyzreté staršie rastliny. Medzi ďalšie odrody patria ’Abbott‘ (vhodná pre chladnejšie oblasti; plod 60 g), ’Bruno‘ (plod do 55 g), ’Monty‘ (plod 45 až 60 g), ’Cramer‘ (zakrpatená forma ’Haywardu‘), ’Starella‘ (vznikla krížením ’Haywardu‘ s aktinídiou argutou, je odolnejšia proti vymŕzaniu), ’Ashoka‘ (holandské šľachtenie pre strednú Európu, odoláva i silnejším mrazom).
• Aktinídia význačná (Actinidia arguta) - patrí medzi maloplodé druhy. Tento druh je najmrazuvzdornejší a znáša teploty klesajúce aj pod -30°C. Často sa označuje aj ako mini kivi alebo kivi bobuľa. Plody sú menšie a bez chlpov, dajú sa konzumovať celé. Patrí sem napr. odroda Issai (ktorá je jednodomá a nepotrebujeme opeľovača) a Weiki. Medzi najrozšírenejšie patrí aktinídia význačná, obľúbená pre vysokú mrazuvzdornosť, jednoduché pestovanie a výnosnosť. Rastliny rodia drobné, sladké plody, ktoré dozrievajú od augusta do októbra.
• Aktinídia kolomiktová (Actinidia kolomikta) - taktiež veľmi odolný druh, vyniká najvyššou mrazuvzdornosťou - znesie až -40 °C. Rastlina je dvojdomá, takže vyžaduje opeľovača. Jej listy sú ozdobné v zeleno-bielo-ružových odtieňoch, čo ju robí obľúbenou aj ako dekoratívnu rastlinu. Plody sú veľkostne podobné predchádzajúcemu druhu, akurát sú viac oválne. Kvitne skôr ako aktinídia význačná, preto je vyššie riziko poškodenia jarnými mrazíkmi.
• Zlaté kivi (Actinidia chinensis) - tento druh má hladkú šupku a zlatú dužinu. Plody sú sladšie a jemnejšie než u klasického kivi. Tvarom pripomína vajce.
• Červené kivi (Actinidia purpurea) - známe ako Purple Kiwi. Charakteristická je červenými plodmi so sladkokyslou chuťou, ktoré dozrievajú skôr než plody A. arguta.

Požiadavky na prostredie a stanovište

Kivi prosperuje najlepšie na južne orientovaných stranách, kde je chránené pred vetrom. Rastliny využívajú teplo odrazené od stien, čo im pomáha prekonať chladnejšie obdobia. Kivi je teplomilná rastlina, preto je pre jej pestovanie na Slovensku dôležité vybrať lokalitu s dostatkom slnečného svitu a chránenú pred silnými vetrami. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Aktinídie si vyžadujú slnečné stanovište chránené pred vetrom.

Ideálny substrát a pôdne podmienky

Pre pestovanie použijeme ľahší výživný substrát s mierne kyslou reakciou pH 5,5-6. Rastlina najlepšie rastie v ľahkej piesočnatej pôde s nízkym obsahom vápnika, ktorú môžeme obohatiť o kompost alebo hnoj. Pôda by mala byť mierne kyslá, pH 5,5 až 6,5. Výživná by mala byť najmä vrchná vrstva pôdy, nakoľko kivi má plytké korene. Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou, teda s pH 5,5 až 6, nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny. Pred výsadbou je vhodné pôdu pripraviť pridaním rašelinového substrátu. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk. Kiwi preferuje mierne kyslý substrát, nie až taký kyslý ako povedzme čučoriedky, ale prídavok neodkyslenej rašeliny mu spraví dobre. (či je rašelina odkyslená alebo má svoje prirodzené pH býva uvedené na obale).

Výsadba a opora

Kivi by sa malo sadiť na jar, ideálne po posledných mrazoch, aby sa predišlo poškodeniu mladých rastlín. Aktinídie sa vysádzajú na jar, aby mali dostatok času zakoreniť pred príchodom zimy. Rastliny potrebujú dostatok priestoru pre rast, preto by sa mali sadiť vo vzdialenosti minimálne 3 až 5 metrov od seba. Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú. Netreba sa obávať, že by medzery na začiatku výsadby vyzerali neesteticky. Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Vysádzame ich do hlbokých, dobre priepustných, ľahko kyslých pôd s dostatkom živín. Tie je vhodné zapraviť do pôdy už s predstihom, kedy do hĺbky aspoň 60cm pridáme dobre vyzretý kompost, či hnoj.

Kivi je popínavá rastlina, ktorej sa najlepšie darí na pergolách, múroch alebo plotoch, po ktorých sa môže ťahať. Rastlinu je vhodné pravidelne priväzovať k pripravenej konštrukcii. Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, bude ich potrebné nahradiť pevnejšou oporou. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre. Ak vysádzame kivi k drôtenkám ako vinohrad, tvoríme akýsi „kivihrad“, tak volíme spon výsadby 4 až 5 × 2 až 5 m pri výške drôtenky asi 2 m. Prvý drôt je vo výške 60 až 90 cm a ďalšie každých 50 cm. Ako už bolo spomenuté pre naše podnebné pásmo sú vhodnejšie maloplodé druhy, ktoré znášajú bez problémov naše zimy. V južných vinohradníckych regiónoch môžeme pestovať aj veľkoplodé odrody, avšak počas chladnejších zím, je nutná ochrana proti mrazu.

Pestovanie kivi v kvetináči

Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kivi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kivi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu. Kivi môže byť pestované v kvetináči na balkóne či terase. Je však dôležité, aby malo kde rásť. Zabezpečte oporu pre lianu. Rastliny vysadené v nádobách sú ešte náchylnejšie a vyžadujú správne zazimovanie. Rastlinu na zimu presúvame do interiéru a opäť ju vynášame von až v polovici mája.

Starostlivosť o kivi

Zálievka a hnojenie

Kivi má veľké listy, z ktorých sa vyparuje veľa vody. Rastlina preto potrebuje sústavnú závlahu. Je citlivá na preschnutie substrátu, no pôda nesmie byť úplne zamokrená. Ak ju včas zavlažíme a nie je veľmi poškodená, znovu obnoví rast. Rastliny sú citlivé na preschnutie, najmä v prvých rokoch po vysadení. Zabezpečenie pravidelnej zálievky, najmä počas suchších období, je kľúčové. Kritické sú najmä obdobia kvitnutia, rastu a dozrievania plodov. Kivi potrebuje pravidelnú zálievku, zvlášť v teplejších mesiacoch a počas suchých období, aby sa udržala vlhká, ale nie premokrená pôda. Ak sa rastlina dostane do tretieho roku a začne tvoriť plody, dávku hnojiva je vhodné zvýšiť.

Prvé hnojenie kivi by sa malo začať až na jar druhého roka. Počas sezóny pravidelne prihnojujeme. Na hnojenie kivi môžeme použiť kompost aj komerčné hnojivá. Hnojivo by malo obsahovať draslík a fosfor. Dávka by mala byť v druhom roku približne 100 g, na tretí rok dvojnásobná až trojnásobná. V predjarí a na jar prihnojujeme napr. organickými hnojivami. 5-ročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky.

Rez a tvarovanie

Rez kivi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kivi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Rez robíme koncom zimy alebo na jeseň po opade listov, ďalšie skracovacie a presvetľovacie rezy robíme počas vegetácie. Prerezávanie by sa malo vykonávať skoro na jar alebo po zbere úrody na jeseň. Odstráňte všetky slabé alebo poškodené vetvy, čím zabezpečíte, že energia rastliny sa sústredí na vývoj silných a zdravých výhonkov.

Postup rezu:

• Povýsadbový rez: V prvom roku zrežeme hlboko za 1-3 očkom, aby sme podporili vznik terminálneho výhonku.
• Zimný rez: Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky. Staré vyrodené drevo pri zimnom reze odstránime. Takto režeme samičie rastliny.
• Letný rez (presvetľovací a skracovací): V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Po júnovom nasadení plodov zrežeme výhonky za posledným plodom. Druhýkrát zrežeme ihneď po zbere.
• Tvarovanie: Základné vetvy vyväzujeme vo vzdialenosti zhruba 50 cm od seba, v dĺžke zhruba 2-3 m. V prvých rokoch ich bočné výhonky skracujeme na 2-4 očká, z ktorých neskôr vyrastú ďalšie plodivé vetvy.

Aktinídie ako ovíjavé liany majú enormne rýchly rast a ročné výhony často dosahujú dĺžku až 8 m. Pri reze pamätáme na to, že aktinídia plodí na jednoročnom dreve, teda odstraňujeme predovšetkým staršie odplodené výhony. Nadbytočné a konkurenčné výhony aj v lete vystriháme a plodné výhony skrátime s ponechaním 5 až 8 listov nad posledným plodom. Pri presvetľovaní dbáme na to, aby sa konkurenčné výhony neovíjali okolo kosterných alebo plodných výhonov, lebo to sťažuje pri reze ich odstraňovanie.

Ochrana pred mrazom

Mladé rastliny kivi sú obzvlášť citlivé na mrazy, je dôležité pripraviť adekvátne krytie počas zimných mesiacov alebo v prípade náhlych mrazov na jar. Mladé rastliny je vhodné prvé tri roky na zimu prikryť čečinou alebo zamulčovať a obaliť netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu. Pokiaľ máme tú možnosť, tak mladé rastliny aktinídie uschováme napr. do skleníka či zimnej záhrady. Rastliny majú tendenciu vymŕzať už pri -12 °C. Aktinídia má krátke obdobie dormancie (zimného pokoja), preto je pripravená na rašenie už na prelome starého a nového roku. Keď v nej počas teplej zimy začne prúdiť miazga a drevo zmrzne, tak z pravokorenného koreňa (ak je kivi namnožené z rezkov) na jar vyrazia nové výhony danej odrody. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C, neskôr však mrazuvzdornosť klesá, takže kvety zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch, aby neplesniveli. Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť a u nás pestované odrody v dospelosti znesú zimnú teplotu až -16 °C i menej. V chladnejších oblastiach môže byť kivi citlivé na mrazy. Mulčujte oblasť okolo koreňov, aby ste ochránili koreňový systém pred chladom.

Rozmnožovanie kivi

Efektívne šľachtenie a reprodukcia kivi sú kľúčové pre zabezpečenie zdravých a vysoko produktívnych rastlín. Tieto metódy umožňujú pestovateľom vyberať a šíriť najlepšie vlastnosti rastlín, čím sa zvyšuje celková kvalita a množstvo úrody. Úspešné je aj množenie rezkovaním pri teplote 19 °C.

• Odrezkami: Táto metóda zahŕňa odrezanie zrelých stoniek z existujúcich rastlín a ich zakorenenie. Odrezky by sa mali brať skoro na jar alebo v lete a mali by obsahovať aspoň dve až tri očká. Rezky režeme v zime zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm, máčame ich v stimulátore, sadíme do polovice dĺžky do mierne vlhkého substrátu a pod stálou teplotou ich necháme zakoreniť. Letné polovyzreté rezky zasa režeme od polovice júla do polovice augusta a sadíme ich rovnako ako zimné rezky. Letné rezkovanie býva úspešnejšie.
• Vrstvenie: Vrstvenie zahŕňa ohnutie vetvy k zemi, jej čiastočné zakopanie a zabezpečenie, kým sa nevytvoria nové korene.
• Semenami: Aj keď je menej bežná pre komerčné účely, kivi možno tiež rozmnožovať semenami. Semená sa zbierajú z dozretých plodov, vyčistia sa a nechajú sa vysušiť. Keďže sú veľmi drobné, musíme ich hneď vysiať alebo stratifikovať vo vlhkom piesku, a to 2 týždne pri teplote 5 °C. Ešte vhodnejšie je vystaviť ich v rytme 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Určitou výhodou niekedy môže byť ich väčšie prispôsobenie sa okolitej klíme. Nevýhodou je, že musíme dlho čakať na kvet, lebo len podľa neho môžeme určiť pohlavie semenáčika.
• Očkovanie: Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm očkujeme v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Pred očkovaním podnože dobre zavlažíme a 14 dní pred očkovaním ich zrežeme vo výške 20 cm. Očká berieme z jednoročných výhonov a očkujeme čo najnižšie pri zemi.

Zber a skladovanie úrody

Správne načasovanie zberu a efektívne spracovanie sú rozhodujúce pre zachovanie kvality a čerstvosti kivi. Kivi sa zvyčajne zbiera, keď plody dosiahnu plnú veľkosť, ale ešte predtým, než dozrejú na rastline. Na Slovensku je obvyklý čas zberu kivi od konca septembra do začiatku novembra, v závislosti od počasia a odrody. Plody by mali byť pevné na dotyk a zelené, bez zjavných známok nadmerného zmäknutia alebo poškodenia. Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra, keď počasie nemusí byť dlhodobo priaznivé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté. Dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach.

Plody kivi môžeme zbierať až na jeseň (september/október), avšak treba sa vyvarovať prvým mrazom. Odporúča sa ich zbierať spolu so stonkou za pomoci nožníc alebo ich jednoducho otrhnúť. Ak nám ovocie nestihlo dozrieť pred mrazmi, môžeme ho otrhnúť a nechať dozrieť v lepších podmienkach. Plody dozrievajú na jeseň, maloplodé odrody zbierame priebežne ako dozrievajú až po príchod mrazov. Na kríku vydržia i niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť i vitamín C. Plody je dobré skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu. Kivi sa dá spracovať do rôznych foriem, ako sú džemy, šťavy alebo sušené plody.

Škodcovia a choroby

Aktinídia je pomerne odolná voči chorobám a škodcom. Kivi môže byť zasiahnuté rôznymi škodcami a chorobami, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie rastlín a úrodu. Ak sa už nejaká choroba objaví, jedná sa o hniloby koreňov a plodov. Zo škodcami jej najčastejšie napádajú štítenky. Pravidelná kontrola: Pestovatelia by mali pravidelne kontrolovať rastliny na prítomnosť škodcov a známky chorôb. Chemické ošetrenie: V prípade vážneho napadnutia môže byť potrebné použitie fungicídov alebo insekticídov.

tags: #substrat #na #pestovanie #kivi