Krásny zelený trávnik je pýchou každej záhrady. Aby ste dosiahli hustý a zdravý trávnik, je potrebné venovať pozornosť jeho správnemu založeniu aj následnej starostlivosti. Tento praktický sprievodca sa zameriava na zakladanie trávnika špecificky na ťažkej ílovitej pôde, ktorá vyžaduje osobitnú pozornosť.
Prečo je ílovitá pôda problémom pre trávnik?
Ílovitá pôda je často popisovaná ako ťažká, hrudovitá a mazľavá. Tento typ pôdy má síce vysokú úrodnosť, no s rastúcim množstvom ílovitých častíc je náchylná na zamokrenie a má veľmi málo zložiek, ktoré by zlepšovali jej štruktúru. V ílovitej pôde majú rastliny, vrátane trávnika, problém rásť z viacerých dôvodov:
- Nedostatok vzduchu: Pôda obsahuje veľké množstvo vody a minimum vzduchu, pretože práve ten je z pôdneho profilu vytláčaný vodou. Ak sa ílovité častice stretnú s vodou, zväčšia svoj objem, čím sa zníži obsah vzduchu v pôde.
- Zhutnenie a zamokrenie: Je zhutnená a ťažko sa obrába. Po daždi je premočená a na povrchu sa tvoria mláky. V suchom období je hlboko rozpraskaná a pevná ako betón.
- Pomalé prehrievanie: Vzhľadom na veľmi pomalé prehrievanie, najmä na jar, je ílovitá pôda pomerne studená a nepriepustná, čo ju robí menej vhodnou pre väčšinu rastlín.
- Kyslosť: Ílovitá pôda môže byť tiež kyslejšia, čo ovplyvňuje dostupnosť živín.
Niekedy môžu záhradní realizátori navrhnúť výmenu vrchnej vrstvy pôdy aspoň do hĺbky 40 cm. Je to opodstatnené, ak sa pod povrchovou vrstvou nachádza nepriepustné podložie, ktoré kumuluje vodu ako vo vani. Takýto problém môže nastať pri skalnom podloží alebo súvislom ílovom jazyku, kde rastliny v budúcnosti môžu mať vážne problémy. Rozumným kompromisom však často môže byť navážka menšej vrstvy, pretože trávnik najhustejšie korení v hĺbke 5 cm a do hĺbky 10 cm preniká len malým percentom koreňovej sústavy, a to len kvôli vode.
Kľúč k úspechu: Príprava ílovitej pôdy
Úspešné založenie nového trávnika začína dôkladnou prípravou podkladu, teda pôdy. Pri ílovitej pôde je táto fáza kľúčová pre dlhodobý úspech.
1. Odstránenie buriny a nečistôt
Najprv z pozemku odstráňte všetok starý porast, burinu, korene a kamene. Môžete použiť motyku, rýľ alebo špeciálny vypichovač buriny. Ak je daná plocha posiata burinou a nechcete, aby vám tá do trávnika prerástla, môžete použiť aj postrek na odstránenie buriny, ale s opatrnosťou, aby sa nepoškodili okolité rastliny.
2. Skyprenie a prevzdušnenie pôdy
Potom pôdu dôkladne zrýľujte alebo prekyprite do hĺbky približne 15 - 20 cm, aby bola kyprá a prevzdušnená. Menšiu plochu zvládnete rýľom, na väčšej ploche pomôže motorový kultivátor alebo rotavátor. Prekyprená pôda umožní koreňom trávy ľahšie rásť a dobre sa zakoreniť.
3. Zlepšenie štruktúry ílovitej pôdy
Ak máte ťažkú ílovitú pôdu, je nevyhnutné vylepšiť jej štruktúru, priepustnosť a prevzdušnenie. Pridávanie samotného kompostu často nestačí. Ak chceme, aby bola pôda viac prevzdušnená a priepustná, je vhodné do nej pridať piesok a organické zložky.
- Hrubozrnný riečny piesok: Pri ílovitých pôdach sa zvykne pre zlepšenie priepustnosti a prevzdušnenie pôdy zapracovať hrubozrnný riečny piesok. Keďže má väčšie zrnká, rozbije hutnú štruktúru ílu. Postup je nasledovný: mierne vlhkú pôdu dobre prekyprite, na povrch rozhoďte približne 5- až 10-centimetrovú vrstvu riečneho piesku.
- Kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj: Zároveň s pieskom rozhoďte na povrch rovnaké množstvo kompostu alebo vyzretého maštaľného hnoja. Aby mala pôda vyšší obsah živín, pridáme do nej kompost.
- Rašelina: Aj zapracovanie istého množstva rašeliny môže pomôcť, len pri rašeline si treba dať pozor na jej množstvo.
- Zelené hnojenie: Prevzdušniť pôdu pomáha tiež vhodné zelené hnojenie, ktoré zlepšuje jej štruktúru a obohacuje o živiny.
- Substrát pre trávniky: Veľmi vhodné je rozprestrieť vrstvu špeciálneho substrátu určeného pre trávniky. Ten dodá pôde živiny a zabezpečí optimálne podmienky na klíčenie semien. Napríklad špecializovaný substrát pre trávniky obsahuje vyváženú zmes rašeliny a piesku, ktorá zlepšuje pôdnu štruktúru a drží vlahu.
Po premiešaní piesku, kompostu a prípadne rašeliny s pôdou povrch zarovnajte a nechajte niekoľko týždňov „odpočívať“, aby sa zložky spojili a štruktúra sa stabilizovala. Takto upravená pôda bude ľahšia, priepustnejšia a lepšie pripravená na výsadbu. Tieto atribúty je vhodnejšie upraviť už pár mesiacov predtým, ako je plánovaný výsev (napríklad ak sadíte na jeseň, pôdu upravte na jar).
4. Vyrovnanie terénu
Pôdu po skyprení a vylepšení urovnajte hrabľami. Odstráňte hrudy a vytvorte čo najrovnejší povrch bez jám a kopčekov. Dobre pripravený povrch je základom pre rovnomerné klíčenie trávneho semena. Pri menších plochách je možné trávnik mierne nadvihnúť pridaním zeminy, aby z neho voda pri daždi rýchlo stiekla.
5. Uvalcovanie a utuženie pôdy
Nakoniec upravený terén mierne zhutnite. Ideálne je použiť záhradný valec, ktorým pôdu uvalcujete - tým sa povrch zrovná a zároveň bude primerane pevný na siatie. Ak nemáte valec, môžete pôdu utlačiť napríklad širokou doskou alebo vlastnými nohami. Po takejto príprave nechajte pôdu ideálne pár dní „sadnúť“.
Výber vhodného času na výsev
Kľúčom k úspechu pri zakladaní trávnika je vybrať si na to vhodný čas. Sadenie v nesprávny mesiac môže znamenať, že bude príliš chladno na to, aby tráva porástla, alebo príliš horúce slnečné lúče mladú trávu vysušia.
- Jeseň (koniec augusta - september/október): považuje sa za najvhodnejšie obdobie na výsadbu trávy. V tomto období už horúčavy odznievajú, vzduch sa začína ochladzovať, dni skracovať, avšak zem je stále teplá, vyhriata a ideálna na klíčenie semienok trávy. Rastu pomáhajú aj častejšie zrážky, vďaka čomu bude zavlažovanie jednoduchšie. Jeseň je ideálna aj na zakladanie nového trávnika vďaka priaznivejším teplotám, dostatočnej vlhkosti a nižšiemu výskytu buriny sa tráva ujme ľahšie než počas horúcich letných mesiacov. Pri trávniku nie je problém zima, problém je vlaha. Trávnikové semeno počas prvého týždňa, keď klíči, nesmie zaschnúť. Na jeseň nie je tak horúco, aby toto hrozilo. Keď je chladnejšie, sice nenastartuje tak rýchlo, ale rozhodne je vyššia šanca na úspech.
- Jar (apríl - máj): Je druhým najlepším obdobím na výsadbu trávy. Neodporúča sa sadiť hneď v skorú jar, pretože zem sa ešte neoteplila a stále môžu prísť nočné mrazy.
- Nevhodné obdobia (zima a horúce leto): Zima a horúce leto nie sú správnym obdobím na výsadbu trávnika. S prichádzajúcim letom výsadbu komplikujú horúčavy a suchá, ktoré nie sú ideálne ani pre novú trávu vysadenú na jar. Mladá tráva sa ešte neustálila a môže vysychať. Na jar stačí hodina, keď preschne a semeno je zničené.
Trávniky založené koncom septembra a v októbri sa na jar prebudia a zazelenajú skôr a sú aj hustejšie, nakoľko majú po zime dostatok vlahy. December a november už nie je vhodný na zakladanie nových trávnikov, ani na prevzdušnenie.
Voľba trávnej zmesi
Pri zakladaní trávnika môžete zvažovať vysievanie semien alebo kladenie hotového trávnatého koberca. Obe možnosti majú svoje pre a proti. Kladenie koberca je síce rýchlym riešením s okamžitým výsledkom, no je o čosi náročnejšie a hlavne drahšie.
Pri vysievaní trávy máte viac možností pri výbere druhu trávy, ktorú si môžete aj nakombinovať, aby bol trávnik pestrejší, hustejší a zdravší. Vysievaním sa ľahšie dostanete do užších a ťažšie dostupných miest. Takéto zakladanie trávnika trvá síce dlhšie, ale viete si ho založiť aj svojpomocne bez predchádzajúcich skúseností, a v neposlednom rade vás to vyjde lacnejšie.
Výber by mal záležať od toho, aký typ trávnika by ste chceli, v akej lokalite a pôde bude umiestnený, aj od vášho rozpočtu a preferencií. Na druhy trávnikov sa môžeme pozrieť z hľadiska účelu:
- Úžitkový trávnik: Ide o trávnik, ktorý si vyberie väčšina ľudí k svojmu rodinnému domu. Vyzerá vzhľadne, husto, avšak zvládne určitý druh záťaže (napríklad detské hry).
- Športový trávnik: Určený predovšetkým na športové aktivity, takáto tráva je odolnejšia a vydrží aj vyššiu záťaž (napr. golfový trávnik, futbalové ihrisko). Na plochy oslnené viac ako polovicu dňa je lepšia ihrisková (športová) zmes.
- Okrasný trávnik: Je určený na reprezentatívne účely, jeho hlavnou úlohou je vyzerať esteticky. Nie je určený na to, aby sa po ňom extenzívne chodilo či športovalo. Kosí sa často a tráva je udržiavaná s nízkymi steblami.
- Lúčny trávnik: Obsahuje okrasné kvety a buriny, ktoré dodajú trávniku rozmanitosť a vzhľad trávnatej lúky.
- Trávnik do tieňa: Je zložený z druhov tráv, ktorým sa darí v polotieni a tieni. Do tienistých alebo nezaťažovaných plôch je lepšia parková zmes.
- Trávnik do sucha: Zložený z druhov tráv, ktoré lepšie znášajú suchšie podmienky.
Môžete si zakúpiť zmes semien na trávnik s označením, na aký účel a do akých podmienok je určená, alebo sa rozhodnúť oboznámiť sa s vlastnosťami jednotlivých druhov tráv a vybrať si podľa nich. Jednotlivé druhy trávy sa líšia aj farebne, hrúbkou a dĺžkou stebla, preto vytvárajú rôzny dojem aj z estetického hľadiska. Okrem zmesí na výsev existujú ešte aj zmesi na dosev a obnovu, ktoré sa používajú na doplnenie nepokrytých miest, napríklad po poškodení.
Postup výsevu trávnika
Keď je pôda pripravená a trávna zmes zvolená, nastáva čas samotného výsevu.
1. Príprava pôdy pred výsevom
Deň pred zasiatím trávy môžete spustiť závlahu približne na 10 minút, čím pripravíte vhodnú pôdu pre semienka.
2. Rovnomerné rozhodenie osiva
Osivo je potrebné rozsiať rovnomerne. Môžete ho rozmetávať ručne, no praktickejšie je použiť posypový vozík, ktorý zabezpečí rovnomerné rozdelenie semien. Odporúčaná dávka sa zvyčajne pohybuje medzi 30 - 50 g osiva na 1 m², záleží však na konkrétnej zmesi. Pre dokonalé a rýchle rozmiestnenie semien poslúži ručný rozhadzovač hnojiva a osiva.
Častým omylom je zasievať semená príliš nahusto, aby bol trávnik pekný a hustý. Avšak každé semienko potrebuje priestor pre rast a takýmto spôsobom vám môže vyrásť slabá tráva, prípadne sa v hustej tráve vyskytne pleseň. Vyhnite sa rozsievaniu za vetra.
3. Zapravenie osiva do pôdy
Po rozmetaní semien ich jemne zapracujte hrabľami do pôdy, aby sa semienka neležali úplne na povrchu, ale boli prekryté tenkou vrstvou zeminy alebo piesku.
4. Opätovné uvalcovanie
Nakoniec čerstvo vysiaty trávnik opäť uvalcujte (alebo utlačte napríklad širokou doskou). Tento krok zabezpečí dobrý kontakt semien s pôdou, aby nevysychali a vietor ich neodfúkol. Pozor, nešliapte už priamo na husto vysiate semená, radšej použite valec alebo dosku, aby tlak bol rovnomerný a nevyšliapali ste si v semenách priehlbiny.
Zavlažovanie nového trávnika
Voda je základom života aj pre váš trávnik. Čerstvo vysiate semienka potrebujú neustálu vlhkosť, aby mohli klíčiť. Zároveň aj už vzídený trávnik si počas celej sezóny vyžaduje správny zavlažovací režim.
1. Polievanie nového výsevu
Hneď po zasadení trávy spustite závlahu na 10 minút. V nasledujúce dni polievajte 2x denne, ráno a večer (ráno najlepšie do 10. hodiny a večer od 18. hodiny). Pôda by mala zostať stále vlhká, no nie premokrená. Najvhodnejšie je použiť jemný postrek, aby sa semienka nerozplavili. Ideálne je použiť postrekovač alebo kropiacu hlavicu, ktorá rozptyľuje vodu na drobné kvapky - zabránite tým vyplaveniu alebo premiestneniu semien. Počas dňa sa teplota mení, čo ovplyvňuje aj nároky na vodu. Pôda musí byť vlhká v celom povrchovom profile, kde sú semienka. Krátke a časté zavlaženie je v tomto období lepšie než výdatné, ale zriedkavé polievanie. Ak na poliatie použijete záhradnú hadicu, vodu nemierte priamo do trávnika - takto by sa tlakom vody narušil povrch a semienka by sa mohli premiestniť, čím by vznikli miesta bez pokrytia. Hadicou mierte nahor, keďže takto sa voda lepšie rozpráši a rozdistribuuje.
Časozberné video | tvorba hybridného trávnika
2. Automatické zavlažovače
Ak nemáte možnosť tráviť celé dni s hadicou v ruke, zvážte použitie zavlažovačov, ktoré vám ušetria čas. Na výber sú rôzne typy - oscilujúce, rotačné či impulzné. Na rovné plochy sú výborné oscilujúce zavlažovače, do kruhu zasiahnu rotačné a impulzné.
3. Zavlažovanie ustáleného trávnika
Keď už tráva vyrastie a zakorení sa (po niekoľkých týždňoch), môžete postupne prejsť na štandardný režim polievania. Všeobecné odporúčanie pre starostlivosť o trávnik je polievať menej často, ale výdatne. Ideálne je dať trávniku 1-2 cm vody naraz a potom nechať pár dní prestávku, aby korene rástli do hĺbky. V praxi to znamená cca 2-3× do týždňa poriadne zaliať. V horúčavách a na piesočnatých pôdach bude treba zalievať častejšie, v chladnejšom počasí alebo pri dažďoch menej. Dôležité je, aby trávnik nebol dlhodobo premáčaný, ale ani úplne nevyschol. Sledujte farbu trávy - ak začne strácať sýtozelenú farbu a listy sa zväčša popoludní klopia k zemi, je čas poliať.
Polievajte trávnik ideálne skoro ráno alebo podvečer, aby sa voda menej vyparovala. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludňajšieho úpalu - studená voda na rozhorúčený trávnik môže rastlinky teplotne šokovať a veľa vody sa zbytočne odparí.
Hnojenie pre zdravý a hustý trávnik
Aby bol trávnik krásne sýto zelený a hustý, nestačí len polievanie a kosenie - potrebuje aj dostatok živín. Pravidelné hnojenie trávnika zabezpečí prísun dusíka, fosforu, draslíka a ďalších prvkov, ktoré tráva potrebuje pre zdravý rast.
1. Štartovacie hnojenie pri výseve
Už pri zakladaní trávnika (pred alebo tesne po výseve) je vhodné do pôdy zapracovať tzv. štartovacie hnojivo pre trávniky. Tieto hnojivá majú vyšší obsah fosforu, ktorý podporuje zakoreňovanie mladých rastliniek. Hnojenie môže začať už po výsadbe semienok - mnohí ľudia vtedy použijú štartovacie hnojivo alebo do pôdy primiešajú kompost. Ďalším častým postupom je počkať so štartovacím hnojivom 1 - 2 týždne po zasiati semienok, teda po dobu, keď začnú semienka klíčiť, aby mali pre rast dostatok fosforu.
Špeciálne trávnikové hnojivo obsahuje zvýšený podiel fosforu, ktorý podporuje rýchly rozvoj koreňového systému a jeho pevnosť. Vďaka tomu má mladá tráva lepší štart a je odolnejšia voči zime. Hnojivo rozptýľte rovnomerne po celej ploche a jemne zapracujte do vrchnej vrstvy pôdy pomocou hrablí.
2. Pravidelné sezónne hnojenie
Zabehnutý trávnik sa odporúča hnojiť niekoľkokrát do roka. Ideálne rozdelenie je 3× ročne:
- Jarné hnojenie (apríl): Trávnik potrebuje po zime „nakopnúť“. Použite hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktoré podporí rýchly rast a zahustenie.
- Letné hnojenie (jún - júl): Doplňte živiny po jarnom intenzívnom raste. Letná dávka by mala mať aj dostatok draslíka, ktorý zvyšuje odolnosť trávnika voči suchu.
- Jesenné hnojenie (koniec augusta - september): Aplikujte špeciálne jesenné hnojivo s vyšším podielom draslíka a menším podielom dusíka. To pomôže trávniku vyzrieť pred zimou, zosilnieť a odolať mrazom.
3. Výber hnojiva
Každé hnojivo na trávu by malo mať 3 zložky - dusík (pre rast a zdravý zelený vzhľad), fosfor (podporuje rast) a draslík (zdravie a odolnosť trávy). Existujú aj špeciálne hnojivá so špecifickým účinkom:
- Proti burine: Kombinujú hnojivo s účinnými látkami proti burinám. Pomáhajú trávniku zbaviť sa dvojklíčnolistových burín a pôsobia aj ako prevencia ich klíčenia.
- Proti machu: Ak máte problém s machom v trávniku, siahnite po hnojive s obsahom železa, ktoré potláča rast machu. Mach po ich použití sčernie a potom ho vyhrabete.
- Proti krtom: Granulované hnojivá obsahujúce zeolit a aromatické látky odpudzujú krtkov.
4. Spôsob aplikácie hnojiva
Granulované hnojivá rozhadzujte za sucha, ideálne pred dažďom alebo zavlažovaním, aby sa živiny rozpustili do pôdy. Dodržujte dávkovanie uvedené výrobcom. Pri väčšej ploche opäť pomôže rozmetač hnojiva pre rovnomernú aplikáciu. Po pohnojení vždy trávnik výdatne polejte, ak čoskoro nepríde dážď. Netreba to však preháňať - viac hnojiva neznamená lepší výsledok a mohli by ste trávu spáliť.
Kosenie nového a udržiavaného trávnika
Kosenie trávnika je základnou činnosťou, vďaka ktorej bude váš trávnik hustý a udržiavaný. Správnym kosením podporíte odnožovanie tráv (trávnik zhustne) a udržíte ho v dobrej kondícii.
1. Prvé kosenie novej trávy
S prvým kosením čerstvo založeného trávnika počkajte, kým tráva dorastie aspoň na cca 8 - 10 cm. Kosenie vykonávajte veľmi opatrne, nastavením kosačky na výšku 5 - 7 cm. Nikdy nezrezávajte viac než približne jednu tretinu výšky stebla, inak by mladý trávnik mohol utrpieť šok a tráva by mohla začať vysychať. Čepele kosačky musia byť ostré, aby mladú trávu nevytrhali aj s korienkami, ale hladko odstrihli. Odporúča sa nekosiť úplne na prach - prvé mesiace nechajte trávu o niečo vyššiu, aby dobre zakorenila. Posekanú trávu zberajte do koša kosačky a radšej ju odstráňte - nemulčujte, aby nezahnívala a nebránila ďalšiemu rastu. Pokosená tráva by zvyšovala vlhkosť na trávniku a tienila by rastúcim steblám. Nepozbieraná tráva by tiež mohla skryť prípadné prázdne miesta, kde tráva nenarástla poriadne a kde je potrebné vysiať semienka na dosev.
2. Pravidelné kosenie
Zabehnutý trávnik v hlavnej sezóne (jar a leto) koste približne raz za týždeň. Frekvenciu prispôsobte rastu trávy - v období rýchleho rastu (jar, dostatok vlahy) aj 2× týždenne, naopak v suchom lete môžete interval predĺžiť. Výška kosenia závisí od typu trávnika: okrasný môže byť nižší (3-4 cm), úžitkový radšej 4-5 cm. V lete pri horúčavách nechávajte trávu o trochu vyššiu, aby tienila pôdu a zabránila vysychaniu. Nikdy nekoste trávnik príliš nakrátko (tzv. „do hola“), aby ste neoslabili korene a nevytvorili priestor pre burinu a mach. Posledné kosenie na jeseň by malo byť na výšku 4 - 5 cm. V prípade priaznivého počasia môžete kosiť aj v novembri - keď tráva rastie, treba kosiť.
3. Výber kosačky a technika kosenia
Na kosenie potrebujete spoľahlivú kosačku. Koste ideálne za sucha (mokrá tráva sa horšie kosí a môže upchávať kosačku). Nemeňte často smer kosby - jazdite rovnými pásmi a každé kosenie môžete meniť smer pásov, aby tráva neľahla jedným smerom. Ak má kosačka zberný kôš, pokosenú trávu priebežne vysýpajte na kompost. Pokiaľ mulčujete (posekanú trávu nechávate rozdrobenú na trávniku), robte to len keď kosíte často - drobné kúsky trávy poslúžia ako prirodzené hnojivo, ale ak by jej bolo priveľa, môže trávnik zadusiť.
Prevzdušňovanie a vertikutácia trávnika
Prevzdušňovanie (aerifikácia) a vertikutácia (vertikálne prerezanie) patria medzi odborné úkony starostlivosti o trávnik, ktoré sú obzvlášť dôležité pri ílovitých pôdach. Ich cieľom je odstrániť z trávnika nežiaduce vrstvy a zlepšiť prístup vzduchu, vody a živín ku koreňom.
- Prečo sú dôležité: Ílovitá pôda časom zľahne, nebude priepustná nielen pre vodu, ale aj korene, nebude v nej dostatok vzduchu a vytvoria sa podmienky pre plesne a machy. Plsť (odumreté časti, zostrihy) a zhutnená pôda bránia rastu.
- Vertikutácia: Ide o princíp prerezania starej mačiny pomocou nožov a drôtov, ktoré vytrhajú a dostanú na povrch všetok mach, nečistoty, odumreté steblá a množstvo nadbytočných hustých koreňov. Trávnik po tomto úkone môže opäť dýchať, prázdne miesta môžete dosiať, prípadne zapieskovať, pokiaľ je podklad hutný a trávnik zakladaný na ťažkej pôde.
- Kedy vertikutovať: Starší trávnik alebo trávnik, ktorý neprosperuje, je vhodné v tomto období (jar, jeseň) prevzdušniť vertikutátorom. Jarné obdobie je charakteristické starostlivosťou o pôvodný, prípadne regeneráciu starého trávnika po zime. Pokiaľ sa vám zdá, že trávnik aj napriek zálievke a hnojeniu neprosperuje, nerastie, dokonca stráca farbu, určite vyžaduje vertikutáciu, čiže prevzdušnenie. Október je posledný mesiac, kedy ju možno vykonať. November už nie je vhodný na prevzdušnenie.
Vertikutátorom pracujte v dvoch rôznych smeroch. Počítajte s obrovskou hmotou odpadu. Trávnik po vertikutácii nepôsobí príliš esteticky, ale v krátkom čase zregeneruje a zazelená sa.
Riešenie problémov a alternatívy
Aj pri najlepšej starostlivosti sa môžu objaviť problémy, najmä pri náročnej ílovitej pôde.
- Burina v novozaloženom trávniku: Burina v novozaloženom trávniku je pre mnohých problémom. Dôležité je nespanikáriť a nepoužiť hneď postrek na trávnik proti burine, ktorý je určený na už založený trávnik, pretože v prípade novej trávy by takýto postrek mohol poškodiť aj samotnú trávu. V prípade nového trávnika je aj samotná burina mladá a nie je silno zakorenená, preto je najideálnejším riešením vytiahnuť individuálne rastliny ručne. Na to, aby burina v trávniku nezačala prevládať, je nesmierne dôležité udržiavať aj zdravie trávy vhodným hnojením.
- Pleseň a mach: Množstvo machu v trávniku, alebo dokonca úplné zmiznutie trávnika v niektorých miestach, je častým problémom ílovitých pôd. Vzniká väčšinou v dôsledku nepriepustnej pôdy pod trávnikom, kde sa vlaha drží na povrchu. Príčina machu v ílovitej pôde nie je nadmerná zálievka, ale vlhká a zhutnená pôda s nedostatkom vzduchu. Machu sa v prvom rade zbavíte vertikutáciou a potom môžete vylepšiť stav trávnika hnojením a správnym prísunom dôležitých prvkov pre rast, farbu a vitalitu. Pomôže tiež vyhrabanie trávnika a mierne zalievanie.
- Ťažké buriny: Niektoré buriny, ako napríklad pupenec alebo tráva, ktorá robí trsy a vyháňa hrubé výhonky, môžu trávu vyhláčať a dusiť. V takom prípade, ak iné metódy zlyhávajú, môže byť potrebné siahnuť po selektívnom postreku, ale vždy s ohľadom na bezpečnosť (napríklad detí a domácich zvierat).
- Hotové trávnaté koberce: Pokiaľ sa vám ani po viacerých pokusoch nedarí dopestovať pekný trávnik na niektorých menších miestach, vyskúšajte položiť na problematické miesta hotové trávnaté koberce.
- Pôdopokryvné dreviny alebo štrk: Tam, kde je plocha príliš roztrieštená, prípadne vo svahu alebo inom nedostupnom teréne, využite pôdopokryvné dreviny, prípadne plochu vysypte kameňmi a štrkom.