Tuje sú mimoriadne obľúbené pre svoju všestrannosť - či už ako základ živých plotov, solitérne rastliny v záhrade, alebo ako ozdoba nádvorí a chodníkov. Napriek širokej škále druhov a odrôd nie sú tuje príliš náročné na pestovanie. Po počiatočnej starostlivosti si zvyčajne vyžadujú len minimálnu pozornosť. V tomto článku sa dozviete všetko potrebné pre zdravý rast a krásny vzhľad vašich tují.
Druhy tují a ich charakteristika
Tuje (Thuja L.) patria do čeľade cyprusovitých a pochádzajú prevažne zo Severnej Ameriky a Ázie. Tieto vždyzelené ihličnany majú ihličie, ktoré neopadáva. V závislosti od druhu môžu dosahovať výšku až 60 metrov alebo rásť v podobe kríkov. V našich záhradách sa najčastejšie stretávame s dvoma až tromi druhmi, ktoré majú mnoho poddruhov, líšiacich sa farbou, veľkosťou a tvarom.
Tuja západná (Thuja occidentalis)
Tento druh dorastá do výšky približne 20 metrov a vyznačuje sa hustou, kužeľovitou korunou s rovnomerne rozloženými vetvami. Preferuje vlhké prostredie, ale prispôsobí sa aj iným podmienkam. Je ideálna na vytváranie živých plotov.
Obľúbené odrody tuje západnej:
- Gold: Zlatastožlté sfarbenie, kužeľovitý tvar, dorastá do 6 metrov, v zime tmavne.
- Holmstrup: Kužeľovitá, štíhla, dorastá do 4 metrov, v zime zelená, mrazuvzdorná a odolná voči vetru.
- Globe: Guľovitý tvar, dorastá do 1 metra, na jar žltne, inak žlto-zelená.
- Malonyana: Úzka, dorastá do 15 metrov, s husto rastúcimi, tmavozelenými vetvami.
- Smaragd: Dorastá do 10 metrov, kužeľovitá forma s husto rastúcimi vetvami, tmavozelená farba.
- Brabant: Rýchlo rastie, dorastá do 5 metrov, celoročne zelená.
- Sunkist: Kužeľovitý tvar, rýchlo rastie, dorastá do 6 metrov, zlatožlté vetvy, ktoré v zime stmavnú.
- Teddy: Guľovitý, nízky vzrast, rovnako vysoká ako široká, šedo-zelené sfarbenie.
- Wareana Lutescent: Kužeľovitý rast, žltozelená farba, dorastá do 1,3 metra výšky a 1 meter šírky.
Hoci existuje mnoho odrôd tuje západnej, v našich podmienkach sú najviac využívané Brabant a Smaragd, ktoré sú podobné a často sa používajú na živé ploty. Každá z týchto odrôd môže mať aj ďalšie podskupiny s miernymi rozdielmi vo sfarbení.
Tuja riasnatá (Thuja plicata)
Tento druh, známy aj ako tuja obrovská, môže dosiahnuť výšku až 60 metrov s priemerom kmeňa až 6 metrov. Pôvodne rastie v Kanade a na severozápade USA, kde sú mnohé exempláre chránené. Menšie, záhradné odrody sú však obľúbené aj u nás. Vetvy sú mierne rozostúpené, smerom nahor sa zužujú a jednotlivé vetvičky sa ohýbajú nadol. Ihličie je zelenkasté s jemným bielym nádychom a v starobe hnedne.
Obľúbené odrody tuje riasnatej:
- Whipcord: Malý ker s pomalým rastom, vetvičky rastú nadol, nenáročný na starostlivosť.
- 4Ever Goldy: Vyšľachtený druh, dobre znáša zimu, v lete žiarivo zelený, na zimu zlatožltý.
- Gerderland: Dorastá do 7 metrov, rastie rýchlo, má zelené listy, ploché a lesklé ihlice, husto rastúce konáre, preferuje slnečné miesta.
- Atrovirens: Mohutný, celoročne zelený strom, dorastá až do 30 metrov, vetvy rastú smerom nahor.
Tuja riasnatá má menej podskupín, z ktorých je najobľúbenejšia Gerderland, vhodná aj na živé ploty.
Živý plot z tují: Smaragd alebo Brabant?
Pri výbere tují na živý plot sú najčastejšou voľbou Smaragd a Brabant, obe varianty tuje západnej. Rozdiely sú minimálne, ale rozhodujúce pre výsledný efekt.
Smaragd
Tento druh je ideálny, ak si želáte živý plot s kužeľovitými stromčekmi. Vyžaduje si väčšie rozostupy pri výsadbe, aby sa jednotlivé kužele jemne dotýkali. Vytvára elegantnejší, no menej jednotný plot, ktorý sa celistvým stane až po dlhšom čase.
- Nižšia výška
- Kužeľovitý tvar
- Jednotná farba
- Vetvičky blízko pri sebe (hustejšie)
- Elegantný vzhľad
- Pomalší rast
Smaragd má typickú smaragdovo zelenú farbu a je vhodný aj na výsadbu ako solitér.
Brabant
Brabant vytvorí nepriehľadný, celistvý živý plot. Je odolnejší voči menej priaznivým podmienkam výsadby. Má tmavozelenú farbu a redšie vetvičky. Ak sú vysadené príliš ďaleko od seba, konáre sa môžu v zime pod váhou snehu rozdeľovať, čo si vyžaduje ich previazenie.
- Väčšia výška
- Rovnejší tvar
- Rýchlejší rast
- Jednotný plot
- Obdĺžnikový tvar
- Tmavozelené listy
Voľba medzi Smaragd a Brabant závisí od toho, či preferujete hustý, celistvý plot, alebo kužeľovitý tvar, a tiež od vašej trpezlivosti s rastom.
Kedy sadiť a ako pripraviť pôdu
Hoci sa názory na ideálny čas výsadby môžu líšiť, všeobecne platí, že tuje možno sadiť počas celého roka, s výnimkou obdobia, keď je pôda zamrznutá. Pri teplých rokoch je možné ich sadiť aj v novembri, s dôrazom na nočné teploty, ktoré nesmú klesnúť pod nulu.
Rozdiel medzi sadením s koreňovým balom a v črepníku
Pri sadení tují je dôležité rozlišovať, či ide o rastliny s koreňovým balom alebo tie pestované v črepníku.
- Koreňový bal: Stromy vykopané zo zeme a zabalené do jutoviny alebo pletiva, často s čiastočne skrátenými koreňmi. Ideálne obdobie na ich výsadbu je jar (marec, apríl) alebo začiatok jesene (september, október). Potrebujú približne rok na zakorenenie a pomalší štart rastu.
- V črepníku: Tuje pestované v črepníkoch majú korene už prerastené novými koreňmi, čo umožňuje rýchlejšie zakorenenie a prispôsobenie sa novým podmienkam. Možno ich sadiť celoročne, odporúča sa však chladnejšie obdobie (koniec jesene, skorý začiatok zimy). Je dôležité sadiť ich aj so zeminou z črepníka.
Príprava pôdy
Tuje preferujú slnečné stanovište s minimálnym tieňom. Pôda by mala byť neutrálna až mierne kyslá. Dôležité je pôdu pred výsadbou prekypriť a prevzdušniť. Jama by mala byť o niečo väčšia ako koreňový bal. Pôdu je potrebné pred výsadbou navlhčiť, pretože tuje obľubujú vlhké prostredie. Minimálna vzdialenosť medzi tujami by mala byť 40 cm, aby sa predišlo vysychaniu.
Zhrnutie prípravy pôdy:
- Slnečné miesto
- Neutrálna pôda
- Prekyprená a prevzdušnená pôda
- Vlhká pôda
- Dostatočne veľká jama
- Dostatočná medzera medzi tujami (min. 40 cm)
Tuje celoročne v črepníkoch
Tuje možno úspešne pestovať aj v črepníkoch na terasách či balkónoch. Je dôležité zvoliť dostatočne veľký črepník. Plastové črepníky je vhodné zatepliť dekou alebo starou látkou. V zime je potrebné dbať na pravidelné polievanie, ale zároveň zabrániť zamrznutiu vody v črepníku. Zeminu možno zasypať pilinami, ktoré pomôžu udržať vlhkosť a teplotu, ak sú aplikované ešte za teplého počasia.
Polievanie, strihanie, hnojenie a zazimovanie
Hoci sú tuje nenáročné, v počiatočnej fáze rastu vyžadujú vašu pozornosť.
Polievanie
Polievanie je kľúčové najmä po zasadení. Počas prvého mesiaca sa odporúča udržiavať zem neustále vlhkú, ideálne denne. Množstvo vody prispôsobte počasiu - v suchých a slnečných dňoch polievajte viac, v daždivom období postačí prirodzená vlahha.
Strihanie
Názory na načasovanie strihania sa líšia. Odporúča sa počkať s prvým strihaním rok až rok a pol po výsadbe. Najvhodnejšie obdobie je jar alebo začiatok jesene, aby sa konáre stihli zahojiť pred zimou. Tuje strihajte raz ročne do šírky aj do výšky, čím podporíte ich zhustnutie a rýchlejší rast.
Hnojenie
Odborníci radia nezačínať s hnojením ihneď po zasadení. Prvé hnojenie by malo prebehnúť približne po dvoch mesiacoch, aby sa nepoškodili korienky. Najvhodnejšie obdobie na hnojenie je od jari do začiatku jesene, maximálne dvakrát ročne. Príliš časté hnojenie môže zem prehnojiť a rastlinám uškodiť. Posledné hnojenie sa odporúča v auguste.
Špeciálne hnojivá na tuje a jesenné hnojenie
Hnojenie je základným pilierom pre udržanie zdravých a krásnych tují. Správna výživa ovplyvňuje rast, farbu a odolnosť rastlín. Ideálny čas na hnojenie je na jar a na jeseň. Jesenné hnojenie je kľúčové pre prípravu na zimné obdobie. Na jeseň by mali hnojivá obsahovať najmä fosfor a draslík, zatiaľ čo dusík by sa mal vynechať, pretože podporuje rast, ktorý by mohol oslabiť rastlinu pred mrazmi.
Na trhu sú dostupné tekuté a granulované hnojivá. Ako domáce alternatívy možno použiť banánové šupky (bohaté na draslík, fosfor a horčík) alebo organické hnojivá ako biohumus, kompost či hnoj.
Jesenné hnojenie tují by malo prebehnúť na prelome septembra a októbra. Pred hnojením je vhodné pôdu okolo tují jemne prekypriť. Hnojivo rovnomerne rozsypte do vzdialenosti 10-15 cm od kmeňa. Po aplikácii hnojiva je dôležité tuje dostatočne zaliať. Aplikácia mulča okolo základne pomôže udržať vlhkosť a chrániť korene pred mrazmi.
Čo nerobiť pri jesennom hnojení:
- Hnojiť príliš neskoro (tesne pred mrazmi).
- Používať hnojivá s vysokým obsahom dusíka.
Zazimovanie
Tuje nevyžadujú špeciálne zazimovanie, ale je dôležité zabezpečiť dostatok vody, pričom treba zabrániť jej zamrznutiu. Niektoré zdroje odporúčajú omotať tuje špagátom, aby sa konáre nezlomili pod váhou snehu. Tuje v črepníkoch by mali byť izolované. V skleníkoch je potrebné udržiavať správnu teplotu.
Hnednutie a žltnutie konárov
Napriek tomu, že tuje nie sú náchylné na mnohé choroby a škodcov, je dobré poznať ich najčastejšie problémy.
Možné príčiny hnednutia a žltnutia:
- Nadmerná alebo nedostatočná vlahha: Tuje milujú vlhkosť, ale nadmerné polievanie ich môže "utopiť". V zime je tiež dôležité zabezpečiť dostatok vody, aj keď sa zdá, že je všade vlhko.
- Posypová soľ: Soľ z posypových ciest nepriaznivo vplýva na tuje, spôsobuje ich hrdzavenie. Najlepšou prevenciou je nesadiť tuje priamo pri cestách, kde sa soľ používa.
- Domáci miláčikovia: Moč psov a mačiek môže spôsobiť hnednutie vetvičiek, najmä ak je časté.
- Prehnojenie: Hnojenie mladých stromčekov ihneď po zasadení, alebo použitie nevhodného hnojiva, môže viesť k žltnutiu a hnednutiu.
- Priadzovček tujový: Tento druh mole kladie vajíčka na vetvy, z ktorých sa liahnu larvy. Tie sa zahryznú do vetvičiek, čo spôsobuje ich hnednutie. Dá sa riešiť postrekmi.
- Nedostatok horčíka: U starších tují môže žltnutie a hnednutie signalizovať nedostatok horčíka. Pomôže postrek z horkej soli.