Úvod do vinohradníctva a definície
Vinohradníctvom sa na účely tohto zákona rozumie súhrn činností zameraných na pestovanie viniča, pestovanie podpníkového viniča, výrobu podpníkových odrezkov, vrúbľov, viničových sadeníc, výsadbu a ošetrovanie vinohradníckych plôch, ako aj na zber hrozna.
Viničom sa rozumie rastlina rodu Vitis, ktorá je určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny.
Viničovou sadenicou sa rozumie:
- neštepená časť zakoreneného výhonku alebo bylinného výhonku určená na sadenie v neštepenom stave alebo na použitie ako podpníky určené na výrobu odrezkov,
- časť viničového výhonku, bylinného výhonku alebo výhonku spojená štepením, ktorého podzemná časť je zakorenená.
Podpníkovým viničom sa rozumie rastlina viniča, ktorej odrezky sa používajú najmä na vrúbľovanie viniča a tvoria jej dolnú časť.
Odroda je skupina viniča v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny viniča podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú s ohľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.
Klonom viniča sa rozumie vegetatívne dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktoré je zapísané v Listine registrovaných odrôd.
Krom viniča je rastlina viniča v pestovateľskom tvare určená na produkciu hrozna, vrúbľov alebo odrezkov viniča.
Bobuľou sa rozumie dužinatý plod viniča, ktorý sa skladá z dvoch vrstiev - dužiny a šupky, a je súčasťou strapca.
Hrozienkom je bobuľa hrozna prirodzene prezretá a dehydrovaná na kre viniča.
Cibébou sa rozumie bobuľa hrozna zhrozienkovatená na kre viniča, zušľachtená účinkom vláknitej huby Botrytis cinerea Persoon.
Vinicou sa rozumie druh pozemku s trvalým porastom viniča vrátane neproduktívnych plôch.
Vinohradníckou plochou sa rozumie pozemok s vhodnými pôdno-klimatickými stanovištnými podmienkami, ktorý registruje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ďalej len „kontrolný ústav“). Vinohradnícka plocha sa člení na:
- obhospodarovanú vinohradnícku plochu, ktorou je plocha vysadená viničom ako čistá alebo pridružená kultúra, rodivá alebo ešte nerodivá, určená na výrobu hrozna a pravidelne podrobovaná pestovateľským operáciám zameraným na získanie výrobku určeného na predaj,
- opustenú vinohradnícku plochu, ktorou je plocha vysadená viničom, ktorá nie je pravidelne podrobovaná pestovateľským operáciám zameraným na získanie výrobku určeného na predaj.
História a vývoj vinohradníctva
Kedysi bol vinohrad harmonickou súčasťou krajiny a okolitej prírody. Bol symbolom celoročnej práce vinohradníka, ktorého úsilie bolo často korunované úspechom. Na začiatku 20. storočia sa vinohradníctvo šírilo naprieč kontinentmi. Napriek tomu sa vinohradníci často stretávali s výzvami, ako sú škodcovia. Od polovice 20. storočia sa však začal klásť dôraz na maximalizáciu úrody a zisku, pričom víno bolo podriadené trendom na trhu. Tento posun sa odrazil ako v agrotechnike, tak aj v pivničných technológiách, čo viedlo k strate pôvodných prírodných hodnôt.
Zmeny, ktoré nastolilo 20. storočie, zahŕňali intenzívne používanie chemických prostriedkov, ako sú pesticídy a herbicídy. V druhej polovici 20. storočia sa vinohradnícky a vinársky svet vyznačoval trendom k "antropogénnej univerzalizácii", kde sa pôda v hornej vrstve intenzívne hnojila a dochádzalo k modifikácii kvasiniek, často bez vedomia spotrebiteľov. V súčasnosti svet vína čelí nadbytku ponuky a umiestnenie vinohradov sa menilo. Tradičné vína typu terroir, ktoré sa vyznačovali extraktom a odrazom miestnych podmienok, často ustúpili produkcii z hlbokých pôd, ktoré sa ľahko obrábajú strojmi a intenzívne sa hnoja priemyselnými hnojivami. Tento prístup viedol k zníženiu biodiverzity flóry a fauny a k produkcii vín s nižším obsahom alebo bez cudzorodých látok, čo je v rozpore s princípmi ekologického vinohradníctva a snahou o zachovanie minerality a terroir.
Napriek týmto trendom existujú vinári, ktorí sa snažia zachovať prírodzené spôsoby pestovania viniča a výroby vína. Sú príklady takýchto prístupov aj v našom bezprostrednom okolí.
Súčasná situácia slovenského vinohradníctva
Rozloha rodiacich vinohradov na Slovensku každoročne klesá. V dôsledku dovozov zahraničných cisternových vín a lacného dovozového hrozna z okolitých krajín EÚ klesá výkupná cena slovenského hrozna, čo vedie k tomu, že vinohradníkom sa čoraz menej oplatí investovať do vinohradov.
Vinárstvo NAŠE VINOHRADY predstavuje svetlú výnimku a hrdo pokračuje v slovenskej vinohradníckej tradícii. Na Slovensku nie je samozrejmosťou, že vinárstvo vlastní aj vinohrady a stará sa o pestovanie vlastného hrozna. Existuje skupina vinárov, ktorí vykupujú víno a hrozno od dodávateľov, a druhá skupina, ktorá sa pracne stará o vlastné vinice.
Vinárstvo NAŠE VINOHRADY obhospodaruje 150 hektárov vlastných viníc v Strekovskom vinohradníckom regióne, nadväzujúc tak na tradíciu pestovania viniča, ktorá sa v tejto oblasti traduje až do 15. storočia. Názvom vinárstva sa rozhodli deklarovať svoju oddanosť Strekovskému vinohradníckemu rajónu, vinohradom, hroznu a zdravému vínu.
"V roku 1985 sme mali na Slovensku okolo 32 000 hektárov rodiacich vinohradov. Dnes ich odhadujeme približne na 8 000 hektárov," uvádza sa v materiáli. "V Našich Vinohradoch sme si dali náročnú úlohu, ktorá nás však mimoriadne baví. Vo vlastných viniciach na ploche 150 hektárov pestujeme vlastné, poctivé a zdravé hrozno, z ktorého vyrábame cenovo dostupné, kvalitné vína s nízkym obsahom histamínu. Vína z produkcie Naše Vinohrady sú vína na každý deň, aj na výnimočné chvíle a sú 100% slovenské. V našich vínach môžete cítiť vône, chute, farby Strekovského vinohradníckeho regiónu. Domáci dokonca hovoria, že do vína sa premieta aj počasie daného ročníka."
„Teší ma, že robíme víno, ktoré prináša radosť našim zákazníkom. Bohatstvo našej krajiny je ukryté vo vinohradoch,“ dodáva sa. Vinohrady vinárstva sa nachádzajú v najteplejšom území Slovenska, ktoré sa vyznačuje najvyššími dosahovanými ročnými teplotami, počas vegetácie dlhodobo aj viac ako 30 °C.
„Nachádzame sa v časti Slovenska, ktoré Boh obdaroval jedinečnou polohou, slnkom a mikroklímou. Tieto dary sa prenášajú do hrozna a tie sa odzrkadľujú v našich vínach. K výnimočnej tunajšej mikroklíme prispieva aj odparovanie vody z neďalekých Parížskych močiarov. Každá fľaša vína z produkcie NAŠE VINOHRADY pochádza asi zo 600 bobúľ hrozna z našich viníc situovaných pri obci Nová Vieska a Rúbaň. Navyše sú tu ideálne podmienky pre pestovanie slovenských novošľachtencov. Z našej produkcie osobne obľubujem Dunaj a Devín.“
Dôvod, prečo zakladatelia vinárstva kladú dôraz na kvalitu hrozna a šetrnú starostlivosť o vinice, je aj fakt, že najlepší svetoví vinári sa vždy zhodnú na tom, že víno nie je len o pivnici. Dobré víno sa rodí vo vinohrade.
„Máme prístup k najmodernejším technológiám pre výrobu vína, čo neznamená, že vyrábame technologické vína. Hrozno spracovávame novými a modernými technológiami, aby sme dosiahli čo najvyššiu šetrnosť pri spracovaní hrozna a robíme tak všetko pre vyššiu kvalitu vína. Pri obrábaní vinice je nevyhnutné počúvať a pozorovať prírodu. Nič nerobíme na silu. Vína z produkcie Naše Vinohrady vyrábame tak, aby hodnoverne odzrkadľovali vinicu, pôdu, odrodu a jej vek. Naše vína sú pravdivé a môžete ich ochutnať také, aké ich stvorila príroda sama. Navyše veľmi cenovo dostupné a v slušnej kvalite. Našim zákazníkom sa snažíme byť na blízku. Naše Vinohrady kúpite bežne v obchodoch za prijateľnú cenu.“
Hodnoty histamínu vo vínach z produkcie Naše Vinohrady dosahujú najviac do 0,5 m.g na liter a sú vhodné aj pre ľudí s histamínovou intoleranciou (HIT). Všetky fázy výrobného procesu vín Naše Vinohrady prebiehajú na Slovensku, v súlade s označením #PoctiveSlovenske. Pokiaľ uprednostňujete slovenské vína pred zahraničnými, pomáhate aj našej planéte, pretože víno nemuselo precestovať tisícky kilometrov, často v cisterne, aby sa dostalo k vám.
Vína Naše Vinohrady si môžete objednať aj online, cez Lunys.sk.
"Tým, že sme si dali záležať na viacerých zberoch z každej odrody (cukornatosť hrozna od 24 do 26°NM), budú mať vína o trochu nižší alkohol (14,5 - 15%) oproti predchádzajúcim dvom rokom, čo im však zvýši ich celkovú eleganciu. Kolekcia FRESH dostane svojho nového člena, a to Rizling vlašský, ktorý presne spĺňa požiadavky tejto rady. Krásna primárna aromatika, ovocná chuť a šťavnaté kyselinky ho predurčujú na letné terasy a grilovačky. Konečne uzrie svetlo sveta panenské víno z nového vinohradu Nad Hoferskou a to Cabernet Franc rosé."
Legislatíva a procesy vo vinohradníctve a vinárstve
Žiadosť o udelenie povolenia na novú výsadbu viniča podľa § 3 ods. 1 písm. c) a o zmenu práva na povolenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) podáva žiadateľ do 30. apríla kalendárneho roka na základe výzvy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na predkladanie žiadostí, ktorú ministerstvo vyhlasuje zverejnením na svojom webovom sídle do 1. marca.
Ministerstvo pri udelení povolenia podľa odseku 1 písm. d) zohľadňuje vlastnosti navrhovaného pozemku vrátane pôdnych podmienok a klimatických podmienok.
Kontrolný ústav upozorní vinohradníka, ktorý uskutočnil neoprávnenú výsadbu, že podľa osobitného predpisu má povinnosť túto výsadbu vyklčovať.
Vinohradnícky register
Vinohradnícky register je evidencia vinohradníkov, vinárov, obchodníkov a maloobchodníkov. Vinohradník je povinný kontrolnému ústavu predložiť žiadosť o pridelenie registračného čísla do 30 dní odo dňa, od ktorého nadobudol do vlastníctva, nájmu alebo výpožičky vinohradnícku plochu. Kontrolný ústav vydá do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti osvedčenie o registrácii a pridelí vinohradníckej ploche registračné číslo.
Kontrolný ústav vyčiarkne z vinohradníckeho registra vinohradnícku plochu na žiadosť vinohradníka alebo na žiadosť vlastníka vinohradníckej plochy, ktorá bola vinohradnícka plocha zaregistrovaná podľa odseku 4 inou osobou ako jej vlastníkom a k tejto vinohradníckej ploche nie je uzatvorená nájomná zmluva.
Vinohradník, ktorý zberá hrozno na účely uvádzania na trh, je povinný každoročne zaslať kontrolnému ústavu hlásenie o úrode hrozna a jeho použití do 10. decembra.
Evidencia výroby a zásob
Vinár je povinný viesť evidenciu:
- stav zásob vína a muštov k 31. júlu,
- údaje o výrobe vína a muštov od 1. augusta do 30. novembra,
- stav zásob vína a muštov k 30. novembru.
Ponuka hroznového muštu a burčiaku
Hroznový mušt možno ponúkať spotrebiteľovi v období od 1. augusta do 31. októbra.
Burčiak možno ponúkať spotrebiteľovi len v období roka, v ktorom sa uskutočnil zber hrozna na jeho výrobu, najneskôr však do 15. novembra daného roka.
Označovanie vína
V označení vína s chráneným zemepisným označením sa uvádza názov regiónu. Názov regiónu možno uvádzať aj ako prídavné meno pred výrazom víno.
V označení vína s chráneným označením pôvodu sa uvádza názov chráneného označenia pôvodu a možno uvádzať názov väčšej alebo menšej zemepisnej jednotky, z ktorej víno s chráneným označením pôvodu pochádza.
Medzi tradičné výrazy patria:
- „akostné víno“, „akostné víno s prívlastkom“,
- „sekt vinohradníckej oblasti“, „sekt V. O. P.“,
- „Districtus Slovakia Controllatus“ alebo skratka „D. S. C.“.
Ministerstvo ustanovuje komisiu na posudzovanie žiadostí o uznanie organizácie výrobcov. Členov komisie vymenúva a odvoláva minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) z odborne spôsobilých osôb.
Certifikácia vína
Certifikácia vína zahŕňa chemickú analýzu vína v akreditovanom laboratóriu. Základné požiadavky na zmyslové, chemické a fyzikálne vlastnosti vinárskych produktov sú uvedené v prílohách č. 21 a 22 vyhlášky č. 350/2009 Z. z. Maximálny obsah oxidu siričitého vo vínach je stanovený v časti B, prílohy I.
Postup pri certifikácii vína:
- Nahrať kúpno-predajnú zmluvu alebo dodací list alebo faktúru o kúpe osvedčeného hrozna resp. nahrať osvedčenia o registrácii vinohradu ako prílohu elektronickej žiadosti o certifikáciu vína s označením panenská úroda.
- Dohodnúť si termín odberu alebo príjmu vzorky vína.
- Predložiť priemernú vzorku odobratú zo skladovacej nádoby (za priemernú vzorku vína sa považuje aj vzorka vína odobratá cez vzorkovací kohút po zhomogenizovaní vína v skladovacej nádobe). Vzorka musí byť vo fľašiach označených etiketou, ktorá obsahuje: meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu (ak je žiadateľ fyzická osoba), názov, sídlo (ak je žiadateľ právnická osoba), označenie vína (odroda alebo značka, kategória, číslo dávky), ročník vína, číslo skladovacej alebo prepravnej nádoby, obsah skladovacej alebo prepravnej nádoby v litroch.
- Spolu so žiadosťou o certifikáciu vína a pridelenie ŠKČ a povinnými prílohami predložiť pestovateľský sekt a sekt vinohradníckej oblasti - sekt V.O.P.
O certifikáciu vína s označením mladé víno môže požiadať vinár len v danom roku, v ktorom bol vykonaný zber hrozna, z ktorého bolo víno vyrobené. Víno musí byť plnené do fliaš pred koncom kalendárneho roka, ktorý bol rokom zberu hrozna použitého na výrobu vína.
Odo dňa podania žiadosti a predloženia jeho vzoriek, žiadateľ nesmie s vínom manipulovať okrem ošetrenia vína.
Po predložení žiadosti ÚKSÚP vinárske produkty preskúša a do 30 dní od prijatia žiadosti vydá certifikát alebo oznámi žiadateľovi dôvod neudelenia certifikátu. ÚKSÚP doručuje v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. certifikát alebo rozhodnutie do elektronickej schránky. Certifikácia vína sa vykonáva za úhradu podľa platného cenníka. Faktúra za certifikáciu vína sa vystaví na základe podkladov zo žiadosti po vydaní certifikátu alebo oznámení dôvodu neudelenia certifikátu.
Špecifické ustanovenia pre Tokajské vína
Tokajské združenie je združenie vinohradníkov a vinárov v Tokaji.
Tokajské víno sa vyrába výlučne z hrozna odrôd podľa § 33 ods. 1 písm. a), pričom najvyšší hektárový výnos nesmie prekročiť 9 500 kg/ha alebo 14 000 kg/ha, ak ide o víno podľa § 35 ods. 1 písm. b).
Na označovanie tokajského vína sa primerane použije § 15 ods. 3.
Tokajské víno vyrobené na území Slovenskej republiky možno uvádzať na trh len v na to určených fľašiach.
Tradičné výrazy pre Tokajské vína
- Samorodné víno: Tokajské víno, ktoré sa vyrába alkoholovým kvasením z hrozna tokajských odrôd, dopestovaného na kvalifikovaných honoch, ak nie sú priaznivé podmienky na hromadnú tvorbu cibéb.
- Výber: Tokajské víno, ktoré sa vyrába alkoholovým kvasením po zaliatí cibéb dopestovaných na kvalifikovaných honoch muštom s cukornatosťou najmenej 21°NM alebo vínom rovnakej kvality a rovnakého ročníka pochádzajúceho z kvalifikovaných honov. Podľa množstva pridaných cibéb sa tokajský výber člení na 3-putňový až 6-putňový.
- Mášláš: Tokajské víno, ktoré je vyrobené alkoholovým kvasením muštu alebo vína totožného ročníka, pochádzajúceho z kvalifikovaných honov, naliateho na kvasničné kaly tokajského samorodného vína alebo tokajského výberu.
- Forditáš: Tokajské víno, ktoré je vyrobené alkoholovým kvasením muštu alebo vína totožného ročníka, pochádzajúceho z kvalifikovaných honov, naliateho na matolinové výlisky z cibéb dopestovaných na kvalifikovaných honoch.
- Výberová esencia: Tokajské víno, ktoré je získané alkoholovým kvasením cibéb z kvalifikovaných honov. Pri zbere sa vyberajú osobitne bobule hrozna, ktoré sa hneď po spracovaní zalejú muštom pochádzajúcim z definovaného vinohradu alebo tokajským vínom totožného ročníka, ktoré obsahuje aspoň 180 g/l prírodného cukru a 45 g/l bezcukorného extraktu.
- Esencia: Tokajské víno, ktoré je získané pomalým kvasením samotoku, ktorý sa získa zo zvlášť vyberaných cibéb dopestovaných na kvalifikovaných honoch. Esencia obsahuje aspoň 450 g/l prírodného cukru a 50 g/l bezcukorného extraktu.
Mušt a víno pochádzajúce z vinohradníckych honov, ktoré neboli zatriedené ako kvalifikované hony, sa musia skladovať oddelene, pričom skladovacia nádoba musí byť opatrená takým označením, ktoré nespochybniteľne poukazuje na pôvod muštu alebo vína.
Ekonomické a mimoekonomické efekty vinohradníctva a vinárstva
Význam hrozna vo výžive obyvateľstva je pomerne veľký. Vinič a víno zohrávajú v živote človeka úlohu porovnateľnú len s obrábaním chleba. Chlieb a víno boli, sú a budú symbolmi hojnosti.
Veda zistila, že víno obsahuje niekoľko sto rôznych látok nevyhnutných pre výživu človeka. Medzi ne patria najmä všetky vitamíny skupiny B, H, aminokyseliny, minerálne látky, organické kyseliny a iné. Taktiež boli preukázané odborníkmi pozitívne zdravotné účinky v prevencii proti kardiovaskulárnym ochoreniam, na čom sa podieľajú fenolické zlúčeniny pôsobiace ako ochranné látky. Prekvasením sa tieto vzácne látky vo víne ničia.
Pravidelná striedma konzumácia vína, čo je cca 0,25-0,40 litra denne, prospieva organizmu a teda aj zdraviu. Takéto množstvo chráni telo pred rizikom vzniku hepatitídy, žalúdočných vredov a chráni pred infekciami.
Vinohradníctvo a vinárstvo predstavuje široký ekonomický prínos pre národné hospodárstvo, pre veľký okruh pracovníkov, lebo im poskytuje pracovné príležitosti.