Slovenskí pestovatelia aj v roku 2021 ponúknu spotrebiteľom kvalitnú zeleninu, zemiaky, ovocie a víno. Aby pestovatelia mohli spotrebiteľom v budúcnosti ponúknuť viac slovenského ovocia, zemiakov či vína, nutne potrebujú investovať do techniky, skladov, biologického materiálu, protimrazovej ochrany a zamestnávať viac brigádnikov.
Súčasné výzvy slovenského poľnohospodárstva a vinohradníctva
Pre nedostatok pracovnej sily totiž ani v tomto roku nepozbierajú celú úrodu ovocia. Pod stromami zhnije asi štvrtina kvalitného ovocia. Po brigádnikoch volajú aj zeleninári či vinohradníci.
Veľkým problémom je dovoz. Ceny však rýchlo padajú, a tak sa k nám tlačí ovocie nižšej kvality s lepšou cenou. Pestovatelia sa pýtajú: „Ak už dnes v SR vyrábame kvalitné produkty a politici a celkovo spoločnosť hovoria o ekologizácii, prečo nepodporiť vlastnú výrobu potravín pred zahraničnou produkciou? Naozaj nám nevadí dovoz čučoriedok z Južnej Ameriky (Peru), jabĺk z južnej Afriky?“
Vinohradníkom by zase výrazne pomohla ochrana domáceho trhu pred dovozom lacného vína zo zahraničia a vhodne nastavená pozemková legislatíva, ktorá by umožnila sceľovanie pôdy, výsadbu nových vinohradov a v nich aj nových odrôd. Navyše, v prípade uprednostnenia domácej výroby práve cez podporu štátu pred dovozmi sa bavíme aj o tak žiadanej zelenej karte pre poľnohospodárstvo - domáca produkcia bude vždy ekologickejšia, keďže odpadajú náklady na stovky až tisíce kilometrov dlhú dopravu a produkciu CO2 do krajiny, v ktorej sa cudzie produkty nakoniec predajú.
Hodnotenie úrody hrozna v rokoch 2021 a 2023
Ročník 2021: Sľubná úroda a kvalita
Slovenským vinohradníkom a vinárom sa kampaň 2021 začala na konci augusta. Ročník 2021 je sľubný, môže byť až výnimočný. Prispelo k tomu počasie a posun vegetácie, vďaka čomu prebúdzajúce sa vinohrady neboli zasiahnuté jarnými mrazmi. Počas leta hrozno dozrelo a zároveň sa neznížil obsah kyselín.
Ročník 2021 bude pre biele vína výnimočný. Ak vydrží počasie a bude teplá jeseň, bude výnimočný aj pre červené vína a aj vína z Tokajskej vinohradníckej oblasti. Predpokladá sa, že z vypestovaného hrozna slovenskí vinári vyprodukujú približne 35 mil. litrov vína. „Je to spôsobené tým, že sa do rodivosti dostávajú vinohrady, ktoré sú vysadené novým a efektívnejším spôsobom, s vysokou starostlivosťou.“
Ročník 2023: Nižšia úroda, potenciál pre vysokú kvalitu
Tohtoročná úroda hrozna na Slovensku bude nižšia, jeho kvalita však môže byť vysoká (údaje k 2. 9. 2023). Ročník 2023 vinohradníci označujú za jeden z najťažších za ostatných 40 rokov. Celkovo sa očakáva úroda za celé Slovensko nižšia o 40 percent oproti vlaňajšku. Minuloročné sucho spôsobilo nižšiu násadu kvetov, a tak už na začiatku kampane sa úroda očakávala nižšia o 15 percent. Vlani celkovo dosiahli najnižšie výnosy vôbec a výroba vína u nás poklesla na historické minimum.
„Čo sa týka kvality, prvé skoré odrody naznačujú vysokú aromatickosť. Ak by nám priala jeseň, teda ak by bola suchá a dlhá na vyzretie hrozna, tak kvalita hrozna by mohla byť výnimočná,“ spresnila Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska. „Tohtoročný zber hrozna je posunutý asi o šesť dní neskôr, ako býva priemer. Aj burčiaková sezóna sa začala 15. augusta iba veľmi pomaly, prvé väčšie zbery skorých odrôd začínali 17. až 21. augusta.“
Daždivé obdobie v 2023 práve počas kvitnutia v niektorých lokalitách Slovenska spôsobil veľký tlak perenospóry. „Menej skúsení vinohradníci začiatkom júla hlásili škody v niektorých lokalitách (časť Pezinka, Hlohovec, Strekov) až do výšky 80 až 100 percent úrody. Následné vysoké teploty spôsobili tlak múčnatky, ktorí skúsení vinohradníci zvládli bez väčších problémov.“
V prvej polovici júna sa Slovenskom prehnala smršť, po ktorej mnohým pestovateľom nezostávalo nič iné, len zalamovať rukami. Extrémne počasie na juhu navyše zasiahlo aj vinič. „Je to už druhý katastrofálny rok.“ Niektorí vinohradníci počítajú s 30-percentnými škodami, inde zase až s viac ako 90-percentnými. Priemerne v rámci katastra prídu o približne polovicu úrody.
Problémom je samotná úroda hrozna. V roku 2022 sa kilogram hrozna predával v priemere za 0,40 eura. Pritom náklady na dopestovanie hrozna sa pohybujú okolo 0,40 eura za kilogram, čo platí pri redukcii prác vo vinici na minimum. Nehovoriac o cene sadenice, ktorá oproti minulému roku narástla približne o 20 percent.
História a tradícia vinohradníctva na Slovensku
Časovo usporiadané doklady o výrobe vína pochádzajú z obdobia pred 7 000 až 10 000 rokov z miest ako je turecký Batal Hüyük, sýrsky Damask, libanonský Byblos, Jordánsko a nakoniec Gruzínsko a Arménsko. Práve krajiny Gruzínsko a Arménsko sú považované za pravlasti vína.
Vieme, že okolo roka 3 500 pred našim letopočtom bolo vinárstvo na vysokej úrovni v starej Mezopotámii a hlavne v Egypte. Egypťania neboli prvými vinármi, ale ako prví o víne písali a oslavovali ho v obrazoch. Vieme aj, že Egypťania pestovali šesť až osem odrôd viniča.
Prvou identifikovateľnou etnicko-kultúrnou skupinou na našom území boli Kelti. Na našom území začali vo veľkom konzumovať víno a možno i pestovať vinič. Oficiálne začiatky nášho vinohradníctva sú väčšinou spojené s Rimanmi. Na území dnešného Slovenska dosiahlo najväčší rozmach vinohradníctvo za panovania cisára Probusa (267 - 282). Vinohrady zakladal v okolí Bratislavy. Za vlády Rimanov sa zakladali vinohrady aj v Tokajskej oblasti. Výraznejšie rozšírenie plôch viníc bolo v období Veľkomoravskej ríše (9. a 10. storočie). V tomto období začína aj rozvoj českého vinárstva.
Vpád Tatárov v roku 1241 spôsobil zničenie väčšiny vinohradov a silný pokles obyvateľstva. Králi z toho dôvodu povolali na Slovensko Nemcov - začala sa nemecká kolonizácia. Rozvoj a rozkvet vinárstva v Českej republike nastal v 14. storočí za vlády cisára Karola IV., ktorý dal doviezť vinič z Burgundska a Porýnia a vydal aj viničné právo. Podľa dokladov sa v roku 1640 rozprestierali vinohrady pod Čachtickým hradom a siahali až po Vrbové.
Rozvoj a zveľaďovanie vinohradníctva začali za panovania Márie Terézie a Jozefa II. 18. storočie bolo zlatým obdobím vinohradníctva. V druhej polovici 19. storočia dostalo vinohradníctvo najťažší úder. V roku 1866 tuhé mrazy podlomili zdravotný stav viniča. V rokoch 1860 - 1890 ničí vinohrady u nás i v Európe fyloxéra (Phyloxera vastatrix) a múčnatka (Uncinula necator) od roka 1850. Dovŕšením škodlivosti bola perenospóra (Plasmopare viticola), ktorá sa objavila v roku 1878.
Tieto choroby a fyloxéra takmer úplne zničili vinohradníctvo u nás a i v celej Európe. Na Slovensku poklesli plochy vinohradov do roka 1920 na 9 123 ha. Po vzniku ČSR sa zvyšuje dovoz lacných vín zo zahraničia, ktoré diktujú aj ceny vína. Domáce vína sú neprimerane daňovo zaťažené, klesá cena hrozna na 60 - 80 halierov za kg a cena vína na 1,50 Kčs za liter.
Opatrením proti tomuto poklesu cien bolo založenie Slovenského vinohradníckeho družstva v roku 1936 (združovalo 126 vinohradníkov). Družstvo buduje pivnice v Bratislave, Rači, Vajnoroch, v Jure, Grinave, Limbachu, Modre a v Skalici. Toto družstvo už v roku 1937 produkuje takmer 12 000 hl vína. V septembri 1951 družstvo pohlcujú štátne vinárske závody.
Hrozby a ochrana vinohradov
Zlaté žltnutie viniča: Šírenie a dôsledky
Ochorenie viniča sa začína prejavovať aj v račianskej oblasti. Vinári zo západoslovenskej vinárskej oblasti na Račianskom vinobraní sa zhodujú, že úroda hrozna je tento rok dobrá. Dopestovať hrozno je však náročné aj pre nich. Bojujú so zlodejmi, zverou aj s rôznymi chorobami viniča. Tak ako po celom Slovensku, aj tam sa začína šíriť bakteriálne ochorenie - zlaté žltnutie viniča.
O zlatom žltnutí viniča sme informovali už v lete. Prenášajú ho cikády viničové. Hmyz, ktorému nič nebráni v preletoch, preto sa veľmi rýchlo šíri. „Pri červených odrodách sa to prejavuje začervenaním listov. Trošku skôr sa vyfarbujú, ako by mali. A pri bielych je to to žltnutie. Choré jedince sa musia vyrezať a spáliť, lebo cikáda ukladá vajíčka,“ vysvetlil spolumajiteľ vinárstva Berta v Strekove Matúš Berta.
„Na spolku sme sa radili, ako by sme to vedeli dať do kopy, že ktoré vinohrady sú s tým chytené. Lebo tieto vinohrady treba postupne vyklčovať a nahradiť ich novými odrodami,“ priblížil predseda Račianskeho vinohradníckeho spolku Lukáš Hulanský. Špecifikom račianskych vinohradov je to, že mnohé z nich sú neudržiavané. To môže pomôcť šíriť toto ochorenie. „V Rači je toho viac, pretože je to mestská časť. Tí vinohradníci tu vymierajú, mladým sa nechce robiť na vinohradoch,“ uviedol Hulanský.
Účinnou obranou proti zlatému žltnutiu viniča sú postreky. „Sú vraj veľmi drahé, tam by bola dobrá nejaká podpora od štátu alebo od mesta či kraja,“ dodal Hulanský. To, koľko kríkov hrozna zasiahlo ochorenie zlatého žltnutia viniča a aké množstvo postrekov budú potrebovať, budú račianski vinohradníci vedieť až po jesennej kontrole vinohradov.
Boj proti škodcom a zlodejom
Okrem chorôb sa musia vinári chrániť aj pred diviakmi a jeleňmi, ktoré im robia škody. Škodu im robia aj ľudia, ktorí hrozno kradnú. „Zabezpečenie pletiva, ohradníky proti zveri a ľuďom,“ konštatoval vinár z Víno Kypus Ľubomír Kypus.
Náklady a ceny vína
Pre zvýšené náklady vinohradníkov si návštevníci tohtoročného Račianskeho vinobrania kúpia fľašu vína o dve eurá drahšie ako minulý rok. Okrem toho sú aj drahšie postreky, celkovo aj fľaše išli hore.
Kontrola kvality vína a podpora domáceho trhu
Skúsme teraz priblížiť súčasnú situáciu na slovenskom trhu s vínom a s jeho predajom konečnému spotrebiteľovi. Vo všeobecnosti platí, že sa predáva najmä lacná produkcia vína. Pri takomto nápoji nejeden milovník vína často naďabí na nevábnu vôňu, farbu a chuť produktu. Niektoré vína sú v ponuke s označením „Vyrobené na Slovensku“. Je to však vo všetkých prípadoch pravda?
Príkladom môže byť Česká republika, ktorá na takúto kontrolu využíva magnetickú rezonanciu. Každý dovozca do ČR musí počkať, kým inšpekcia odoberie vzorku vína na laboratórny rozbor, a až potom môže byt víno uvádzané na tamojší trh. Stav kvality vína na Slovensku je aj výsledkom práce Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, respektíve jej nedostatočnej činnosti.
Príslušný prístroj, ktorý využíva princíp magnetickej rezonancie, je k dispozícii aj na Slovensku. Prečo to ŠVPS SR odmietla? Jednoduchým spôsobom by bolo možné vo víne odhaliť takzvaných „kvasničákov“ a „šlupkáčov“, čo by násobne zlepšilo kvalitu vína, podporilo by to domáci trh a aj našich, slovenských výrobcov. ŠVPS SR sa v minulosti odvolávala na vysoké finančné náklady, ktoré by boli spojené s využitím vyššie spomenutého prístroja, čo však nie je pravda. Táto štátna rozpočtová organizácia, a nie ŠVPS SR, je určená na kontrolu evidencie vína, šľachtenia viniča, na registráciu vín a vinohradov. V okolitých štátoch EÚ funguje takýto systém kontroly veľmi dobre. Ako príklad uvádzam Mendelovu univerzitu v Brne, ktorá získala grant na stanovovanie mikro a makro prvkov v pôde.
Zo strany výrobcov vína o ňu nebude záujem, keďže mnohí z nich ešte stále nevypredali zásoby z predchádzajúcich rokov. Veď ľahšie je doviezť lacné víno zo zahraničia, ktoré sa na Slovensku predáva bez kontroly - a aj bez problémov.
Apel na štát a spotrebiteľov
Pestovatelia vyzývajú štát, aby ich vysokokvalitnú úrodu podporil systémovými opatreniami a v spolupráci s ovocinármi zaviedol dlho očakávaný Inštitút sezónnych prác. Ten by mal uľahčiť zamestnávanie ľudí na brigádnické práce v sadoch. Predstava ovocinárov je, aby sa zrýchlilo a odbyrokratizovalo zamestnávanie nielen Slovákov, ale aj ľudí z tretích, mimoeurópskych krajín. Inštitút sezónnej práce u ovocinárov by využívalo ročne len do cca 2000 pracovníkov. „Čím viac zberačov dostaneme do sadov, tým viac ovocia pozbierame.“
„Máme pocit, že sme nielen bývalými, ale aj súčasnými politikmi klamaní. Hovorí sa už nejaký čas o zvýhodňovaní daňovo-odvodového zaťaženia pri zamestnávaní ľudí v poľnohospodárstve.“ Podľa pestovateľov je žiaduce rovnako zvýšiť podpory pre špeciálnu rastlinnú výrobu, priebežne vyhlasovať výzvy pre poľnohospodárov, vďaka ktorým budú môcť viac investovať do modernizácie, ale aj ekologizácie výroby.
Poľnohospodári preto apelujú aj na zákazníkov, aby uprednostňovali domácu kvalitu a do nákupných košíkov vkladali potraviny zo Slovenska. „Apelujem na verejnosť: preč od internetu. Keď všetci riešime, ako by mala vyzerať planéta, tak v rámci psycho-hygieny a pomoci planéte poďme všetci budúci rok do vinohradov, do sadov a zbierajme úrodu, aby sme pomohli planéte.“