Tekvica (Cucurbita) je jednoročná, popínavá rastlina patriaca do čeľade tekvicovité, pestovaná ako plodová zelenina. Tekvice sú úzko späté s patizónmi a cuketami a väčšinou ide o odrody Cucurbita moschata, C. maxima alebo C. pepo. Všetky sa pestujú podobným spôsobom, darí sa im v bohatej pôde zadržiavajúcej vlhkosť s množstvom teplého slnečného žiarenia. Tekvice sa zvyčajne pestujú v zemi, pretože potrebujú dostatok priestoru, ale kompaktné odrody letnej tekvice sa dajú pestovať aj vo veľkých nádobách.
Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Niektoré z nich patria k chuťovo výnimočným potravinám. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.
Druhy a odrody tekvíc
Máloktorá zelenina dosiahla také rozsiahle prešľachtenie do toľkých rozmanitých druhov a odrôd ako tekvice. Existuje viac ako 45 rôznych druhov tekvíc, ktoré sa pestujú na takmer každom kontinente okrem Antarktídy.
Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo)
Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové.
- Cuketa: Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti a sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie.
- Tekvica Hokkaido: Je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. Potrebuje teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc Hokkaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka.
- Špagetová tekvica: Je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik. Špagetovú tekvicu na 4 až 5 miestach prepichneme, vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme asi 30 minút. Po krátkom ochladení ju rozrežeme, odstránime semená a vidličkou vyberieme dužinu rozpadnutú na špagety.
- Okrúhle tekvice: patria sem napríklad aj guľaté tekvice ako tekvica Bambino, ktorá je stredne skorá odroda s bohatou úrodou a guľovitými plodmi s hmotnosťou do 15 kg.
- Okrasné tekvice: Sú obľúbené pre svoju estetickú hodnotu a používajú sa na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané, maľované alebo zdobené. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie. Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku.
Tekvica muškátová (Cucurbita moschata)
Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata. Považuje sa za jednu z najlepších tekvíc na svete, s orieškovou chuťou a maslovou dužinou.
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima)
Latinsky známa ako Cucurbita maxima, je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou. Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.
Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera)
Tekvica olejnatá sa pestuje hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej. Zelenkasté semená sú bohaté na bielkoviny a rôzne liečebne pôsobiace látky. Biela hubovitá vodnatá dužina sa využíva ako krmivo alebo sa necháva ako organické hnojivo na poli. Tekvica olejnatá sa pestuje v kríčkovej aj ťahavej forme. Je to guľatá tekvica s hmotnosťou 3 až 5 kg, nejednotného zafarbenia - od oranžovej, zelenopásikavej až po škvrnitú.
Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia)
Zástupcovia tekvice figolistej sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.
Pestovanie tekvíc
Pestovanie tekvice je jednoduchšie, ako by ste si mysleli. Tekvice sú teplomilné rastliny, preto ich vysievajte na jar, až keď pominie riziko posledných mrazov a pôda sa zohreje na minimálne 15 °C.
Výber stanovišťa a pôdy
Tekvice potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, aby dobre rástli a tvorili veľké plody. Vyberte pre ne miesto s dobrým prístupom k svetlu a teplom. Ideálna je piesočnatá pôda s pH medzi 6 a 6,5. Pred výsevom alebo výsadbou si dobre pripravte pôdu, kde bude tekvica rásť. Pôdu spracujte niekoľko týždňov pred výsadbou. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. V ideálnom prípade by pôda mala byť humózna, hlinitopiesočnatá s dostatkom živín a schopnosťou zadržiavať vlhkosť, ale zároveň dobre priepustná.
Výsev a výsadba
Prvou možnosťou je vysievať si tekvicu priamo zo semienok, tou druhou potom vysádzať jednoducho rovno sadenice. Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm.
Tekvice sa zvyčajne vysievajú v interiéri na jar, aby sa zabezpečilo spoľahlivejšie klíčenie a po poslednom mraze sa vysádzajú na konečné pestovateľské miesto. Semená tekvice zasejte od polovice do konca apríla do 7,5 cm kvetináčov alebo modulárnych podnosov naplnených viacúčelovým kompostom bez rašeliny. Vysievajte iba jedno semeno na črepník/modul, aby ste minimalizovali narušenie koreňov pri neskoršom presádzaní. Miesto výsadby.
Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Sadenice do záhona môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.
Zavlažovanie a hnojenie
Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Tekvice sú smädné rastliny, najmä počas plodenia, preto ich v období sucha pravidelne zalievajte. Ak je počasie naozaj suché, tekvice by sa mali zalievať aspoň raz týždenne. Piesočnaté pôdy treba zalievať častejšie ako ťažké ílovité pôdy. Nedostatok vody môže tiež podporiť vznik múčnatky. Vyhnite sa vrchnému zalievaniu - zalievajte priamo do pôdy. Aby ste si to uľahčili, zapustite kvetináč do zeme vedľa každej rastliny a potom doň nalejte vodu. Tým sa zabezpečí, že voda steká až ku koreňom. Po výsadbe prikryte povrch pôdy hrubou vrstvou mulču zo záhradného kompostu, aby ste udržali vlhkosť a znížili potrebu zalievania.
Na začiatku rastu rastliny používajte hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú rast listov a silných výhonkov. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzajte na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov. Tekvice rastúce v zemi by nemali potrebovať hnojenie, ale pre dobrú úrodu v nádobách alebo pestovateľských vreciach je najlepšie ich pravidelne hnojiť. Aplikujte tekuté hnojivo na organickej báze s vysokým obsahom draslíka každých 10 až 14 dní, keď prvé plody začnú napučiavať.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Najčastejšími škodcami tekvíc sú rôzne druhy slimákov, ale hlavne slizniaky, ktoré dokážu zničiť celé malé rastlinky a neskôr aj nedozreté plody, keď majú ešte jemnú šupku. Už dorastená väčšia rastlina má jemné chĺpky na listoch, ktoré slimákom celkom vadia, a preto ich už moc nenapádajú. Potom sú tu však rôzne druhy hlodavcov, ktoré sa živia celými plodmi.
Medzi najčastejšie choroby tekvice patria:
- Múčnatka: Prejavuje sa ako biely „práškový“ obal spór na listoch.
- Peronospóra: Prejavuje sa ako žlté škvrny na hornom povrchu listov.
- Antraknóza: Začína ako malé, svetlohnedé škvrny ohraničené tmavším okrajom.
- Vírusy: Listy rastlín infikovaných vírusom majú tendenciu byť škvrnité a zdeformované.
Medzi najčastejších škodcov tekvice patria:
- Nesýtka tekvicová: Larvy konzumujú spodnú časť stonky, čo vedie k žltnutiu a vädnutiu listov.
- Vošky: Zhromažďujú sa na spodnej strane listov.
- Strapky: Spôsobujú stredné až kritické poškodenie.
- Krvavé červy: Podlhovasté červy s hnedou hlavou.
- Slimáky a slizniaky: Vyskytujú sa pri vysokej vlhkosti.
Zber a skladovanie
Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody Hokkaido. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov.
Tekvice sa zberajú priebežne podľa dozrievania, a to zhruba od júla, v auguste a poväčšine až do prvých mrazov. Dôležité je zbierať ju, keď je úplne dozretá - šupka plodu je krásne oranžová, tvrdá a stopka je zhrubnutá, zdrevnatená. Snažíme sa ju odrezať čo najväčšiu, cca 5 až 10-centimetrovú, má to vplyv na úplné dozretie a zároveň sa predlžuje jej životnosť, a tým aj kvalita uskladnenia.
Pri zimných tekviciach umiestnite pod väčšie plody dlaždicu, tehlu alebo drevenú dosku, aby ste ich zdvihli z vlhkej pôdy a zabránili hnilobe. Pri zimných tekviciach nechajte plody úplne dozrieť na rastline - čím zrelšie sú pri zbere, tým lepšie vydržia. Potom ich na ďalší týždeň alebo dva vyložte na slnko, buď vonku, alebo v skleníku, aby šupka stuhla, čo tiež pomáha zabezpečiť ich dobré skladovanie. Potom plody skladujte na dobre vetranom mieste pri teplote 10-15 °C, rozložené tak, aby sa nedotýkali. V závislosti od odrody by zimné tekvice mali vydržať tri mesiace alebo aj dlhšie.
Letné tekvice môžete skladovať v chladničke približne týždeň. Tekvice majú radi chladné a suché skladovacie priestory. Ideálne je skladovať ich na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste. Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov. Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba.
Využitie tekvíc
Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety.
Tekvicové jadierka - so šupkou a bez nej - sú najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny. Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev. Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti.
Tekvice sa dajú variť, dusiť alebo piecť a semená môžete usušiť a skonzumovať. Pokiaľ máte bohatú úrodu tekvice, môžete ju nakladať alebo po blanšírovaní uložiť do mrazničky.
