Vika siata (Vicia sativa) je jednoročná alebo dvojročná bylina z čeľade bôbovitých (Fabaceae), ktorá je už dlhé roky stálicou nielen slovenských polí a záhrad. Je pestovaná ako cenná plodina pre svoju výživnú hodnotu a schopnosť fixovať dusík. Táto rastlina, dorastajúca do výšky až 120 centimetrov, má svoje stabilné miesto najmä na pozemkoch, kde sa kladie dôraz na ekologické hospodárenie bez použitia chemických hnojív. Vika siata poslúži nielen ako krmivo, ale predovšetkým ako excelentné zelené hnojivo, ktoré nahrádza chemické prípravky a zároveň výrazne zlepšuje celkovú štruktúru pôdy.
Charakteristika a význam rodu Vika
Rod Vika (Vicia) zahŕňa viac ako 150 druhov strukovín, ktoré sú cenné pre krmovinárstvo, zelené hnojenie a pôdokryvné pestovanie. Vika siata je široko rozšírená po celom svete a je známa svojimi plazivými alebo vzpriamenými stonkami a listami zloženými z lichosperených lístkov. Kvety viky sú typicky fialovej, ružovej alebo bielej farby a vytvárajú kvetenstvo v tvare lichoklasu. Plody sú struky obsahujúce semená.
Korene viky obsahujú symbiotické baktérie rodu Rhizobium, ktoré majú schopnosť viazať atmosférický dusík a premieňať ho na formu, ktorú rastlina môže využiť. Týmto procesom sa výrazne znižuje potreba hnojenia dusíkom a zvyšuje sa plodnosť pôdy. Vika sa často pestuje ako zelené hnojivo, kedy sa vypestované rastliny zapracujú do pôdy a slúžia ako organické hnojivo.
Vika siata ako zelené hnojivo
Zelené hnojenie je spôsob, ako prirodzene obohatiť pôdu. Funguje to tak, že sa vysievajú rýchlorastúce rastliny, ktoré počas svojho rastu viažu živiny a po niekoľkých týždňoch sa buď zapracujú späť do pôdy, alebo sa ponechajú na povrchu ako mulč. Vika siata je jednou z najobľúbenejších rastlín na zelené hnojenie v ekologickom poľnohospodárstve. Správne vysiata a následne vypestovaná vika môže už po pár týždňoch od výsevu slúžiť ako kvalitné hnojivo. Ide o prírodné zelené hnojivo založené na princípe biomasy, teda bez chemických látok a prímesí.
Nutričné zloženie viky obsahuje mnohé látky schopné vyťažiť z pôdy všetky potrebné živiny, najmä fosfor a draslík. Vďaka bohatej biomase účinne potláča buriny a po zapracovaní do pôdy zvyšuje obsah organickej hmoty.
Prečo zaradiť viku siatu do osevného postupu?
Vika siata je skvelým medziplodinovým riešením, ktoré zlepšuje pôdnu úrodnosť a zároveň preruší cyklus škodcov a chorôb. Vďaka svojim hlbokým koreňom dokáže uvoľňovať živiny z nižších vrstiev pôdy. Po jej zaoraní vzniká prirodzené organické hnojivo, ktoré pomáha znižovať potrebu minerálnych hnojív. Zaradenie viky siatej medzi hlavné plodiny zvyšuje dlhodobú stabilitu pôdneho ekosystému a podporuje biodiverzitu. Navyše, vďaka hustému porastu bráni erózii a premnoženiu burín.
Ako vika siata zlepšuje štruktúru pôdy?
Vika siata vďaka svojmu koreňovému systému výrazne zlepšuje štruktúru pôdy. Jej hlboké korene rozrušujú zhutnené vrstvy a zlepšujú prevzdušnenie. Po rozklade koreňov sa v pôde vytvárajú kanáliky, ktoré zvyšujú schopnosť zadržiavať vodu a umožňujú lepší prienik živín. To má pozitívny vplyv na rast nasledujúcich plodín. Vika zároveň podporuje činnosť pôdnych mikroorganizmov, ktoré premieňajú organickú hmotu na živiny využiteľné rastlinami.
Výsev a podmienky pestovania Vika siata
Vika siata sa sadí klasickým spôsobom pomocou výsevu semienok, ktoré sú dostupné v predajniach s osivami. Je to nenáročná rastlina, ktorá sa prispôsobí rôznym typom pôd, no najúspešnejšia je na hlinitých alebo piesočnato-hlinitých pôdach s dobrou priepustnosťou.
Požiadavky na pôdu a stanovište
- Typ pôdy: Nenáročná, najlepšie sa jej darí v hlinitých alebo piesočnato-hlinitých pôdach.
- Priepustnosť: Pôda by mala byť dobre priepustná.
- Vlhkosť: Vyžaduje dostatok vlahy, ale neznáša dlhodobé premokrenie.
- pH: Pre svoj rast potrebuje pôdu s neutrálnym až mierne zásaditým pH.
- Stanovište: Obľubuje slnečné miesta, avšak znesie aj polotieň. Správna poloha je pre ňu kľúčová.
Termín a spôsob výsevu
- Termín: Viku siatu vysievame priamo na pripravený záhon od marca do septembra. Keďže vika rýchlo vzchádza, vysievať sa môže aj neskôr. V nížinách je možné siať ju aj v polovici augusta, zatiaľ čo vo vyšších polohách sa neodporúča vysievať neskôr ako v júli. Vhodná je na jarný aj jesenný výsev, pričom je odolná voči mrazu a vhodná na prezimovanie.
- Dĺžka rastu: Od výsevu po zaoranie uplynie približne 8 až 10 týždňov. Pri optimálnej teplote a dostatku vlahy rastie veľmi rýchlo. Na účely zeleného hnojenia je možné rastlinu pokosiť a zapracovať do pôdy už po 6-8 týždňoch rastu.
- Výsevná dávka: Pri pestovaní s podpernou rastlinou sa odporúča 90-100 kg viky siatej na hektár (spotreba semena podpernej rastliny 50-70 kg/ha).
- Hĺbka sejby: Semienka sa vkladajú približne 2 až 3 cm do pôdy.
- Podperné rastliny: Obyčajne sa vysieva s jačmeňom ako podpernou rastlinou, ale dobre sa pestuje aj s jarným jačmeňom.
Ukončenie rastu a zapracovanie viky
Viku je najlepšie zapracovať do pôdy predtým, ako vytvorí struky, alebo pred kvitnutím, pretože v tom čase obsahuje najviac dusíka a je výživovo najhodnotnejšia. Máte dve možnosti:
- Zapracovať do pôdy: Po pokosení ju zaryjete alebo zaoriete. Takto pripravená biomasa sa v pôde rýchlo rozloží a dodá živiny nasledujúcim rastlinám.
- Ponechať ako mulč: Rozložená na povrchu záhona pôsobí ako ochranná vrstva a postupne dodáva pôde živiny.
V oboch prípadoch zlepší úrodnosť pôdy a pripraví ju na ďalšiu výsadbu.
Ako si vybrať a zasiať zelené hnojenie | RHS
Využitie Vika siata ako krmivo
Bohaté nutričné zloženie viky siatej nie je využiteľné iba v rámci hnojenia. Rozmanitosť živín, ktorými disponuje, sa dá zužitkovať aj pri kŕmení hospodárskych zvierat. Vika siata je výbornou krmovinovou rastlinou, obzvlášť vďaka vysokému obsahu bielkovín, ktorých má údajne viac ako väčšina z príbuzných druhov. Jej mladé výhonky sú bohaté na bielkoviny a vitamíny, preto sa často používa v zmesi s obilninami ako zelené krmivo pre dobytok. Môže sa tiež sušiť a využívať ako seno. Dôležité je však zabezpečiť, aby nebola prezretá, pretože v starších rastlinách klesá výživová hodnota.
Popri bielkovinách má vika aj vysoký obsah vitamínov, a to hlavne skupiny „B“. Súčasťou jej obsahu sú aj ďalšie minerály, napríklad fosfor, draslík, horčík, zinok, mangán či vápnik. V prípade konzumácie viky možno ľahko získať aj vybrané omega mastné kyseliny, ktoré ľudské telo nevie produkovať. Hoci sa ku konzumácii viky siatej ľuďmi zatiaľ pristupuje opatrne, vedecké štúdie opakovane potvrdzujú, že táto rastlina neobsahuje nič, čo by mohlo ľudskému organizmu poškodiť. Takto môže vika siata slúžiť ako dvojúčelová plodina - pre zlepšenie pôdy aj pre výživu hospodárskych zvierat.