Vinič Hroznorodý Ušľachtilý

Vinič, vedecky známy ako Vitis vinifera, známy aj ako vinič európsky alebo ušľachtilý, je rastlina, ktorá významne prispela ku kultúrnej histórii ľudstva. Je to lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria. V užšom slova zmysle sa tento názov vzťahuje na kultúrnu formu, zatiaľ čo v širšom, dnes častejšom, zahŕňa aj príbuzné divé taxóny. Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny.

Vedecké názvoslovie a klasifikácia

Vedecké, čiže latinské, názvy pre vinič hroznorodý sú najmä: Vitis vinifera sensu stricto, Vitis vinifera subsp. [alebo var.] vinifera, Vitis sativa a Vitis vinifera subsp. sativa. V širšom zmysle druh vinič hroznorodý (Vitis vinifera sensu lato) zahŕňa aj príbuzné divé taxóny.

Produkty a Využitie Viniča

Hlavným produktom viniča je, samozrejme, hrozno, z ktorého sa lisuje mušt a ktoré sa po procese kvasenia stáva vínom. Jeho význam spočíva predovšetkým v produkcii hrozna, z ktorého sa vyrábajú rôzne produkty, z ktorých najznámejším je nepochybne víno. Pri výrobe vína sa používajú aj ďalšie časti viniča, konkrétne hrozno, ktoré sa po zbere a vysušení stáva hroznovou ratolesťou, ktorá sa používa na dozrievanie vína pri jeho skladovaní v sudoch.

Okrem vína sa hrozno používa aj na výrobu hroznovej šťavy, hroznového želé, marmelády a podobne. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru, konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje.

V kozmetickom priemysle sa semená viniča a ich olej využívajú najmä pre svoje regeneračné a antioxidačné vlastnosti. Veľmi obľúbené sú aj viničové peelingy, ktoré sú bohaté na vitamíny a minerály a účinne čistia pokožku a zároveň ju upokojujú. Semená sa používajú aj v medicíne, konkrétne ich extrakt, ktorý má pozitívny vplyv na cievy a krvný obeh.

Vinič hroznorodý nie je užitočný len svojimi chutnými plodmi, ale aj listami, ktoré podporujú cievy nôh. Popínavá drevinatá liána, ktorá sa tiahne po oporách, ku ktorým sa prichycuje úponkami. Môže dosahovať výšky až 30 m, ako kultúrny porast je udržovaný v podobe nízkych kríkov. Kultúrne odrody sú jednodomé, divoké sú dvojdomé. Okrem plodov, ktoré sú využívané ako ovocie a na výrobu vína, sa zbierajú listy, ktoré sa sušia. Vinič hroznorodý nie je užitočný iba kvôli svojim chutným plodom, ale aj listom, ktoré podporujú cievy nôh. Podporuje normálnu činnosť cievnej sústavy a pomáha zmierniť pocit ťažkých nôh. Má antioxidačné vlastnosti, chráni bunky pred oxidatívnym stresom, prispieva k normálnemu stavu pokožky. Podporuje normálnu činnosť srdca a normálny krvný tlak. Jednotlivá dávka 5 až 10 g sušených listov ako nálev, 3 až 5× denne. Častejšie sa ale užíva v zmesiach s inými bylinami alebo vo forme tinktúry. List sušíme v sušiarni ideálne do teploty 40 °C, rozložené v malej vrstve alebo na dobre vetranom a tienistom mieste. Skladujeme v papierových vreckách.

História a Rozšírenie Viniča

Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Nie je možné presne určiť vek viniča, ale určite je staršia ako ľudstvo. Našli sa po ňom stopy na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike, v Malej Ázii. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera, teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno.

Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylonie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali.

Rozšírenie v starovekých civilizáciách

Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3200 rokmi pred Kr. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití.

Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. Víno si ctili ako dar bohov. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora.

Vinič v Európe a na Slovensku

Pri rozširovaní Rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Vďaka Rimanom sú vinice v povodiach Dunaja a Rýnu. Len na tých najvhodnejších miestach zakladali svoje vinohrady. Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku, a ďalej do Česka a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno.

Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničených vinohradníkov, uhorský kráľ Ondrej III. pomohol.

Slovensko predstavuje svojou vnútrozemskou polohou a prírodnými podmienkami najsevernejšiu hranicu rentabilného pestovania viniča v Európe. Jeho pestovanie sa koncentruje na stráňach pohorí, pahorkatín a na úbočiach teplých kotlín južného pásma nášho územia. V priebehu historického vývinu vinohradníctva sa rozvinuli odrody viniča do širokého sortimentu. Do polovice 20. stor. sa v produkčne najvyspelejších oblastiach (malokarpatská, skalicko-záhorská, hlohovecko-trnavská, nitrianska, podunajská, modrokamenská, východoslovenská a tokajská) pestovali ušľachtilé sorty viniča ako Veltlín zelený, Silván zelený, Rizling vlašský, Tramín, Furmint, Dievčie hrozno, Lipovina a iné.

Po prieniku fyloxéry viničovej a perenospóry do strednej Európy na prelome 19. a 20. storočia sa začalo presadzovať pestovanie hybridov, ktoré boli odolnejšie voči škodcom. Pod všeobecne rozšíreným názvom samorodáky boli obľúbené pre nenáročnú výsadbu, vysokú úrodu, ako i odolnosti voči voške viničovej, preto sa používali na zaštepenie. Obe svetové vojny poškodili vinohradníctvo úbytkom pracovných síl, nedostatkom výsadbových a ochranných materiálov, sociálnou a hospodárskou neistotou ako i priamymi vojnovými udalosťami. Významným krokom bolo v roku 1924 zriadenie výskumného pracoviska v Bratislave. Podnetom na vytvorenie bola snaha prispieť k revitalizácii vinohradníctva a vinárstva v stredoeurópskych krajinách v kritickej situácii vyvolanej inváziou fyloxéry, peronospóry a múčnatky začiatkom 20. storočia.

Taxonómia a Kultivary Viniča

Vinič hroznorodý sa delí na veľké množstvo kultivarov (nazývaných aj odrody či sorty). V literatúre existuje viacero pokusov zoskupiť tieto kultivary do väčších taxónov. Známe - ale už pomerne staré - je napríklad delenie A. M. Negruľa. Negruľ používal starší vedecký názov viniča hroznorodého Vitis vinifera subsp. sativa a vinič hroznorodý delil na geograficky vymedzené taxóny nazývané proles (proles je stará latinská taxonomická úroveň; toto slovo sa často vôbec neprekladá, ale niekedy sa prekladá ako potomstvo, rasa, plemeno, ekotyp a pod.).

• Vitis vinifera subsp. sativa proles occidentalis
• Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis
• Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica

Klon viniča je vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd. Všetky známe vinohradnícke regióny na svete odvodzujú svoju identitu od jednej alebo len pár veľmi špecifických odrôd hrozna. Napríklad Pinot v Burgundsku, hrozno Nebbiolo v Barole, Rizling v Rheingau alebo Silvaner vo Frankoch.

Pestovanie Viniča

Pojmom vinohrady, resp. vinohradníctvo sa označuje pestovanie viniča kvôli zberu hrozna určeného na výrobu vína. Vinič patrí do rodu vitis - vinič. Je to v podstate liana, preto vyžaduje rôzne formy opory.

Príprava Sadeníc

Pre založenie vinice je základným typom jednoroczna sadenica s tzv. gołym korzeniem (holým koreňom), kopaná z pôdy. Tento typ sadenice je najviac odporúčaný pre profesionálne plantáže, škôlky, firmy záhradnícke, ale aj pre amatérske pestovanie v domácich záhradkách.

Proces prípravy sadeníc je zložitý a zahŕňa:

1. Príprava na štepenie: Zimovú sezónu začína príprava na štepenie. Z vybraného matečníka sa odreže łoza (výhonok) na vhodnú dĺžku, ktorá je následne chránená špeciálnymi prípravkami a fungicídmi pred infekciami.
2. Príprava podpníka: Súčasne sa pripravuje podpník, na ktorý sa bude štepiť vinič. Podpník musí byť správne narezaný a zabezpečený. Použitie chorého podpníka alebo materiálu môže viesť k nedostatočnej plodnosti, problémom s dozrievaním a zvýšenej náchylnosti na choroby.
3. Štepenie: Po príprave oboch častí sa vykoná samotné štepenie.
4. Prvé zakoreňovanie a rast: Takto pripravené sadenice po niekoľkodňovej karanténe v chladiarenskom sklade sú presunuté do špeciálne pripravených nádob s presne kontrolovanou teplotou a vlhkosťou. Toto je kritický moment, kde nesprávna teplota alebo vlhkosť môže spôsobiť zlé zrastenie štepu, presušenie alebo hnilobu citlivých miest.
5. Zrastenie štepu: Počiatočný rast končí zrastením štepu. Vinič musí byť zrastený s podpníkom po celom obvode. Miesto zrastenia (kalus) nesmie byť príliš tenké ani hrubé.
6. Triedenie a rez: Nasleduje triedenie sadeníc a ich rez na výšku dvoch až troch očiek. Krátky rez je odporúčaný po prvom roku, čím sa posilní rastlina na ďalšie roky. Na predaj sú určené len silné, hrubé a dobre zdrevnatené sadenice.
7. Skladovanie: Posortované sadenice sú umiestnené v chladiarenskom sklade až do jari.

Správna sadenica by mala mať dobre a rovnomerne rozvinutý koreňový systém. Medzi miestom štepenia a bodom rastu koreňov by malo byť minimálne 25 cm, čo umožňuje hlbšie sadenie a tým lepšiu ochranu pred mrazom. Hlboko zasadený vinič tiež mierne oneskoruje začiatok kvitnutia na jar, čo je v našich klimatických podmienkach výhodné.

Prirodzený spôsob sadenia viniča je na jar alebo na jeseň. Sadenice sa najlepšie ujímajú po zasadení. Nie je vhodné ich sadiť v lete. Vinič by mal byť zasadený do zeme čoskoro po zakúpení. Akékoľvek odkladanie sadenia by malo byť len v nevyhnutných prípadoch a za dodržania vhodných podmienok skladovania.

Celoročné práce vo vinohrade

Z hľadiska práce predstavujú vinohrady oblasť, kde sa vyžaduje najviac práce, najmä na strmých svahoch.

• Orezávanie: Práce začínajú v januári až marci orezávaním viničov. Odstraňujú sa staré minuloročné konáre a počítajú sa rodiace konáre viniča. Počet a dĺžka rodiacich konárov má rozhodujúci vplyv na úrodu a aj na kvalitu vína. Dodnes sa vinič orezáva ručne.
• Údržba oporných systémov: Od februára do apríla sa opravujú drôtené rámy.
• Vyväzovanie: Od marca/apríla sa orezaný vinič ohýba okolo drôtov a priväzuje sa k nim, aby sa tak dosiahla jednotná distribúcia a stabilný tvar výhonkov.
• Ozeleňovacie práce: Do augusta sú odstránené bočné výhonky a vysoké viniče sa pripevňujú k drôtenému rámu (tento krok sa nazýva „stapling“, resp. drôtovanie). Taktiež sa vykonávajú práce ako strihanie listov, orezávanie a prerieďovanie.
• Starostlivosť o pôdu: Od apríla sa pôda mechanicky prekypruje. Navyše sa vysievajú ochranné plodiny. Oba tieto úkony slúžia na stimuláciu prirodzeného pôdneho života.
• Hnojenie: Chýbajúce živiny sa dodávajú vo forme hnojiva.
• Ochrana proti chorobám a škodcom: Približne od začiatku mája (pučanie viniča) do augusta sa vykonávajú ochranné opatrenia proti škodcom a hubovým ochoreniam. Fungicídy sa používajú často: 4 až 7 krát.

Zber Hrozna

Začiatok zberu závisí najmä od odrody hrozna, lokality a stupňa dozretia hrozna. Zber väčšiny hrozna začína v polovici/na konci septembra a môže trvať do polovice/konca novembra. Zber hrozna tradične vykonávajú zberači ručne alebo častejšie strojom, t. j. zberačmi - tzv. harvestormi.

Mrazuvzdornosť a šľachtenie

V súčasnosti už často vzniknuté nové odrody pochádzajú z medzidruhového kríženia, hlavne krížením Vitis vinifera a amerických druhov, hlavne Vitis labrusca a Vitis riparia. Kým väčšina európskych odrôd znáša zimné mrazy okolo -20 °C, niektoré krížence aj - 35 °C. Výber odrôd s rôznym stupňom mrazuvzdornosti, skorosti, odolnosti voči chorobám a škodcom i využitia plodov (stolové, zmiešané, na výrobu vína) je už dostatočný. Vo svojej ponuke sa zameriavame práve na odrody vhodné do drsnejších polôh a neponúkame odrody typické pre klasické vinohradnícke oblasti Slovenska.

Významné Odrody Stolového Hrozna

Existuje mnoho vynikajúcich odrôd stolového hrozna s veľkými plodmi, ktoré sa dajú úspešne pestovať na väčšine územia. Mnohé z nich sú dezertné odrody s veľmi sladkým a šťavnatým ovocím.

Skoré a Stredne Skoré Odrody

• Arkadia: Skorá odroda s veľkými, mierne oválnymi, svetložltými plodmi. Strapce môžu vážiť viac ako 1,5 kg. Bobule sú veľmi sladké, svieže a šťavnaté. Kríky majú vysokú úrodu, odporúča sa preriedenie.
• Bielyj Kokł: Dezertná odroda s raným dozrievaním (okolo 5. - 15. septembra). Trsy sú stredne veľké až veľké, kužeľovité, strednej hustoty, s hmotnosťou 400-600 g. Bobule sú veľmi veľké (33,5 x 23,6 mm, 12-14 g), oválne, biele, na slnku priesvitné.
• Rumba: Veľmi skorá dezertná odroda s intenzívnym rastom (ročný prírastok až 6 m). Trsy sú veľké až veľmi veľké, bobule veľké, bradavičnaté alebo bradavkovité, ružové. Bobule sú sladké aj pred úplným vyfarbením. Má zvýšenú odolnosť voči hubovým chorobám.
• Charlie: Perspektívna odroda s veľmi veľkými, sladkými, tmavomodrými plodmi. Senzačná, veľmi sladká chuť, malé semená. Mrazuvzdornosť do -24°C a zvýšená odolnosť voči chorobám. Strapce sú voľne zabalené, veľmi veľké, niekedy až do 1 kg.
• Biela Seedless: Veľmi dobrá bezsemenná odroda s veľkými svetlozelenými plodmi. Dozrieva koncom augusta, začiatkom septembra.
• Kordianka: Veľkoplodá dezertná odroda, stredne skorá, s veľkými, tmavými plodmi. Strapce sú stredne pevné a veľmi veľké (600-900 g). Dužina je pevná, chrumkavá a šťavnatá. Krík rastie bujne.
• Orion: Hrozno s veľmi veľkými, tmavoružovými plodmi. Strapce môžu dosahovať viac ako 1,3 kg. Veľmi chutná, harmonická dochuť. Skorá odroda s veľkými strapcami, rozložitými, často s bočným krídlom. Dužina je stredne pevná, šťavnatá s muškátovou vôňou.
• Flóra (Lora): Ukrajinské šľachtenie, dozrieva v polovici augusta. Strapce sú bez problémov veľké, dosahujú až dva kilogramy. Bobule sú tiež veľké, svetložlté, medovo sladké, s nezabudnuteľnou harmonickou chuťou.
• Lívia: Odroda z Ukrajiny so stredne silným rastom. Bobule sú veľké, šupka sa rozplýva na jazyku, celkovo veľmi sladká, šťavnatá. Obsahuje semená, ale nie sú rušivé. Rodí každý rok.
• Efiop: Skoré, tmavé hrozno, dozrieva koncom júla - začiatkom augusta. Rastie bujne a produkuje stabilné množstvo.
• Kišmiš Zaporožskij: Bezsemenné hrozno s tmavomodrými bobuľami, dozrieva v polovici augusta. Strapce dorastajú do 900g. Bobule sú mäsité, sladké a majú vysoký obsah cukru.
• Pervozvannyj: Super skoré hrozno ruského pôvodu, dozrieva v polovici júla. Bobule sú veľké, jantárovej farby, šťavnaté a chrumkavé. Strapce vážia 500 - 700g. Vynikajúca odolnosť voči mrazom a hubovým chorobám.
• Rombik: Super skorá ruská odroda, tmavá farba, dozrieva v polovici júla. Produkuje veľké množstvo plodov, vyžaduje redukciu úrody. Strapce polkilové až kilové.
• Violeta: Skoré tmavé hrozno so stredným rastom. Má vysoký obsah cukru (20%).
• Faith Seedless: Bezsemenné stolové hrozno, dozrieva v druhej polovici júla. Veľmi produktívna odroda, sladké bobule s tenkou šupkou a zaujímavou ovocnou, jemne korenistou chuťou.

Stredne Neskoré a Neskoré Odrody

• Gróf Monte Christo: Stredne neskorá odroda vyšľachtená v Rusku, dozrieva v druhej polovici septembra. Silný a zdravý rast. Strapce stredne husté, veľmi veľké, ťažké, kónického tvaru. Bobule extrémne veľké (priemerne 20 g, najväčšie až 25 g), oválne, ružovočervené s fialovým tieňovaním. Šupka zrastená s mäsitou dužinou, chrumkavá.
• Anjuta: Novinka dozrievajúca v septembri. Silný a zdravý rast, zvýšená odolnosť proti mrazu a chorobám. Strapce veľmi veľké, dlhé, stredne husté až riedke. Bobule oválne, veľmi veľké (až 20 g), s jemnou šupkou a chrumkavou dužinou.
• Senzácia: Nová odroda vyšľachtená na Ukrajine. Extrémne silný a zdravý rast. Veľmi veľké, rozvetvené strapce (až 2,5 kg). Bobule obrovské (viac ako 5 cm dlhé, až 20 g), chrumkavé, sladké a veľmi chutné. Dozrieva v auguste, je veľmi úrodná a odolná.
• Pamiati Chirurga: Skorá odroda z Ruska s vynikajúcou chuťou a vzhľadom. Strapce veľké a dlhé (do 1,5 kg). Bobule veľké až veľmi veľké (do 14 g), ružovočervené s voskovým povlakom. Dužina chrumkavá, harmonickej chuti. Dobrá odolnosť proti chorobám a mrazu.
• Jubilej Kostrikina: Nová ružová odroda stolového viniča z Ruska. Veľmi silný rast, dobrá odolnosť proti chorobám. Nádherný vzhľad, vynikajúca, veľmi sladká chuť, skorý termín dozrievania. Strapce veľké, hustejšie, ťažké. Bobule vajcovité, veľké, s chrumkavou dužinou a jemnou šupkou.
• Generál: Nová odroda z kríženia (‘Vostorg čierny’ x ‘Rhea’). Veľmi silný rast, dobrá odolnosť proti chorobám. Nádherný vzhľad, vynikajúca jemne muškátová chuť, skorý termín dozrievania. Strapce stredne veľké až veľké. Bobule nádherne červenoružové, veľmi veľké (do 15 g), predĺžené. Dozrieva spoľahlivo v auguste a vydrží na kroch až do mrazov. Tvorí málo semien.
• Azália: Spoľahlivá odroda dozrievajúca v prvej polovici augusta. Silný a zdravý rast, veľmi vysoká rodivosť, zvýšená odolnosť proti chorobám. Strapce veľké, veľmi dlhé a redšie. Bobule vajcovité, veľké, s jemnou šupkou. Chuť príjemná, veľmi sladká.
• Bažena: Skorá odroda dozrievajúca v polovici augusta. Dobrá odolnosť proti chorobám aj mrazu. Strapce veľké až veľmi veľké, skôr voľnejšie, čo zabraňuje hnilobe bobúľ. Bobule zašpicatené, veľmi veľké, žltojantárovej farby. Hmotnosť najväčších bobúľ môže presiahnuť 20 g.

Výber správnych odrôd stolového hrozna môže priniesť radosť a zdravie celej rodine.

Príklad špecifickej odrody: Heunisch (Maďarsko)

Ďalším príkladom môže byť odroda vyšľachtená v Maďarsku:

PÔVOD: Maďarsko, Eger, výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo, vyšľachtili ho József Csizmazia a László Bereznai ako kríženca odrôd Seyve-Villard 12 375 x Gárdonyi Géza v roku 1965, na trh bol uvedený v roku 1993.

RAST: Bujný, so stredne hustým až hustým olistením, stredne intenzívnym rastom zálistkov.

PLODY: Stredne veľké až veľké strapce (200-300 g), pomerne husté. Bobule sú stredne veľké až malé (3-5 g), mierne oválne. Šupka je tmavomodrá, pevná, voskovito osrienená. Dužina je chrumkavá až jemne mäsitá. Chuť je veľmi dobrá, harmonická, jemne aromatická. Cukornatosť je priemerne 16-25%, kyslosť 6 g/l.

DOZRIEVANIE: Skoré, zbierajú sa prebierkou cca. od 20.

STANOVIŠTE: Slnečné, teplé, chránené, je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú pôdy suché, ale aj príliš vlhké, prehnojené.

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný v dreve, po poškodení hlavných očiek jarnými mrazmi dobre regeneruje vedľajšími očkami, ale treba počítať s nižšou plodnosťou. Je dobre až veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopla viticola) a dobre odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Dá sa pestovať ekologicky. Počas dozrievania ho treba chrániť pred vtákmi a hmyzom.

tags: #vinic #hroznorody #uslachtily