Vplyv dažďa na postrek v poľnohospodárstve

Pre každého, kto si chce úrodu na záhrade ochrániť pred škodcami či chorobami, je postrek neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti. Efektívna aplikácia postrekov v záhradách je kľúčová pre dosiahnutie maximálnych výsledkov. Napriek prečítaným inštrukciám z príbalových letákov sa každú sezónu vynára množstvo doplňujúcich otázok, najmä s ohľadom na vplyv počasia, akým je dážď.

Optimálne podmienky pre aplikáciu postrekov

Správne načasovanie a vhodné podmienky aplikácie výrazne zvyšujú účinnosť postrekov. Teplota, bezvetrie a správna vlhkosť sú kľúčové faktory pre úspech.

Teplota a vlhkosť

Insekticídne zložky v kombinácii s olejom sú najúčinnejšie pri vyšších teplotách, ideálne okolo 12 - 15 °C. Insekticídna zložka pôsobí ako dotykový a dýchací jed, zatiaľ čo olej vytvára na povrchu drevín súvislý film, ktorý bráni vajíčkam a larvám škodcov v dýchaní, a tým ich likviduje. Čím je teplejšie, tým intenzívnejšie dýchajú jednotlivé štádiá škodcov, čo zvyšuje ničivý účinok postreku. Pre aplikáciu sírnatých prípravkov, ako je Sulka, je tiež potrebná dostatočná teplota, avšak bez prítomnosti mladých listov, ktoré by mohli byť spálené. Zároveň platí, že nižšie teploty a vyššia vlhkosť vzduchu znižujú riziko odparovania postreku a zlepšujú jeho absorpciu rastlinami.

Bezvetrie a slnečné žiarenie

Postrek by sa mal vykonávať za bezveterného počasia s nízkou intenzitou slnečného žiarenia, ideálne ráno alebo večer. To minimalizuje riziko popálenia rastlín a zabezpečuje rovnomerné nanesenie prípravku. V prípade spracovania počas spáleného slnka sa na listoch objavujú popáleniny a za tepla sa roztok intenzívne odparuje, čím sa znižuje účinok liečiva.

ilustračné foto: bezveterné počasie pri postrekovaní plodín

Vplyv dažďa na účinnosť postreku

Dažďové zrážky môžu výrazne znížiť účinnosť postreku, pretože môžu spláchnuť prípravok z povrchu rastlín. Leto je obdobím vysokého výskytu škodcov a chorôb a je vrcholom obdobia postrekovania pesticídmi. V dôsledku daždivého leta a nepresných predpovedí počasia sa postrek pesticídmi často obáva dažďa.

Kontaktné vs. systémové prípravky

  • Kontaktné prípravky: Pôsobia na povrchu rastlín a dážď ich môže úplne zmyť ešte predtým, než prípravok stihne byť absorbovaný alebo účinkovať na škodcov a patogény. V prípade silnejšieho dažďa nad 20 mm tieto prípravky strácajú svoju účinnosť.
  • Systémové prípravky: Majú schopnosť preniknúť do rastlinných pletív a zabezpečiť ochranu zvnútra. Vstrebávajú sa cez listy alebo stonky a transportujú sa cez cievne zväzky do všetkých častí rastliny, vrátane nových výhonkov a mladých listov. Sú menej náchylné na zmytie dažďom, čo predlžuje ich účinok, a preto sú obzvlášť vhodné počas obdobia s častými zrážkami. Do niekoľkých hodín od aplikácie sú systémové prípravky odolné voči zmytiu dažďom. Ich účinnosť býva 10-16 dní.
schéma: ako fungujú kontaktné a systémové postreky

Kedy opakovať postrek po daždi?

Ak prší ihneď po ukončení postreku, vyvstáva otázka, či je potrebné aplikáciu zopakovať. Rozhodovanie závisí od niekoľkých faktorov:

  1. Časový interval medzi striekaním a zrážkami: Účinné látky so silnou systémovou osmózou sa absorbujú asi z 70 % za 1 až 2 hodiny, zatiaľ čo tie so slabšou systémovou absorpciou za 4 až 6 hodín. Ak je postrek vzdialený viac ako 4 hodiny od dažďa, chemická tekutina už bola absorbovaná a opätovné postrekovanie zvyčajne nie je potrebné.
  2. Druhy pesticídov:
    • Systémové pesticídy: Všeobecne odolnejšie voči dažďovej erózii. Napríklad tricyklazol má malý účinok na účinnosť, ak prší 1 hodinu po postreku. Metyl, karbendazím, triadimefon sa absorbujú do 4 hodín z 80 %, takže sú málo ovplyvnené zrážkami.
    • Kontaktné pesticídy: Napríklad dichlórvos, chlórpyrifos, sulfakarb, afipokarb a pyretroidy. Škoda už nastane do 1-2 hodín, viditeľné účinky do 4 hodín. Ak prší 4 hodiny po aplikácii, opätovné striekanie nie je nutné.
    • Ochranné fungicídy: Ako mancozeb, zinok, chlórtalonil. Ak prší do 4-8 hodín po aplikácii, odporúča sa postrek zopakovať s polovičnou dávkou, hneď ako sa počasie zlepší.
    • Antibiotiká: Napríklad avermektíny, spinosad. Ak prší do 3 hodín, postrek je potrebné zopakovať. Po 3 hodinách nie je úprava spreja potrebná.
    • Mikrobiálne pesticídy: Napríklad Bacillus thuringiensis, Trichoderma, Bacillus subtilis. Pre tieto pesticídy sú podmienky vysokej vlhkosti dokonca priaznivé pre klíčenie a rozmnožovanie, takže ak prší do 2 až 4 hodín, nie je potrebné upravovať sprej.
  3. Množstvo zrážok: Ak je jednorazová zrážka menšia ako 10 mm, nie je potrebné znova striekať. Ak však presiahne 10 mm a interval medzi liekmi nepresiahol 8 hodín, postrek sa musí opäť zredukovať na polovicu.
  4. Účinok postreku: Ak ani po 3 dňoch liečby nie je zjavný účinok, stav otravy hmyzom nebol kontrolovaný alebo sa rast burín neinhiboval, mali by ste postrek zopakovať. Pri opakovaní však zmeňte pesticídy s iným mechanizmom účinku, aby ste sa vyhli rezistencii a fytotoxicite.

Predjarné a jesenné postreky

Predjarný a jesenný postrek sú dôležité preventívne ošetrenia ovocných stromov a drevín, ktoré pomáhajú znížiť výskyt chorôb a škodcov.

Predjarný postrek

Patrí medzi dôležité ošetrenia ovocných stromov a drevín. Ošetrenie treba aplikovať až po vypučaní stromov, najneskôr však tesne pred kvitnutím. Teplota by sa mala pohybovať okolo 12 - 15 °C. Postrek treba urobiť za bezvetria a mal by byť výdatný a dôkladný. Po dobu aspoň dvoch hodín nesmie pršať. Pre väčšiu odolnosť voči zmytiu dažďom je vhodné používať zmáčadlá. Príklady predjarných postrekov zahŕňajú tie s účinnými látkami ako mero stefes a karate zeon 5 cs, alebo prípravky ako Boroil a FerrumOil, ktoré obsahujú prírodné mastné kyseliny a terpény na lepšiu priľnavosť.

Dôležité je dbať na správne načasovanie postrekov pri rôznych druhoch ovocných stromov:

  • Broskyne: Sedem až desať dní po vypučaní, ale ešte pred kvitnutím, na ochranu pred kučeravosťou.
  • Marhule: Citlivé na moniliózu, ktorá napáda stromy cez rozkvitnuté kvety.
  • Egreše a ríbezle: Krátko pred vypučaním.
  • Jablone a hrušky: V štádiu „myšacieho uška“, pri relatívne nízkych teplotách, aby postrek účinkoval spoľahlivo.

Jesenný postrek

Tento postrek má za cieľ znížiť pravdepodobnosť výskytu hnilého ovocia, chrastavitosti a kučeravosti. Jesenný postrek sa vykonáva zväčša na prelome októbra a novembra - keď už opadalo lístie. Je namieste sledovať predpoveď počasia, aby sa zabránilo zmytiu postreku dažďom. Základným postrekom, ktoré sa na jeseň realizujú, sú tie s obsahom medi alebo síry, do ktorých sa môžu pridať ďalšie zložky a podporné látky na lepšiu priľnavosť, napríklad FerrumOil, Wetcit, Agrovital a iné.

ilustračné foto: jesenný postrek ovocného sadu po opadaní listov

Špecifické choroby a škodcovia v kontexte dažďa

Daždivé a vlhké počasie vytvára ideálne podmienky pre rozvoj mnohých hubových chorôb a aktiváciu škodcov.

Choroby viniča

V podmienkach vysokej vlhkosti sú kríky viniča obzvlášť postihnuté chorobami. Dlhé a nepretržité lejaky, teplé počasie a dusno vytvárajú ideálne podmienky pre rozvoj oidia, hniloby a plesne. Preto je dôležité ošetrovať kríky včas, najmä po daždi v júli, ak existujú ohniská choroby. Pôda okolo rastliny a samotné kríky by sa mali uviesť do dobrého stavu v júli, pred začiatkom vegetačného obdobia.

Peronospóra viniča (Plasmopara viticola)

Toto ochorenie napáda všetky zelené časti rastliny. Na vrchnej strane listov sa objavujú olejové škvrny a na spodnej biele povlaky. Pre vznik infekcie je potrebná vlhkosť vzduchu, teplota (optimálne 23-26 °C) a ovlhčenie listov. Ochranu proti peronospóre je časovo aj finančne náročná. Odporúča sa preventívne ošetrenie meďnatými prípravkami alebo mancozebom pred kvitnutím. V prípade silných podmienok sa pred kvitnutím aplikuje systémový prípravok a po odkvitnutí sa aplikácia zopakuje minimálne dvakrát. Vhodné sú účinné látky ako benthiavalicarb+folpet, benalaxyl-M, fluopicolide+fosetyl Al.

Múčnatka viniča (Uncinula necator)

Patrí medzi najnebezpečnejšie ochorenia viniča. Napáda všetky zelené časti, ktoré sú pokryté belavým povlakom mycélia. Najnebezpečnejším obdobím je obdobie po odkvitnutí. Síra (napr. v Sulke) je obzvlášť účinná proti múčnatkám vďaka svojej rozpustnosti v tukoch.

Choroby broskýň a marhúľ

Kučeravosť broskýň (Taphrina deformans)

Fáza pred pučaním je rozhodujúca pre infekciu touto hubou. Aplikácia pred pučaním účinne potláča choroby ešte pred ich rozvojom.

Dierkovitosť listov

Spočiatku nenápadná hubová choroba, ktorá sa prejavuje drobnými škvrnami na listoch. K šíreniu jej pomáha vlhké počasie. Postrekujte prípravkami Syllit 65 alebo Zato 50 WG, ktoré zabraňujú klíčeniu spór na marhuliach, čerešniach, slivkách, broskyniach i mandliach.

Monilióza

Po dažďoch je silný tlak moníliovej hniloby. Prejavuje sa prevažne na mechanicky poškodených plodoch. Monilióza kôstkovín infikuje kvety, konáre aj plody. Okamžite po ústupe dažďov siahnite po prípravkoch Signum, Moníliová Spála Stop (kôstkoviny), Zato 50 WG. Je nevyhnutné mechanické odstránenie všetkých zdrojov infekcie, ktorými sú moníliové múmie.

Choroby jadrového ovocia

Chrastavitosť jabloní (Venturia inaequalis)

Dlhodobo trvajúce sucho, teplé počasie a následné ovlhčenie spôsobuje intenzívne praskanie spór chrastavitosti jabloní. Počiatočná infekcia prebieha na listoch, neskôr sa objavuje na plodoch. Účinný je proti nej postrek Polyram 50 WG, Chrastavitosť a múčnatka jablí Stop, Syllit 65, Score, Chorus 50 WG, Topas 100 EC. Pre silný tlak tejto choroby špičkoví ovocinári odporúčajú postrek aj počas dažďa.

Škodcovia

Štítnička nebezpečná (Quadraspidiotus perniciosus)

Napadá všetky ovocné druhy, predovšetkým jablone, hrušky, broskyne a slivky. Prezimuje v podobe larvy prvého instaru. Prvé ochranné ošetrenie je potrebné vykonať v predjarnom období olejovou emulziou obsahujúcou insekticídnu zložku na likvidáciu prezimujúcich štádií.

Vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum)

Jeden z najnebezpečnejších škodcov na jabloni. Kolónie sú pokryté bielymi voskovými vláknami. Zásadná je jarná aplikácia olejovej emulzie. Ďalšia aplikácia je vhodná pred kvitnutím účinnou látkou cypermethrin a chlorpyrifos. V prípade záujmu o ekologickú variantu je účinná látka Azadirachtin. Pri aplikácii je potrebné použiť väčší tlak, aby sa ochranná látka dostala bezprostredne k vlnačke.

Ivan Hričovský: AKÝM VÁPNOM NATIERAŤ KMENE OVOCNÝCH STROMOV?

Nepriama ochrana a starostlivosť o vinohrad a sad

Nepriama ochrana je súbor činností, ktorými sa snažíme predísť vzniku infekcie, poprípade premnoženiu škodcu. Je veľmi dôležitá a je potrebné jej venovať náležitú pozornosť. Dlhodobý jemný dážď je pre rastliny ideálny, pretože pôda sa zvlhčuje pomaly a rovnomerne.

Výber stanovišťa a odrôd

Je potrebné vyhnúť sa mrazovým kotlinám a miestam bez prirodzeného prúdenia vzduchu, kde sa výrazne zvyšuje doba odvlhčenia listov a plodov, čo je ideálne pre hubové ochorenia. Veľmi zásadný je výber pestovaných odrôd a podpníka, ktoré ovplyvňujú odolnosť voči chorobám a škodcom.

Kvalita výsadbového materiálu a rez

Je potrebné kupovať výsadbový materiál iba od certifikovaných množiteľov. Pravidelný a odborný rez zabezpečuje harmonický rast a fyziologickú rovnováhu. Rezom je možné odstraňovať napadnuté časti rastlín a obmedzovať tak ďalší rozvoj chorôb a škodcov.

Starostlivosť o pôdu a výživa

Pravidelné kyprenie pôdy v okolí kmeňa znižuje početnosť škodcov, ktorí prezimujú plytko pod povrchom. Pravidelná výživa a hnojenie napomáhajú dobrej kondícii ovocného stromu, ktorý lepšie odoláva infekčnému tlaku chorôb a napadnutiu škodcov. Na dezinfekciu pôdy proti hubám a plesniam možno použiť prípravky ako Trifender, Clonoplus alebo Gliorex.

Eliminácia zdrojov infekcie

Nahnité pozostatky úrody, suché letorasty napadnuté moniliózou je potrebné mechanicky odstrániť (spáliť alebo zakopať) a rezy ošetriť balzamom Dendrosan. Je tiež potrebné zhrabať opadnuté lístie a zakopať dostatočne hlboko.

tags: #vplyva #dazd #na #postrek