Vrúbľovanie ovocných stromov: Podrobný postup a dôležité zásady

Vrúbľovanie alebo štepenie stromov je tradičná poľnohospodárska technika, ktorá sa úspešne využíva dodnes. Ide o jednu z najúčinnejších techník, pomocou ktorej sa dajú zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody ovocných stromov. Táto metóda spočíva v tom, že výhonky ovocného stromu (vrúbeľ) sa navrúbľujú na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Vďaka tomu si môžeme vytvoriť ovocnú škôlku s viacerými odrodami na jednom stromčeku, napríklad navrúbľovať marhuľu do stromu slivky, avšak vždy platí, že rastliny majú byť z jedného rodu - ku kôstkoviciam pôjdu len kôstkovice, k malviciam sa prijmú len malvice. Vrúbľovanie je účinnejšie a efektívnejšie ako rozmnožovanie semenami.

Štepenie ovocných stromov je metóda, ktorá umožňuje kombinovať odrezok (vrúbeľ) z ušľachtilého stromu na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Výhodou štepenia je, že z navrúbľovanej časti vyrastie geneticky presná kópia ušľachtilého stromu, z ktorého sme vrúbeľ odobrali. Takto sa dajú uchovávať a rozmnožovať vlastnosti jednotlivých odrôd ovocných stromov. Ak by sme chceli ušľachtilú odrodu rozmnožovať semenami, nepodarilo by sa nám to, pretože takýto strom by s najväčšou pravdepodobnosťou nedosahoval požadované vlastnosti (vyrástla by plánka).

Rozdiel medzi štepením, vrúbľovaním a očkovaním

Hoci sa termíny štepenie, vrúbľovanie a očkovanie často používajú zameniteľne, je medzi nimi dôležitý rozdiel:

• Štepenie je všeobecný pojem pre spojenie dvoch častí rastlín - vrúbľa a podpníka - s cieľom vytvoriť jednu funkčnú rastlinu.
• Vrúbľovanie je konkrétny druh štepenia, pri ktorom sa na podpník vkladá malý výhonok (vrúbeľ) z ušľachtilej odrody, často s niekoľkými púčikmi. Ide teda o podtyp štepenia.
• Očkovanie je typ štepenia, pri ktorom sa na podpník prenáša len jeden púčik (očko) s kúskom kôry, nie celý výhonok.

Prečo štepiť a očkovať? (Výhody)

Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa záhradkári rozhodujú pre štepenie alebo očkovanie ovocných stromov:

• Zachovanie overenej a chutnej odrody ovocia: Vrúbľovanie umožňuje rozmnožiť strom z vlastnej alebo susedovej záhrady a zachovať jeho genetické vlastnosti.
• Záchrana starých a cenných odrôd: Je to účinný spôsob, ako zachrániť staré a krajové odrody, ktoré by inak zanikli alebo sú odolnejšie voči chorobám a lepšie prispôsobené miestnym podmienkam.
• Rýchlejší nástup rodivosti: Štepené stromy začínajú rodiť skôr v porovnaní s pestovaním zo semien.
• Zlepšenie kvality plodov a ich úrody.
• Možnosť pestovať viac odrôd na jednom strome: Ideálne pre menšie záhrady.
• Prispôsobenie stromu miestnym pôdnym a klimatickým podmienkam: Podpník môže poskytnúť odolnosť voči chorobám, škodcom alebo nepriaznivým pôdnym podmienkam.
• Obnova poškodených alebo prestarnutých stromov: Vrúbľovanie môže omladiť staré stromy, ktoré prestali rodiť alebo majú poškodené časti.
• Väčšia kontrola nad rastom a vitalitou stromu.

Kedy štepiť a očkovať? (Načasovanie)

Správne načasovanie je kľúčové pre úspešnosť vrúbľovania a očkovania.

Vrúbľovanie

Vrúble sa odoberajú počas zimy, keď sú teploty nad 0 °C, nemrzne a je vlhko. Ideálnym termínom pre odoberanie vrúbľov je obdobie od polovice decembra do polovice januára. To platí najmä pre kôstkoviny (slivky, čerešne, marhule), ktorých púčiky pri neskoršom odobratí môžu „narašiť“ a zle sa takto ujímajú. Odberať vrúble je možné ešte aj vo februári až v marci, ale už ich neuskladňujeme, len čo najskôr štepíme zo stromu na strom.

Najlepšie výsledky sa spravidla dosahujú predjarným a jarným vrúbľovaním vo februári až máji. V predjarných a jarných mesiacoch vrúbľujeme ovocné druhy v tomto poradí: egreš, ríbezle, čerešne, višne, marhule, slivky, slivy, ringloty, hrušky a jablone. Zimné štepenie má výhodu, že hneď ako sa na jar zlepšia podmienky, naštepená časť začne rásť intenzívnejšie.

Letné obdobie je vhodnejšie pre očkovanie, avšak v záhradkárskej praxi sa s úspechom vrúbľujú egreše a ríbezle. Koncom augusta môžeme vrúbľovať aj čerešne a višne. K letnému vrúbľovaniu sa zaraďuje aj bylinné vrúbľovanie (egreše, ríbezle).

Očkovanie

Očkovať ovocné stromy môžeme veľmi skoro, už v júni - vtedy očkujeme tzv. bdiace očko (vlaňajšie puky). Očkovať však môžeme aj neskôr, a to v auguste, kedy očkujeme tzv. spiace očko. Toto očko už do konca roka nevyraší a s podpníkom sa len zrastie. Očkovanie na spiace očko sa vykonáva najmä v letných mesiacoch, od konca júla do konca augusta. V prípade daždivého počasia sa tento proces môže predĺžiť až na začiatok septembra. Ide o obdobie, kedy v rastlinách prúdi druhá miazga, čo je ideálny čas na tento typ vegetatívneho rozmnožovania. Odporúčané poradie druhov pri letnom očkovaní: slivky, čerešne, marhule, broskyne, hrušky, jablone, myrobalán.

Odber a uskladňovanie vrúbľov

Odber vrúbľov

Vrúble sa odoberajú zo zdravého, mladého a rodiaceho stromu. Používajú sa jednoročné vyzreté a vitálne výhonky s dostatočným množstvom vyvinutých púčikov. Ideálne je rezať zo stredných častí výhonkov, kde je kvalita púčikov najvyššia. Výhonky berieme najlepšie z južnej, východnej alebo západnej strany koruny, ktorá je dostatočne osvetlená. Vždy berieme vrúble len z vonkajšej časti koruny, nie z vnútornej. Výhonky vieme odrezať obyčajnými záhradnými nožnicami. Ideálna dĺžka vrúbľov je 30 cm. Na prípravu vrúbľov v žiadnom prípade nepoužívame kolmo hore rastúce výhonky, známe ako vlky, ktoré na tento účel nie sú vhodné.

Na zimné vrúbľovanie ich odoberajte v čase vegetačného pokoja, od polovice decembra do polovice januára. Po skončení prvých mrazov nebudú výhonky namrznuté a bez problémov ich uskladníte. Pre kôstkoviny (slivky, čerešne, višne, marhule) platí, že ak chcete vrúbľovať v čase vegetačného pokoja (február, marec), môžete vrúble odobrať tesne predtým. Ak však chcete vrúbľovať v čase vegetácie, musíte ich narezať do konca novembra, keď sú stromy v hlbokom vegetačnom pokoji, aby do apríla nevypučali.

Jadroviny - jablone a hrušky ukončujú vegetačný pokoj o niečo neskôr ako kôstkoviny, preto môžete vrúble odoberať ešte aj vo februári po skončení silných mrazov.

Uskladňovanie vrúbľov

Odobraté vrúble zabalíme do igelitových vrecúšok a skladujeme v chladničke pri teplote približne 4 °C. Pravidelne kontrolujeme, či neschnú alebo sa na nich nevytvára pleseň, čo by ich znehodnotilo. Pre prirodzenejšie skladovanie môžeme zvoliť uloženie odrezkov do pôdy pri severnej stene domu a dôkladne prekryjeme čečinou. Aj pri tomto type uskladnenia platí, že vrúble pravidelne kontrolujeme. Často sa vrúble ukladajú aj do debničiek s pieskom a skladujú v suchej, tmavej a chladnej pivnici. Nech si zvolíte ktorýkoľvek spôsob skladovania, nezabudnite si označiť odrodu. Vrúble nesmú v nijakom prípade po odobratí uschnúť.

Potrebné nástroje a pomôcky

Na úspešné štepenie a očkovanie budete potrebovať:

• Štepársky nôž: Na hladké a presné rezy. Najvhodnejší je očkovací nôž - malý, ostrý a s jemne zahnutou čepeľou, často aj s plochou časťou na odklápanie kôry.
• Kliešte na strihanie konárov alebo záhradné nožnice: Na orezávanie výhonkov.
• Ručná pílka na ovocné stromčeky: Na hrubšie konáre.
• Štepárska páska alebo gumička: Na pevné spojenie vrúbľa alebo očka s podpníkom.
• Štepársky vosk alebo emulzia: Na ošetrenie rezných rán a ochranu pred vysychaním a infekciami.
• Palička na rozotretie vosku.
• Brúsny kameň: Na udržanie ostrosti nástrojov.
• Prípravok Horká soľ s Boraxom: Pre zdravý vývin letorastov, odolnosť rastlín voči hubám a plesniam.

Techniky štepenia (Vrúbľovanie)

Existuje viacero druhov štepenia stromov, ktoré sa líšia podľa toho, či vrúbľujeme v čase vegetačného pokoja alebo počas sezóny, keď v stromoch prúdi miazga. Spoločným znakom všetkých techník je takzvaný kopulačný rez, ktorého dĺžka by mala byť približne trojnásobkom hrúbky podpníka alebo vrúbľa (pomer dĺžky rezu k šírke rezu 3:1). Pri všetkých technikách vrúbľovania sa používa rez dĺžky cca 3 cm.

Po navrúbľovaní je potrebné spoj pevne previazať štepárskou PVC páskou a všetky rezné rany, rovnako aj konce vrúbľov, ošetriť štepárskym voskom alebo štepárskou emulziou. Tým sa predíde vysychaniu a vnikaniu patogénov. Po úspešnom prijatí štepu je potrebné odstrániť zo spoja štepársku pásku, aby sa rastlina nepriškrtila.

Vrúbľovanie kopuláciou (Spojkovanie)

Vrúbľovanie kopuláciou patrí k jednoduchším technikám štepenia ovocných stromov, ktorú by mali zvládnuť aj menej skúsení záhradkári. Tento spôsob štepenia je vhodné vykonávať počas obdobia oddychu stromu. Podmienkou pre použitie spojkovania je približne rovnaká hrúbka podpníka a vrúbľa, ideálne cca 1 cm v priemere. Preto sa táto technika často využíva pri mladých stromčekoch.

Na klíčnej rastline (podpníku) i na vrúbli si na ich koncoch urobíme šikmý rez dlhý aspoň 6 cm. Rezy by mali byť urobené tak, aby obe časti do seba čo najpresnejšie zapadli a dobre sa spojili. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu). Vrúbeľ sa potom skráti tak, aby mal 2-5 púčikov. Vrúbeľ a podpník je potom potrebné spojiť a pevne upevniť napríklad štepárskou páskou. Všetky miesta rezu ošetríme štepárskym voskom. Pri reze sa musí dbať na to, aby šikmý a hladký rez bol urobený jedným plynulým ťahom.

Vrúbľovanie za kôru

Tento spôsob štepenia sa používa na omladenie starých ovocných stromov, ktoré prestali dostatočne rodiť, a vykonáva sa na začiatku a počas kvitnutia stromov, keď prúdi miazga. Pre začiatočníka je to ideálny spôsob.

V prípade vrúbľovania za kôru musíme odrezať kmeň alebo konár a rozrezať kôru. Kôru špičkou noža jemne odchýlime a do vzniknutého obalu zasunieme šikmo zrezaný vrúbeľ so spodným púčikom, ktorý je v hornej tretine medzi vrúbľom a podpníkom. Výhonky s tromi až štyrmi púčikmi si z jednej strany zarežeme 4 - 5 cm dlhým a hladkým rezom. Čerstvé okraje podpníka zrežeme štepárskym nožom. V dĺžke 5 cm urobíme jeden zárez za kôru, oproti nemu druhý. Dva vrúble zasunieme do kôry a poriadne ich upevníme štepárskou páskou. Napokon prevrúbľované miesta dôkladne zatrieme štepárskym voskom, aby sa predišlo vyschnutiu.

Vrúbľovanie na koziu nôžku

Tento spôsob štepenia ovocných stromov je vhodný skôr pre skúsenejších ovocinárov. Princíp tohto typu štepenia je v podstate rovnaký ako kopulácia, avšak vrúbeľ je menší ako podpník a umiestňuje sa do boku podpníka, preto sa tomuto štepeniu hovorí aj „štepenie do boku“. Najvhodnejšie obdobie pre tento typ vrúbľovania je v zime, kedy rastlina oddychuje. Používa sa na štepenie čerešní, sliviek a iných kôstkovín, no i jabloní a hrušiek, a to na hrubšie podpníky alebo konáre (2-4 cm).

Po zrezaní podpníka je potrebné vyrezať ostrým nožom do boku podpníka „koziu nôžku“. Ide o dva šikmé rezy hlboké asi tri až štyri centimetre, ktorými sa vytvorí trojuholník, ktorý sa vylúpne. Vrúbeľ treba na konci šikmo zrezať z dvoch strán tak, aby sa vytvoril hrot a aby sadol do trojuholníkového zárezu. Vrstvy musia k sebe čo najdokonalejšie priliehať. Potom ho štepárskou páskou upevníme k podpníku a zavrúbľované časti potrieme štepárskym voskom. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia a mal by byť voľný, aby mohol rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov, aby sa rana rýchlejšie zahojila.

Vrúbľovanie do rázštepu

Ide o asi najstarší známy spôsob vrúbľovania, ktorý je vhodný pre staršie nerodiace stromy a na navrátenie vitality. Vrúbľovanie sa používalo najmä na štepenie jabloní a hrušiek, ale možno ho využiť aj pri ríbezliach a egrešoch. Keďže táto metóda je pomerne invazívna, v súčasnosti sa vo väčšom rozsahu používa už len na štepenie egrešov a ríbezlí. Podstatou tejto metódy je rozštiepenie kmeňa alebo konára sekerou alebo mačetou a do takto vytvoreného rázštepu vloženie vrúbľov zrezaných do klina tak, aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom (rastovou časťou tesne pod kôrou). Spodné očko vrúbľa by malo byť na úrovni hornej tretiny spoja medzi podpníkom a vrúbľom a orientované smerom von, aby mohlo rásť. Dva vrúble si šikmo zrežeme na jednom konci z oboch strán do hrotu. Takto pripravené vrúble zastokneme do podpníka, jeden na jednu stranu klinu, druhý na opačnú.

Plátkovanie

Technika plátkovania sa využíva vtedy, keď je podpník alebo konár, na ktorý sa ide štepiť ušľachtilá odroda, hrubší (1 - 2 cm) ako samotný vrúbeľ. Vtedy sa podpník zreže v takej šírke, aby zodpovedal šírke vrúbľa. Rezné plochy do seba musia pekne zapadnúť a je potrebné ošetriť ich rovnakým spôsobom, ako pri iných technikách vrúbľovania.

Techniky štepenia (Očkovanie)

Očkovanie je špecifický typ štepenia, pri ktorom sa neprenáša celý výhonok, ale len jeden púčik - očko. Očko je lepšie chránené pred vysychaním a ide o veľmi šetrnú a nenáročnú metódu, ktorá sa môže použiť pri všetkých ovocných stromoch, kroch, no aj pri okrasných drevinách.

Plátkové očkovanie

Pri tomto spôsobe očkovania sa na konári alebo na podpníku štepenej rastliny vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko. To sa potom upevní štepárskou páskou.

Očkovanie na T-rez

T-očkovanie prebieha tak, že očkovacím nožom sa nareže kôra a lyko do tvaru písmena T (vertikálny asi 2,5 cm dlhý a horizontálny asi 1 cm) a potom sa kôra jemne odchýli. Do obalu, ktorý vznikne, sa potom vloží pripravené očko s tenkou vrstvou kôry. Očko sa previaže štepárskou páskou alebo gumičkou, aby spoj dôkladne držal.

Forkertovo očkovanie (Chip Budding)

Tento typ očkovania domáci záhradníci zvyčajne nepoužívajú, no využíva sa v ovocných škôlkach. Ovocinári ho používajú na zlepšenie neujatých očiek pri nedostatku miazgy, v suchších oblastiach, či pri očkovaní v období pred jarou alebo počas leta. Na rozdiel od T-zárezu, pri ktorom je potrebné dodržiavať presné obdobie prúdenia miazgy, chip budding umožňuje očkovanie aj mimo tohto obdobia.

Postup pri očkovaní na spiace očko

Keďže očká by po prijatí rýchlo vyklíčili a následne by boli náchylné na vymrznutie, očkovanie sa odporúča vykonávať čo najneskôr (júl - september), aby sme predišli vyklíčeniu. Očká sa odoberajú zo živých, mladých, no dostatočne vyzretých letorastov s listami (z vonkajšej, južnej časti koruny stromu).

1. Odber očka: Z letorastu vyberte očko s kúskom kôry. Môžete ich vyrezať aj so stonkou a listom. Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom tieto letorasty môžu byť odrezané maximálne 24 hodín pred samotným očkovaním.
2. Príprava podpníka: Z podnože odstráňte bočné výhony a očistite miesto, kam pôjde očko.
3. Rez na podpníku: Na kôre urobte nožom rez v tvare písmena T.
4. Vloženie očka: Z vrúbľa (odrody, ktorú chcete naštepiť) vyrežete očko s tenkou vrstvou kôry a vložíte ho pod okraje T-rezu.
5. Upevnenie očka: Následne očko pevne previažete očkovacou páskou alebo gumičkou, aby dobre priliehalo.
6. Kontrola: Po približne 2 až 3 týždňoch skontrolujte očko. Ak je zelené a zdravé, očkovanie bolo úspešné. Ak sa pri jemnom dotyku listová stopka ľahko oddelí, očkovanie bolo úspešné. Ak ponechaná listová stopka na púčiku sčernie a pevne drží, znamená to, že očko zaschlo a očkovanie sa nepodarilo.
7. Ochrana pred mrazom: V prípade, že sa očko ujalo, na jeseň je dôležité zabezpečiť jeho ochranu pred vymrznutím. Tento krok môžete vykonať tak, že k očku nahrniete pôdu.
8. Rez na čapík: Na začiatku novej sezóny je potrebné vykonať niekoľko dôležitých krokov. Očkovanec zrežte 10 až 15 cm nad uchyteným očkom, čím vytvoríte takzvaný rez na čapík. Ranu po reze nezabudnite zatrieť štepárskym voskom, ktorý ju ochráni pred infekciou a vysychaním.
9. Vyväzovanie a odstraňovanie obrastu: Ako výhonok začne rásť, vyväzujte ho k ponechanému čapíku, aby sa nekrivil. Súčasne odstraňujte všetky púčiky a pučiaci obrast z podpníka, aby rastlina smerovala svoju energiu do rastu očkovanca a nie do zbytočného bočného obrastu.

Špecifiká vrúbľovania a očkovania kôstkovín (napr. sliviek)

Kôstkoviny (slivky, čerešne, marhule, višne) sa ujímajú ťažšie ako jadroviny (jablone, hrušky). Vrúbľovanie kôstkovín, ako sú slivky, sa záhradkárom - začiatočníkom vo všeobecnosti neodporúča. Nie kvôli náročnosti techniky, tá je pomerne jednoduchá, ale skôr z dôvodu, že si môžete do zdravého stromu naočkovať s novou odrodou slivky aj šarku. Ide o nebezpečné ochorenie, ktoré likviduje celé slivkové sady. Ak ste si zdravotnou kondíciou očkovacieho materiálu naozaj istí, očkovanie sliviek sa v praxi uplatňuje najmä počas leta.

Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita. Vždy ale platí, že rastliny majú byť z jedného rodu, teda ku kôstkoviciam pôjdu len kôstkovice, k malviciam sa prijmú len malvice. Je možné kombinovať rôzne rastliny, avšak vždy len z jedného rodu. Teda napríklad kôstkoviny - marhule, slivky či čerešne alebo višne, je možné pri štepení vzájomne kombinovať. Rovnako vhodné je kombinovať aj jablone a hrušky.

Pre čerešne a višne je možné aj letné štepenie (vrúbľovanie), ktoré je potrebné načasovať na prelom leta a jesene. Je to možné vďaka rýchlejšiemu vyzrievaniu výhonkov čerešní a višní. Odporúčaným spôsobom vrúbľovania čerešní a višní je „na koziu nôžku“, hoci je prácnejšia, má väčšiu spoľahlivosť a efekt.

Vplyv podpníka na vrúbeľ (Afinita)

Afinita je schopnosť zrastenia podpníka a vrúbľa a závisí od botanickej príbuznosti rastlín, anatomickej stavby pletív a biochemických aspektov. Podpník má významný vplyv na rast a rodivosť naštepenej odrody:

• Slabo rastúci podpník - slabo rastúca odroda: stromy silno a skoro rodia, slabo rastú, majú krátku životnosť - neodporúča sa.
• Slabo rastúci podpník - stredne silno rastúca odroda: je najvhodnejšia pre rast a rodivosť.
• Slabo rastúci podpník - silno rastúca odroda: neodporúča sa, vrúbeľ sa často vylamuje, vzniká veľký zával.
• Stredne silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
• Stredne silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: rodivosť sa odďaľuje, rast koruny je bujnejší.
• Silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
• Silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: bujný rast, dlhoveké stromy, rodivosť je neskoršia, ale trvá do vysokého veku.

Problémy a riešenia pri štepení a očkovaní

Niekedy sa, hlavne u začínajúcich ovocinárov, môže stať, že sa štep neprijme, čo môže mať rôzne dôvody. Pre úspešné očkovanie a vrúbľovanie je kľúčové dodržať niekoľko základných podmienok:

• Vrúble alebo podpník nie sú v dobrom stave: Používajte len zdravé a kvalitné vrúble a podpníky. Pre zdravý vývin letorastov je overená kvalita prípravku Horká soľ s Boraxom.
• Nevhodné načasovanie: Dodržujte odporúčané termíny pre odber vrúbľov a štepenie/očkovanie. Dôležitá je dostatočná teplota - ruky nesmú chladiť. Sneh, dážď alebo vietor majú pri vrúbľovaní nepriaznivé účinky na ujatie výhonkov.
• Nesprávne skladovanie vrúbľov: Vrúble skladujte na chladnom a vlhkom mieste.
• Nekompatibilita podpníka a vrúbľa: Uistite sa, že podpník a vrúbeľ sú kompatibilné (napr. len kôstkovice s kôstkovicami).
• Rezy nepriliehajú: Rezy na vrúbli a podpníku musia presne priliehať a musia byť hladké a čisté. Je to ovocinársky chirurgický zákrok, kde rezné plochy nesmú byť znečistené.
• Nedostatočné spojenie a ošetrenie: Vrúbeľ a podpník musia byť dostatočne dobre spojené a spoj musí byť dobre ošetrený štepárskym voskom alebo emulziou po celom obvode rezných plôch aj na povrchu vrúbľa.

Štepenie viniča

Štepenie viniča sa využíva hlavne na dopestovanie vlastných výhonkov určených na ďalšiu výsadbu. Ak chcete štepiť vinič, budete potrebovať jednoročné rastliny s dostatočnou dĺžkou výhonkov. Tie môžete odrezať a odstrániť z nich bočné zálistky, výhonky a slabé časti na konci. Potom výhonky narežte na časti s dĺžkou 45 cm, pričom hrúbka výhonkov by mala byť aspoň 6 mm a viac v priemere. Vrúble je potrebné zrezať aspoň dva centimetre pod púčikom a štyri centimetre nad ním.

Pri odoberaní vrúbľa z viniča je potrebné dodržať vhodný čas - ideálne je to v decembri a v januári, aby sme mali istotu, že púčiky nepučia. Čo sa týka techniky štepenia, vrúbeľ by mal mať zhruba rovnaký priemer ako podpník. Štepársky nôž použite na vytvorenie šikmého rezu na podpníku a rovnako urobte šikmý rez aj na vrúbli pod púčikom. Rezy by mali do seba čo najpresnejšie zapadať a následne je potrebné urobiť nožom malý jazýček tak, aby sa do seba dali plochy zasunúť. Vrúbeľ tak bude na podpníku dobre držať.

tags: #vrublovanie #slivky #do #koruny