Východoslovenská nížina, ako jedna z najúrodnejších oblastí Slovenska, poskytuje ideálne podmienky pre pestovanie širokej škály poľnohospodárskych plodín. Jej charakteristické pôdne typy a prírodné podmienky ju predurčujú na intenzívnu rastlinnú výrobu, pričom najväčšiu plochu tvoria oráčiny. Tieto oblasti sú primárne zamerané na pestovanie obilnín, kukurice a repky, ale svoje miesto tu nachádzajú aj ďalšie významné plodiny.
Sója ako strategická plodina s rastúcim významom
Sója si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu pozornosť ako strategická plodina, a to nielen v Európskej únii, ale aj na Slovensku. Jej pestovanie na Slovensku neustále rastie, pričom viac ako polovica osevných plôch sa nachádza práve na Východoslovenskej nížine, ktorá poskytuje jej špecifické pôdne a klimatické podmienky. V roku 2017 bolo na Slovensku vysiatych približne 44-tisíc hektárov sóje, zatiaľ čo v roku 2021 už toto číslo narástlo na 64-tisíc hektárov.
Dôvodom nárastu pestovania sóje je jej všestranné využitie. Okrem priameho využitia v potravinárstve, kde je cenným a lacným zdrojom kvalitných bielkovín, sa vo veľkom využíva pre výkrm hospodárskych zvierat. Navyše, sója prináša významné benefity aj pre samotnú pôdu. Obohacuje ju o dusík, čím znižuje potrebu používania umelých hnojív, čo je obzvlášť dôležité v súčasnej kríze hnojív. Zároveň zvyšuje jej kvalitu a produkciu následne pestovaných rastlín.
Slovensko sa pred niekoľkými rokmi pridalo k takzvanej „deklarácii o sóji“ a zaviazalo sa zvyšovať jej výmery. Pestovateľské podmienky na Slovensku patria k najlepším v EÚ, čo podporuje tento rast. V roku 2020 bolo pestovanie sóje ovplyvnené upršanou jeseňou, ktorá posunula práce na poliach a zakladanie novej úrody na rok 2021. Kvôli menšiemu množstvu zasiatych ozimín, repky a pšenice, poľnohospodári voľné plochy zaplnili inými plodinami, vrátane sóje.
Predseda predstavenstva Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Marian Uhrík vidí v tomto trende pozitívny vývoj a Slovensko označuje za jednu z mála krajín, ktorá je v súlade s plánom EÚ o rozširovaní produkcie bielkovinových krmív.
Napriek rastúcemu pestovaniu, na Slovensku chýbajú domáce spracovateľské závody, čo vedie k tomu, že až 65 percent dopestovanej sóje sa vyváža. Najväčším spracovateľom je firma Gamota JR.
Najpestovanejšie plodiny na Slovensku a ich zastúpenie
Celková poľnohospodárska plocha na Slovensku predstavuje približne 2 milióny hektárov, rozdelených na takmer 168 000 polí. Najväčšiu časť tvoria trvalo zatrávnené polia (takmer 680 000 ha), ktoré sa nachádzajú najmä v strednej a východnej časti krajiny a sú zamerané na živočíšnu výrobu. Orné plochy sú sústredené v úrodných oblastiach južného Slovenska.
V roku 2017 bolo najviac pestovanou plodinou na Slovensku kukurica, zasiata na 574 000 ha. Nasledovala pšenica a príbuzné plodiny s celkovou plochou 326 000 ha. Na treťom mieste sa umiestnila repka, technická plodina pestovaná na približne 151 300 ha. V tabuľke najpestovanejších plodín ju nasledovali sója, jačmeň a slnečnica.
Zaujímavosťou je, že na Slovensku sa pestujú aj menej rozšírené plodiny, ako napríklad koreniny (69,3 ha) a ryža (53,8 ha).
Energetické plodiny: Nová perspektíva pre nevyužívanú pôdu
V súvislosti s integračnými procesmi v Európe sa objavil fenomén pôd dočasne alebo trvalo nepotrebných pre poľnohospodársku činnosť. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít je pestovanie energetických plodín. Tieto plodiny je možné pestovať na sekundárnych pôdach, ktoré sa môžu alternatívne využívať aj na výrobu biomasy.
Zámerné pestovanie energetických plodín pre výrobu bioplynu, ako napríklad cirok dvojfarebný ako náhrada kukurice, otvára nové odvetvie poľnohospodárskej výroby, ktoré diverzifikáciou zvyšuje konkurencieschopnosť podnikov. Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach Slovenska je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Východné Slovensko má v tomto ukazovateli najnižší podiel v rámci SR.
K 1. januáru 2016 predstavovala výmera nevyužitej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku 464 830 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinárske účely, by bolo možné prednostne využívať na pestovanie plodín pre účely energetiky.
Názor, že pestovanie energetických plodín na výrobu palív je na úkor produkcie potravín, sa nezakladá na pravde. Hlavným dôvodom má byť údajné znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín na potravinové účely. Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za ostatné roky v SR totiž neustále stúpa. Príčin je viac, jednou z nich je pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Prvoradou úlohou poľnohospodárstva SR je a musí zostať produkcia potravín pre obyvateľstvo. Slovensko disponuje dostatočnou výmerou pôdy na produkciu potravín, poplašné správy o zdražovaní potravín zapríčinené pestovaním plodín na výrobu biopalív možno jednoznačne hodnotiť ako nepravdivé.
Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd bolo k 1. januáru 2016 zaznamenaných v Žilinskom (42 %), Trenčianskom (32 %) a Prešovskom (25 %) kraji.
Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trváce porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia. Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takéto plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou.
Perspektívne energetické plodiny
V rámci jednotnej poľnohospodárskej politiky EÚ vznikol v súvislosti s dočasným, alebo trvalým nevyužívaním pôdy na poľnohospodársku činnosť (5 %) nový fenomén, a to pestovanie energetických plodín v týchto lokalitách, pretože po biomase ako palive je čoraz väčší dopyt.
Plodiny ako ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus), trsteník obyčajný (Arundo donax L.), konopa siata (Cannabis sativa L.), energetický pýr (Elymus elongatus), sida obojpohlavná (Sida hermafrodita) spĺňajú parametre výhrevnosti a môžu sa použiť ako palivo do tepelných zariadení, nehovoriac o ich pozitívnom dopade na životné prostredie.
Predovšetkým je dôležité poukázať na nedocenený fakt, že sa jedná o lignocelulózové rastliny s obrovským potenciálom uplatnenia v priemysle, v stavebníctve, papiernictve a vo farmaceutickom priemysle. Využitie energetických rastlín na iné ako spaľovacie účely sa skúma aj na Slovensku.
Pestovanie energetických rastlín má význam aj pri efektívnejšom využití poľnohospodárskej pôdy nižšej bonity. Môžu sa pestovať ako súčasť greeningu do výmery 5 % v rámci výmery poľnohospodárskej pôdy farmára.
Cirok dvojfarebný (Sorghum bicolor)
Cirok dvojfarebný možno zaradiť medzi perspektívne plodiny vhodné pre energetické účely, nielen pre jeho vysokú výťažnosť na siláž, ale aj pre jeho genetické dispozície, keďže je ho možné pestovať aj v menej priaznivých podmienkach. Výmera pestovateľských plôch na Slovensku narastá, pretože cirok je hlavnou komoditou využívanou v bioplynových staniciach.
Existujú farmy, ktoré sa špecializujú na predaj siláže pre bioplynové stanice, s výmerami od 200 do 700 ha. Prednosti pestovania cirokov na siláž v porovnaní s kukuricou sú hlavne v suchovzdornosti a menšej náchylnosti porastov na napadnutie divou zverou.
Technológia pestovania cirokov cukrových má spoločné znaky s kukuricou, avšak líši sa herbicídnou ochranou a niektorými agrotechnickými úkonmi. Pre cirok nie sú vhodné predplodiny, ktoré pozemok zaburiňujú; dobrými predplodinami sú okopaniny, strukoviny a obilniny. Cirok je náročný na živiny a dobre znáša hnojenie maštaľným hnojom.
Vzhľadom na klimatické zmeny a postupné otepľovanie sa naskytá otázka, či v daných podmienkach nebude efektívnejšie a perspektívnejšie pestovanie cirokov ako pestovanie kukurice. Cirok sa odporúča pestovať v oblastiach s nedostatkom zrážok a tam, kde je úroda kukurice na zrno nižšia.
Ďalšou výhodou cirokov je ekonomická efektívnosť ich pestovania, čo súvisí s nižšími nákladmi (nižšie náklady na osivo, sušenie a hnojivá) a stabilnou úrodou aj pri menej priaznivých poveternostných podmienkach.
Konopa siata (Cannabis sativa L.)
Konopa siata je staronová plodina, ktorá sa v minulosti na Slovensku pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo ako obnoviteľný zdroj energie s vysokým potenciálom.
Konopa má možnosti všestranného využitia: produkcia prírodného vlákna, organickej hmoty na spaľovanie, stavebného izolačného materiálu, produkcia semena na výrobu oleja a využitie v potravinárskom priemysle. Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovu zavádzanie do osevných postupov.
V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej na Slovensku začínajú rozširovať, avšak je to limitované spracovateľskými a odbytovými možnosťami, predovšetkým pri pestovaní na semeno, výrobu oleja a produkciu biomasy na spaľovanie.
Ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus)
Ozdobnica čínska má celý rad výhod, najmä jej vysoké hektárové úrody fytomasy v intervale od 20 - 40 t.ha-1 absolútnej sušiny v závislosti od agroklimatických podmienok. Zároveň má aj nízke vstupné náklady pestovania, pričom počiatočné náklady na založenie porastu sa rapídne znižujú.
Pestovanie tejto energetickej plodiny v Európe je ovplyvnené rizikom poškodenia mrazom novozaložených porastov. Z pohľadu priemyselného využitia je táto energetická rastlina vhodná na výrobu biometánu, bioetanolu a ako zdroj celulózy lignínového charakteru, pričom jej uplatnenie je momentálne v štádiu výskumu.
Výzvy v poľnohospodárstve Slovenska: deficit vlahy a nedostatok závlahových systémov
Slovenskí poľnohospodári s obavami sledujú vývoj počasia. Aktuálny výrazný deficit vlahy na celom území Slovenska pravdepodobne ovplyvní rast ozimín a založenie novej úrody na jar. Bez funkčných závlahových systémov už niektoré plodiny ani nebude možné dopestovať.
Plodiny ako jačmeň a pšenica nutne potrebujú pri svojom vzchádzaní vlhkú pôdu. Pokiaľ bude sucho pretrvávať aj naďalej, presušenú pôdu pocítia aj pestovatelia špeciálnej rastlinnej výroby, a to pri vysádzaní zemiakov a zeleniny. Slabá zima neprispeje ani k likvidácii škodcov.
Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu pôde chýba viac ako 50 mm zrážok, v horských oblastiach stredného Slovenska aj viac ako 100 mm zrážok. Situáciu zhoršuje aj nízka alebo žiadna snehová vrstva, ktorá by vlahu akumulovala do jarných mesiacov.
Na územie SR spadne počas roka v priemere 743 mm zrážok, čo predstavuje asi 36,4 miliardy metrov kubických (m3) vody. Z tohto objemu však odtečie až 12,5 miliardy m3 vody.
Podpredseda SPPK Jozef Šumichrast zdôraznil, že bez závlah to jednoducho nepôjde a je potrebné nájsť nástroje, ktoré umožnia pestovateľom, ktorí chcú zavlažovať, aby mohli zavlažovať.
Závlahové systémy a ich nedostatok
Na Slovensku sa pestuje cukrová repa na výmere približne 22 500 ha. Pod závlahou máme len 11 percent plôch, teda 2 500 ha. Z hľadiska dostupnosti vodného zdroja by bolo ideálne, keby sme zavlažovali repu aspoň na výmere šesťtisíc ha.
SPPK okrem existujúcich možností vyzýva štát, aby hľadal aj ďalšie finančné zdroje, napríklad z plánu obnovy a odolnosti, ktoré môžu napomôcť pri riešení manažmentu vody v krajine.
GMO plodiny na Slovensku
Geneticky modifikované (GM) plodiny sa na Slovensku pestujú na pokusné a komerčné účely. Miesta pestovania na pokusné účely zverejňuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV). Informácie o komerčnom pestovaní GM plodín sú však považované za obchodné tajomstvo.
Európska smernica 2001/18/ES však v článku č. 31 ods. 3 ukladá členským štátom za povinnosť oznámiť verejnosti presné miesta pestovania GM plodín umiestnených na trh, teda pestovaných na komerčné účely.
V roku 2013 sa na Slovensku GM plodiny pestovali na komerčné účely na rozlohe 99,9 ha v katastri obce Choňkovce. Jedná sa o GM kukuricu MON 810. Informácie o pestovateľovi však neboli poskytnuté.
Poľnohospodárstvo Slovenska a jeho problémy
Poľnohospodárstvo Slovenska tvorí významnú časť hospodárstva štátu, zamestnáva takmer 5,7 % ekonomicky činného obyvateľstva a je prepojené s priemyslom krajiny. Plní veľké úlohy pri zaisťovaní výživy a udržiava zamestnanosť na vidieku.
Napriek mnohým nedostatkom pred rokom 1939 sa podarilo zvýšiť hektárové výnosy až na trojnásobok, a štát sa stal sebestačný vo výrobe väčšiny potravín. Po páde socializmu nastali výrazné zmeny aj v poľnohospodárstve, keď sa družstvá rozpredali alebo rozdelili.
Výroba v štáte po páde socializmu výrazne poklesla, rovnako aj zamestnanosť. V roku 2004 bolo v poľnohospodárstve zamestnaných asi 5 % pracujúcich. V roku 2004 tvorilo celkovú výmeru pôdy 4,9 mil. ha, z toho bolo 1,93 mil. ha poľnohospodárskej pôdy (70 % orná pôda, 26 % lúky a pasienky).
Spôsob využívania pôdy je priamo závislý od prírodných činiteľov, ale aj od vzdialenosti k trhu, mechanizácie, využívania hnojív a pesticídov. Najlepšie podmienky na poľnohospodársku výrobu sú na Podunajskej nížine, Východoslovenskej nížine a Juhoslovenskej kotline.
Slovensko sa člení na 5 poľnohospodárskych výrobných oblastí: repárska, horská, kukuričná, zemiakárska, zemiakársko-ovsená.
Poľnohospodárska výroba na Slovensku sa zameriava na rastlinnú aj živočíšnu výrobu. Rastlinná výroba je ovplyvnená podmienkami v rôznych regiónoch, charakterom územia a klímou. Vyrába potraviny pre ľudí, krmivo pre živočíšnu výrobu a produkty pre priemysel. Na Slovensku prevažuje živočíšna výroba nad rastlinnou.
Pestovanie plodín je závislé od trhovej ekonomiky a hektárové výnosy od klímy daného roka. Celkovou produkciou vynikajú obilniny: pšenica (Podunajská a Východoslovenská nížina), jačmeň (okolie Nitry a Trnavy), produkcia raže a ovsu rastie kvôli zmenám stravovacích návykov (pestujú sa prevažne vo vyššie položených oblastiach). Kukurica sa pestuje v nížinách a kotlinách južného Slovenska, zemiaky na Spiši, Šariši, Orave, Kysuciach, Liptove.
Z technických plodín je hlavné pestovanie cukrovej repy (roviny a pahorkatiny Juhoslovenskej a Košickej kotliny). Z olejnín sa pestuje hlavne slnečnica a repka olejná, menej mak a sója. Chmeľ sa pestuje hlavne v okolí Nového mesta nad Váhom, Trenčína a Topoľčian. Strukoviny sa pestujú rovnomerne po celom území a zaznamenávajú nárast. Južné Slovensko poskytuje vhodné podmienky na pestovanie zeleniny ako kapusty, rajčín, cibule, papriky a mrkvy.
Zelenina sa pestuje hlavne v nivách riek teplejších nížin a aj neďaleko veľkých miest. Na Záhorskej nížine je tradičné pestovanie kapusty a rozšírilo sa tu aj pestovanie liečivých rastlín. Celková plocha vinohradov sa oproti roku 1990 znížila asi o štvrtinu.
Živočíšna výroba spotrebúva významnú časť rastlinnej výroby a je menej závislá od prírodných podmienok, ale existuje závislosť chovu niektorých druhov hospodárskych zvierat na určité rastliny a tiež na spotrebiteľoch. Zmenou stravovacích návykov obyvateľstva by sa znížila ekologická a ekonomická náročnosť poľnohospodárskej výroby.
Hovädzí dobytok (zdroj mäsa, mlieka, kože, hnojiva) sa chová hlavne na Podunajskej nížine, Košickej kotline, Orave a Liptove. Ošípané sa chovajú hlavne v nížinách, kde je najviac krmovín ako kukurica, jačmeň. Ovce sú sústredené do oblastí s menej úrodnými pôdami - pasienkami. Stavy oviec poklesli oproti roku 1989 o polovicu. Kone, hlavne dostihových a športových koní, sa chovajú napríklad v Topoľčiankach.
Hydina, najmä kurence na mäso a sliepky na vajcia, nezaznamenala taký pokles ako iné hospodárske zvieratá. Produkcia kožušinových zvierat je v útlme, chov králikov je hlavne súkromný. Chov včiel je hlavne v ovocinárskych oblastiach, chov rýb má stúpajúcu tendenciu, ale nestačí pokrývať domácu spotrebu.
Vplyv poveternostných faktorov na úrodu poľnohospodárskych plodín v roku 2010
Rok 2010 bol pre slovenské poľnohospodárstvo jedným z najhorších. Priebeh poveternostných faktorov a ich vplyv na úrodu všetkých poľnohospodárskych plodín, vrátane kukurice siatej, bol charakterizovaný vlhkou a teplou jeseňou, dobrým prezimovaním a nadmerným množstvom vody. Išlo nielen o nasýtenie vodnej kapacity pôdy, ale aj o poškodenie porastov prívalovými dažďami, ľadovcom, povodňami, dlhodobým zaplavením, komplikovaný zber, nepozberané porasty a problematickú kvalitu.
Vplyv poveternostných faktorov na konečnej úrode a jej kvalite jednoznačne dominoval nad ostatnými vplyvmi, ako termín sejby, výživa a ochrana, ktoré v iných rokoch zohrávajú významnú úlohu, spolu s počasím. Extrém v podobe nadmerných zrážok sa prejavil na celom území Slovenska.
Záplavové oblasti, ako Východoslovenská nížina, boli obzvlášť postihnuté vybrežením vody z riečnych korýt a dlhodobým zaplavením poľnohospodárskej pôdy, čo viedlo k poškodeniu porastov a ovplyvneniu výšky úrody, resp. k nepozberaniu porastu. Celková podmáčaná alebo zaplavená plocha predstavovala asi 300 tis. ha poľnohospodárskej pôdy.
Extrémne zrážky v roku 2010
Výrazný prebytok vody v prírodnom prostredí sa objavil už na jeseň 2009 a počas zimy 2009/2010 a pokračoval najmä v máji a júni. Extrémnosť májových zrážok možno dokumentovať niekoľkými faktami: na takmer 400 z celkového počtu približne 556 meteorologických staníc boli prekonané rekordy mesačných úhrnov zrážok. Májový rekordný úhrn zrážok dosiahol hodnotu 235 mm, čím prekonal predošlé maximum o celých 70 mm. V niektorých prípadoch presiahli denné úhrny aj hodnotu 100 mm.
K mimoriadnosti situácie prispel aj fakt, že zrážky padali pri priemerne vyšších teplotách. Priemerná mesačná teplota vzduchu bola minimálne o 2 °C vyššia ako zvykne byť pri podobných zrážkových situáciách.
Kukurica siata: Problematické zakladanie porastov a komplikovaný zber
Okrem extrémneho priebehu počasia v mesiacoch máj a jún, extrémy pokračovali aj v letných a jesenných mesiacoch, čo pochopiteľne ovplyvnilo aj plodiny siate neskôr na jar a zberané na jeseň, ako je kukurica siata. Po premenlivom počasí v júli boli výrazne nadnormálne zrážky v auguste hlavne na západnom a strednom Slovensku. V niektorých regiónoch dochádzalo ku vzniku náhlych povodní z intenzívnych zrážok.
Podobný ráz počasia pokračoval aj v septembri, ktorý bol tiež zrážkovo nadnormálny a úhrn atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 130 mm, čo predstavuje prebytok až 67 mm. Situácia sa relatívne stabilizovala v mesiaci október, ktorý bol zrážkovo prevažne podnormálny. November bol síce zrážkovo relatívne normálny, napriek tomu priestorový úhrn atmosférických zrážok dosiahol 104 mm.
Kvôli predchádzajúcej intenzívnej zrážkovej činnosti zostali mnohé porasty jesenných plodín natoľko zamokrené, že sa zo zberom muselo čakať, alebo ich nebolo možné zberať vôbec, resp. ich zber nebol rentabilný.
V novembri sa ešte kukurica na zrno na viacerých miestach zberala a napokon daždivé počasie v kombinácii s prvým snehom komplikovalo zber kukurice na zrno ešte aj v mesiaci december.
Výmera a úroda kukurice na zrno v roku 2010
Kukurica na zrno bola zberaná z plochy 166 585 ha. K 20.5.2010 bola evidovaná plocha kukurice na zrno dokonca 178,8 tis. ha. Rozdiel, ktorý medzi touto plochou a plochou zberanou predstavuje 12 277 ha (6,8%), nemusel byť zapríčinený iba počasím. O jeho prevažnom vplyve svedčí napr. vysoké rozdiely medzi evidovanými a zberanými plochami v najviac vodou postihnutom Košickom kraji, ktoré tu dosiahli 21 %.
Priemerná úroda kukurice na zrno v r. 2010 bola 5,53 t/ha, čo je na úrovni priemeru za ostatných 10 rokov (5,74 t/ha), ale menej oproti dvom predchádzajúcim rokom (6,85 a 8,17 t/ha).
Vplyvy počasia na plodiny
tags: #vychodoslovenska #nizina #a #pestovanie #plodin