Ako vypestovať strom z konára: Sprievodca rozmnožovaním drevín

Rozmnožovanie ovocných stromov, ako sú jablone, hrušky či kôstkovice, je kľúčové pre zachovanie obľúbených odrôd, obnovu starých sadov alebo rozšírenie vlastnej záhrady. Na rozdiel od rozmnožovania semenami, ktoré môže viesť k nepredvídateľným výsledkom a strate genetických vlastností, metódy využívajúce časti konárov, ako sú odrezky, vrstvenie alebo štepenie, zaručujú vernú reprodukciu materskej rastliny. Tento komplexný sprievodca vás prevedie rôznymi technikami, ktoré vám pomôžu úspešne vypestovať nový strom z konára.

Metódy rozmnožovania z konára

Existuje niekoľko osvedčených metód, ako získať novú rastlinu z existujúceho stromu pomocou jeho konárov. Medzi najúčinnejšie patria štepenie, množenie odrezkami a vrstvenie.

Vrúbľovanie (Štepenie)

Štepenie je stará poľnohospodárska technika, ktorá sa využíva dodnes. Ide o jednu z najúčinnejších metód, pomocou ktorej sa dajú zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody. Štepenie je všeobecný pojem pre spojenie dvoch častí rastlín - vrúbľa (malý výhonok z ušľachtilej odrody) a podpníka (spodná časť stromu s koreňovým systémom) - s cieľom vytvoriť jednu funkčnú rastlinu.

Pomocou tejto metódy si vieme vytvoriť ovocnú škôlku s viacerými odrodami na jednom stromčeku, vieme napríklad navrúbľovať aj marhuľu do stromu slivky. Vždy ale platí, že rastliny majú byť z jedného rodu, teda ku kôstkoviciam pôjdu len kôstkovice, k malviciam sa prijmú len malvice.

Výhodou umelého rozmnožovania rastlín štepením je to, že nová rastlina zdedí všetky pozitívne vlastnosti oboch častí rastlín. Ak sa budete naopak spoliehať iba na prirodzené rozmnožovanie pomocou semien rastlín, pozitívne vlastnosti rastliny sa prenesú len do istej miery. Konkrétne profitujete z týchto výhod:

  • Získate kvalitnejšiu rastlinu: Nová rastlina bude mimoriadne zdravá, silná, odolná proti chorobám a/alebo bohatá na úrodu.
  • Ušetríte čas: Rastlinu nemusíte pestovať pomaly zo semien, ale štepením existujúcich rastlín.
  • Môžete získať staré odrody: Umožňuje zachovať geneticky identické odrody.
  • Zachránite oslabené rastliny: Dáte im druhý život.

Štepiť môžete ovocné stromy a ruže. Okrem nich profitujú zo štepenia aj druhy zeleniny ako uhorky a rajčiny. Odporúčame, aby ste si vybrali rastliny rovnakej čeľade. V tom prípade máte najväčšiu šancu na úspech. Úspech zaručí napríklad príslušná kombinácia rôznych druhov jabĺk a hrušiek.

Kedy je najvhodnejší čas na štepenie?

Najlepší termín na štepenie stromov závisí od druhu stromu a použitej metódy. Vo všeobecnosti sa štepenie vykonáva buď na jar, keď sú stromy v období aktívneho rastu miazgy, alebo v lete pri očkovaní spiacim púčikom.

  • Jarné štepenie: Je príhodný čas, aby sme rozmnožili tie ovociny, ktoré nám najviac chutia, zachránili odrodu zo starého torza v opustenom sade či počas vychádzky zušľachtili plánku v chotári. Jar je obdobie, kedy štepár môže udržať nôž bez toho, aby mu mrzli ruky. V našich končinách tento termín zväčša pripadá na koniec februára, kedy už môžeme spojkovať čerešne, višne, postupne aj slivky, marhule, hrušky, duly, jarabiny aj oskoruše, ako posledné si nechávame jablone, moruše a gaštany na polovicu apríla. Pri jarnom štepení je dôležité, aby podnož už bola v aktívnom raste, zatiaľ čo vrúbeľ by mal byť stále v stave zimného pokoja, aby sa lepšie ujímal. V skorom štádiu jari používame spôsoby, ktoré nevyžadujú prítomnosť miazgy.
  • Letné štepenie (očkovanie): Najčastejšie sa robí od júla do augusta, keď je kôra dobre oddeliteľná a miazga ešte prúdi. Táto metóda sa často používa pri ovocných stromoch, ako sú jablone, hrušky alebo slivky. Broskyne a mandle je možné štepiť aj v jarnom období, lepšie výsledky však získame pri augustovom očkovaní. Vrúble týchto druhov totiž veľmi rýchlo rašia a ťažšie ich udržať v stave vhodnom na štepenie.

Jesenné a zimné mesiace sú na štepenie menej vhodné, pretože nízke teploty a spomalená cirkulácia miazgy bránia úspešnému zrastu pletív.

Ako si vybrať a pripraviť vrúble?

Vrúble odoberáme počas zimy - v období vegetačného pokoja stromu (december-január), ale najneskôr začiatkom januára. Musíme ich odobrať zo zdravého, mladého a rodiaceho stromu. Používajú sa jednoročné vyzreté a vitálne výhonky s dostatočným množstvom vyvinutých púčikov. Ideálne je rezať zo stredných častí výhonkov, kde je kvalita púčikov najvyššia. Výhonky berieme najlepšie z južnej, východnej či západnej strany, dostatočne osvetlenej. Vždy berieme vrúble len z vonkajšej časti koruny, nie z vnútornej. Výhonky vieme odrezať obyčajnými záhradnými nožnicami. Ideálna dĺžka vrúbľov je 30 cm.

Odobraté vrúble potom zabalíme do igelitových vrecúšok a skladujeme v chladničke pri teplote približne 4°C. Pravidelne kontrolujeme, či neschnú alebo sa na nich nevytvára pleseň, čo by ich znehodnotilo. Pre prirodzenejšie skladovanie môžeme zvoliť uloženie odrezkov do pôdy pri severnej stene domu a dôkladne prekryjeme čečinou. Aj pri tomto type uskladnenia platí, že vrúble pravidelne kontrolujeme.

Na vrúbľovanie sú najvhodnejšie mladé (do 5 rokov), zdravé stromy, na ktoré môžeme navrúbľovať ušľachtilú odrodu i priamo na kmienku. Čím je strom starší, tým vyššie je ho potrebné vrúbľovať. Na vrúbli musí byť dostatok zdravých púčikov. Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita. Zvláštnosťou je, že samotný podpník ako spodná časť ovocného stromu s vlastným koreňovým systémom sa zjednocuje do jedného s navrúbľovanou rodiacou časťou stromčeka.

Pri všetkých technikách vrúbľovania sa používa rez dĺžkou cca 3 cm (rez by mal byť trikrát dlhší než je šírka vrúbľa). Po samotnom vrúbľovaní sa spoj spevní obviazaním štepárskou páskou a všetky rezné rany na vrúbli ako aj na štepenom strome sa ošetria štepárskym voskom alebo štepárskou emulziou. Po úspešnom prijatí štepu je potrebné odstrániť zo spoja štepársku pásku, aby sa rastlina nepriškrtila.

Zobrazenie rôznych nástrojov na štepenie: štepársky nôž, kliešte, páska, vosk

Techniky štepenia stromov

Poznáme niekoľko techník štepenia stromov, no pri každej ide o rovnaký princíp - napojenie vrúbľa na iný ovocný strom takým spôsobom, aby mohol z neho čerpať živiny. Okrem vrúbľov budeme potrebovať štepársky vosk, kliešte na strihanie konárov, štepársku pásku, štepársky nožík a paličku na rozotretie vosku.

1. Spojkovanie (Kopulácia)

Spojkovanie je základný spôsob štepenia, nakoľko spojkovací rez využívame aj pri iných spôsoboch štepenia. Používa sa na štepenie jabloní, hrušiek, čerešní, sliviek, egrešov, ríbezlí a iných ovocných drevín. Na použitie tejto metódy štepenia potrebujeme mať rovnaký priemer vrúbľa a kmienka/konára (cca 1cm v priemere). Táto technika sa preto často využíva pri mladých stromčekoch.

Spojkovanie spája vrúbeľ a podpník, ktorých priemery sú buď rovnaké alebo takmer rovnaké. Koniec konára ako aj vrúbľa sa šikmo zrežú v rovnakom ostrom uhle, aby bola styčná plocha čo najväčšia. Následne sa obe rezné plochy priložia k sebe tak, aby vytvorili jednoliaty celok. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu). Spojenie sa spevní obviazaním štepárskou páskou a hermeticky sa prekryje štepárskym voskom, aby sa zamedzilo vnikaniu vody a patogénov k spoju.

Dôležité: Je nutné, aby sme prikladali kambium na kambium aspoň z jednej strany (A). Nesprávne spojkovanie (B) vedie k tomu, že rezné plochy odparujú príliš mnoho vody a zasychajú.

Schéma správneho a nesprávneho spojkovania (kopulácie) s vyznačeným kambiom
2. Spojkovanie s jazýčkom (Anglická kopulácia)

Nadstavbou je spojkovanie s jazýčkom, teda anglická kopulácia. Tento spôsob šetrí prácu a umožňuje delenie úloh. Štepár nemusí štepence hneď viazať, prípadne jeden človek štepí, jeden viaže. Práca pri použití anglického spojkovania je podstatne ľahšia a rýchlejšia. Ak však štepí človek osamote, vystačí si aj s obyčajným spojkovaním. Voskovať stačí ranku na vrchnej strane vrúbľa. Pri spojkovaní treba dbať, aby rezy nemali vypuklé „bruško“, musia na seba dokonalo priliehať. Pri viazaní pásku dobre uťahujeme, púčiky môžeme taktiež obviazať, nevynechávame ich. Miesto štepenia obviažeme hustými závitmi.

3. Plátkovanie

Tento spôsob sa používa v prípade, ak je podpník alebo konár, na ktorý sa ide štepiť ušľachtilá odroda, hrubší (1 - 2 cm) ako samotný vrúbeľ. Na vrúbli vykonáme šikmý spojkovací rez. Podpník zrežeme kolmo nožnicami alebo pílkou. Primeráme si dĺžku spojkovacieho rezu na vrúbli a rovnaký náprotivok urobíme na podpníku. V prípade hrubšieho priemeru podpníka (3-5 cm) použijeme 2 vrúble, pri ešte hrubšom viac vrúbľov. Na vrúbli musí zostať trčať polmesiačiková ranka, ktorá zabezpečí zahojenie rany na podpníku. Vzniknuté rany treba dôkladne zavoskovať, aby nevysychali. Pre hojenie je potrebné, aby nad reznou ranou podpníka zostala trčať polmesiačiková ranka vrúblika (A). Obe rezné plochy sa následne spoja a ošetria tak ako pri spojkovaní.

Schéma plátkovania s detailom na polmesiačikovú ranku vrúbľa
4. Štepenie do rázštepu (Koza nôžka)

Tento starý spôsob štepenia, v minulosti používaný univerzálne, má nespornú výhodu v jednoduchosti a dobrom ujímaní vrúbľov. Je vhodný najmä na podpníkoch tenšieho priemeru, kde sa vzniknutá rana rýchlo zahojí. Podpník najskôr zrežeme kolmo pílkou alebo nožničkami, ranu začistíme záhradníckym nožom. V strede rezu podpník rozštiepime do hĺbky asi 4 cm. Ak sa rozhodneme týmto spôsobom preštepovať hrubšie podpníky, je nutné podpník vo vzdialenosti 5-6 cm od rezu stiahnuť špagátom, aby sa podpník nerozštiepil príliš hlboko. Vrúbeľ zrežeme súmerne z dvoch strán do klina, pričom púčik zostane tesne nad bočnými rezmi. Oba rezy musia dobre priľahnúť o steny rázštepu, preto sú zložitejšie. Do rázštepu vkladáme 2 vrúble oproti sebe. Podobne ako pri plátkovaní je potrebné, aby nad úroveň rany podpníka trčali polmesiačiky.

Vrúbľovanie na koziu nôžku sa používa na štepenie čerešní, sliviek a iných kôstkovín, no i jabloní a hrušiek. Tento spôsob vrúbľovania sa používa na hrubšie podpníky alebo konáre (2-4 cm). Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia medzi podpníkom a vrúbľom a mal by byť voľný, aby mohol rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov, aby sa rana rýchlejšie zahojila.

Základný predpoklad úspechu pri tomto spôsobe je umiestnenie oboch vrúbľov tak, aby sa dotýkali kambia podpníka. Klin vrúbľa má do rozštiepenej medzery padnúť čo najlepšie. Pri nesprávnom vsadení vrúble zasychajú. Pri dodržaní tejto zásady sa vrúble spoľahlivo ujímajú. (A) zobrazuje nesprávne vsadené vrúble, kde kambium sa nekryje, zatiaľ čo (B) zobrazuje správne vsadené vrúble, pričom podpník vyvíja najväčší tlak na kambium vrúbľa.

Schéma štepenia do rázštepu (kozia nôžka) s vyznačeným správnym a nesprávnym umiestnením vrúbľa
5. Štepenie pod kôru

Štepenie pod kôru je vo všeobecnosti menej náročné na techniku rezu, preto s ním zväčša začíname pri získavaní prvých skúseností. Vyžaduje si však veľkú trpezlivosť a pozorovací talent, nakoľko musíme správne vystihnúť čas miazgy. Ako zistíme, že už je vhodný termín pre tento spôsob štepenia? Nad predpokladaným miestom štepenia vykonáme pokusný zárez do kôry - tá sa musí celkom oddeliť od dreva.

Týmto spôsobom preštepujeme podpníky hrubšie ako vrúbeľ. Postup začína rezom kolmým na podpník a následným zahladením ostrým nožom. Počet vrúbľov volíme podľa hrúbky podpníka. Pri podpníku hrubom menej ako 2,5 cm postačí jeden vrúbeľ. Pri priemere do 5 cm stačia 2 vrúble oproti sebe. Kôru narežeme kolmo na prvý rez v dĺžke asi 3 cm. Kôru oddelíme od dreva. Vrúbeľ zrežeme spojkovacím rezom a na spodnej strane vrúbľa urobíme malý rez oproti veľkému, aby sa kôra na konci vrúbľa pri zasúvaní pod kôru nevyhrnula. Vrúbeľ zasunieme pod otvorenú kôru podpníka. Polmesiačik na vrúbli zostane opäť nad úrovňou rezu podpníka. Väzba pri tomto spôsobe musí byť naozaj tuhá, aby kambiálne vrstvy k sebe tesne priľnuli. Spôsobom pod kôru môžeme uplatniť okrem preštepenia hrubších podpníkov aj pri premostení rán na kmeni spôsobených ohryzom či iným poškodením. Nakoľko oddelená kôra na vrúble vyvíja len minimálny tlak, je nutné pri tomto spôsobe obväzovať veľmi tesne.

Ilustrácia techniky štepenia pod kôru

Množenie odrezkami

Reprodukcia pomocou odrezkov sa považuje za jednu z najúspešnejších metód, najmä pri jabloniach. Odrezky sú ideálnym spôsobom, ako naklonovať strom svojej obľúbenej odrody. Jabloň nie je najrozmarnejším stromom v reprodukcii, ale než sa pustíte do podnikania, stojí za to zistiť, aké domáce metódy existujú.

Príprava odrezkov

Množenie jabloní pomocou odrezkov sa zvyčajne vykonáva na jar. Z mladých výhonkov sa stanú ideálne odrezky, ktorých spodná časť už začala tuhnúť. Keď sú všetky listy, okrem horného, už otvorené, môžete začať pracovať.

Ako rezať jabloň pre odrezky:

  • Najlepšie je rezať ráno. Je vhodné to urobiť špeciálnym ostrým vrúbľovacím nožom.
  • Spodný rez nie je urobený rovný, ale pod uhlom 45 stupňov, smerujúci k obličke, bez toho, aby bol rezaný. Horný rez by mal byť naopak rovný.
  • Z každého výhonku sa zvyčajne dajú získať v priemere 3 odrezky.
  • Každý výhonok musí mať minimálne 3 listy. Spodná časť sa musí odstrániť a horné 2 listy sa ponechajú.
  • Zvyšné 2 listy by sa mali rozrezať (tým istým vrúbľovacím nožom) na polovicu.
  • Výsledné budúce sadenice sa musia vložiť do koreňového stimulačného roztoku na 18 hodín.
Fotografia správne pripravených odrezkov s rezmi a upravenými listami

Zakoreňovanie v substráte

Po namočení odrezkov v roztoku si môžete pripraviť nádobu na zakorenenie. Nádoba by mala byť vysoká asi 30 cm. Do výšky 20 cm musí byť pokrytá zeminou a zhora asi 5 cm pieskom, ktorý musí byť vopred vykalcinovaný v rúre, aby sa zničili všetky baktérie. Pred vložením odrezkov do podkladu je potrebné ho navlhčiť vodou alebo stimulačným roztokom.

Odrezky sa sadia do piesku plytko, od 1 do 2 cm, pokiaľ sú umiestnené hlbšie, môžu hniť. Pri výsadbe by ste mali prísne zabezpečiť, aby listy neprišli do vzájomného kontaktu so stenami debničky. Kontajner, v ktorom sa budú vetvy uchovávať, by mal byť pokrytý fóliou alebo vreckom, aby sa udržala vyššia úroveň vlhkosti.

Krabica s odrezkami by mala byť na teplom a svetlom mieste, ale nie na priamom slnečnom svetle. Každý týždeň musíte odrezky vetrať a sledovať vlhkosť. Lepšie je polievať nie zo zálievky, ale z rozprašovača. Musíte tiež skontrolovať, či sa odrezky nerozpadajú.

Ak sú podmienky priaznivé, odrezky budú mať korene priemerne za mesiac. Ak k tomu dôjde, môžete a mali by ste vetrať častejšie, aby si budúce sadenice zvykli na čerstvý vzduch a prírodné podmienky.

Takéto odrezky musia zimovať v rovnakom boxe. Je pochovaný v záhrade na úrovni zeme, samotné odrezky musia byť posypané pilinami, borovicovými ihličkami alebo rašelinou. Na jar sa vysádzajú na dočasné miesto na pestovanie. Sadenice budú pripravené na výsadbu na trvalom mieste za 2 roky.

Alternatívne metódy zakoreňovania

  • Fľaša so šampanským: Rez jablone na jar sa dá urobiť aj inak: pomocou fľaše so šampanským. Výhonok sa úplne odreže a potom sa umiestni do fľaše naplnenej prevarenou vodou ochladenou na normálnu teplotu. Výhonok sa vloží do fľaše, otvor sa zalepí záhradným lakom alebo voskom. Fľaša by mala byť umiestnená do otvoru na dobre osvetlenom mieste. Odrežte výhonok a nechajte iba 3 púčiky nad zemou. Vrch prikryjeme alobalom alebo dáme plastovú fľašu s odrezaným dnom. Ďalej je starostlivosť rovnaká - v prípade potreby vetrať a zalievať.
  • Metóda so zemiakovou hľuzou: Skúsení záhradníci hľadajú jednoduchšie a zaujímavejšie spôsoby pestovania sadeníc jabĺk. Jedným z nich je rozmnožovanie jabloní odrezkami vypestovanými v zemiakovej hľuze. Musíte zobrať veľkú hľuzu (ideálne bez očí, alebo si ich sami rozrezať) a vpichnúť do nej pripravený konár. Hľuza sa umiestni do zeme, navlhčí sa, zakryje sa nádobou a umiestni sa na teplé, svetlé miesto. Jediné, čo treba urobiť, je zvlhčiť zem. Odrezky pri tejto metóde pomerne rýchlo zakorenia, pretože zemiaková hľuza poskytuje všetky potrebné živiny a vlhkosť.
Infografika ukazujúca proces zakoreňovania odrezkov v zemiakovej hľuze alebo vo fľaši

Množenie vrstvením

Metóda šírenia pomocou vrstvenia je pri dodržaní pravidiel jednoduchá. Existujú 2 spôsoby, ako vypestovať jabloň z konára, oba sa vzťahujú na množenie bez vrúbľovania.

Zemné vrstvenie

Prvým spôsobom je na jeseň vysadiť sadenicu požadovanej odrody tak, aby sa konáre dotýkali zeme. Na začiatku jari strom preskúmajte, vyberte mladé výhonky a pripnite ich sponkami k zemi. Celé leto sa musíte niekoľkokrát natlačiť na miesto, kde vyrastú korene z púčikov, a udržiavať hladinu vlhkosti potrebnú na zakorenenie. Takže na jeseň sa získajú celkom životaschopné sadenice. Výhodou tejto metódy je získanie veľkého množstva nových sadeníc. Nevýhodou je nutnosť nákupu mladého stromčeka, čo znamená, že nebude fungovať, keď zo starého stromu vypestujete sadenicu jablone.

Schéma zemného vrstvenia konára ovocného stromu

Vzdušné vrstvenie

Ako môžete zakoreniť vetvu jablone bez toho, aby ste ju dokázali zakopať? Tu prichádza na pomoc pohodlnejšia metóda: reprodukcia jablone vzdušnými vrstvami. Musíte starostlivo preskúmať strom a vybrať vyvinuté vetvy s dobrým ročným rastom (tie, ktoré majú výhonky). Musíte to vziať, ustúpiť zhora asi 10 cm a pomocou ostrého (to je dôležité) noža očistiť kôru krúžkom širokým asi 3 cm. Táto oblasť je ošetrená špeciálnym roztokom, ktorý stimuluje rast koreňov. Jeden nájdete v záhradnom obchode. Riedenie roztoku sa riadi podľa pokynov.

Na tvorbu koreňov je potrebná vlhkosť, preto musí byť miesto budúceho rastu koreňov zabalené v machu a na vrchu vrecom. Počas leta by sa vak mal pravidelne odstraňovať, aby sa zvlhčila tvorba koreňov. S príchodom jesene ju môžete úplne odstrániť. Ak sa to urobí správne, koreňový systém bude dostatočne vyvinutý. Potom sa budúca sadenica pomocou orezávača odreže tesne pod koreňmi a vysadí na trvalé miesto. Na zimu je lepšie pokryť budúcu jabloň, pretože je stále dosť slabá.

Dôležité: Ak na mieste nie je mach, môžete si na konári postaviť niečo ako skleník. Napríklad urobte nádobu z plastovej fľaše, naplňte ju substrátom, ktorý dokáže zadržiavať vlhkosť (napríklad hnilé listy), a pripevnite ju na konár.

Ako získať sadenicu zo starej jablone

V zime (najneskôr 2 mesiace pred tokom miazgy) je potrebné vykonať túto operáciu: na dobrých konároch s drevom nie starším ako 2 roky rozbite konár. Okrem toho je žiaduce urobiť to tak, aby kôra zostala neporušená. Optimálna dĺžka budúcich výhonkov je 20 cm. Miesto zlomu musí byť omotané štepárskou fóliou, elektrickou páskou alebo podobným spôsobom. Ak je to možné, položte na vetvu akýsi druh pneumatiky, napríklad drôt. Na jar strom nasmeruje svoje sily na hojenie rán, čo pomôže nabrať silu pre ďalšie sadenice.

Počas aktívneho toku šťavy musia byť odrezky narezané a vložené do tmavej plastovej fľaše naplnenej vodou (alebo snehom) asi 6 cm. Do vody je možné vhodiť niekoľko tabliet s aktívnym uhlím. Nádobu odložte na teplé a svetlé miesto (napríklad na okno) a po 3-4 týždňoch získate takzvané sadenice. Môže sa vysádzať vonku, keď korene dosiahnu dĺžku 6 - 7 centimetrov.

Dôležité tipy pre úspešné rozmnožovanie

Propagácia jabloní odrezkami, vrstvením alebo vetvou nie je najťažšia vec. Možno nie najjednoduchšie, ale určite stojí za vyskúšanie. Možno budete musieť zvládnuť niekoľko spôsobov, kým nájdete ten najlepší. Vo väčšine prípadov je zaručený pozitívny výsledok. Zvyčajne zomierajú iba tí, o ktorých sa vôbec nestará.

Dôležité: Všetky opísané metódy sú vhodné aj na množenie hrušiek a ďalších ovocných druhov, pokiaľ je zachovaná kompatibilita podpníka a vrúbľa.

Nezabudnite, že pre úspešné zakorenenie a zrastenie je kľúčová hygiena a ostrosť nástrojov, ako aj dodržiavanie odporúčaných teplôt a vlhkosti. Experimentujte a sledujte, ktoré metódy fungujú najlepšie pre vaše konkrétne podmienky a druhy stromov.

tags: #vypestovat #z #konara #stom