Výsadba lesných stromov a starostlivosť o ne

Les plní počas celého obdobia svojej existencie očakávané funkcie. Na zvládnutie komplexnej starostlivosti o les sa postupne vyvinuli odborné lesnícke špecializácie, ako sú hospodárska úprava lesa (lesnícke plánovanie), pestovanie lesa, ochrana lesa, ťažba a manipulácia s drevom a ďalšie.

Pestovanie lesa

Pestovanie lesa je základný lesnícky odbor, ktorého úlohou je cielene usmerňovať rast lesa tak, aby počas celej jeho existencie plnil všetky funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Delí sa na dve hlavné časti: zakladanie lesa a usmerňovanie rastových a vývojových procesov.

Zakladanie lesa

K zakladaniu lesa sa pristupuje vtedy, ak nie je možné využiť prirodzenú obnovu pod materským porastom, alebo ak ide o zalesňovanie nezalesnených pozemkov.

Lesné semenárstvo

Cieľom lesného semenárstva je v prvom rade zabezpečiť zachovanie a náležité využitie genofondu domácich drevín, ktoré sa na Slovensku v značnej miere zachovali. Na zabezpečenie tohto cieľa sa najčastejšie využívajú porasty uznané na zber semena, semenné porasty, výberové stromy, ako aj klonové archívy a semenné sady. Semeno takto systematicky získané sa odborne ošetruje, skladuje a pred výsevom špeciálne upravuje.

Škôlkarstvo

Lesné škôlky sú špeciálne plochy slúžiace na dopestovanie výsadby schopných sadeníc potrebných na umelú obnovu lesa a na zalesňovanie nezalesnených plôch, ale aj na účely parkovníctva a sadovníctva. Úlohou škôlkarstva je zabezpečiť dostatočný počet výsadby schopných sadeníc lesných drevín v požadovanom druhovom zastúpení pre každoročnú výsadbu.

Zalesňovanie a umelá obnova lesných porastov

O zalesňovaní hovoríme, ak výsevom alebo výsadbou zalesníme dovtedy nelesnú pôdu. Umelá obnova je znovuzaloženie lesného porastu na lesnej pôde, a to pod ochranou starého porastu, alebo na holej, predtým vyťaženej ploche. Zalesňovanie aj umelú obnovu môžeme vykonávať dvoma spôsobmi: sejbou semena alebo plodov priamo na plochu, kde má porast vzniknúť, a výsadbou rôzne starých stromčekov - sadeníc, ktoré sa získali vybratím z prirodzeného zmladenia pod materským porastom, alebo boli dopestované v lesnej škôlke. V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná obnova. Prirodzená obnova sa na miestach, kde je bežnými lesníckymi postupmi nedosiahnuteľná, dopĺňa umelou obnovou. Na Slovensku sa ročne umelou obnovou zalesní približne 10 tisíc hektárov.

Ochrana lesa

Hlavnou úlohou ochrany lesa je včas rozpoznať príznaky pôsobenia škodlivých činiteľov, vykonávať preventívne opatrenia a v prípade potreby uskutočniť obranné opatrenia proti konkrétnym škodcom.

Škodlivé činitele v lesníctve

Škodlivé činitele v lesníctve sa delia na:

• Biotické - patria sem stavovce, hmyz, huby a pod.
• Abiotické - sú to sneh a námraza, sucho, vietor.
• Antropogénne - je to hlavne znečistenie ovzdušia.

Opatrenia v rámci ochrany lesov

Opatrenia v rámci ochrany lesov môžeme rozdeliť na preventívne a obranné.

Preventívne opatrenia

Základným princípom prevencie je uplatňovanie takých spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečujú čo najstabilnejšie ekosystémy. Pri tom je potrebné uplatňovať všeobecné zásady pri pestovaní lesa:

• Voľba vhodného hospodárskeho spôsobu a tvaru lesa.
• Pestovanie stanovištne vhodných drevín.
• Úprava štruktúry porastov - druhové a vekové zloženie, hustota stromov, počet jedincov.
• Pri ťažbe dreva:
• Preventívna ťažba porastov náchylných na poškodenia.
• Voľba vhodného obdobia ťažby a zabezpečenie včasného vývozu.
• Dodržiavanie zásad porastovej hygieny.
• Osobitné podmienky ochrany:
• Zlepšenie podmienok pre prirodzených nepriateľov škodcov.
• Vnášanie prirodzených nepriateľov do porastov.
• Podpora odolnosti porastov hnojením.

Obranné opatrenia

V lesníckych vyspelých krajinách sa v obrane proti biotickým škodcom využíva metóda, ktorá vhodne kombinuje technické a biologické postupy, aby sa čo najúčinnejšie a bez negatívneho pôsobenia na prírodné prostredie dosiahol cieľ udržať populácie biotických škodcov pod hranicou ich hospodárskej škodlivosti. Obrana sa delí na technickú a biologickú. V technickej sa používajú prostriedky pôsobiace mechanicky, biotechnicky či chemicky. V biologickej sa používajú proti škodcom živé organizmy alebo organické látky.

Podľa charakteru prípravkov voči škodcom sa obrana člení na mechanickú, chemickú, biologickú a biotechnickú. Najčastejšia mechanická obrana je kladenie lapákov, t.j. zámerne zrúbaných stromov slúžiacich ako lákadlo na prilákanie podkôrnikov - lykožrútov a na ich následné zničenie. V chemickom boji sa využívajú chemické prípravky, ktoré škodcov usmrcujú, znemožňujú ich aktivitu, alebo odpudzujú. V biologickom boji sa používajú metódy, ktoré zabezpečia zničenie len úzkej skupiny škodcov. Neusmrcujú sa pritom iné organizmy a nevnášajú sa do prostredia cudzorodé látky, ktoré by mohli spôsobiť nerovnováhu prostredia.

Lesnícka ochranárska služba - špecializované stredisko Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, ktorého špecialisti s celoslovenskou pôsobnosťou spracúvajú materiál o výskyte škodlivých činiteľov s prognózou na nasledujúci rok. Zabezpečujú poradenskú, inštruktážnu a monitorovaciu činnosť v súvislosti s ochranou lesa.

Protipožiarne opatrenia

Protipožiarne opatrenia sa vykonávajú v súlade s platnou legislatívou v lesníctve, ochrane prírody a ochrane pred požiarmi. Tieto napríklad zakazujú vypaľovanie porastov bylín, krov a stromov, zakladanie ohňa mimo vyhradených miest, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu, a spaľovanie horľavých látok na voľnom priestranstve. Ustanovujú povinnosti pre vlastníkov či obhospodarovateľov lesa, ktoré sú povinní v súvislosti s ochranou lesa pred požiarmi dodržiavať.

Od roku 2001 štát financuje leteckú požiarnu službu, ktorá v čase zvýšeného požiarneho rizika monitoruje územie Slovenska a spozorovaný požiar ohlasuje Hasičskému a záchrannému zboru a v súčinnosti s pozemnými protipožiarnymi službami zabezpečovanými vlastníkom lesa zabezpečuje lokalizáciu a následné hasenie požiaru.

Ťažba dreva

Ťažba dreva patrí medzi základné lesnícke výrobné procesy. Do tohto komplexného procesu patrí stínanie stromov, ich opracovanie, triedenie, približovanie, sústreďovanie, odvoz a expedícia jednotlivých sortimentov dreva.

Technológia ťažby dreva

Až do roku 1825 sa na Slovensku ťažilo drevo pomocou sekery. Po tomto roku, kedy komorský lesmajster Jozef Dekret-Matejovie zavádza namiesto sekery pílu „bruchatku“, sa drevo nie rúbe, ale píli. V druhej polovici 50-tych rokov minulého storočia sa začali používať motorové píly. Novú kvalitu v ťažbe dreva predstavujú harvestory, stroje, ktoré z pilčíka urobili operátora, ktorý z kabíny tohto stroja riadi spiľovanie, odvetvovanie stromov a manipulovanie kmeňov.

Ťažbové metódy

Ťažbové metódy sa delia na:

• Stromovú - je to najstaršia technológia, pri ktorej sa hotové sortimenty vyrábajú priamo pri pni, t.j. na mieste, kde bol strom spílený.
• Kmeňovú - po spílení stromu v poraste je tento na mieste odvetvený a nerozrezaný sa sústredí na odvoznú miesto, t.j. miesto pri lesnej ceste, po ktorej je vyvezený von z lesa.
• Stromovú - pri nej je strom v poraste len spílený. Všetky ostatné operácie sa vykonávajú na odvoznom mieste alebo na sklade dreva.

Na Slovensku prevláda v ťažbe dreva s motorovou pílou.

Doprava dreva

Kým v minulosti patrili k hlavným dopravným prostriedkom lesné šmyky a splavy, doprava dreva po vode, neskôr to bol konský záprah, lanovky, lesné železnice, dnes je to v približovaní dreva z porastu konský záprah a ďalej traktor, vývozné súpravy a lanovky.

K doprave dreva patrí:

• Sústreďovanie dreva - je technologický postup, pri ktorom sú kmene stromov sústreďované na vývozné, resp. odvozné miesto. Voľbu sústreďovacieho prostriedku určuje terén a drevná surovina, ktorá sa má sústrediť. Prevládajúcimi sústreďovacími prostriedkami na Slovensku sú špeciálne kolesové traktory. Ďalšími druhmi traktorov, ktoré sa používajú, sú univerzálne a pásové. Drevo sa ďalej sústreďuje ťažnými zvieratami, najmä koňmi, lanovými dopravnými zariadeniami a aj gravitáciou.
• Odvoz dreva - nadväzuje na sústreďovanie dreva. Je to doprava dreva z lesného skladu či z odvozného miesta v lese na hlavný, t.j. manipulačný alebo expedičný sklad, alebo priamo k odberateľovi. Používajú sa tu motorové vozidlá a prípojné vozidlá. Motorové vozidlá (nákladné automobily, ťahače a traktory) majú vlastný pohon. Prípojné vozidlá nemajú vlastný pohon, pripájajú sa za motorové vozidlá, sú to prívesy, poloprívesy a návesy. Nakladanie dreva na tieto prostriedky sa robí najčastejšie hydraulickou rukou. Pri odvoze dreva prevládajú odvozné súpravy s dopravou dreva v dĺžkach nad 6 metrov.

Triedenie (sortimentácia) dreva

Triedenie je činnosť, pri ktorej sa nadzemná časť stromu s hrúbkou nad 7 cm roztriedi podľa dreviny, rozmerov, znakov kvality a účelu použitia na sortimenty. Tak podľa slovenskej technickej normy máme 7 tried akosti. Od najkvalitnejších na výrobu hudobných nástrojov a dýh, cez výrezy na výrobu zápaliek, preglejok, športových potrieb, ďalej na piliarske spracovanie, banské drevo a žrde, drevo určené na mechanické a chemické spracovanie - buničina a drevené uhlie, po palivo a lesné štiepky, vyrábané prevažne zo zvyškov po ťažbe.

Plánovanie v lesníctve

Rámcové plánovanie

Rámcové plánovanie rieši spôsoby obhospodarovania lesov tak, aby sa dosiahli ciele a poslanie lesov v príslušnej lesnej oblasti. Spracúva sa bez ohľadu na vlastníctvo a užívanie lesa. Komplexné zisťovanie stavu lesa a vývoja lesných porastov vykonáva prieskum ekológie lesa a ďalšie špeciálne prieskumy (ekológie lesa, ekonomických pomerov, lesnej cestnej siete). Hlavnými výstupmi rámcového plánovania sú modely hospodárenia, ktoré obsahujú:

• Základné rozhodnutia, ktorými sa stanoví napríklad rubná doba pre jednotlivé dreviny, doba zabezpečenia lesa a pod.
• Ciele hospodárenia, ktorými sú napríklad cieľové drevinové zloženie lesných porastov v ich rubnej dobe, cieľová produkcia drevín a ich sortimentov a pod.
• Zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy, obnovy, zakladania, rozčleňovania porastov a pod.

Podrobné plánovanie

Podrobnými plánmi, vypracovávanými pre lesné hospodárstvo, sú programy starostlivosti o les (PSL). Spracúvajú sa pre časti lesa podľa ich užívania - lesné celky (LC). Sú spravidla vypracované na obdobie 10 rokov. PSL premietajú do konkrétnych hospodárskych postupov rámcové plánovanie. Obsahujú opatrenia na zlepšenie funkcií lesov z hľadiska pestovania lesov, ochrany a tvorby životného prostredia, produkcie dreva a ostatných funkcií lesov na základe najnovších vedeckých poznatkov. Návrhy PSL vypracúvajú fyzické alebo právnické osoby na základe osvedčenia o odbornej a technickej spôsobilosti. PSL má zákonne predpísané náležitosti.

Správna výsadba ovocných stromčekov

Sadenie ovocných stromov je základom každej funkčnej záhrady. Správna výsadba stromov rozhoduje o tom, ako sa strom ujme, ako bude rásť a kedy začne rodiť. Výsadba stromov nie je len technický úkon. Od kvality prípravy pôdy, správnej hĺbky a rozostupov závisí budúca vitalita stromu. Sadenie stromčekov je investícia na desaťročia.

Kedy zasadiť strom?

Sadenie ovocných stromov je možné realizovať na jeseň aj na jar. Jarná výsadba je vhodná najmä v chladnejších oblastiach alebo pri teplomilných druhoch. Dôležité je vyhnúť sa výsadbe počas silných mrazov alebo v premokrenej pôde.

Jesenná výsadba:

• Musí byť doba vegetačného pokoja, po opadnutí listov, po výraznom ochladení.
• Stromček musí byť schopný zasadiť, t.j. pôda nesmie byť premrznutá do veľkej hĺbky.
• Stromčeky je vhodné vysádzať aj neskoro na jeseň. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky pre zakorenenie.

Jarná výsadba:

• Začína ihneď po rozmrznutí pôdy a trvá väčšinou do konca apríla.
• Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať.

V prípade, že stromčeky z rôzneho dôvodu nemôžete vysadiť ihneď, je nutné korene stromčekov založiť do primerane vlhkej, sypkej zeminy a primerane do doby konečnej výsadby zalievať. Treba si uvedomiť, že bežné mrazy stromčekom vôbec nevadia.

Príprava na výsadbu

Pred samotným sadením odstráňte burinu a prekyprite pôdu. Jamka by mala byť dostatočne široká, aby sa korene prirodzene rozložili bez ohýbania. Vrchnú úrodnú vrstvu pôdy premiešajte s kompostom. Čerstvý maštaľný hnoj nedávajte priamo ku koreňom, pretože by ich mohol poškodiť.

Postup výsadby voľnokorenných rastlín:

1. Po zakúpení voľnokorenných stromčekov je potrebné na 12-24 hodín namočiť korene do vody. Ak sú stromy skladované vo vlhkých pilinách, stačí ich namočiť len na pár hodín.
2. Odporúčame vykopať jamu minimálne 50 cm širokú a hlbokú. Z našich skúseností vám radíme, aby mala jama štvorcový tvar. Korene sa tak po pár rokoch nebudú krútiť, stromček lepšie prekorení a neuškrtí sa.
3. Na spodok jamy nalejte 10 litrov vody. Ak je zem príliš suchá, nalejte 15-20 litrov vody.
4. Na spodok jamy nasypte organické hnojivo a na to 10 cm substrátu.
5. Ďalším bodom je vloženie stromčeka do jamy. POZOR, vrúbeľ (miesto štepu) musí byť 2-5 cm nad zemou.
6. Dôležité je taktiež upevnenie stromčeka o oporu. Na upevnenie ovocných stromov je ideálny bambus alebo drevená opora guľatého tvaru. Oporu môžeme vložiť pred zasypaním koreňov alebo až po zasypaní. Oporu sa snažíme umiestniť čo najbližšie ku kmeňu a následne ju so stromom zviažeme. Zabezpečíme tak, že strom bude rásť vzpriamene, rovno a nezlomí sa pod návalom silného vetra.
7. Pri zasypávaní jamy uchopte strom a zatrepte ním smerom hore a dole - zbavíte sa tak vzduchu v okolí koreňov. Zároveň je dobré nasypanú hlinu v okolí stromčeka postláčať. Jamu zasypte a zarovnajte zmiešaním substrátu a pôdy, ktorá zostala pri vykopávaní jamy, približne centimeter pod výškou pôdy. Vhodné je nechať takzvanú misku smerom ku stromu, aby pri polievaní voda neodtekala preč od stromu.

Stromček vsádzajte tak, že tesne pred výsadbou nožnicami skrátite mierne korene. Takto upravený stromček namočte na niekoľko hodín, najlepšie však na celý jeden deň.

Premiešajte kompost či odležaný hnoj s pôvodnou zeminou. V prípade, že kompost ani substrát nemáte, zasypte stromček obyčajnou zeminou a ušľapte. Stromček potom dôkladne zalejte. Radšej nestávkujte do tzv. blatíčka. V takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť.

Výsadba stromov z kvetináča

Výsadba kvetináčového stromu je jednoduchšia a zvládne ju skutočne každý. Naše kvetináčové stromy predávame bohato prekorenené. Vykopte jamu podľa vyššie spomínaných bodov (šírka, hĺbka, tvar, hnojenie). Umiestnite do nej stromček, ktorý ste predtým vybrali z kvetináča.

Rez po výsadbe

Jarný rez po výsadbe: Na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Rezné rany zatrite voskom alebo latexom. V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu. Vyrastú rovnako dobre a rýchlo ako z vetiev, ktoré ste orezali.

Pri výsadbe voľnokorenných kaki, granátového jablka a figovníkov je nutné vykonať rez po výsadbe. Granátové jablká sa zakracujú na 30 cm. Kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm.

Čo nerobiť pri výsadbe

Nedávajte umelé hnojivá alebo vápno do jamy. Nedávajte hnoj alebo umelé hnojivá na povrch pri výsadbe. Toto by bola vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov. V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korení a v lete potom uschne.

Starostlivosť po výsadbe

Stromček je nutné prvý rok primerane zalievať, inak cez leto alebo aj na jar uschne. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne. Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v bezburinnom, nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch. Stromček pri preprave je vždy nutné chrániť proti vetru.

Pôdu môžete mulčovať organickým materiálom, čím znížite výpar vody a obmedzíte rast buriny.

Pri jesennej výsadbe môžete prihnojiť skôr, napríklad v polovici mája.

Výber miesta a rozostupy

Otázka rozostupov patrí medzi najdôležitejšie pri plánovaní výsadby. Ako ďaleko od seba sadiť ovocné stromy závisí od druhu a podpníka. Nedostatočné rozostupy vedú k zahusteniu korún, zhoršenej cirkulácii vzduchu a vyššiemu tlaku chorôb.

Nami odporúčaná vzdialenosť pre sadenie ovocných stromov je minimálne šesť metrov, čo zabezpečí, že koruny stromov sa nebudú prelínať a stromčeky budú mať dostatok svetla. V prípade, že sadíte veľké stromy ako orechy alebo gaštany, vzdialenosť medzi stromami by mala byť minimálne 9 metrov.

Význam druhovej rôznorodosti lesov

Listnaté lesy znižujú teplotu okolia viac ako ihličnaté. Zvýšenie podielu listnatých stromov o 80 percent znižuje počas priemerne teplých dní teplotu na úrovni troch až siedmich desatín stupňa. Výraznejší efekt nastupuje počas mimoriadne teplých a horúcich dní.

V horúcich letách znižujú listnaté lesy v atlantickom regióne miestnu teplotu o 1,8 stupňa, vo vnútrozemskom a stredomorskom regióne o 1,5 stupňa. Čím vyššia denná teplota, tým je chladiaci efekt listnáčov výraznejší.

Listnaté porasty lepšie zvládajú mimoriadne teplé obdobia a stres zo sucha, pretože sú schopné ukladať zásoby vody do nižších vrstiev pôdy ako ihličnany. Oslabené ihličnany sú náchylnejšie na choroby a prienik škodcov. V presušených ihličnatých lesoch sa zároveň rýchlejšie šíria požiare.

Prízemná vegetácia je omnoho bohatšia medzi listnatými stromami, čo posilňuje efekt ochladzovania prostredia mikroklimatickou cirkuláciou vody. Pri vytváraní lesov je dôležitá druhová rôznorodosť, pretože oba typy stromov - listnaté aj ihličnaté - plnia v lese svoje funkcie. Pre naše podmienky sa odporúča výsadba listnáčov na miestach, kde v minulosti došlo k umelému rozšíreniu monokultúrnych plantáží ihličnanov. Cieľom by mala byť druhová rôznorodosť, ktorá zabezpečí stabilný a odolný les.

Princípy udržateľného zalesňovania

Nielen na Slovensku, ale aj po celom svete prebieha množstvo iniciatív a ambicióznych projektov výsadby stromov, ktoré si kladú za cieľ nahradiť stratené lesy. Maximálna ochrana a udržiavanie pôvodných lesov je ten najdôležitejší bod. Nepoškodené staré lesy lepšie absorbujú uhlík a sú odolnejšie voči ohňu, búrkam a suchu. Nový les bude potrebovať desiatky rokov, kým v plnom rozsahu dokáže nahradiť ten pôvodný. Zalesňovanie by malo spočívať v podpore zachovania pôvodnej fauny a flóry lesa. Najideálnejším miestom na vysadenie lesa je miesto, kde les už predtým stál. Tam, kde je to možné, nechajme stromy prirodzene sa obnovovať a rásť.

Odborníci odporúčajú vysádzať kombináciu druhov stromov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v danej oblasti, vrátane vzácnych a ohrozených druhov. V našich oblastiach by sme sa mali vyhnúť experimentom v podobe exotických stromov a invazívnym drevinám, ktoré by ohrozili biodiverzitu.

Desatoro pre úspešné sadenie stromov

1. Zachovanie pôvodných lesov: Je vždy lepšie zachovávať lesy v ich originálnom stave. Nepoškodené staré lesy pohlcujú viac CO2 a sú odolnejšie voči požiarom, búrkam a suchám.
2. Účasť lokálnych komunít: Kľúčom k úspechu projektu výsadby stromov je aktívna účasť lokálnych komunít.
3. Podpora biodiverzity: Makadámiové stromy sa bežne vysádzajú ako monokultúry, ale v projektoch obnovy lesa sa sadia v menšej hustote pre podporu biodiverzity.
4. Prirodzená obnova: Dopĺňame prirodzený proces obnovy lesa výsadbou dlhovekých orechových stromov, ktoré prinášajú ekonomický úžitok a eliminujú riziko opätovného výrubu.
5. Mix druhov: Experti radia vyberať pre výsadbu mix takých druhov stromov, ktorými sa dá maximalizovať biodiverzita, sú ekonomicky zaujímavé a nie sú invazívne.
6. Odolné druhy: V Keni aj v Etiópii sa darí odolným stromom, ktoré sa zaobídu bez chemických hnojív a postrekov a dobre zvládajú extrémy počasia.
7. Dlhodobá perspektíva: Sadenie stromov nie je nová móda, ale dlhodobý proces.
8. Kombinácia poznatkov: Kombinujeme najnovšie vedecké poznatky s tradičnými miestnymi znalosťami.
9. Udržateľnosť ako zdroj príjmu: Udržateľnosť sadenia stromov spočíva v tom, že je zdrojom príjmu pre všetkých zúčastnených, vrátane miestnych komunít.
10. Menšie skúšobné sadenia: Pri novej výsadbe odborníci odporúčajú menšie skúšobné sadenia pred vysadením veľkého množstva stromov.

Miyawakiho metóda

Metóda japonského botanika Akira Miyawakiho umožňuje vypestovať storočný les za pár rokov na malých plochách. Základom je príprava pôdy, pridanie biomasy a mikroorganizmov, výber pôvodných druhov stromov a ich výsadba v niekoľkých vrstvách. Hustý les s počtom až 300 stromov môže rásť na ploche veľkej ako parkovacie miesto pre šesť áut (približne 75-100 m²). Takýto les rastie desaťnásobne rýchlejšie, je 30-krát hustejší, 100-krát rozmanitejší a 100% organický.

Sadenie stromov ako riešenie klimatickej zmeny

Sadenie stromov môže byť skvelým riešením v boji s klimatickou zmenou. Ak však vysadíte nesprávny strom na nesprávnom mieste, vaša snaha môže mať nulový alebo negatívny efekt. Ambiciózne projekty ako "Veľký zelený múr Afriky" si kladú za cieľ obnoviť degradovanú pôdu a zastaviť rozširovanie púšte. Výsadba správnych stromov na správnom mieste musí byť prioritou všetkých krajín. Podľa odborníkov je sadenie stromov komplexný proces. Ak zasadíte nesprávny strom na nesprávnom mieste, môžete urobiť viac škody ako úžitku.

Projekt „Milión stromov pre Slovensko“ vznikol spoluprácou OZ MOJE SLOVENSKO, Lesy Slovenskej republiky, š.p. a PEFC Slovensko, aby sme spoločnými silami priniesli plnohodnotný a systematický program výsadby nových stromov na Slovensku pre širokú verejnosť. Hlavnou myšlienkou projektu je podpora biodiverzity, obnova lesov a zvyšovanie ekologickej stability lesa v spolupráci s verejnosťou. Výsadby sú naplánované na jar a na jeseň, udržateľnosť projektu je minimálne do času, kým nebude vysadený miliónty strom.

tags: #vysadba #lesnych #stromov