Pre niekoho odpad, pre iného poklad… Aj tak by sa dal opísať prístup záhradkárov k rastlinným zvyškom, ktoré sa práve v jesenných mesiacoch kopia na veľkých hromadách. Tráva, burina, suché lístie, konáre, zeleninová vňať či celé úžitkové rastliny, ktoré už tohtoročnú „službu“ ukončili - ako ich v záhrade využiť na maximum? Nebude zrejme prekvapením, ak začneme tým najpraktickejším využitím rastlinného odpadu - kompostovaním.
Čo je Kompost a Prečo ho Používať?
Kompost je organické hnojivo, vznikajúce kompostovaním biologického odpadu. Je ideálnym hnojivom pre pestovanie rastlín. Správne kompostovanie mení organický odpad na tmavú, drobivú hmotu plnú živín a prospešných mikroorganizmov.
Vlastnosti a Certifikácia Kompostu
Vyzretý kompost je hnedej až tmavohnedej farby, jemnej hrudkovitej štruktúry, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. Je to vysoko stabilné hnojivo. Bežný kompost má pH od 6,5 do 8,5. Preto nie je najvhodnejší na pestovanie kyslomilných rastlín.
V prípade, že si kompost kupujete, overte si či je certifikovaný Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. Len certifikovaný kompost môže byť dávaný do obehu predajom.
Overenie Kvality a Zrelosti Kompostu
Zrelosť kompostu je možné overiť zasiatím semien žeruchy siatej do nádobky s vlhkým kompostom a jej prekrytím fóliou pre zadržanie vlhkosti. Plytkú misku naplníme preosiatym kompostom a dobre ho navlhčíme. Do kompostu vysejeme semienka žeruchy, pritlačíme ich a zakryjeme fóliou, aby sa pod ňou udržala vlhkosť.
Ak po 3 až 7 dňoch väčšina semien vyklíči, kompost už neobsahuje žiadne látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho použiť. V prípade, že väčšina semien vyklíči počas prvého týždňa, znamená to, že kompost neobsahuje škodlivé látky pre rastliny a je možné jeho použitie v záhrade.
Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom komposte. Klíčne lístky rastliny zafarbené do zelena značia, že kompost je vyzretý, naopak žlté či hnedé lístky poukazujú na surový kompost. Čím rozmanitejšie sú kompostované suroviny, tým lepšie sú výsledky klíčivosti.
Typy Kompostu a Ich Použitie
Obsahové zloženie kompostu závisí od východiskových surovín. Rýchlosť vzniku kompostu je závislá od zvolenej technológie kompostovania, použitých surovín a dodržiavania základných podmienok kompostovania. Pri dodržiavaní vyššie uvedených pravidiel je možné vyrobiť zrelý kompost za 3 - 6 mesiacov, inak sa môže doba zretia predĺžiť až na 2 roky.
Čerstvý (Surový) Kompost
Čerstvý čiže surový kompost je starý 2 až 6 mesiacov a prebieha v ňom ešte aktívny rozklad kompostovaných materiálov. Nie je v ňom ešte ukončená fáza stabilizácie. To znamená, že živiny, ktoré obsahuje, nie sú naviazané na organické látky a sú ľahšie prístupné rastlinám. Takýto kompost môžeme použiť na nastielanie (mulčovanie) okolo stromov, pod kríky atď. Nehodí sa na výsev ani k priesadám, ktoré by mohol poškodiť (spáliť).
Zrelý Kompost
Zrelý kompost môžeme použiť na všetky účely. Jeho pravidelná aplikácia vytvára „trvalý humus“, čo sa prejaví trvalým zlepšením pôdnej štruktúry. Preto zrelý kompost uprednostňujeme pri zakladaní nových plôch. V takom prípade môže byť vrstva kompostu vysoká aj niekoľko centimetrov. Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, drobnohrudkovitú štruktúru a nezapácha.
Praktické Využitie Kompostu v Záhrade
Kompost má široké uplatnenie v každej záhrade, ale aj domácnosti. Môžeme ho použiť pri rekultivácii plôch okolo domu, zúrodňovaní pôdy na záhrade, zakladaní a pestovaní trávnikov, pestovaní takmer všetkých plodín, výmene zeminy v kvetináčoch a skleníkoch.
Príprava Kompostu pred Použitím
Kompost pred použitím môžeme podľa potreby preosiať. K tomuto účelu môžeme použiť napríklad prehadzovacie sito na piesok. Čo prepadne cez sito, použijeme ako hnojivo. Čo zostane na site, to vložíme späť do kompostoviska. Pred prvým použitím sa kompost preoseje a nespracované časti sa vložia do novej zakladacej kopy.
Aplikácia Zrelého Kompostu
Kompost, ktorý dosiahol pri teste klíčivosti dobré výsledky, aplikujeme na pôdy počas vegetačného obdobia (od jari do jesene) v rovnomernej vrstve. Neodporúča sa zaorávanie alebo zarýľovanie hlboko do pôdy, ale len jemné zapravenie napr. hrabľami alebo kultivátorom. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí, aj pri náročnejších pestovaných plodinách, 1 cm vysoká vrstva kompostu ročne. Aby sa 1 m² záhonu pokryl 1 cm vrstvou kompostu, je potrebné jedno vedro s obsahom 10 litrov kompostu. S plným fúrikom kompostu sa dá pokryť asi 5 m² plochy.
Príprava Tekutého Hnojiva z Kompostu
Výluh pripravíme tak, že zmiešame 1 liter zrelého preosiateho kompostu s 10-timi litrami vody. Za každodenného miešania ho necháme lúhovať cca 14 dní. Tento výluh používame ako listové hnojivo na rýchle zásobenie živinami vo forme postreku. Pôsobí priaznivo aj ako preventívny prípravok na ochranu rastlín.
4 Základné pravidlá kompostovania
Ako Efektívne Využiť Rastlinný Odpad Okrem Kompostovania
Aj z tejto činnosti bude mať záhrada a rastliny v nej úžitok.
Mulčovanie
Ako zelené, tak i hnedé rastlinné zvyšky viete použiť na mulčovanie. V princípe ide o pokrytie pôdy vrstvou organického materiálu. Táto vrstva plní viacero úloh. Pomáha zadržiavať vlhkosť a chráni pôdu pred odparovaním. Čiastočne obmedzuje rast buriny.
Zelené Hnojenie
Ako zelené hnojenie sa označuje metóda organického hnojenia, pri ktorej sa zelené časti rastlín zapracovávajú do pôdy. Najskôr sa na voľné záhony vysejú rastliny vhodné na zelené hnojenie - napríklad strukoviny, facélia, horčica, repka, pohánka či ďatelina. Po vyrastení do určitej výšky a vytvorení dostatočného množstva zelenej hmoty sa do pôdy zaorajú.
Zelené hnojenie však môžete vyskúšať aj bez výsevu špeciálnych rastlín - aspoň „v malom rozsahu“. Použiť sa na to dajú napríklad posekané zdravé listy zo zeleniny po zbere (z kalerábu, repy, hrachu či fazule). Tieto zvyšky vrátia do pôdy živiny, ktoré rastliny spotrebovali počas rastu.
Vrstvenie vo Vyvýšených Záhonoch
Naplniť vyvýšený záhon iba zeminou totiž zvyčajne nestačí. Pozostáva z niekoľkých odlišných vrstiev. Spodná časť vyvýšeného záhonu by mala mať drenážny charakter. Drenáž vytvoríte z konárov (aj hrubších), vetvičiek a suchého lístia. Uložte ich tak, aby vytvorili stabilný základ. Nasledovať by mala vrstva z pokosenej trávy, slamy, nevyzretého kompostu a šupiek z ovocia a zeleniny. Až posledná vrstva, ktorá je viditeľná, je tvorená zmesou zeminy a vyzretého kompostu.
Proces Kompostovania: Odpad na Poklad
Kompostovanie je činnosť, pomocou ktorej si z domáceho biologického odpadu vyrobíme organické hnojivo vhodné na pestovanie rastlín. Do pôdy tak vrátime živiny, ktoré sme jej napríklad predchádzajúcim pestovaním odobrali. Priemerný človek za rok vyprodukuje 220 až 240 kilogramov odpadu.
Čo Kompostovať a Čo Nie
Kompostovať sa dajú takmer všetky biologické odpady, ktoré vznikajú v domácnosti, záhrade, na poli či pri chove hospodárskych zvierat. Vhodným príkladom sú:
- zvyšky ovocia a zeleniny, šupky
- zvädnutá tráva, seno, suché lístie, burina
- hnoj a trus hospodárskych zvierat
- čaj a káva (aj s vreckami a filtrami)
- škrupiny vajec a orechov
- papierové obrúsky a vreckovky
- drobné konáre, piliny a hobliny
Do kompostu nepatria nerozložiteľné odpady, ako napríklad sklo, kov, plast, lieky, chemické prostriedky či detské plienky. Vyvarujte sa aj zvyškom varených jedál, mäsu, mlieku či kostiam, pretože by mohli prilákať zvieratá. Drevo v komposte nesmie byť lakované ani natierané, a nepatrí doň ani popol z uhlia.
Základné Princípy Kompostovania
Základom je mať dostatok zelenej hmoty (pokosená tráva, šupky zo zeleniny či ovocia, …) a hnedej hmoty (konáre, suché lístie, piliny a hobliny, …) a držať sa osvedčených pomerov a vrstvenia. Ak sa rozhodnete svoj domáci odpad kompostovať, na výber máte dve možnosti.
Metódy Kompostovania
- Kompostovanie na kope: Stačí, keď materiál upravíte, premiešate a uložíte do požadovaného tvaru.
- Kompostovanie v zásobníkoch (kompostéroch): Druhou, na pohľad príjemnejšou možnosťou je kompostovanie v zásobníkoch (kompostéroch). Tie môžu byť z rôznych materiálov - drevené, plastové, kovové, betónové či z kameňa alebo starých paliet.
Umiestnenie Kompostoviska
Pri zakladaní kompostoviska myslite na to, že odpad by sa mal dotýkať zeme, aby ho dážďovky či mikroorganizmy mohli rozložiť. Kompostovisko sa odporúča umiestniť do tieňa, napríklad pod strom či živý plot, a ochrániť ho proti dažďu.