Jozef Dekret-Matejovie, známy aj ako Jozef Decrett, bol významnou osobnosťou slovenského lesníctva, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil hospodárenie s lesmi na území dnešného Slovenska. Svojím celoživotným úsilím položil základy moderných lesníckych metód a zanechal nezmazateľnú stopu v histórii ochrany prírody.
Život a raná kariéra
Jozef Dekret-Matejovie sa narodil 12. júla 1774 v Dobroči pri Čiernom Balogu v rodine lesného robotníka Jána Decretta a jeho manželky Márie. Jeho otec bol neskôr lesným dozorcom a napokon strážcom hrabieľ (česiel na zachytávanie dreva, plaveného po riekach). Jozef Dekret-Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí, čo formovalo jeho vzťah k lesu už od útleho veku.
Základné vzdelanie získal v Brezne, kde vychodil triviálnu školu a piaristické gymnázium. Napriek tomu, že to bolo jeho celé štátne vzdelanie, svoje ďalšie vedomosti a kvalifikáciu si osvojil ako samouk a experimentujúci praktik. Bol samouk, lesný praktik a obhajca progresívnych myšlienok pri obhospodarovaní lesov.
V roku 1787, po absolvovaní gymnázia, nastúpil do lesnej služby ako nádenník. Jeho kariéra pokračovala pozíciami pomocného horára a horára. Od roku 1788 vypomáhal v úrade komorského lesmajstra Lahnera v Banskej Bystrici. Pôsobil ako zástupca horára v Boci (od 1790), neskôr v Tisovci a Pohronskej Polhore. Od roku 1798 bol komorským horárom v Brezne a od roku 1800 polesným v Banskej Bystrici. V roku 1807 bol vymenovaný za lesného sudcu v Brezne a stal sa banskobystrickým nadlesným. V rokoch 1808 až 1814 prechodne pôsobil ako lesný pojazdný v Brezne.
Veľkého úspechu sa mu dostalo v roku 1814, keď na návrh českého lesníka Františka Duška, ktorý vysoko ocenil Dekretovu lesnícku činnosť, bol vymenovaný za komorského lesmajstra v Banskej Bystrici. Túto pozíciu zastával až do dôchodku v roku 1837. Význam jeho vymenovania umocňuje fakt, že bol samoukom a navyše neurodzeného pôvodu, v čase, keď už existovali vzdelaní lesníci z Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici.
Jozef Dekret Matejovie zomrel v Banskej Bystrici 18. januára 1841 na zápal pľúc a bol pochovaný na banskobystrickom cintoríne.
Revolučné zmeny v lesníctve
V čase, keď sa Jozef Dekret Matejovie narodil, Slovensko už zďaleka nebolo panenskou lesnatou krajinou. Intenzívna ťažba okolo banských miest na strednom Slovensku spôsobila, že hory v okolí ostali prevažne holé. Bolo zrejmé, že hory sa rúbu oveľa rýchlejšie, ako stíhajú dorastať. Odlesňovaniu sa bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách, zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme.
Jeho celoživotným krédom bolo: „Zanechať lesy potomkom, lebo sú podmienkou udržania života na zemi.“ Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. Hlavnou Dekretovou zásluhou bolo plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných storočiami ťažby dreva pre potreby baníctva, hutníctva a sklárstva. Ťažiskom jeho práce bola obnova lesov, ktorá mala v tom čase len polstoročnú tradíciu.
Umelé zalesňovanie a obnova lesov
Na území dnešnej SR zaviedol do praxe umelé zalesňovanie. Bol otcom myšlienky zakladania lesných škôlok a zalesňovania holín výsevom semena a výsadbou. Svoju metódu si vyvíjal sám a vedecky - experimentoval s pôdami a rôznymi semenami, pričom každé zasadené semienko si zaznamenal do denníka, trpezlivo čakal na výsledky a metodicky ich vyhodnocoval. Pred populárnymi rýchlo rastúcimi drevinami dával prednosť domácim kultúram.
S veľkým úsilím zalesnil 3942 hektárov lesa. Do roku 1837 dal zalesniť 3910 hektárov holín, a to aj v najextrémnejších polohách. Na Horehroní zalesnil približne 4000 hektárov holín a zanedbaných plôch. Osobitne sa venoval ihličnanom - smreku, smrekovcu a borovici, no zakladal aj zmiešané porasty.
Inovácie v ťažbe dreva a lesnom hospodárstve
Tajomstvá ručnej píly
Jozef Dekret Matejovie zaviedol stínanie stromov ručnou pílou. V roku 1825 pozval robotníkov z rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a prekonali ich odpor k práci s pílou. Jeho zásluhou sa tiež začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov a spúšťaním dreva rigolmi.
Išlo mu najmä o ochranu lesov a o vyznačovanie ťažieb. Ťažba dreva mala v tých časoch exploatačný holorubný charakter bez obnovy lesov. Dekret Matejovie dosiahol zmenšenie holorubov a umiestňovanie ťažby dreva tak, aby sa nenarušila prirodzená obnova lesa. Postupne znižoval ťažbu dreva natoľko, že v roku 1838 sa priblížila úrovni prírastku.
Zaviedol hospodársku ťažbu a využívanie dreva. Budoval zariadenia dopravy, a to tak po zemi, ako aj po vode. Racionalizoval výrobu dreveného uhlia, ktoré bolo výhrevnou surovinou pre bane a huty. Venoval sa rentabilite lesnej prevádzky, zdokonaľovaniu evidencie a ochrany lesa. Rentabilitu lesného hospodárstva vylepšil aj cenovými úpravami drevných sortimentov. Jeho vzorné lesné hospodárstva sa stali cieľom exkurzií.
Sociálne a organizačné reformy
Jozef Dekret Matejovie tiež presadzoval reformy na zlepšenie sociálnych podmienok lesných robotníkov. Snažil sa o zavedenie poriadku do pozemkovej držby riešením osadníckych pomerov lesných robotníkov. Vymeral a rozdelil im erárne poľnohospodárske pozemky, vytýčil hranice lesov, zaviedol pozemkovú knihu a ustálil pastvu dobytka. Vypracoval stanovy lesných osád. Organizoval odborné školenia pre zamestnancov a robotníkov, pričom sa zaujímal o výučbu mladých a bol v úzkom kontakte s profesormi lesníctva na banskoštiavnickej Banskej a lesníckej akadémii, ako bol Henrik David Wilckens.
Tento skvelý organizátor vypracoval viaceré inštrukcie, v ktorých sformuloval svoje odborné poznatky, adresované predovšetkým ťažobným majstrom. Uvádzal v nich povinnosti majstrov, cenník na odhadovanie škôd, ktoré spôsobovalo pasenie, manipuláciu s drevom, výrobu dreveného uhlia, využívanie lesov baníctvom či plavenie dreva. Jeho pozemkové úpravy, ktoré zakreslil do tzv. osadníckej pozemkovej knihy, prežili aj zánik Uhorska.
Odkaz a pamiatky
Z množstva porastov, ktoré Jozef Dekret Matejovie zakladal v rokoch 1809-1837, sa na území Veľkej Fatry nachádzajú zostatky v Starohorskej oblasti, v Tureckej a v Hornojaseneckej doline. Ním založené porasty sú dodnes na Starých Horách, pri Harmanci a Slovenskej Ľupči. Porasty v oblasti Kohútová boli určené ako génová základňa smrekovca opadavého (chránený areál).
Jedným z najvýznamnejších je "Živý pamätník" - jeden z posledných existujúcich porastov založených J. D. Matejovie pri jeho zalesňovacích akciách v oblasti Starých Hôr. Dekretov porast je situovaný asi 2 km od pamätníka nad osadou Rybô. K nemu vedie Lesnícky náučný chodník J.D.
Najstarší pamätník venovaný J. D. Matejovie bol postavený na skalnom brale pri obci Dolný Jelenec, v mieste, ktoré patrilo do pôsobiska Matejovieho a kde robil prvé pokusy so zalesňovaním. Tento pamätník bol slávnostne odhalený 16. septembra 1913. Návrh a realizácia reliéfu je dielom Františka Šidla, kamenárske práce vyhotovil Dezider Schvartz. Pôvodný maďarský text bol v 60. rokoch 20. storočia doplnený slovenským.
V súčasnosti existuje niekoľko pomníkov a pamätných tabúľ. Slovenská pošta vydala v roku 2004 k 230. výročiu jeho narodenia poštovú známku. Aj vďaka Jozefovi Dekretovi Matejovie a jeho nasledovníkom je Banská Bystrica dodnes spojená s rozvojom i riadením slovenského lesníctva. Dodnes tu sídli generálne riaditeľstvo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a úspešne fungujú aj Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o.
Napriek tomu, že Jozef Dekrét Matejovie patrí k najvýraznejším historickým osobnostiam Slovenska, nemáme múzeum ani pamätnú izbu, ktoré by vzdávali hold jeho práci i životu. Existuje však nápad od rodáka z Čierneho Balogu Pavla Datka, ktorý žije v Kanade, vybudovať repliku rodného domu Jozefa Dekréta Matejovie priamo v Dobroči, čím by sa zachovala pamiatka na tohto významného lesníka pre budúce generácie.
tags: #vysadzanie #stromov #jozef #dekret #matejovie