Pestovanie a starostlivosť o tuje

Tuje patria medzi obľúbené a často využívané ihličnany, ktoré sú ideálne na vytvorenie zelenej steny. Dokážu opticky rozdeliť priestor, poskytnúť súkromie izoláciou od okolitého ruchu a dokonca nahradiť pevné oplotenie. Vďaka svojej nenáročnosti na pôdne podmienky a vlahu, ako aj schopnosti rásť na plnom slnku aj v polotieni, sú vhodné pre široké spektrum záhradníkov. Tuje sú cenené pre rýchly rast, jednoduchú údržbu a schopnosť tvarovania. Vysádzajú sa ako samostatné rastliny, tak aj vo forme živých plotov. Sú to vždyzelené, neopadavé ihličnany s dobrou odolnosťou proti mrazu.

Výber a umiestnenie tují

Pri výbere tují je dôležité zohľadniť typ využitia, požadovaný tvar a konečnú výšku rastliny. Existuje veľké množstvo vyšľachtených odrôd, ktoré sa líšia najmä veľkosťou, farbou a spôsobom ich využitia.

Pôda a svetelné podmienky

Tuje preferujú slnečné alebo polotienisté miesta. Obľubujú slnko, preto sa im najlepšie darí na mieste so slabým tieňom. V tieni síce prežijú, ale ich rast sa výrazne spomalí a v kompletnom tieni asi nikdy nebudú dosť husté. Ideálna pôda pre tuje by mala byť mierne kyslá až neutrálna, kyprá, priedušná, prípadne piesčitá. Nemali by sa sadiť do ílovitých a ťažkých pôd, v ktorých nemôžu jemné vlásočnicové korienky dýchať.

Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov, počítajte s tým, že tento priestor, najmä z druhej strany, bude tmavý. Navyše, podľa orientácie k slnku, môže byť aj rozpálený, čo môže rastlinám uškodiť. Tuje západné Smaragd nie sú náročné na pestovateľské podmienky. Pomerne dobre rastú aj v pôdach chudobných na živiny, ako aj v ťažších, menej priepustných pôdach s obsahom ílu, avšak pre optimálny rast je vhodnejšia vyššie spomenutá pôda.

Výsadba tují

Výsadba tuje je celkom jednoduchá, je však dôležité dodržiavať správne kroky, aby sa zabezpečil úspech a zdravý vývoj rastlín. Na začiatku stojí za to vybrať si správnu odrodu rastlín a oboznámiť sa s jej požiadavkami.

Kedy a ako sadiť

Dreviny zakúpené v kontajneroch je možné vysádzať od marca do novembra, prípadne až do momentu trvalého zamrznutia pôdy. Tuje môžeme vysádzať prakticky počas celého roka, s výnimkou horúcich letných mesiacov (júl, august) a taktiež okrem mesiacov, kedy je pôda zamrznutá (december až február). Najlepšie termíny výsadby sú skorá jar (marec - apríl) a neskorá jeseň (september - október). Výsadba tuje na jar po období mrazov umožňuje rastline usadiť sa pred vegetačným obdobím. Korene tuje majú potom dostatok času na rozvoj pred letnými horúčavami. Výsadba tuje na jeseň zase umožňuje rastline zakoreniť sa pred zimným pokojom. V chladnejších oblastiach majú korene možnosť zakoreniť sa počas jesene a zimy, čo poskytne zdravší štart do jari.

Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozrušte koreňový bal rukou, ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála, a do tejto vody vysaďte tuju. Potom zasypte substrátom alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát. Hneď po výsadbe rastliny neprihnojujte.

Rozostupy pri výsadbe

Hustota výsadby tuje závisí od niekoľkých faktorov, ako je typ odrody, zamýšľaný účel, požadovaný vizuálny efekt a dostupný priestor. Rýchlorastúce tuje nevyžadujú špeciálne podmienky pre rast. Pri výsadbe je nevyhnutné dodržať správne rozostupy, ktoré sa odvíjajú od budúcej požadovanej výšky plota:

• Pre živý plot s výškou 4-5 metrov sú odporúčané rozostupy 80-90 cm.
• Pre finálnu výšku plota do 3 metrov je ideálny rozostup 70 cm.
• Pre menšie ploty postačujú menšie rozostupy, minimálne však 50 cm.

Pokiaľ chcete vytvoriť extra hustý živý plot, mali by ste dodržať minimálny rozostup 30 cm, ideálne 40-60 cm medzi stromami. Pri príliš tesnej výsadbe hrozí žltnutie či hnednutie ihličia až úplné vyschnutie. Nesprávne zvolené rozostupy môžu viesť k pomalému rastu, zakrpateniu jednotlivých drevín, konkurenčnému boju o vodu a živiny a v konečnom dôsledku k nedostatočnému prevzdušneniu priestoru, čo podporuje vznik múčnatiek a hubových ochorení.

Odporúča sa dodržať vzdialenosť 70-80 cm aj od oplotenia. Ak sú tuje nasadené príliš blízko vedľa seba, dochádza k ich žltnutiu, neskôr hnednutiu a nakoniec aj usychaniu. Táto reakcia je z fyziologického hľadiska úplne prirodzená a nepomôžu proti nej žiadne postreky ani iné chemické prostriedky. Taktiež ak sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, tieniť a každú druhú až tretiu tuju zatienia, tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť.

Starostlivosť o tuje

Zálievka

Tuje potrebujú pravidelný prísun vody. Ihličnaté stromy disponujú jemnými vlásočnicovými koreňmi, ktoré sa rovnomerne rozrastajú do šírky a do hĺbky. Práve na základe tejto skutočnosti môžeme povedať, že tujám je nutné suplementovať zálievku - tomuto ihličnanu nepostačuje bežný úhrn zrážok.

• Po výsadbe je potrebné polievať výdatne, pokojne aj každý deň počas prvého mesiaca.
• Neskôr, keď rastliny trochu vyrastú, väčšie druhy polievajte raz týždenne približne litrom vody, pričom množstvo závisí od veľkosti stromu a počasia.
• Tuje v lete sú náchylné na usychanie, ktoré je zapríčinené nedostatočným úhrnom zrážok. V horúcich letných mesiacoch je potrebné zintenzívniť závlahu, každá tuja by mala dostať približne 2-3 litre čistej vody denne. Závlaha v lete sa môže vykonávať, počas najhorúcejších dní, aj dvakrát do dňa.
• Polievať treba aj v zime, ak nemrzne a je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Ihličnany v zime nespia, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy, akurát sú spomalené. Preto je nutné zalievať aj tuje v nádobách aj vonku vysadené, inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú, že vymrzli.

Hnojenie

Po zasadení tuje nehnojte. Prvé hnojenie by malo prebehnúť najskôr po 6 týždňoch, ideálne po 2 mesiacoch, aby nedošlo k poškodeniu koreňov.

• Na jar používajte hnojivá s obsahom dusíka, ktoré môžete aplikovať aj v lete (jún). Dusík je zložka, ktorá na rastliny pôsobí tak, že vytvára viac zelenej hmoty.
• Neskoršie hnojenie dusíkom môže predĺžiť vegetačné obdobie a oslabiť odolnosť proti mrazom. Preto sa neodporúča hnojiť neskôr ako v posledných dňoch júna.
• V auguste a septembri je vhodné použiť jesenné hnojivo s obsahom draslíka na zvýšenie mrazuvzdornosti.
• Odporúča sa aj používanie horkej soli, ktorá by mala byť súčasťou hnojiva na tuje. Horká soľ je horečnaté hnojivo, ktoré doplní horčík, zabraňuje hnednutiu a dopĺňa potrebnú výživu. Aplikáciou horkej soli im pomôžete.

Pri pestovaní je dôležité zvoliť hnojivo určené priamo na tuje, či už tekuté alebo tuhé. Tiež sa odporúča hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, ktoré stačí aplikovať iba raz ročne. Ihličnany si vo všeobecnosti vyžadujú dostatok živín, a z tohto dôvodu môžeme hnojiť tuje takmer celý rok. Problém s hnednutím však môže nastať aj vplyvom nesprávne prevedeného hnojenia či prehnojenia. Prílišné hnojenie môže rastlinám uškodiť, najskôr pôsobia tmavozeleno (znak prehnojenia) a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe možno vidieť aj vyzrážané soli a biely povlak.

Strihanie

Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne, v závislosti od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnom prostredí s pravidelným hnojením a primeranou závlahou môžu dosiahnuť rast 25-40 cm za rok. Tuje sa strihajú približne 2-3 krát ročne. Mnoho pestovateľov robí pri pestovaní tují chybu, keď začne tieto ihličnaté stromčeky strihať počas leta. Týmto spôsobom môžeme ohroziť hlavné vetvy stromu, a tým aj spôsobiť odumretie niektorých vedľajších vetiev.

• Ideálny čas na prvý rez je na jar v apríli, druhý letný rez v júni a posledný na konci augusta alebo v septembri.
• Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa rez vykonáva pod mrakom.
• Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď.
• Rez sa vykonáva zo strán, zatiaľ čo vrchol sa necháva dorásť do požadovanej výšky a až potom sa zastrihne. Pre extra hustý plot je možné zastrihnúť aj vrchol, čo podporí jeho rozvetvenie.
• Tuje je potrebné strihať ako do šírky, tak aj do výšky - takto podporíme ich zahustenie a rast.
• Strihať je možné nožnicami alebo krovinorezom.
• Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne je zostrihávať pravidelne a postupne. Staršie tuje sa strihajú postupne po tretinách.

Prerastené rastliny netolerujú rez do starého dreva, ktoré by už neobrástlo. Pri strihaní živých plotov je ideálne strihať ich do kónického tvaru (sklon 5-10%), aby malo svetlo prístup k dolným častiam a plot nezostal odspodu bez listov.

Pestovanie tují v nádobách

Tuje je možné pestovať celoročne aj v nádobách. Nie všetky exempláre tuje sú zasadené do zeme. Odrody tuje sú také rozmanité a zaujímavé, že sa tieto rastliny často používajú ako dekoratívne exempláre na balkónoch a terasách - potom sa vysádzajú do veľkých kvetináčov alebo debničiek.

• Ideálne sú keramické alebo drevené nádoby. Plastové nádoby vyžadujú dodatočné zaizolovanie koreňov, napríklad obalením črepníka dekou, ak chcete pestovať tuje v zime vonku.
• Nádoba musí byť dostatočne veľká, aby poskytla primeraný priestor pre koreňový bal. Čím bude použitý črepník väčší, o to ľahšie bude pre vás udržať v ňom rastlinám potrebnú vlhkosť a výživu. V malých kvetináčoch bude rast tují minimálny.
• Na dno nádoby položte štrk alebo malé kamene. Ide o priepustnú vrstvu, ktorá uľahčí prúdenie vody a zabráni tvorbe kaluží. V nádobe musí byť aj drenáž a juta alebo aspoň textília.
• Nádoba musí mať otvory na odtok prebytočnej vody, pretože u stálozelených drevín v nádobe platí dvojnásobne, že sa musia v zime polievať, inak vyschnú.
• Pri pestovaní v nádobách je dôležitá pravidelná a výdatná zálievka, pričom treba dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla.
• Pre udržanie vlhkosti a teploty môžu pomôcť rôzne materiály.

Taktiež bude potrebné zabezpečiť čerstvý substrát s dobrou priepustnosťou. Takéto substráty s prídavkom kokosového vlákna a drvenej borovicovej kôry sú veľmi vhodné. Prípadne môžete použiť aj antuku, keramzit, drvenú kôru ihličnatých stromov, pemzu a podobne na zlepšenie priepustnosti pôdy.

Rozmnožovanie tují

Tuje je možné jednoducho rozmnožovať z vlastných zásob. Zo stromu sa nastrihajú zdravé zrelé výhonky s dĺžkou 10 až 20 centimetrov, ktoré sa namočia do špeciálneho rastového stimulátora. Následne sa vetvičky zasadia do kvetináča s pripravenou mierne kyslou pôdou (rašelina alebo rašelinový substrát zmiešaný s pieskom, pH 4-5). Substrát sa udržuje vlhký, až kým nebudú mať rastlinky dostatok miesta pre korene.

Druhy a odrody tují

Existuje veľké množstvo druhov a odrôd tují, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou a spôsobom využitia.

Tuja západná (Thuja occidentalis)

Tento druh sa vyznačuje hustou kužeľovitou korunou s rovnomerne rozostavanými vetvami. Je často využívaný na stavbu živých plotov, pričom obľúbené sú najmä odrody 'Smaragd' a 'Brabant'.

• Brabant: Rastie rýchlo, dorastá do výšky 5 metrov a má celoročne zelené sfarbenie. Dobre znáša znečistené prostredie.
• Smaragd: Tmavozelená odroda dorastajúca do výšky 10 metrov s kužeľovitým tvarom a husto rastúcimi vetvami. Je obľúbená pre svoj subtílny rast a minimálnu potrebu strihania bokov. Smaragd má pyramídový a krásny smaragdovo zelený vzhľad.

Tuja riasnatá (Thuja plicata)

Známá aj ako tuja obrovská, dorastá do výšky až 60 metrov a jej kmeň môže dosiahnuť priemer až 6 metrov. Medzi známe odrody patria 'Atrovirens', 'Gerderland', 'Whipcord' alebo '4Ever Goldy'.

Zakrpatené odrody

Pre menšie záhrady, skalky alebo lemovanie ciest sú vhodné zakrpatené formy, ako napríklad 'Danica', 'Tiny Tim' alebo 'Mr Bowling Ball'. Guľovitá 'Danica' či 'Tiny Tim' dorastajú maximálne do osemdesiat centimetrov.

Najčastejšie problémy a ich riešenie

Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých, ako aj na starších drevinách. Sfarbenie tuje, ak mení farbu v priebehu svojho rastu, nemusí byť hneď znakom problému. Pokiaľ ale začne silnejšie presychať, ide o signál, že niečo nie je v poriadku.

Vysychanie a hnednutie

• Prirodzený jav: Vysychanie starších konárikov vo vnútri starších tují je prirodzený jav. Vo vnútri koruny nemajú dosť svetla a preto nedokážu ďalej žiť. Staršie ihličie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemá k svetu. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Odstraňovanie suchých konárikov zvnútra koruny rastlinám neškodí, ale ani nepomôže. Časom z korunky vypadajú aj samé vplyvom dažďa, slnka a vetra.
• Nedostatok vody: Tuje v lete sú náchylné na usychanie, ktoré je zapríčinené nedostatočným úhrnom zrážok. Mnohí sa domnievajú, že vymrzli, ale v skutočnosti vyschli. Ihličnany v zime nespia a potrebujú zálievku aj v zime, ak nemrzne.
• Nedostatok/prebytok živín: Tuja môže meniť farbu pri nedostatku živín (napr. horčíka, riešenie: horká soľ) alebo pri ich prebytku (prehnojenie). Pri prehnojení sú viditeľné hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú.
• Nepriepustná pôda: Problém môže nastať aj vplyvom nesprávnej pôdy. Tuja vysychá v dôsledku nedostatočnej priepustnosti pôdy, alebo nedostatočnou závlahou, prípadne kombináciou týchto faktorov.
• Nedostatok svetla a nevhodné podmienky: Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Ak je balkón orientovaný na juh, ale slnečné svetlo dostávajú tuje len v zime, keď slnko prechádza nízko, a v lete sa priame slnečné lúče nedostanú na balkón, môže to viesť k vysychaniu. V takom prípade môžete skúsiť Tis obyčajný (Taxus baccata), ktorý sa dá pekne tvarovať a zhustne časom aj v tieni.
• Slnko a zavlažovanie v zime: Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Má to súvis so závlahou v zime a obsahom vody v pletivách.

Kvitnutie

Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato.

Choroby a škodcovia

Tuje môžu byť napadnuté rôznymi škodcami a chorobami, ktoré spôsobujú hnednutie, žltnutie alebo odumieranie ihličia a výhonkov.

Škodcovia

• Priadovček smrekovcový: Mole požierajúce vetvičky, spôsobujúce ich hnednutie.
• Lykokaz tujový: Napáda staré a poškodené stromy, oslabuje ich a spôsobuje vysychanie. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť.
• Mínerka tujová: Malý motýľ, ktorý poškodzuje tuje najmä v máji a júni, ale môže pôsobiť celoročne.
• Roztoče: Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.
• Ploskáč: Je cca 1 cm veľký, lesklý, zelený s čiernymi bodkami. Spôsobuje vysychanie tují. Samičky kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Tam sa larvy vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. Pokiaľ si už všimnete, že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.

Choroby

• Vysychanie ihličia: Najčastejšou príčinou sú huby, ktoré sa vyskytujú v premokrených pôdach.
• Hnednutie ihličia: Môže byť spôsobené plesňami, mechanickým poškodením alebo obhrýzaním škodcami. Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky.
• Odumieranie výhonkov: Spôsobené hubou Kabatina, prejavuje sa hnednutím mladých výhonkov a tvorbou plodničiek. Často sa vyskytuje v hustých živých plotoch s nedostatkom svetla. Napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním.

Pri napadnutí chorobami je dôležité odstrániť napadnuté časti a použiť vhodný fungicídny postrek. Postreky sa zatiaľ neodporúča aplikovať v prípade, že je vysychanie spôsobené nedostatočnou výživou, priepustnosťou pôdy alebo závlahou, prípadne kombináciou týchto faktorov.

Tuje v živých plotoch - špecifické rady

Tuje sú veľmi obľúbenými ihličnanmi, ktoré majú rôzne využitie. Tuje môžeme vysádzať ako solitéry, ale aj ako živé ploty. Pre živé ploty sa hodia husté, rýchlo rastúce odrody, ktoré nepoliehajú pod ťarchou snehu, ako napríklad 'Brabant', 'Frieslandia' alebo obľúbený 'Smaragd'.

• Výška živého plota by mala byť do troch metrov.
• Na jeden meter dĺžky sa vysádzajú dve až tri rastliny.
• 'Smaragd' má symetrický kužeľovitý rast a strihá sa až po dosiahnutí požadovanej výšky. Rez sa vykonáva pravidelne raz ročne v júni.
• Prerastené rastliny netolerujú rez do starého dreva, ktoré by už neobrástlo. Strihajú sa vrcholky aj boky z pohľadových strán.
• Tuje sa rozrastajú aj do šírky, čím časom vytvoria zapojený porast.
• Živý plot môže byť aj nestrihaný, voľne rastúci, len s upravenou výškou.

Pred výsadbou je vhodné upraviť pôdu a vykopať dostatočne hlbokú jamu. Sadenice sa vkladajú do jamy, zalejú vodou, zasypú zeminou a pôda sa utlačí. Odporúča sa záhon mulčovať kôrou alebo trávou, ktorá udržuje vlhkosť. Pokosenú trávu je však na jeseň vhodné zo záhonu odstrániť, pretože sa v nej držia hlodavce.

Tuje a ovocné stromy

Samotné tuje nie sú škodcami ovocných stromov. Pokiaľ sú však vysadené v ich blízkosti, môžu poskytovať úkryt pre hmyz a hlodavce, ktoré ovocným stromom škodia. Napríklad húsenice alebo molice sa môžu z tují presúvať na ovocné stromy a poškodzovať ich listy a kvety.

tags: #zahradne #centrum #tuja