Paradajky, obľúbená zelenina mnohých záhradkárov, si získali popularitu nielen pre svoju chuť, ale aj pre široké možnosti využitia v kuchyni. Hoci sa pestovanie paradajok môže zdať jednoduché, existuje niekoľko tipov a trikov, ktoré vám pomôžu dosiahnuť bohatú a chutnú úrodu. Či už máte rozsiahlu záhradu alebo len malý balkón, tento článok vám poskytne komplexný návod, ako pestovať kríčkové paradajky, od výsevu semien až po zber plodov.
Úvod do pestovania paradajok
Paradajky sú azda najpočetnejšou skupinou jedlých rastlín. Vyznať sa v spleti odrôd, chutí, tvarov a veľkostí znamená nechať sa vtiahnuť do dobrodružného farebného sveta. Šľachtitelia neotáľajú a z roka na rok prichádzajú na trh s novými odrodami.
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré nemajú rady mráz. Nízke teploty pod nulou ich ničia. Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podnebných podmienkach je preto predpestovanie sadeníc nevyhnutné.
Podľa šéfkuchára Jamesa Martina je kľúčom k vypestovaniu veľkých a chutných paradajok ich správny rast. Paradajky majú rady množstvo svetla, preto ak nemáte skleník, pestujte ich na slnečnom mieste záhrady. Okrem toho zbožňujú teplo a za chladného počasia rastú len pomaly.
Výber vhodného miesta a príprava pôdy
Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín.
Pôdu môžeme pripraviť už na jeseň, čiže zhruba pol roka dopredu. Rajčiny totiž milujú dobre vyhnojenú pôdu vrátane hnojenia maštaľným hnojom. Patria medzi rastliny takzvanej prvej trate. Ak nepoužívame hnoj, pôdu najneskôr na jar obohatíme vyzretým kompostom, prípadne kúpime maštaľný hnoj v granulách, čo je veľmi elegantná alternatíva vyrábaná zo skutočného hnoja.
Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Výber odrody paradajok
Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi.
Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu.
Kolíkové vs. kríčkové (trpasličie) paradajky
Kolíkové paradajky sa pestujú s oporou. Neprestávajú rásť až do konca vegetačného obdobia.
Kríčkové (trpasličie) paradajky dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku.
Odrody vhodné na pestovanie v kvetináči
Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči.
Predpestovanie sadeníc
Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky.
Podmienky pre klíčenie a rast sadeníc
Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 - 20 cm.
Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie.
Ako na samotný výsev?
Do jednotlivých malých kvetináčov na výsev: Naplňte ich výsevným substrátom, zalejte vodou a pod povrch vložte semienko paradajky. Stlačte a je to hotové. Sadenice tu vydržia, kým nebudú mať aspoň tri pravé listy. Neskôr sa budú ľahšie presádzať. Naplniť malé kvetináče substrátom však dá viac práce a sadenice budete mať hneď od začiatku “roztiahnuté” do veľkého priestoru.
Do jednej väčšej plochej nádoby: Napríklad od mäsa, nasypte výsevný substrát, pritlačte ho a trochu pod povrchom v pravidelných rozostupoch nasypte semená. Najmenej 6 cm. Opäť stlačte. Od tohto momentu bude presádzanie trochu náročnejšie na pozornosť a budete musieť presádzať sadenice v “mladom veku”, aby si príliš nekonkurovali. Spočiatku však máte výsev na malom priestore a v byte toľko neprekážajú.
Vyhnite sa nádobám od paradajok zakúpených v obchode, môžu sa v nich ukrývať zárodky chorôb paradajok. Po výseve všetko zakryte ľahkou fóliou alebo netkanou textíliou, aby ste vytvorili stabilnejšie a vlhšie prostredie. Paradajky klíčia pri bežnej izbovej teplote. Vzniknuté sadenice presaďte, keď majú aspoň jeden pravý list. Neskôr, ale len ak nehrozí ich vzájomná konkurencia a prelínanie.
Presádzanie sadeníc
Na dno kvetináča, do ktorého sa presádzajú, vložte substrát. Potom doň umiestnite sadenicu a opatrne pridávajte substrát, pričom sadenicu jemne podopierajte prstami. Substrát stláčajte, ale len jemne, aby ste rastlinu nepoškodili. Zalejte. V prípade potreby pridajte viac substrátu.
Na dno nádoby môžete dať hnojivo, napríklad granulované slepačí hnojivo. Nie je to však nevyhnutné - potom môžete zalievať vodou a rozpusteným hnojivom. Je dobré si vopred naplánovať, v čom budete sadenice pestovať, až kým ich nevysadíte na ich konečné stanovište.
Aklimatizácia sadeníc
Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Výsadba sadeníc do záhrady alebo kvetináčov
Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.
Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka.
Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
Ak ste boli nedočkaví a vysiali ste paradajky koncom januára, určite máte doma príliš vyrastené sadenice. Nemusíte však zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. A to tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody. Nie studenej, aby rastlina nedostala šok. Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok. Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila.
Tip: Niektorí záhradkári zvyknú prerastené priesady zrezať a vrcholové stonky zakoreniť.
Pestovanie paradajok vo vreci
Chutné paradajky sa dajú dopestovať na balkóne nielen v nádobe, ale i priamo vo vreci so substrátom. V záhradných centrách je možné zakúpiť si špeciálne vrecia s naznačeným otvorom, ktorý stačí vyrezať a môžete sadiť. Ak také nezoženiete, vystačíte si s klasickým vrecom substrátu, ktoré zrežete na kratšej strane a vysadíte doň priesadu. Ani na balkóne nezabúdajte na odstraňovanie zálistkov. Tu je to obzvlášť dôležité, pretože rastlina má obmedzený priestor okolo seba, ako aj na koreňový systém. Rovnako sú limitované aj živiny. Pravidelná závlaha je na balkóne kľúč k úspechu. Napriek tomu, že plastové vrece dokáže udržať vlhkosť, substrát v ňom rýchlo stráca vodu. Vždy však pred polievaním skontrolujte, či je zálievka potrebná, aby ste korene „neutopili”.
Starostlivosť o paradajky počas vegetácie
Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia.
Opora pre kolíkové paradajky
Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.
Odstraňovanie bočných výhonkov (zálistkov)
Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami.
Na paradajkách s neukončeným rastom stonky, ktoré určite potrebujú oporu, treba pravidelne vylamovať zálistky. Tie sa tvoria v pazuchách listov. Robí sa to preto, aby sa zbytočne neoslabovala rastlina. Zo zálistkov sa totiž tiež môžu tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživiť a dlho trvá, kým vôbec dozrejú.
Ak pestujete kríčkové paradajky, zálistky sa nevylamujú.
Zalievanie
Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky.
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.
Hnojenie
Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné. Pôdu môžeme pripraviť už na jeseň, čiže zhruba pol roka dopredu. Rajčiny totiž milujú dobre vyhnojenú pôdu vrátane hnojenia maštaľným hnojom. Patria medzi rastliny takzvanej prvej trate. Ak nepoužívame hnoj, pôdu najneskôr na jar obohatíme vyzretým kompostom, prípadne kúpime maštaľný hnoj v granulách, čo je veľmi elegantná alternatíva vyrábaná zo skutočného hnoja.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne.
Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.
Optimálne podmienky pre rast
Paradajky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája.
Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C.
Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0).
Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Po vysadení ešte raz rastlinku výdatne zalejte.
Keď dostanú všetko, čo potrebujú, budú rodiť až do prvých mrazov.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Ďalší dôležitý úkon je zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali pôdy. Práve vtedy sa na nich ľahšie usídli fytoftóra, ktorej vyhovuje vyššia vlhkosť v nevzdušnom priestore.
Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Najčastejšie choroby paradajok
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto.
- Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať, najmä kríčkové odrody.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri od spodných listov nahor.
- Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatočnou výživou alebo závlahou v období dozrievania plodov.
- Slnečný úpal: Vzniká v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä po prudkej zmene počasia.
Škodcovia paradajok
- Strapka západná: Cicia rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov napáda aj paradajky a baklažány.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu.
- Vošky: Premnožia sa v krátkom čase, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov.
Tri týždne po vysadení boli paradajky preventívne striekané meďnatým prípravkom Champion 50 wg proti plesniam s opakovaním po 2 týždňoch. Následne boli raz ošetrené hnojivom s repelentnými účinkami pred voškami a bzdochami.
Zber úrody
Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Zber rajčiakov nie je žiadna veda. V plnej sezóne si treba počkať, kým sčervenejú, vtedy sú dostatočne sladké a neobsahujú škodlivé množstvo solanínu. Samozrejme, že pri odrode zafarbujúcej sa v konzumnej zrelosti do tmavej až čiernej farby či pri takej, ktorá je v zrelom stave intenzívne zelená, čakať na červenú nebudete.
Na konci sezóny je najlepšie zastaviť rozbujneným rastlinám rast zaštipnutím vrcholu stonky. Nové plody sa prestanú tvoriť a tie nasadené dozrejú. Určite však ostanú aj viac-menej nedozreté. Tie pozberajte a dajte na okenný parapet, kde sa opiera slnko. Rastlinu môžete donútiť k dozretiu plodov aj miernym šokom. Korene rajčiakov siahajú do hĺbky aj jedného metra a do šírky aj štyridsať centimetrov.
Na konci sezóny vezmite do ruky starý nôž alebo ostrý rýľ. Vyrežte kruh okolo stonky vo vzdialenosti asi päť centimetrov, do hĺbky dvadsať centimetrov. Rastlinu takto vyprovokujete k urýchleniu dozretia posledných plodov. Na začiatok to však vyskúšajte len na jednej rastline.
Ak sa vám podarilo dopestovať príliš veľa plodov a neviete, čo s nimi, určite neotáľajte a spracujte ich. Vyskúšali ste už rajčiakový džem? Chutí znamenite.
5 tipov na kvalitné plody
- Nevysádzajte ich príliš skoro do nevyhriatej pôdy, pretože nízka teplota znemožní rastline príjem fosforu a listy sa v dôsledku toho sfarbia do fialova.
- Snažte sa rajčiaky neprehnojiť dusíkom, ktorý je zodpovedný za tvorbu vegetatívnych častí rastlín. Ak by ste ich ním prehnojili, budete mať viac listov ako plodov, ktorým hrozí vyššia náchylnosť na fytoftórovú hnilobu. Plne postačí organické hnojivo alebo komplexné hnojivo určené na podporu kvitnutia a tvorby plodov.
- Zalievajte prúdom vody k báze rastliny, nech čím skôr prenikne ku koreňom. Je to dobrá prevencia chorôb. Nezabudnite ani na skyprenie pôdy po obschnutí.
- V chladnejších oblastiach môžete rajčiaky nastielať. Použiť sa dá netkaná textília alebo kompost či slama. Jeden výskum ukázal, že ak použijete na nástielku pokosenú viku, stonky rastlín budú robustné a rastlinám sa bude celkovo dariť.
- Vysejte k nim aksamietnice, ale nie hocijaké. Na problémy s háďatkami je ideálna aksamietnica rozložitá. Pestujte ju v hojnom počte aspoň tri mesiace a potom ju zaorte. Iný spôsob je vysadiť ju k rajčiakom a nechať kvitnúť.
Čo si všímať, ak priesady kupujete?
Ak si priesady rajčiakov kupujete, všímajte si čistotu, intenzívne sfarbenie listov a vzrast. Ak sú spodné listy žlté až hnedé a mladá rastlinka intenzívne kvitne, určite je v strese. Samozrejme, nemáme na mysli zatvorené kvetné púčiky, prípadne s jedným kvetom. Na listoch sa sústreďte na ich spodnú časť, či sa na nej nevyskytujú škodce, alebo stopy po nich.