Pestovanie a odrody zeleru buľvového

Úvod do sveta zeleru

Zeler voňavý (Apium graveolens) je rastlina z čeľade zelerovitých, ktorá sa pestuje najmä ako koreňová, ale aj listová zelenina. Pôvod zeleru nie je presne známy, pretože o jeho využití sa zmieňujú už tie najstaršie texty zo starovekého Egypta. Divý zeler jedlý nebol, no vďaka Grékom bol vyšľachtený. Už starí Egypťania jeho listy využívali pri pohrebných obradoch a v antickom svete boli listy symbolom šťastia a slúžili aj na oslavu víťazstva. Divo rastie v rôznych kútoch sveta, ale do Európy sa rozšíril z Talianska. V Európe sa pestovanie rozšírilo až v 18. storočí. Zeler sa pestuje už od 19. storočia a privezený bol z juhu Európy.

Zeler obsahuje celý rad živín, od vitamínu B, cez silice, glycídy, bielkoviny, až po minerálne látky ako je horčík, vápnik či draslík. Vďaka svojim silným aromatickým siliciam a éterickým olejom má zeler aj mnohé pozitívne účinky na zdravie. Prítomné éterické oleje pôsobia na činnosť obličiek i na sekréciu tráviacich štiav. List zeleru pôsobí močopudne, je vhodný pre reumatikov a diabetikov. Upokojuje a podporuje trávenie, u mužov podporuje potenciu. Obsahuje množstvo antioxidantov, je bohatým zdrojom vitamínu K a v menších množstvách obsahuje draslík, jód, zinok, chróm a vápnik. Zeler priaznivo ovplyvňuje látkovú výmenu a povzbudzuje chuť do jedla. Takisto má močopudné účinky. Éterické oleje tiež dezinfikujú sliznice a uvoľňujú hlieny pri nádche, prechladnutí a kašli. Vitamíny skupiny B v zeleri stimulujú metabolizmus sacharidov, dodávajú bunkám energiu a to dokáže lepšie vyživovať náš mozog.

Pestovanie zeleru nie je náročné, avšak vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť. Zeler je obľúbená zelenina, ktorá vyžaduje špecifické podmienky na úspešné pestovanie. V tomto článku sa dozviete všetko potrebné o pestovaní zeleru, vrátane výberu správnej odrody, spôsobu siatia, starostlivosti a riešenia najčastejších problémov. Na to, aby v záhradke dorástol k vašej spokojnosti, vyžaduje splnenie niekoľkých základných podmienok. Pestovanie zeleru na záhrade vyžaduje nielen dostatok miesta, úrodnú pôdu a slnečné stanovište, ale aj pomerne dosť starostlivosti.

Charakteristika hlavných typov zeleru

Zeler sa delí na tri hlavné typy, ktoré sa pestujú pre rôzne účely. U nás sa najčastejšie pestuje zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum).

Zeler buľvový (Apium graveolens var. rapaceum)

Zeler buľvový sa pestuje pre podzemné hľuzy čiže buľvy, jedná sa o dôležitú poľnohospodársku plodinu. Ako jeho názov napovedá, pestuje sa pre podzemné korene - buľvy, veľké približne ako ľudská päsť. V prvom roku vytvára zhrubnutý koreň - mierne podlhovastú alebo guľovitú buľvu s početnými jemnými bočnými korienkami. Buľva je na povrchu hnedozelenej farby, vnútro je dužinaté, biele, smotanovobiele, krehké, lámavé, husté. Buľvový zeler dorastá do priemeru približne 10 cm, niektoré odrody dokonca nad jeden kilogram a dosahujú v priemere až 20 cm. Listy tvoria mohutnú ružicu. Sú výrazne tmavozelené, hladké, lesklé, zložené, trojpočetné, dorastajú až do dĺžky 60 cm. V druhom roku zeler tvorí kvetnú stonku vysokú 1 m. Drobné kvietky sú zelenkastobiele, usporiadané v okolíku.

Zeler stopkový (Apium graveolens var. dulce)

Tento druh sa pestuje pre svoje chutné stopky, ktoré sa v kuchyni využívajú najmä ako čerstvá zelenina. Stopky dorastajú do dĺžky 50 cm a charakterizuje ich viac dužnatá stonková časť. Môžete ho konzumovať ako súčasť šalátov alebo pridať do varených jedál. Stopkový zeler sa hodí ako príloha takmer k akémukoľvek jedlu. Konzumujú sa vybielené listové stopky. Asi 4 týždne pred zberom stopky zviažte spolu s lykom a pôdu nahrňte do výšky listovej čepele. Môžete ich obaliť slamou alebo papierom.

Zeler listový (Apium graveolens var. secalinum)

Vňať zeleru listového môžete využiť do studených i teplých pokrmov. Výborná je tiež sušená. Listy dorastajú až do 60 cm dĺžky a majú tmavozelenú farbu. Pestuje sa len výnimočne, pretože nie je až taký rozšírený. Buľva je malá a značne rozvetvená, takže sa pestuje výhradne len pre vňať. Tvar listov pripomína petržlen, no majú úplne inú, pikantnú vôňu. Je menej náročný než iné odrody. Vňať zrežte 2 - 3 centimetre nad srdiečkami, ktoré sa nesmú poškodiť. Potom ju uviažte do menších zväzkov a zaveste v suchom prostredí, aby sa správne usušili.

Podrobnosti o pestovaní zeleru buľvového

Primárne sa budeme venovať vlastnostiam a pestovaniu buľvového zeleru, keďže ten je u nás najrozšírenejší.

Ideálne prostredie a požiadavky na pôdu

Zeler patrí medzi náročnejšie zeleniny. Vyžaduje teplé počasie, výživnú a vlhkú pôdu. Vyhovujú mu hlinité, hlinitopiesočnaté pôdy, zásobené humusom, vápnikom a vodou. Pestujeme ho v prvej, prípadne druhej trati. Zeler je veľmi náročný na živiny a obsah vápnika v pôde. Zeler patrí medzi tie rastliny, ktoré sa plytko zakoreňujú a majú špecifické požiadavky pre svoj rast. Ak tieto požiadavky nesplníte, tak vám jednoducho nevyrastie.

Pôda by mala byť hlinitá až hlinito-piesočnatá s dostatkom vápnika, bóru a humusu. Pestuje sa v prvej alebo druhej trati a znáša hnojenie maštaľným hnojom. Pre zeler je ideálne, ak pH pôdy sa pohybuje medzi 5,8 až 6,8. Ak si nie ste istí, použite indikačný papierik a podľa výsledku pH upravte pôdu vhodným hnojivom. Vhodnou predplodinou sú hlúboviny, plodová zelenina, špenát alebo strukoviny. Naopak, nebude sa mu dariť v pôde, kde bola pestovaná iná koreňová zelenina. Na predplodinu nie je extra náročný, takže ho pokojne vysaďte aj po zemiakoch.

Výsev a predpestovanie priesad

Buľvový zeler je jedinou koreňovou zeleninou, ktorú je nevyhnutné predpestovať. Dôvodom je dlhé vegetačné obdobie (až 240 dní) a potreba presádzania a skracovania koreňov. Priama sejba do záhonu nie je vhodná. Pri pestovaní z priamej sejby ostáva rásť na mieste bez skrátenia hlavného koreňa a nevytvára typickú veľkú dužnatú buľvu, ale oveľa menšiu s množstvom drobných bočných koreňov. Ďalším dôvodom je veľmi drobné osivo, ktoré vyžaduje jemne spracovanú pôdu na výsev, čo priamo v záhone ťažko dosiahneme.

Termín výsevu a príprava semien

Od výsevu až po zber uplynie v prípade skorých odrôd 137 a pri neskorých až 240 dní. Zeler vysievame veľmi skoro, už v januári alebo februári. S predpestovaním začíname už koncom februára až začiatkom marca, neskôr vysádzame už predpestované sadenice zo záhradníctva, vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie by nám buľvy dostatočne nevyrástli. Osivo obsahuje éterické oleje, podobne ako petržlen či mrkva, ktoré mu predlžujú čas klíčenia.

Tip na skorý začiatok: Semienka zeleru ponorte na noc do vody, potom ich preceďte a nechajte preschnúť na papieri, najlepšie pijavom. Môžete sa tak pokúsiť oklamať prírodu naklíčením semien.

Postup výsevu a starostlivosť o mladé rastlinky

Semienka zeleru sú veľmi drobné, preto je vhodné ich vysievať do radov v sadbovačoch, z ktorých ich neskôr prepikírujeme. Semienka rovnomerne rozsypte na povrch a prekryte ich len veľmi tenkou vrstvou zeminy. Semená zeleru sú veľmi malé, preto sa sejú naširoko. Osivo voľne rozhodíme do debničky, jemne zatlačíme do výsevného substrátu a zasypeme tenkou vrstvou preosiatej pareniskovej zeminy. Semená zeleru je nutné predpestovať. Semená zeleru sú špecifické tým, že klíčia na svetle. Preto ich len jemne vtlačíme do substrátu, ale nezasypeme.

Zalievajte rozprašovačom, aby ste semienka nevyplavili. Zavlažujeme opatrne, zahmľovaním, aby sa semienka nevyplavili a substrát nepremokril. Pôdu prekryte plastovým priehľadným krytom s dierkami na vzduch. Zvýšite tak vlhkosť potrebnú na vyklíčenie. Kryt však občas odstráňte, aby nedošlo k vzniku hubových chorôb. Substrát udržiavajte jemne vlhký, nie však premáčaný. Na vyklíčenie musíme udržiavať teplotu okolo 20 °C. Klíčenie bude trvať pomerne dlho, takže sa netreba na začiatku zľaknúť, že sa niečo pokazilo. Môže to trvať viac ako tri týždne. Vysievaciu nádobu umiestnite na svetlý a teplý parapet (15 - 20 °C).

Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C. Nezľaknite sa, ak sa prvé rastlinky objavia až po 2 až 3 týždňoch.

Pikírovanie a otužovanie

Keď priesady vytvoria 1 - 2 pravé listy, rozsádzajte ich do samostatných zakoreňovačov. Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničky alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm. Dôležitý je dostatok svetla, aby sa priesady nevyťahovali. Pred presadením je dobré zvykať rastlinky na chladnejšie podnebie - napr. ich cez deň nechávať vonku. Pred sadením do záhonu ich postupne otužujte počas 10 dní.

Jarovizácia - nebezpečenstvo predčasného kvitnutia

Dôležitá je teplota, pri ktorej túto plodinu pestujete. S teplotou neklesajte pod 14 °C, inak zeler „prechladne“ a vybehne do kvetu namiesto tvorby buľvy. Akákoľvek teplota pod 10 ºC by spôsobila rast kvetu namiesto buľvy, a úrody by ste sa nedočkali. Pri jej poklese pod hranicu 5 °C dochádza k jarovizácii. Zeler, alebo napríklad aj kapusta, sú dvojročné plodiny. V prvom roku pestovania vytvárajú pre nás zaujímavú konzumnú časť, v druhom kvetnú stonku so semenami. Na jej vytvorenie však potrebujú prejsť nízkymi teplotami. A práve spomenutá teplotná hranica zeleru naznačuje, že už má dostatok látok na tvorbu kvetu a semien, a hlavne mu naznačuje, že zima práve nastala. Po následnom zvýšení teploty sa v ňom spustí druhý rok života na stanovišti a vyrastie mu kvetná stonka. Jednoducho povedané, dvojročný proces sa vtesná do jedného roka.

Výsadba na trvalé stanovisko

Príprava záhonu

Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m² pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu. Jesenné prihnojenie kompostom alebo maštaľným hnojom je veľmi vhodné. Pôdu pred vysadením odburiňte, prekyprite a pripravte jamky. Zeler vyžaduje kompostom obohatenú pôdu s vápnikom a vodou. Na meter štvorcový primiešajte 3 - 5 kilogramov kompostu alebo prehnitého hnoja. Zapracujte ho do vrchnej časti pôdy. Toto pomôže zlepšiť drenáž a vlhkosť v blízkosti koreňov.

Kedy a ako vysádzať

Zeler sadíme von na záhon po odkvitnutí čerešní, kedy už nehrozia mrazíky. Priesady vysádzame v polovici mája, najlepšie až po 15. 5., keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov, prípadne citeľného ochladenia pod 14 °C. Do vonkajšieho záhona vysádzajte silné a zdravé priesady po 15. máji, keď už nehrozia mrazy a teplota neklesá pod 14 °C. Vtedy by mali mať 4 - 6 pravých listov. Priesada je vhodná na vysádzanie asi po dvoch, maximálne troch mesiacoch. Mala by mať aspoň štyri pravé listy, no najviac šesť, aby nebola prestarnutá. Termín vysádzania spadá do druhej polovice mája, kedy by už nemali hroziť mrazy.

Spon a hĺbka výsadby

Návody na sadenie priesad zeleru sa niekedy líšia - niektorí záhradkári odporúčajú spon 30x30 centimetrov, iní sú zástancami väčšieho priestoru. Buľvový zeler nie je veľká ani široká rastlina, postačí mu spon 40 cm v riadku aj medzi riadkami. Zeler môžete vysadiť aj k rajčiakom na opore ako podsadbu. Pripravte jamky v spone 50 x 30 cm. Do vytvorených výsadbových jám nalejte vodu, nechajte ju vsiaknuť a až potom vysaďte zeler. Korene skráťte na približne 2 cm. Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe. Pred výsadbou skráťte korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami. Sadenice zeleru by mali byť zdravé, pevné, rovné, so štyrmi až šiestimi pravými listami. Voľnokorenným rastlinám pred výsadbou skráťte korienky aj nadzemnú časť. Podporíte tak rast plodu pod zemou. Na spodok jamky nalejte vodu, vložte tam priesadu a zasypte hlinou. Priesady vysádzame plytko, len tak hlboko, ako boli v parenisku do sponu asi 0,3x0,3m. Zeler môžete pestovať napr. s kalerábom, kapustou alebo ružičkovým kelom.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas vegetácie si zeler vyžaduje veľkú starostlivosť. Aby ste vypestovali čo najväčšie buľvy, stačí dodržať pár pravidiel.

Zavlažovanie

Zeler potrebuje dostatok vlahy, tepla a živín, len tak buľvy dobre porastú. Vody sa naozaj nebojte, zeler zvládne aj podmáčanú pôdu, záhradkári hovoria, že ju dokonca vyžaduje. Zeler potrebuje na dozrievanie aspoň šesť mesiacov. O dostatok vlahy by ste mali dbať počas celej vegetácie, pretože rastlina neznáša vysušenie, hlavne za horúcich letných dní. Pôda by mala byť stále dostatočne priepustná. Zeler potrebuje počas vegetačného obdobia pravidelnú zálievku. Nenechajte pôdu vyschnúť; udržiavajte ju rovnomerne vlhkú, ale nie premočenú. Zalievajte dôkladne skoro ráno alebo neskoro popoludní. Pri okopávaní neprihŕňajte zeminu ku koreňom, zeleru to neprospieva. Záhon pravidelne zavlažujte, aby buľvy nedeformovali sucho. Počas celého vegetačného obdobia je potrebné pravidelné zalievanie, aby pôda nebola nikdy vysušená.

Okopávanie, odburiňovanie a prihrňovanie

Po vysadení udržujte pôdu kyprú a zbavujte ju buriny. Záhon pravidelne zbavujeme buriny a okopávame, aby sme rozbili pôdnu škrupinu a dostali do zeme vzduch. Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu. Zeler vyžaduje pravidelné prekyprenie pôdy a odburiňovanie. Buďte pri tomto opatrní - keďže má zeler plytké korene, tak by ste ich mohli ľahko narušiť. Stonky dorastajú husto a vysoko, preto je dobré ich voľnejšie zviazať špagátom, aby sa nelámali a nerozľahli. Buľvový zeler je nevyhnutné neustále okopávať, ale neprihŕňajte hlinu k rastline, aby sa netvorila veľká buľva. Aby sme podporili tok živín do buľvy, odstraňujeme staré a suché listy. Prikryte pôdu hrubou vrstvou mulča, napríklad záhradného kompostu, ktorý pomôže udržať vlhkosť v pôde a zabráni prerastaniu buriny. Okolo rastlín je dobré z času na čas pridať kompost, aby udržiaval vlhkosť a dodal živiny.

Hnojenie

Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní. Tým prvým pravidlom k veľkým buľvám je dostatok živín - pôda by mala byť ešte pred vysadením rastlín dobre vyživená kompostom. Počas vegetácie pridávame bylinné výluhy a Cererit, dôležitý je bór a horčík. Zeler buľvový je náročný na prítomnosť bóru v pôde. Pri jeho nedostatku vzniká srdiečková hniloba. Spôsobuje odumieranie stredných srdiečkových listov, neskôr vzniká suchá hniloba a dutosť buliev. Choroba vzniká aj v suchých rokoch na pôdach s nadbytkom vápnika, ktorý bráni príjmu bóru v potrebnom množstve. Počas vegetácie sa môže prihnojovať hnojivom, kde je prítomný bór zapravením do pôdy, ale aj postrekom na list. Zeler je veľmi náročný na živiny a obsah vápnika v pôde. Je nutné ho prihnojovať hnojivom na koreňovú zeleninu. Okrem pravidelného kyprenia pôdy a výdatnej zálievky zeler prihnojujeme, najlepšie močovkou zriedenou 1:8. Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list.

Ochrana zeleru pred chorobami a škodcami

Choroby a škodce sa nevyhýbajú ani tejto plodine. Rovnako ani problém s vybiehaním do kvetu a s ním súvisiaca strata úrody. Počas rastu vo vašej záhrade nemusí zeler ohroziť len nesprávna starostlivosť, ale aj často sa vyskytujúce choroby a škodce. Niektorým sa nevyhnete, pri iných vám pomôže prevencia a chemické postreky. Ak by ste niektorú z chorôb či škodcov nepodchytili včas, vaša úroda by mohla byť na tento rok zničená. Na základe našich skúseností je veľmi dôležité venovať zeleru pravidelnú pozornosť a predchádzať vzniku chorôb preventívnymi opatreniami.

Najčastejšie choroby

• Septorióza zeleru (Septoria apiicola): Prejavuje sa škvrnami na listoch a ich postupným odumieraním, hrozí najmä vo vlhkom prostredí. Najskôr sú to sivohnedé škvrny a neskôr odumieranie listov. Vyskytuje sa hlavne vo vlhkom prostredí. Okrem toho má vplyv na vyzrievanie buliev a ich chuťové vlastnosti. Na začiatku sa škvrny zdajú byť mokré, ale časom vyschnú a vyzerajú ako chrasty. Listy môžu predčasne opadávať. Môže sa objaviť vo veľmi vlhkom prostredí. Je možné proti nej postrekovať meďnatými prípravkami, avšak v takom prípade listy nemôžete použiť v kuchyni ako koreninu.
• Fómová škvrnitosť: Prejavuje sa na koreňoch najskôr len malými hnedými škvrnami, ktoré sú pod hladkým pletivom. Neskôr sa v týchto miestach robia trhliny v pokožke koreňov aj na buľvách. Sú vstupom pre ďalšie škodlivé mikroorganizmy. Najviac strát však spôsobuje až na skladovanom zeleri.
• Vírusová mozaika zeleru: Spôsobuje žltnutie listov, biele škvrny a ich deformáciu. Tu pomôže len prevencia v podobe likvidácie vošiek, ktoré ju prenášajú, a odstraňovanie chorých listov. Vytvorí žlté a biele mapy na listoch, prejavuje sa aj ich deformáciou.
• Srdiečková hniloba: Spôsobená nedostatkom bóru. Prejavuje sa odumieraním stredných srdiečkových listov, neskôr vzniká suchá hniloba a dutosť buliev.
• Múčnatka (Erysiphe heraclei): Plesňové ochorenie listov, ktoré spôsobuje biele, práškovité škvrny. Môže byť problémom najmä ak zeler polievate na listy.

Bežní škodcovia

• Vošky (Aphididae): Hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne. Zvyčajne majú zelenú farbu, no sú aj ružové, hnedé a žlté vošky. Pokiaľ napadnú celú rastlinu, spôsobujú žltnutie listov, objavia sa škvrny a zakrpatené výhonky. Ak sa vošky ešte nestihli premnožiť, stačí odstrániť len časti zeleru.
• Slimáky a slizniaky: Listy aj korene zeleru sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.
• Kvetárka cibuľová (Delia antiqua): Je najbežnejším škodcom, ktorý napáda korene a listy tak, že si v nich vytvára tunely. Napadnuté listy aj korene odstráňte.
• Pochmurnatka mrkvová: Spôsobuje žltočervené sfarbenie vňate a zaostalý rast. Sfarbí listy do žltej až červenej a spomalí ich rast.
• Húsenice: Ak spozorujete nepravidelné diery v listoch, môže to mať na svedomí tento škodca. Na listoch sa objavujú zhluky vajec, ktoré sú pokryté belavou škrupinou. Mladé larvy sú bledozelené až žlté, staršie sú obvykle tmavšie so svetlou čiarou na boku.
• Háďatko koreňové: Prejavuje sa guľôčkami na koreňoch s priemerom do 3 centimetrov. Výskyt háďatiek znižuje vitalitu rastlín a žltnutie listov, ktoré potom vädnú. V polovici sezóny skontrolujte zdravie koreňov.

Prevencia a ochrana

Ošetrenie proti chorobám a škodcom vykonávame podľa potreby. Prevenciou chorôb je zabezpečenie dostatočnej cirkulácie vzduchu medzi rastlinami a pravidelné odstraňovanie burín.

Zber a skladovanie buľvového zeleru

Kedy zberať

Menšie buľvy je možné zberať už v priebehu júla. Hlavný zber však prichádza v septembri. Zeler môžete vyberať zo zeme po dorastení do potrebnej veľkosti postupne. Celú úrodu zberajte v októbri až novembri. Hromadný zber buliev nastáva na jeseň v októbri, novembri. Buľvy majú mať priemer približne 12 - 15 cm. Pri zeleri buľvovom to podľa odrody potrvá asi štyri až šesť mesiacov. Listy majú sviežu tmavozelenú farbu.

Ako zberať a upraviť buľvy

Pôdu nadvihnite pomocou rýľa a buľvy následne vytiahnite. Zeler ide zo zeme ťažšie, než ostatné druhy koreňovej zeleniny, preto je dobré zobrať si na pomoc rýľ a textilné rukavice. Opatrne ich podberte, rukou vytiahnite a očistite od hrubej špiny. Dužina správne dozretej čerstvej buľvy je krehká a lámavá, nemá byť mäkká, ohybná. Očistené od pôdy ich nechajte uschnúť. Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm. Pokiaľ idete zeler použiť hneď na varenie, odstráňte celé listy, korene a vyčistite ho od hliny.

Správne skladovanie

Zeler je možné skladovať niekoľko mesiacov v chladnom a vlhkom prostredí. Potom ich môžete skladovať v pivnici až do 6 mesiacov. Listy pred skladovaním odstráňte, nechajte len listové srdiečko. Dôležité je taktiež správne skladovanie, iba tak vám zeler vydrží niekoľko mesiacov. Ako iné druhy koreňovej zeleniny, aj táto vyžaduje chladnú a tmavú miestnosť. Ideálna je špajza, pivnica alebo chodba. Teplota by sa mala pohybovať okolo -1 až 2 stupňov Celzia. Zeler znáša októbrové a novembrové mrazíky, ktoré mu dokonca prospievajú - buľvy spevnejú a dlhšie vydržia.

Využitie buľvového zeleru v kuchyni

Zeler je všestranná zelenina, ktorá sa dá využiť v mnohých rôznych jedlách. Zeler je obľúbená zelenina, ktorá vyžaduje špecifické podmienky na úspešné pestovanie. Je dôležitou rastlinou pri príprave rôznych jedál. Buľvy obsahujú minerály, bielkoviny, listy majú vysoký obsah vitamínov. Zeler buľvový má široké využitie v kuchyni. Okrem nátierok a šalátov je zeler chutný dusený, varený, vyprážaný, opekaný aj zapekaný. Zeler spraví príjemnú chuť vo vývare, šaláte, a pokojne sa dá použiť aj ako príloha k mäsu. Na sladko sa dá kombinovať s jabĺčkami, hruškami či jahodami. Zeler je výrazná korenina v balkánskej, stredomorskej, americkej a anglickej kuchyni. Vňať aj semeno sú súčasťou koreninových zmesí na pečenie a grilovanie. Využíva sa aj ako chuťová prísada pri príprave čalamád, zeleninových konzerv, šalátov, mäsa, rybacích konzerv. Chrumkavé buľvy s typickou korenistou chuťou si môžete vypestovať v záhrade alebo na balkóne vo väčšom kvetináči. Zeler má skutočne nízky obsah kalórií (na 100 gramov 50 kalórií, 0,1 gramov tuku, 7,4 gramov sacharidov a 1,3 gramov bielkovín), čo ho robí vhodným aj do striktnejšieho jedálnička. Plusom je aj obsah vlákniny, ktorej je 4,7 g na 100 g zeleru. Ak sa snažíte zhodiť nadbytočné kilá, tak sa oplatí zaradiť do stravy šťavu zo zeleru, vňať, semienka alebo éterický olej.

tags: #zeler #bulvovy #odrody