Geografická poloha a charakteristika
Jabloň je obec na Slovensku v okrese Humenné. Nachádza sa v severovýchodnej časti východného Slovenska, v strede okresu Humenné, na sútoku riek Laborec a Výrava. Katastrálne územie obce susedí s ôsmimi obcami: Koškovce, Zbudské Dlhé, Rokytov pri Humennom, Slovenské Krivé, Zubné, Adidovce, Maškovce a Dedačov.
Zemepisnú polohu katastrálneho územia obce Jabloň určuje 48˚ 54′ až 48˚ 59′ severnej zemepisnej šírky a 21˚ 52′ až 21˚ 57′ východnej zemepisnej dĺžky. Historický stred obce, kde bol v roku 1932 postavený kostol, leží v priesečníku rovnobežky 48˚ 56′ 18″ severnej šírky a poludníka 21˚ 54′ 24″ východnej dĺžky. Najnižšia nadmorská výška katastra obce Jabloň, 193 m n. m., sa nachádza na sútoku riek Laborec a Výrava.
K morfometrickej charakteristike územia katastra obce Jabloň patrí aj sklonitosť. Priemerná sklonitosť daného územia je od 9° do 10°, no nájdu sa aj miesta, kde sklonitosť dosahuje 1° až 2° - predovšetkým pri koryte riek, alebo od 4° do 6° v nížinných oblastiach, ktoré sú však výnimkou. Z vodohospodárskeho hľadiska je pre obec Jabloň hlavným tokom rieka Výrava s dĺžkou 3250 m v skúmanom území, a tiež časť rieky Laborec s dĺžkou 500 m. Rieka Výrava pramení v Nízkych Beskydách nad obcou rovnakého názvu.
Pôvod názvu a prvé zmienky
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1405. Obec bola doložená z tohto roku ako Almag, neskôr ako Jablonya (1560), Jablona (1773), Slovenská Jabloň (1808) a napokon Jabloň (1920). V maďarčine sa obec označovala ako Tótjablonya alebo Tótalmád. V písomných prameňoch sa pomenovanie obce vyskytuje aj vo formách ako Jabluncha, Jobloncha, Jablücza, Jabloncza, Jablonovicz, Jablonicz, Jablonitza, Jablanice, Jablonc a Jabláncz.
Je zrejmé, že všetky uvedené názvy vznikli zo slovanského slova, ktoré označuje ovocný strom - jabloň. Názov poukazuje aj na začiatky vzniku obce, pričom pomenovanie vychádza z názvu miesta zarasteného divými jabloňami s tŕňmi. V takýchto miestach mávali základňu aj staromaďarské strážne posádky, kde pichľavé porasty slúžili ako prirodzené obranné zátarasy.
O samostatnom vzniku obce sa uchováva dohad, že bola založená ešte pred obdobím nábožensko - luteránskych vojen. Počas týchto vojen bola pôvodná malá obec do základov vypálená. Až po ich ukončení bola usadlosť znovu vybudovaná na terajšom mieste, na ľavom brehu rieky Výrava. Terajší názov obce pochádza z dôb Uhorska, kedy obec niesla názov „Tóth Al Mát“, čo v preklade znamená „Slovenská jabloň“.
Historický a ekonomický vývoj
Obec Jabloň patrila panstvu Humenné. Koncom 16. storočia ju vlastnilo viacero zemepánov, v 18. storočí Almássyovci a v 19. storočí Malatinskovci. Demografické údaje ukazujú, že v roku 1556 mala obec 7 port, v roku 1715 mlyn a 16 domácností. V roku 1787 mala Jabloň 53 domov a 415 obyvateľov a v roku 1828 54 domov a 417 obyvateľov. Obytné domy na počiatku minulého storočia, v počte asi 50, boli vystavané z drevených zrubov, pokryté doskami a na ich vrchu bola slama.
Vtedajší obyvatelia vlastnili len nepatrnú časť poľnohospodárskej pôdy, ktorá vrátane okolitých lesov bola vo vlastníctve uhorských barónov a veľkostatkárov. Živili sa prevažne ťažbou dreva, pálením dreveného uhlia, chovom dobytka a furmančením. Za prvej Československej republiky (I. ČSR) sa obyvatelia zaoberali aj zhotovovaním drevených výrobkov.
V rokoch 1940 - 1942 získal veľkostatok a okolité lesy Hermann Göring. Po druhej svetovej vojne bol veľkostatok znárodnený. Časť obyvateľov po vojne pracovala v Humennom, v JRD Radvaň nad Laborcom a v lesoch, zatiaľ čo časť pôsobila ako súkromne hospodáriaci roľníci.
Kultúrne a historické pamiatky
Kaštieľ v Jabloni
V Jabloni sa nachádza dvojpodlažná neoklasicistická trojtraktová stavba kaštieľa na pôdoryse písmena U s nárožnými vežami, pochádzajúca z konca 19. storočia. Kaštieľ stojí na mieste klasicistickej kúrie zo začiatku 19. storočia, pričom časť jej murív mohla byť použitá pri stavbe súčasného kaštieľa.
Kaštieľ nechal postaviť veľkostatkár Čihál z Budapešti, ktorý bol jeho majiteľom aj v roku 1918. Neskôr, v roku 1932, majetok kaštieľa odkúpil Čech Ptáček. Ďalším majiteľom bol barón Milan Bajč a od roku 1937 patril nemeckej firme Göring.
Fasády kaštieľa sú horizontálne členené kordónovou rímsou a vertikálne bosovanými lizénami. Okná majú profilované šambrány a podokenné rímsy. Okolo kaštieľa sa nachádza historický krajinársky park zo začiatku 20. storočia. V roku 1958 kaštieľ prešiel pod Okresný národný výbor v Humennom a 22. novembra 1960 bol adaptovaný a uvedený do prevádzky ako domov dôchodcov.
Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho
Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho je jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou. Bol postavený v rokoch 1940 - 1943, hoci podľa iného zdroja bol dokončený už v roku 1937. Autorom projektu kostola bol staviteľ Juraj Byrtus z Michaloviec. Architektúra kostola kombinuje neogotické tvaroslovie so secesiou.
V roku 1949 bol interiér kostola vymaľovaný nástennými maľbami od významného umelca Mikuláša Klimčáka. V roku 1999 bola realizovaná prístavba kostola. Loď je zaklenutá jedným polom krížovej klenby, kým presbytérium konchou. Loď kostola má zdôraznené rizality na spôsob transeptu s motívom arkády s oknami s lomeným oblúkom. V podveží sa nachádza arkádová predsieň taktiež s motívom lomeného oblúka.
Židovský cintorín
V obci Jabloň sa nachádza aj židovský cintorín, ktorý bol založený v polovici 19. storočia.
Infraštruktúra a súčasnosť
Zásluhou majiteľa kaštieľa, Čecha Ptáčka, ktorý odkúpil majetok v roku 1932, bol cez koryto rieky Výrava smerom do obce postavený drevený most. Dovtedy mostové spojenie do obce neexistovalo.
V súčasnosti sa počet obyvateľov obce Jabloň pohybuje približne na úrovni roku 1960.