Zemiaky patria medzi plodiny, ktoré je možné pomerne ľahko dopestovať. Predovšetkým veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme zberať už za 6 až 8 týždňov. Toto je však možné iba v prípade, že sme hľuzy pred výsadbou riadne nechali naklíčiť. Ako postupovať, aby sa nám v pestovaní zemiakov dobre darilo?
Výber odrody a jej charakteristika
Pri výbere zemiakov na pestovanie zohľadňujeme rôzne kritériá. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky na okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. V domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, sa najčastejšie uprednostňujú veľmi skoré odrody, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni).
Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov. Ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých.
Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, v období od septembra do polovice októbra.
Vegetačné doby odrôd:
- Veľmi skoré odrody: Potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní.
- Skoré odrody: Vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní.
- Stredne skoré odrody: Majú vegetačnú dobu 110 až 130 dní.
- Stredne neskoré odrody: Vegetačná doba je 130 a viac dní.
Varné typy zemiakov:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Sú univerzálne, vhodné ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie aj restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu. Sú najlepšie na zemiakovú kašu, placky, do cesta a na vyprážané hranolky.
- Varný typ D: V obchodoch sa s ním nestretnete, používa sa ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC, ktoré kombinujú vlastnosti oboch typov.
Kvalitná sadba a jej výber
Či sa už do pestovania zemiakov púšťate po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, vždy stavte na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, úradne preverená a bude mať patričné označenie.
Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Predpestovanie a klíčenie zemiakov
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotou 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Pôdne podmienky a príprava
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy.
Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Výsadba a starostlivosť o rastliny
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm. Hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
Prihŕňanie alebo kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Je to nutné, pretože hľuzy rastú nad úroveň vysadenej hľuzy. Keď nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Ak pestujete zemiaky rok čo rok po sebe na tom istom mieste, s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone. Veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.
Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie.
Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Zber zemiakov
Základným pravidlom termínu zemiakového zberu je obdobie po odkvitnutí. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec má priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku. Vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Viviparia - klíčenie semien v plode
Občas sa stane, že po rozkrojení rajčiaka či jablka objavíte vo vnútri drobné klíčky. Nejde o chybu ani chorobu, ale o zvláštny biologický jav nazývaný viviparia. Tento termín pochádza z latinčiny a znamená „živorodosť“ alebo „živé rodenie“. V živočíšnej ríši označuje vývoj mláďaťa priamo v tele matky, no podobný princíp sa môže objaviť aj u rastlín.
Najčastejšie si tento jav všimneme pri rajčiakoch. Plod rozkrojíme na šalát a namiesto semien objavíme malé, svetlé klíčky. Namiesto koreňa kvety?! Za normálnych okolností je klíčenie semien brzdené rastlinným hormónom kyselinou abscisovou. Ak sa však tento hormón rozloží príliš skoro, pokojová fáza sa skončí. Semeno začne klíčiť ešte vo vnútri plodu, kde má dostatok vlhkosti aj živín.
Podľa Ing. Petra Gajdoština má každé semienko okolo seba slizovitý obal s inhibičnými látkami, ktoré mu bránia vyklíčiť hneď po dozretí plodu. Odborníci rozlišujú dva typy tohto javu:
- Pravá viviparia: Prebehne klasické opelenie a oplodnenie. Semeno sa vyvíja normálne, no začne klíčiť skôr, než sa dostane do pôdy.
- Nepravá viviparia: Ide o vegetatívne rozmnožovanie. Rastlina vytvára drobné nové jedince priamo na sebe bez pohlavného rozmnožovania.
Viviparia sa môže objaviť prakticky pri každej rastline, ktorá tvorí plody so semenami. Najčastejšie sa spomína pri rajčiakoch, jablkách, kukurici či jahodách. Ak nájdete vyklíčené semienka v rajčiaku z obchodu, pravdepodobne bol plod príliš dlho skladovaný v chlade. Pri rastlinách z čeľade ľuľkovitých, kam patrí aj rajčiak, sa niekedy spomína obsah solanínu v klíčkoch.
Konzumácia klíčiacich zemiakov a bezpečnostné opatrenia
Klíčenie zemiakov je prirodzený biologický proces. Zemiaky sú bohaté na škrob, ktorý slúži ako zdroj energie pre rast nových rastlín. Klíčky nie sú len vizuálnym problémom. Klíčiace zemiaky a ich zelené časti obsahujú glykoalkaloidy - konkrétne solanín a chakonín.
Problémom glykoalkaloidov sú ich toxické účinky. Vo väčších množstvách môžu spôsobiť nevoľnosť, vracanie, hnačku a bolesti hlavy. Najviac glykoalkaloidov sa nachádza v klíčkoch, šupke a zelených častiach zemiakov.
Ako bezpečne konzumovať klíčiace zemiaky:
- Odstráňte klíčky: Nožom alebo škrabkou dôkladne odrežte všetky klíčky.
- Zbavte sa zelených častí: Ak má zemiak zelené škvrny, tieto časti odrežte.
- Dôkladne umyte: Opláchnite zemiaky, aby ste odstránili nečistoty a potenciálne plesne.
- Ostrihajte klíčky: Použite ostrý nôž na odstránenie všetkých klíčkov a zelených častí. Klíčky jednoducho vyrežte.
- Tepelná úprava: Varenie, pečenie alebo smaženie pomáha znížiť obsah glykoalkaloidov, ale úplne ich neodstráni.
Klíčiace zemiaky môžu byť bezpečné na konzumáciu, ak sú správne ošetrené. Odstránením klíčkov, zelených častí a dôkladným varením minimalizujete riziko otravy.
Čo robiť s klíčiacimi zemiakmi:
- Skladujte na tmavom mieste: Zemiaky uchovávajte na mieste, kde nie sú vystavené svetlu.
- Chladné prostredie: Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-7 °C. Príliš nízke teploty však môžu zmeniť škrob na cukor.
- Priedušné nádoby: Používajte sieťkové vrecká alebo otvorené nádoby, aby sa zabránilo hromadeniu vlhkosti.
- Oddelenie od ovocia: Jablká a banány produkujú etylén, ktorý urýchľuje klíčenie.
Často kladené otázky:
- Sú klíčiace zemiaky jedovaté? Nie, ale obsahujú vyššie množstvo toxínov, ktoré môžu byť vo veľkých množstvách škodlivé.
- Môžem jesť zemiaky, ktoré sú celé zelené? Nie.
Vegetatívne rozmnožovanie zemiakov
Zemiaky sa najčastejšie rozmnožujú vegetatívne, a to pomocou hľúz. Hľuzy sa pred výsadbou nechajú naklíčiť, aby sa urýchlil rast rastliny. Naklíčené hľuzy sa potom vysádzajú do pôdy.
Pri výsadbe zemiakov je dôležité dbať na dostatočnú vzdialenosť medzi rastlinami. Zemiaky potrebujú dostatok priestoru na rast a tvorbu hľúz. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť približne 30-40 cm.
Zemiaky je možné pestovať aj v nádobách na balkóne alebo terase. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zvoliť dostatočne veľkú nádobu a kvalitnú pôdu. Zemiaky v nádobách je potrebné pravidelne zalievať a prihnojovať.
Pestovanie zemiakov vegetatívnym rozmnožovaním je jednoduchý a efektívny spôsob, ako si dopestovať vlastné zemiaky. S trochou starostlivosti a trpezlivosti sa môžete tešiť z bohatej úrody.
Zemiakové klíčky ako stimulátor rastu
Naklíčené zemiaky väčšina z nás vyhodí do koša. Zemiakové klíčky sú pritom cenným a užitočným produktom pre záhradkárov. Mnohí ľudia vôbec netušia, že sa práve v klíčkoch ukrýva nenahraditeľný produkt pre vaše záhradné rastliny. Roztok z nich totiž pôsobí ako stimulátor zakoreňovania odrezkov.
Zo zemiakových klíčkov môžete pripraviť prírodné bio-riešenie, ktoré bude aktívne stimulovať tvorbu koreňov a rast rastlín. Naklíčené zemiaky sú výživné a bohaté na účinné látky.
Príprava roztoku zo zemiakových klíčkov:
- Zo zemiakov odstráňte približne 150 gramov klíčkov.
- Namočte ich na 6 hodín do slabého roztoku manganistanu draselného.
- Potom opláchnite a rozomeľte klíčky.
- Zalejte 1 litrom čistej vody a nechajte pôsobiť 7 hodín, aby sa vytvorila takzvaná „infúzia“.
Na stimuláciu tvorby koreňov je možné do roztoku namočiť odrezky. Roztok sa však dá využiť aj iným spôsobom.
Earthy Potatoes: how do potatoes grow?
Apríl v záhrade a pestovanie zemiakov
Apríl je mesiac, kedy sa záhrada prebúdza a začína nová sezóna. Je to vhodný čas na výsadbu teplomilných voľnokoreňových ovocín, rozsadenie jahôd, delenie trvaliek a vysádzanie zemiakov. Na zeleninovej hriadke sa vysievajú a vysádzajú rôzne druhy zeleniny.
V druhej polovici apríla sa na záhon vysádzajú aj zemiaky. Nezabudnite zakryť hriadky s cibuľou a cesnakom bielou netkanou textíliou, aby ste vytvorili mechanickú bariéru pre mínerku pórovú a kvetárku cibuľovú.
Alternatívne plodiny odolné voči otepľovaniu
Vojna na Ukrajine značne ovplyvnila stav zásob obilia. Situácia v mnohých, najmä chudobných štátoch je stále kritická a najrôznejšie plodiny sú navyše negatívne ovplyvňované globálnou klimatickou zmenou. Ľudstvu sa už v histórii jeho existencie podarilo úspešne kultivovať okolo 6 000 druhov plodín, no vo veľkom meradle sú pestované len 3 z nich: ryža, obilie a kukurica.
Plodiny, ktorým sa darí aj napriek otepľovaniu:
- Amarant (Láskavec): Nenáročný na pestovanie, dobre sa vyrovnáva so suchým počasím.
- Fonio: Pochádza zo západnej Afriky, prispôsobené teplému podnebiu, rýchlo dozrieva, dobre rastie v chudobných pôdach.
- Vigna (Fazuľka čiernooká): Odolná voči suchu, bohatá na živiny.
- Kolokázia jedlá: Zvláštnejším bodom, keďže nie je od prírody prispôsobená na suché podnebie, no teoreticky by sa dala prispôsobiť.
- Kernza®: Všestranná, delikátna a udržateľná bylina, pripravená bojovať s klimatickou zmenou.
tags: #zemiakove #klicky #vegetativne #rozmnozovanie