Hospodársky život, roľnícka a remeselná výroba tvorili základ vývoja dávnych Slovanov. Archeologický výskum a historické pramene nám poskytujú obraz o tom, ako sa naši predkovia živili, aké techniky obrábania pôdy využívali a ako sa ich stravovanie menilo vplyvom okolitých kultúr.
Poľnohospodárstvo ako základ obživy
Slovania boli roľníci v najširšom slova zmysle. Ich hlavným zamestnaním bolo pestovanie obilnín a chov domácich zvierat, predovšetkým hovädzieho dobytka a ošípaných. V dobách praveku, dlho pred príchodom Slovanov, sa najstarší ľudia živili lovom, zberom a rybolovom. Rozvoj poľnohospodárstva v strednej Európe spadá do obdobia neolitu, kedy sa začali používať nástroje z hladeného kameňa na skvalitňovanie pôdy.
Slovania prichádzajúci do Karpatskej kotliny sa usídľovali pozdĺž tokov riek a potokov, kde bola pôda úrodná a ľahko spracovateľná. Pôdu získavali najprv klčovaním lesov a vypaľovaním porastov, pričom zrno siali priamo do popola. Neskôr sa ustálil dvojpoľný systém obrábania pôdy.
Technika obrábania pôdy
Polia obrábali sprvu dreveným radlom, pretože pluh ešte nepoznali. Až približne od 8. storočia sa radlo vylepšilo železnou radlicou. Ako ťažný dobytok sa využívali voly, o čom svedčia aj archeologické nálezy (napr. v Březne pri Lounoch). Keďže statok sa pásol vonku a hnoj sa nevyužíval cielene, pôda sa po čase vyčerpala a roľníci sa presúvali na iné miesta, pričom staré role nechávali úhorom.
Pestované plodiny a obilninárstvo
Obilná strava bola odjakživa základom výživy našich predkov. Archeológovia nachádzajú zuhoľnatené zrnká, ktoré potvrdzujú pestovanie nasledovných plodín:
- Obilniny: Proso (veľmi rozšírené), pšenica siata, jačmeň, raž a neskôr aj ovos.
- Strukoviny: Hrach siaty, šošovica a bôb.
- Technické plodiny: Ľan, konope a repka (v dobe železnej).
Žatva bola namáhavou prácou, ktorú vykonávali železnými kosákmi. Časť obilia zberali ešte v nedozretom stave a pražili ho na tzv. pražmo, ktoré slúžilo na prípravu kaše alebo ako zásoba. Mletie obilia prebiehalo na ručných kamenných žarnovoch. Výroba múky bola náročná - zomlieť jeden kilogram obilia trvalo takmer 45 minút.
Chov dobytka a iné formy obživy
Popri roľníctve zohrával významnú úlohu chov zvierat. Prevládali ovce, kozy, ošípané a hovädzí dobytok. V 8. - 9. storočí sa v strednej Európe výrazne rozšíril chov koní. Okrem poľnohospodárstva sa Slovania venovali aj rybolovu, lovu zveri a včelárstvu (brtníctvu).
Remeselná výroba
Slovanské hospodárstvo bolo úzko späté s remeslami. Kováčstvo malo pre vtedajšiu spoločnosť základný význam. Na prelome 8. a 9. storočia sa výroba sústredila do železiarskych hút, kde hutníci dosahovali teploty okolo 1200 - 1300 °C. Z dielní kováčov vychádzali roľnícke nástroje, zbrane aj súčasti odevov.
| Remeslo | Produkty |
|---|---|
| Kováčstvo | Radlice, sekery, nože, zbrane, ostrohy |
| Hrnčiarstvo | Hlinené hrnce, misky, nádoby na zásoby |
| Tkáčstvo | Plátno, odevy, vrecia |
Keramika sa spočiatku vyrábala podomácky v rukách, bez použitia kruhu, a bola technicky jednoduchá. Až postupne sa zdokonalila a začali sa využívať rotujúce kruhy. Špecifickým javom boli „služobné osady“, kde sa obyvatelia špecializovali na konkrétne remeslo, čo dokladajú názvy obcí ako Kováčová či Štítare.
Výrobný proces Železiarní Podbrezová - časť 1/2
tags: #zivot #slovanov #pestovanie #plodin