Brečtan popínavý (Hedera helix) je rastlina s dlhou históriou a širokým uplatnením. Kelti ho uctievali, zdobili sa ním bohovia i svadobčania a jeho liečivé účinky ospevoval i slávny Hippokrates. Brečtan patrí medzi nenáročné popínavé rastliny a teší sa veľkej obľube ako v záhradách, tak aj v interiéri. Dokáže čistiť ovzdušie od benzénu - počas jediného dňa pohltí až 90 % škodlivín. Napriek tomu ho niektorí záhradkári na svojom pozemku nechcú, pretože jedovatý brečtan sa ťažko likviduje. Brečtan nie je invazívny, len dominantný a často je považovaný i za parazitickú rastlinu. Dokáže rásť v podmienkach, kde sa mnohým rastlinám nedarí. Obrastie čokoľvek a ozdobí každú záhradu svojím bujným porastom počas celého roka. Z obyčajného drôteného plotu dokáže vytvoriť nepriepustný živý plot.
Brečtan je vždyzelená popínavá rastlina, ktorá má v okrasnej záhrade všestranné využitie. S touto rastlinou sa môžeme stretnúť aj vo voľnej prírode, a to najmä s druhom brečtan popínavý (Hedera helix), ktorý sa prirodzene vyskytuje na území celej Európy. Popínavý brečtan sa v záhradnej tvorbe najčastejšie využíva na porastenie rôznych plotov, konštrukcií, stavieb, stromov alebo ako pôdopokryvná rastlina. Medzi prednosti brečtanu patrí predovšetkým jeho popínavý charakter, prispôsobivosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov.
Nároky na pestovanie brečtanu
Brečtan je odolná a pestovateľsky nenáročná popínavá rastlina, ktorá sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkám. Táto stálozelená, popínavá drevina je odolná voči nízkym teplotám, nedostatku svetla, drsnému zaobchádzaniu, miernemu suchu i voči väčšine škodcov, takže jej stačí v záhrade vybrať vhodné stanovisko a o ostatné sa postará samotná rastlina.
Svetlo
Nároky brečtanu na svetlo sa odvíjajú od farby listov. Druhy s tmavozelenými listami dobre znášajú tieň a polotieň. Ak má vaša rastlina svetlejšie, panašované listy, vyžaduje viac slnečného svetla, inak môže stratiť svoju typickú kresbu. Brečtan najviac prosperuje na polotienistom až tienistom stanovisku s priepustnou pôdou, no vie sa prispôsobiť aj slnečnej polohe. Jeho schopnosť rásť aj v tieni sa v záhradách často využíva na zaplnenie tienistého priestoru prípadne pokrytie plôch, na ktorých by iné rastliny neprosperovali.
Pôda a zálievka
Brečtanu sa bude najlepšie dariť v priepustnej pôde, s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou, no dokáže sa prispôsobiť aj kyslejším podmienkam. Hnojenie brečtanu nie je nevyhnutné, no prispieva k bujnejšiemu rastu. Staršie brečtany s dobre rozvinutou koreňovou sústavou sú pomerne odolné voči miernemu suchu, takže si za bežných podmienok vystačia s prirodzenými zrážkami. Naopak, brečtan neznáša trvalé premočenie pôdy. V ideálnych podmienkach táto rastlina dorastá až do 20 m. Keď táto drevina rastie v suchšej pôde, zvyknú jej viac opadávať listy. Ideálna je priepustná a výživná pôda s vyšším obsahom vápnika. Nedávno vysadené rastliny treba pravidelnejšie zalievať, potom to už nebýva potrebné.
Teplota a odolnosť
Teplotná odolnosť brečtanu závisí od konkrétneho druhu, no vo všeobecnosti je dobre odolný proti silným zimným mrazom, pričom ostáva neustále zelený, prípadne mení farbu do bordových odtieňov. Nevyhovujú mu však letné horúčavy v kombinácii s priamym slnkom, kedy spomaľuje svoj rast a môže dočasne ovädnúť.
Výsadba a rozmnožovanie brečtanu
Sadenie brečtanu sa nelíši od sadenia iných rastlín. Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamku - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava brečtanu, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme.
Kedy sadiť brečtan?
Ak si kúpite brečtany, ktoré sú kvalitne zakorenené v črepníkoch, môžete ich vysadiť v každom ročnom období, s výnimkou zimných mesiacov. Ak sa však rozhodnete brečtany vysadiť z odrezkov alebo odkopkov, ktoré ešte nemajú dobre vyvinuté korene, potom je najvhodnejšie obdobie na výsadbu koniec jesene alebo začiatok jari. Ideálnou dobou na výsadbu brečtanu je jar alebo skorá jeseň. Rastliny vysádzajte s neporušeným koreňovým balom, keď sa majú popínať, vhodná je výsadba rastliny mierne šikmo (listami bližšie k ozeleňovanému povrchu).
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie brečtanu je naozaj jednoduché. Postačí, ak odstrihnete koreňové úponky alebo odrežete stonkové odrezy. Tieto získané časti zasaďte do kvetináča s novým substrátom a pravidelne zalievajte až dokiaľ sa rastlina nechytí. Do jedného kvetináča môžete zasadiť po 2 až 5 kusoch odrezkov. Brečtan si ľahko môžeme rozmnožiť pomocou stonkových odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, koncové výhonky s listami. Odrezky by mali byť zdravé a zelené. Jednotlivé výhonky je možné nakrájať na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou cca. 5 - 10 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s jedným až dvoma listami. Na takéto množenie je ideálne jarné obdobie. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (zvýšime tak pravdepodobnosť prijatia), zapichneme (3 cm) do substrátu (hrubšou časťou dolu) a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne ak listy z odrezkov po čase opadnú.
Strihanie a údržba brečtanu
Pravidelným rezom a obstrihávaním nových výhonkov ho udržíme na miestach a v rozsahu, aký sme mu určili. V staršom veku môže príliš rozrastený a zanedbaný brečtan spôsobiť problémy. Najmä ak obrastie stromy, svojou vyššou hmotnosťou prispeje k zlomeniu konárov alebo zamedzí prístup svetla k listom stromu. Keďže ide o jedovatú rastlinu, nemali by ste ho pestovať v záhradách s menšími deťmi.
Kedy a ako strihať brečtan?
Najvhodnejším obdobím na strihanie mladých brečtanov je jar, keď už mrazy skončili, a to najlepšie v marci a apríli. Pokiaľ brečtan vysadíte na jar, môžeme ho ihneď po výsadbe orezať. Rastliny vysadené na jeseň by mali byť prerezané nasledujúcu jar. Výhonky skráťte o 1/3 ich dĺžky. Vďaka takémuto rezu mladý brečtan pekne pokryje danú oblasť od prvých rokov jej rastu. V nasledujúcich rokoch okrem skrátenia výhonkov na jar tiež kontrolujte rastliny a vyrežte mrazom poškodené, uhynuté a tie výhonky, ktoré vykazujú známky choroby alebo poškodenia, a tiež tie, ktoré smerujú zlým smerom. Ideálnym obdobím na strihanie brečtanu je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy. Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu.
Hnojenie
Prihnojovanie nie je potrebné, ale prispieva k bujnejšiemu rastu. Mladšie rastliny sa tiež vyplatí na jar prihnojiť kompostom alebo komplexným minerálnym hnojivom. Vonkajšie rastliny môžete hnojiť buď posypom okolo stonky, alebo postrekom z jeho výluhu. Okrasné rastliny stačí počas vegetačného rastu hnojiť 1-2x mesačne.
Využitie brečtanu v záhrade a interiéri
Brečtan popínavý (Hedera helix) ponúka množstvo zelenolistých a pestrolistých (panašovaných) odrôd s rôzne tvarovanými listami, ktoré bohato nahradia kvety. Do interiéru si môžete zaobstarať dekoratívny brečtan izbový. Jeho dlhé stonky s listami radi využívajú i aranžéri kvetov na vytvorenie krásnych kompozícií a kytíc.
Kam sa hodí brečtan?
Ideálnymi miestami, kde využijete brečtan, sú temné zákutia, nepekné záhradné múriky, ktoré nechcete stále opravovať či iné škaredé miesta v záhrade. Brečtan dokáže vyzdvihnúť nedobre pôsobiace kúty, ale tiež izolovať teplo a hluk, pretože vytvorí časom na stenách hustú vrstvu vždyzelenej rastlinnej hmoty. Brečtan na plote má nielen estetickú funkciu, ale vás tiež celoročne ochráni pred zvedavými pohľadmi susedov či okoloidúcich. Brečtan popínavý sa často používa na dotvorenie vzhľadu starších, prípadne historických budov. Brečtan je ideálnou rastlinou pod stromy a kry, kde prenikne veľmi málo svetla. Na ploche, kde rastie, nebude mať burina žiadnu šancu vyrásť. Jeho výhonky by sa však nemali dostať do korún stromov. Bujný brečtanový porast dokáže zakryť nevzhľadné alebo problematické miesta, kúty, staré múry, kopy kamenia či starých tehál, ktoré nechcete odstraňovať. Je tiež ideálnou voľbou ak si chcete vytvoriť fasádu z listov. Ešte predtým ju však treba fasády a steny dôkladne skontrolovať, brečtan sa nesmie vysádzať k poškodenému murivu. Treba si však uvedomiť, že strhávanie staršieho brečtanového porastu nebýva jednoduché a často pritom dochádza k strhnutiu omietky. Preto býva fasáda z brečtanu dlhoročnou záležitosťou.
Brečtan v interiéri a pestovanie v nádobách
Brečtan je taká rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Výťažky z tejto rastliny totiž môžeme nájsť dokonca v sirupoch proti kašľu. Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku - do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna, stanovište s dostatkom rozptýleného svetla. V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku. Živý plot sa môže pestovať aj v nádobách na terase, či balkóne. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť nádoby: 50 cm šírka a 50 cm hĺbka je minimum. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Zimná ochrana: nie je pri nich potrebná žiadna špeciálna zimná ochrana. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Druhy a kultivary brečtanu
Brečtan (Hedera) je rod rastlín pozostávajúci z doposiaľ známych 12 až 15 druhov, ktoré pôvodne pochádzajú z Európy, Ázie a Severnej Afriky. Všetky druhy brečtanov sú popínavé dreviny, ktoré rastú vertikálne po opore, prípadne majú pôdopokryvný rast. Najznámejším druhom je brečtan popínavý (Hedera helix), ktorý sa prirodzene vyskytuje aj vo voľnej prírode v takmer celej Európe. Je dostupný vo viacerých kultivaroch, no na okrasné účely sú dostupné aj iné druhy brečtanu. V Európe je brečtan popínavý najrozšírenejším a zároveň najčastejšie pestovaným druhom Brečtanu. Je veľmi odolný a výborne prispôsobený na naše klimatické podmienky. Dorastá niekedy až do 30 m a považuje sa za cennú medonosnú rastlinu, keďže počas leta a jesene láka opeľovačov zo širokého okolia.
Existuje mnoho foriem a kultivarov. Troj alebo päťlaločné dlaňovité listy tejto dreviny môžu byť čisto zelené, bielo alebo žlto panašované, niekedy prekvapia svojim tvarom, inokedy veľkosťou.
- Brečtan popínavý (Hedera helix): Najbežnejší druh, známy tmavozelenými listami, rastie na stenách a stromoch.
- Brečtan írsky (Hedera hibernica): Má väčšie listy ako Hedera helix a rastie rýchlejšie.
- Brečtan kolchický (Hedera colchica): Charakteristický tvarom lesklých listov oválneho tvaru bez výrazných lalokov. Jeho listy patria k najväčším spomedzi všetkých druhov. Pochádza z blízkeho a stredného východu a je tiež známy pod názvom perzský brečtan. Veľmi rýchlo rastie a pomocou vhodnej opory dokáže dorásť do výšky 30 m.
- Brečtan kanársky (Hedera canariensis): Prirodzene sa vyskytuje na Kanárskych ostrovoch a v Severnej Afrike, vyznačuje sa rýchlejším rastom. Jeho lesklé listy majú štandardný tvar, no oproti brečtanu popínavému sú väčšie a veľmi dobre zapĺňajú priestor.
- Japonský brečtan: Pochádza z Východnej Ázie a je charakteristický listami v tvare diamantu. Od iných druhov sa odlišuje menším vzrastom, dorastá len do 10 m.
- Brečtan pastuchov: Pochádza z oblasti Kaukazu a stredného východu. Vyznačuje sa úzkymi listami a uprednostňuje rast do výšky.
- Alžírsky brečtan: Charakteristický veľkými listami s výraznými bočnými lalokmi a červenkastými stonkami.
- Kultivar ERECTA: Má skôr krovitejší, či stĺpovitejší rast a upúta nápadnými vzpriamene rastúcimi výhonkami.
- Kultivar ARBORESCENS: Má bujnejší a krovitejší rast a k svojmu rastu nepotrebuje oporu.
- Brečtan hibernica, známy aj pod názvom írsky brečtan, je svojimi vlastnosťami aj tvarom listov podobný brečtanu popínavému. Na rozdiel od tohto druhu má však brečtan hibernica menej výraznú žilnatinu listov.
Je brečtan jedovatý? Liečivé účinky
Brečtan popínavý patrí medzi rastliny, ktoré síce zdobia záhrady aj interiéry, no zároveň obsahujú látky, ktoré môžu byť pre ľudí i zvieratá nebezpečné. Najviac jedovaté sú plody a čerstvé listy, pretože obsahujú saponíny a ďalšie toxické látky. Po požití väčšieho množstva bobúľ sa môžu objaviť príznaky ako nevoľnosť, bolesti brucha, hnačka či vracanie. U detí a domácich miláčikov môže mať konzumácia dokonca vážnejšie následky, preto je dôležité dávať pozor, aby sa k nim nedostali. Pri kontakte s čerstvými listami sa u citlivých osôb môže vyskytnúť aj podráždenie pokožky alebo alergická reakcia. Ak sa chystáte brečtan strihať alebo presádzať, odporúča sa pracovať v rukaviciach a po práci si dôkladne umyť ruky.
Napriek týmto rizikám netreba mať z rastliny prehnaný strach. Spracované extrakty z brečtanu sa už stáročia využívajú v liečiteľstve a aj dnes sú súčasťou liekov proti kašľu či zápalom dýchacích ciest. Všetko je teda o správnom použití a rozumnom zaobchádzaní s rastlinou.
Liečivé účinky brečtanu
Napriek tomu, že sú čerstvé listy a plody toxické, v liečiteľstve sa používajú od nepamäti. Táto rastlina podporuje liečbu astmy, chronických bronchitíd a zápalov dýchacích ciest. Extrakt z brečtanu dokáže uľaviť aj pri chrípke či angíne. Z usušených listov brečtanu popínavého si môžete uvariť čaj, ktorého by ste však nemali vypiť viac ako dve šálky denne. Čaj z brečtanu pomáha pri liečbe mierneho, ale aj dusivého kašľa. Obklad z drvených listov brečtanu zase pôsobí protizápalovo a odstraňuje opuchy. Masť upokojuje popáleniny aj bolesť svalov.
tags: #zoznam #skbrectan #pestovanie #strihanie