Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady, môžete sa tešiť zo zberu domácej zeleniny.
V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade.
Výber vhodných odrôd a nádob
Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne sú kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo špeciálne balkónové paradajky. Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči.
Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre jednu sadenicu kríčkových paradajok je lepšie zvoliť aspoň 20 L kvetináč štvorcového alebo okrúhleho tvaru, aby mala dostatok miesta pre rast. Špeciálne trpasličie paradajky, ktoré dorastú len do výšky 30 cm, dopestujete v nádobách s hĺbkou okolo 20 cm. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci pre menšie odrody. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi, rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Na dne nádoby by mali byť odvodňovacie otvory.
Prvým dôležitým krokom je zaobstarať paradajkám tú správnu nádobu. Najlepšia je samozavlažovacia, ktorá je ideálna na pestovanie zeleniny. Mala by byť aj dostatočne veľká (aspoň 30 x 30 cm) a hlboká (cca 35 cm). Paradajky totiž potrebujú veľa priestoru pre rast a aj množstvo vlahy. V samozavlažovacom črepníku si ju môžu regulovať samy, pretože je tu tzv. zásobník na vodu. Ak náhodou nemáte samozavlažovací črepník, vyskúšajte obyčajnú nádobu - napr. kýbeľ, zospodu urobte dierky, avšak dajte si pozor, aby vám rastlina nezačala vysychať a naopak pri nárazovom zalievaní sa môže stať, že budú plody praskať.
Substrát a výsadba
Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Keďže ide o vašu vlastnú úrodu, ktorú budete konzumovať, doprajte paradajkám bio naturálny substrát, aby mali dostatok živín pre svoj rast a aby boli plody čo najzdravšie a najchutnejšie. Pri výsadbe nezabudnite vysypať dno nádoby aj drenážnou vrstvou, ktorá zabezpečí priepustnosť a vzdušnosť substrátu. Ako drenážnu vrstvu môžete použiť štrk, keramické črepy, nalámaný polystyrén alebo kokosové vlákno. Na drenážnu vrstvu položte kus netkanej textílie, ktorá zabráni upchatiu drenážnej vrstvy.
Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Mladú paradajku zasaďte do kvetináča alebo črepníka dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. Toto však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí zostať nad úrovňou pôdy.
Ak sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Odporúčaný rozostup je aspoň cca 30 cm. Dajte si pozor, aby ste neprehustili výsadbu, inak nebude prevzdušnená. Určite stačia 2 priesady do nádoby s rozmermi 30 x 30 cm. Sadeničkám nechajte medzi sebou rozostup aspoň cca 30 cm. Ak máte štvorcovú nádobu, môžete ich dať diagonálne do rohov.
Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Hovorí sa, že by sa malo počkať, kým vymizne riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zamrznutých svätých - Pankrác, Servác, Bonifác, ktorí oslavujú svoje menená od 12. mája. Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká.
Správne hnojenie
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou živín a rastú pomerne rýchlo. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, pretože sa živiny z neho uvoľňujú nepravidelne v závislosti od prísunu vody a teploty.
Pri pestovaní v kvetináči je prihnojenie nevyhnutné, lebo rastliny si rýchlo „vypapajú“ živiny z obmedzeného priestoru. Existuje mnoho rôznych hnojív špeciálne na rajčiny. Odporúča sa používať hnojivo na prírodnej báze, pokiaľ to nie je potrebné, vyhýbajte sa chémii. Môžete použiť napríklad výluh z bylín ako je žihľava alebo kostihoj, ktoré pôsobia ako výživový doplnok. Pri prihnojovaní (draslíkom a dusíkom) je vhodné použiť zákvas z kostihoja, žihľavy, paprade alebo nimi aspoň namulčovať pôdu okolo rajčín.
Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody. Pre kríčkové paradajky stačí polovica minerálnych hnojív ako pre vysoké tyčkové.
Paradajky sú náročné na vápnik, neznášajú však priame vápnenie, pôdu treba povápniť k predplodine najlepšie dolomitom. Na fosfor sú paradajky najnáročnejšie v prvých fázach vývoja, na draslík najmä pri tvorbe plodov, na dusík ich nároky narastajú do fázy kvitnutia a potom postupne do fázy tvorby plodov klesajú. Organickými, fosforečnými a draselnými hnojivami pôdu hnojíme na jeseň, dusíkatými hnojíme 60 % z celoročnej dávky pred výsadbou a potom prihnojujeme 20 % po 20 dňoch po výsadbe, zopakujeme to po ďalších 20 dňoch.
Ak sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu, správnu pôdu a pravidelnú zálievku. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu.
Starostlivosť o rastliny
V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Dávka závlahy by mala byť taká, aby prevlhčila pôdu do hĺbky, v ktorej sa nachádza maximum koreňov. Ak sú príliš horúce letá, paradajky naozaj potrebujú množstvo vody. Ak nechcete plytvať pitnou vodou a míňať ju, „zbierajte“ si vodu napríklad v detskej vaničke - keď si umývate cez sitko zeleninu, alebo strukoviny, aj voda, čo vám ostane v kanvici, to všetko môžete využiť na zalievanie paradajok.
Paradajky patria medzi rastliny, ktoré je potrebné predpestovať, inak by ste sa úrody nedočkali alebo by bola len minimálna. So sadením semienok začnite už vo februári až marci. Ak máte otvorený balkón bez presklenia, vysievajte 6 až 8 týždňov pred poslednými predpokladanými mrazmi. Priesady si môžete vypestovať v interiéri, v kvetináčoch s hĺbkou aspoň 10 cm. Tie naplňte výsevným substrátom, na ktorý umiestnite semienka s rozostupmi okolo 2 cm. Semienka klíčia 7 až 14 dní, potrebujú vlhko a dostatok svetla.
Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky. Vylamovanie bočných výhonkov však nie je vhodné pri všetkých odrodách rajčín. V prípade, ak máte posadené kríčkové paradajky, nevylamujte ich, prišli by ste zbytočne o úrodu. Pri vylamovaní dávajte pozor na to, aby ste náhodou neodlomili kvety alebo kvetné puky.
Aby bola úroda rajčín maximálna, odstrihávajte v druhej polovici augusta vrchol rastliny za šiestym až ôsmym súkvetím. Kvety kvitnúce na vrchole rastliny by aj tak nestihli dozrieť počas jesenných mesiacov a rastlina by sa zbytočne vysiľovala.
Pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov.
Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi. Tiež si dajte pozor, aby sa najspodnejšie listy, ani plody nedotýkali pôdy, nakoľko môže dôjsť k plesňovej infekcii.
Opora a ochrana
Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Použite buď bambusovú tyč, železnú, alebo hocijaký obyčajný konár. Rastliny sa tak budú mať o čo oprieť a po čom rásť. Pred sadením vysokých rajčín najprv zatlčte oporný kolík a paradajku s neporušeným koreňovým balom zasaďte hlbšie do zeme.
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu, pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní.
Ak k rajčinám prisadíte aksamietnicu, uchráni ich pred zemnými háďatkami (na záhone) a voškami. Mandelinku odpudzuje mäta, šalvia, rasca, chren, nechtík a hluchavky.
Vrúbľované paradajky
Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny.
Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobná ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.
Zber
To je už tá najkrajšia časť z pestovania, treba si však počkať, kým sú plody úplne červené. Ak dáte rastlinke presne to, čo potrebuje, určite sa vám odvďačí tým, že budete úrodu zbierať až do prvých mrazov. Plody zbierajte tesne pred plnou zrelosťou, a to jeden- až dvakrát týždenne.
