Pestovanie kanadskej čučoriedky: Podrobný sprievodca

Čučoriedka kanadská, známa aj ako brusnica vysoká (Vaccinium corymbosum), je obľúbený ker s drobnými, okrúhlymi plodmi modrej až čiernej farby. Patrí do rodu Vaccinium z čeľade vresovcovitých (Ericaceae) a je príbuzná s bežnými čučoriedkami a brusnicami. Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky, no dnes je rozšírená po celom svete ako cenená ovocná rastlina. Kanadské čučoriedky sú domovom v boreálnych lesoch Severnej Ameriky.

Pestovanie a sadenie čučoriedok je nenáročné, majú však špecifické nároky na pôdu a stanovište. Výber vhodného stanovišťa a vhodnej pôdy je základom úspešného pestovania a dobrej úrody. Záujem o domáce pestovanie kanadských čučoriedok neustále rastie. Ľudia si čoraz viac uvedomujú výhody pestovania vlastného ovocia, ktoré je čerstvé, chutné a bez zbytočných chemikálií. Domáce čučoriedky majú často intenzívnejšiu chuť, ktorá sa nedá porovnať s plodmi z obchodu. Navyše, dlhodobé pestovanie vlastných čučoriedok môže priniesť značnú úsporu nákladov.

Charakteristika a využitie kanadskej čučoriedky

Plody

Plody kanadskej čučoriedky sú malé, guľaté, s intenzívnou tmavomodrou až čiernou farbou, niekedy s akoby povoskovanou šupkou. Sú charakteristické svojou sladkou a šťavnatou chuťou, čo ich predurčuje na priamu konzumáciu, ale aj na spracovanie do rôznych pokrmov, ako sú koláče, muffiny, džemy či kompóty. Kanadské čučoriedky majú veľké, šťavnaté a okrúhle plody, ktoré obsahujú bezfarebnú šťavu.

Listy

Listy sú striedavé, eliptického tvaru, s tmavozelenou farbou. Na jeseň sa ich listy sfarbujú do nádherných odtieňov žltej, oranžovej, červenej a fialovej. V zime mladé vetvičky a konáre majú tmavú červenú farbu.

Prirodzené prostredie

V prírode kanadské čučoriedky rastú vo vlhkých lesnatých oblastiach, často v blízkosti ihličnatých stromov, ako sú borovice a jedle. Sú dobre adaptované na kyslé pôdy a prostredia s nižším obsahom živín.

Výživové a liečebné vlastnosti

Plody sú cenené nielen pre svoju chuť, ale aj pre vysoký obsah antioxidantov (napr. flavonoidy, antokyány, vitamín C), vlákniny a dôležitých vitamínov (C, K) a minerálov (mangán). Vďaka tomu patria k najzdravším ovocným druhom. Pomáhajú znižovať zápaly v tele, podporujú zdravie mozgu a môžu pozitívne vplývať na reguláciu hladiny cukru v krvi. Tradične sa využívajú aj v ľudovom liečiteľstve. Čučoriedky sú skvelým zdrojom antioxidantov a pomáhajú imunite, mozgu, srdcu a dokonca majú priaznivý vplyv na pokožku.

Výber vhodnej odrody čučoriedok

Slovensko má rôznorodé klimatické podmienky, od teplejších nížin až po chladnejšie horské oblasti. Priemerné zimné teploty sa môžu líšiť v závislosti od regiónu. Preto je pre úspešné pestovanie kanadských čučoriedok na Slovensku kľúčové vybrať mrazuvzdorné odrody, ktoré sa dokážu prispôsobiť daným podmienkam. Čučoriedky sú mrazuvzdorné a preto sú vhodné aj do našich polôh. Kríky kanadských čučoriedok majú aj značnú okrasnú hodnotu. Na jar potešia krásnymi bielymi alebo ružovými kvetmi.

Aj keď sa na niektorých druhoch čučoriedok uvádza, že sú samoopelivé, pre väčšiu úrodu sa oplatí mať vysadené vždy aspoň dva rôzne druhy, ktoré kvitnú v rovnakom čase. Ak odroda vyžaduje krížové opelenie, vysaďte dve alebo viac kríkov. Na zaistenie dobrého ovocného sadenia vysaďte viac ako jeden kultivar, tri rôzne odrody zabezpečia opelenie. Výsadbou sa predĺži aj výsadba viac ako jedného kultivaru, pretože nie všetky odrody čučoriedok kvitnú súčasne; niektoré kvitnú skoro na jar, iné kvitnú neskôr.

Odrodu vyberáme podľa toho, či chceme čučoriedky skôr na priamy konzum, zaváranie alebo mrazenie. Ďalej vyberáme podľa toho, či chceme menší plod alebo naopak čo najväčší.

Obľúbené odrody podľa obdobia dozrievania a využitia

  • Skoré odrody: Medzi obľúbené skoré odrody vhodné pre slovenské podmienky patrí napríklad Duke, Patriot a Earlyblue. Pre výber čučoriedok na priamy konzum sú vhodné odrody ako ‘Patriot’ alebo ‘Bluecrop’.
  • Stredne skoré odrody: Zo stredne skorých odrôd sa v rôznych podmienkach dobre darí vysoko mrazuvzdornej odrode Bluecrop. Obľúbená je aj odroda Chandler a Toro, ktoré sú plne mrazuvzdorné. Od polovice júla potom začnú dozrievať odrody ‘Bluecrop’, ‘Denice Blue’ či ‘Toro’. Na zaváranie sú vhodné odrody ‘Patriot’ alebo ‘Chandler’.
  • Neskoré odrody: Pre tých, ktorí preferujú neskoršiu úrodu, sú vhodné odrody Elliott, Darrow, Nelson. Od konca júla dozrievajú neskoré odrody ako ‘Darrow’, ‘Chandler’ či ‘Ozark Blue’.
  • Odrody s veľkými plodmi: Veľmi veľkými plodmi sa pýšia odrody Hortblue Petite, Darrow či Brigitta.
  • Odrody s menšími plodmi: Pre výber čučoriedok s menšími plodmi sú vhodné odrody Patriot, čučoriedka Emblue či Spartan.

Špeciálne odrody

  • Dvakrát plodiaca odroda: Jedna z mála odrôd, ktorá plodí až dvakrát ročne, je Hortblue Petite.
  • Ružové plody: Pre plod čučoriedky kanadskej je typická tmavomodrá farba, ale už veľa rokov sú v ponuke aj odrody s ružovými plodmi. Medzi najobľúbenejšie patria Pink Lemonade, Color Bells Pink alebo napríklad Pink Blueberry. Ružovými bobuľami sa pýši napríklad čučoriedka ‘Pink Lemonade’, ktorá síce dozrieva až v auguste, no jej plody sú veľmi sladké, ich chuť má dokonca citrónový nádych.
Tabuľka odrôd kanadskej čučoriedky s charakteristikami

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Výber vhodného stavovišťa a vhodnej pôdy je základom úspešného pestovania a dobrej úrody. Pestovanie kanadských čučoriedok sa neraz považuje za náročné. Kanadskú čučoriedku je možné úspešne pestovať v záhradách aj na menších farmách, ak sú dodržané jej špecifické nároky na prostredie a starostlivosť. Pre dosiahnutie bohatej úrody je kľúčové správne stanovište, pôda a následná starostlivosť.

Výber miesta

Kanadské čučoriedky preferujú slnečné až polotienisté stanovište. Ideálne je miesto s dostatkom slnečného svetla, ale v horúcich oblastiach by mali byť chránené pred priamym poludňajším slnkom. Kríky vyžadujú kyslú pôdu a pôdu bohatú na organické látky. Pôda musí byť dobre priepustná. Čučoriedkam sa najlepšie darí na úplnom slnku. Vyberte si dostatočne slnečné miesto. Kanadské čučoriedky môžete zasadiť aj do polotieňa, ale musíte počítať s tým, že nebudete mať až takú výnosnosť. Neznášajú však veterné stanovištia, holomráz a sucho, najmä počas zimy.

Miesto, kde chcete čučoriedky vysadiť, si dobre premyslite. Vysaďte ich tam, kde môžu nerušene rásť 10 a viac rokov.

Príprava pôdy

Kľúčovým faktorom pre úspešné pestovanie je kyselá pôda s výborným odvodnením. Čučoriedky sú typicky kyslomilné rastliny a potrebujú pôdu s hodnotou pH v rozmedzí 3,5 - 4,5. Kanadským čučoriedkam najviac vyhovuje kyslá pôda s hodnotou pH 4,2 - 5,5. Takéto podmienky čučoriedkam zabezpečíme vtedy, keď sa vysadia do rašeliny. Čím viac rašeliny čučoriedka dostane, tým viac bude prosperovať. Pôda by mala byť priepustná a bohatá na organický materiál. Zvoľte si pH pôdy 4,0 - 5,0.

Ak je pôda príliš alkalická (zásaditá), je potrebné ju upraviť pridaním rašeliny alebo špeciálnych substrátov pre kyslomilné rastliny. Používaným substrátom na ich pestovanie je zmes bielej kyslej rašeliny, kompostovanej kôry a kompostovaných pilín z ihličnatého dreva. Podľa veľkosti kvetináča môžeme jednej rastline dopriať aspoň 50-litrový substrát rašeliny. Je to ideálny substrát na čučoriedky.

Pri pestovaní do voľnej pôdy, je potrebné spraviť jamu na šírku 70-80 cm a hĺbku 40-50 cm alebo ryhu na šírku 80 cm a hĺbku 40 cm. Jamu vystelieme tkanou škôlkarskou textíliou. Po bokoch vystlať fóliou, aby nedochádzalo k neutralizácii substrátu a bolo zabezpečené kyslé prostredie. Pôvodnú zeminu zmiešame približne s polovičným objemom rašeliny alebo so substrátom určeným priamo pre čučoriedky a kyslomilné brusnice. I ten rašelinu obsahuje. Pri sadení pridajte do každej výsadbovej jamy vedro odležaného kompostu alebo rašeliny. Aby mala pripravená pôda dostatok živín, pridáme pri výsadbe čučoriedkam aj kompost. Ak je pôda zásaditá, pridajte pred výsadbou rovnaké diely piesku a rašeliny do jamy veľkej s priemerom aspoň 50 centimetrov. Pozor si dávajte na ťažkú ílovitú pôdu.

Schéma prípravy výsadbovej jamy pre kanadskú čučoriedku s fóliou a rašelinovým substrátom

Výsadba kanadských čučoriedok

Najvhodnejší čas na výsadbu rastlín je jar a jeseň. Ak si však kúpite čučoriedky v kvetináči, môžu sa vysádzať počas celého roka. V prípade výsadby v lete však rastliny potrebujú výdatnú zálievku. Nesaďte, ak je pôda zamrznutá alebo príliš mokrá. Mladý krík pred presádzaním z nádob do zeme dôkladne zalejte.

Pri výsadbe je vhodné mierne narušiť koreňový bal, aby sa podporilo zakoreňovanie. Rastliny sadíme na vzdialenosť 1,5-2 m od seba. Odporúčaný odstup medzi rastlinami je 1,5 až 2 metre. Vykopte jamu o polovicu hlbšiu, ako sú korene. Do jamy nalejte dostatok vody a pridajte organické hnojivo s pomalým uvoľňovaním. Hnojivo zakryte tenkou vrstvou pôdy.

Keďže ker časom svojou výškou prerastie aj dospelého človeka, pre trojčlennú rodinu zvyčajne postačí päť sadeníc. Z každej rastliny je totiž možné zozbierať tri až päť kilogramov ovocia. Kríky dorastajú až do dvoch metrov. Vhodné sú staršie kríky, ktoré majú aspoň 3 roky, pri nich máte istotu, že sa rýchlejšie aklimatizujú.

Zálievka a mulčovanie

Zálievka

Čučoriedky vyžadujú stálu vlhkosť a priepustnú pôdu. Pôda okolo čučoriedok musí byť stále vlhká, najmä v období sucha a tepla. Dôležitá je rovnomerná zálievka. Nezabúdame pravidelne zavlažovať, hlavne v období kvitnutia a rastu kvetov. V zimnom období je tiež potrebné zabezpečiť dostatočnú vlahu, najmä ak nie je sneh a pôda nie je premrznutá.

Voda by mala mať izbovú teplotu, aby sa predišlo teplotnému šoku. Ak vodu čerpáme z podzemných nádrží, je potrebné ju nechať ohriať v nadzemnej nádrži, rozdiel medzi teplotou vzduchu a teplotou vody spod zeme je pre rastliny nebezpečný teplotný šok. Čučoriedky kanadské zalievame vodou zo studne, prípadne dažďovou. Určite nie chlórovou z vodovodného kohútika. Čučoriedky majú plytký koreňový systém, preto ich neokopávame. Burinu odstraňujeme najlepšie len ručne.

Mulčovanie

Aby rastliny mali dostatok vlahy, je dobré použiť nastieľanie (mulčovanie) borovicovou, smrekovou kôrou a pilinami z ihličnatých drevín na hrúbku aspoň 5 cm. Mulčovanie pôdy okolo čučoriedok pomáha udržiavať pôdu vlhkú, potláča rast burín a udržuje rovnomernú teplotu pôdy. Na povrch pôdy, kde je krík zasadený, naneste hustý mulč; tým zabránite rastu buriny, udržíte pôdnu vlhkú a pôdu aj ochladíte. Zákazníkom pri kúpe čučoriedok odporúčame po zasadení do rašeliny navrstviť na povrch štiepku z ihličnatých drevín. Napomáha udržiavať nielen optimálne kyslé pH, ale zadržiava aj vlahu v pôde. Avšak nemôžete použiť štiepku z listnatých stromov, nakoľko by ste zmenili pH pôdy smerom k neutrálnej až zásaditej.

Fotografia zamulčovanej kanadskej čučoriedky borovicovou kôrou

Hnojenie

Pri pestovaní čučoriedok nezanedbávame hnojenie hnojivami určenými špeciálne na čučoriedky. Čučoriedky sú náročné na dostatok dusíka. Hnojením dodávame kyslosť pôde, živiny, podporujeme čučoriedky v raste, rodivosti a prospieva k lepšiemu zakladaniu kvetov. Čučoriedky kanadské potrebujú hnojenie špeciálnymi hnojivami určenými pre acidofilné rastliny, ktoré zabezpečujú kyslú reakciu pôdy a neobsahujú chlór.

Hnojenie na jar rozdelíme do dvoch dávok: používame bezchloridové hnojivo Yara Mila hydrocomlex prvá dávka na jar keď sa začínajú nalievať puky a druhá 5-6 týždňov po prvej dávke, najneskôr na začiatku júna. Odporúča sa hnojenie na jar pred rašením a na jeseň po zbere. Hnojenie na jeseň sa neodporúča, aplikujeme ho iba do polovice leta a rastlinám postačí do budúcej sezóny.

Mladé rastliny potrebujú cca 30 g/rok, pre dospelé počítame s dávkou 100 - 120 g hnojiva za rok. Mladé rastliny potrebujú menšie dávky, dospelé počítajú s vyšším množstvom hnojiva. Po roku od výsadby potrebujú čučoriedky pravidelné prihnojovanie. Vyhýbajte sa hnojivám, ktoré obsahujú vápno alebo vápnik. Ak sme čučoriedky zasadili na správne stanovište a do výsadbovej jamky okrem rašeliny doplnili aj kompost, nie je nutné rastliny približne dva roky hnojiť.

Obal špeciálneho hnojiva pre čučoriedky

Rez kanadských čučoriedok

Hoci by sa mohlo zdať, že sa čučoriedky zaobídu bez rezu, opak je pravdou. Pravidelný rez je dôležitý pre zdravý rast a plodnosť. Vykonáva sa na jar, odstraňujú sa staré, choré alebo poškodené vetvy a podporuje sa tvorba nových výhonov. Vhodný termín rezu je predjarné obdobie. Rezom obnovíme plodivé drevo.

Výchovný a zdravotný rez

Rez čučoriedok v prvých rokoch spočíva len v odstránení slabých, poškodených konárikov. Prvé roky po výsadbe vykonávame rez čučoriedok len v prípade nutnosti hlavne po poškodení konárikov. Väčšina mladých čučoriedok, ktoré sa dnes predávajú, nepotrebuje výchovný rez po výsadbe. Vyberte si takú rastlinu, ktorá má otvorenú korunu a jej konáre nerastú krížom cez seba. Prvý rok odcviknite kvety a mladé bobule, to umožní rastline zosilnieť korene a bude lepšie rásť. Mladé rastliny, ktoré majú otvorenú korunu, potrebujú iba odstránenie suchých, poškodených konárov.

Presvetľovací a zmladzovací rez

Zhruba v 3. až 4. roku po výsadbe začneme s presvetlením čučoriedok. Presvetľujeme vždy v zime, počas vegetačného pokoja. Pri rastlinách starších viac ako päť rokov sa v korune okrem bujných výhonov nachádzajú aj vyplodené konáre. Majú hnedú kôru, sú husto rozvetvené najmä na koncových vetvičkách a chýbajú im puky. Tieto vetvy sa odstraňujú celé pri povrchu pôdy. Koľko vetiev odstrániť? To záleží na veku i kondícii rastlín. Napríklad pri päťročných rastlinách je možné odstrániť až štyri alebo päť vyplodených výhonov.

Výhony, ktoré vo vnútri krov prekážajú a neplodia, odrežeme až pri zemi. Čučoriedky kanadské plodia na konci mladých dlhých výhonov a neskôr na ich vetveniach. Ak sa čučoriedka dostatočne nerozvetvuje, v jari môžeme skrátiť jej najdlhšie výhony o tretinu. Poriadne si prezrieme celý ker a odstránime aj suché a poškodené drevo, rovnako odrežeme výhony, ktoré už neplodia. Pri reze však nesmieme odstrániť ročné výhony, pretože sa na nich vytvárajú kvetné púčiky. Pri pravidelnom presvetľovacom reze sa odstráni asi tretina vetví. Dospelé kry by nemali mať viac ako 6 až 8 dvojročných výhonov, z ktorých by mali byť aspoň 2 alebo 3 bohato rozvetvené. Kry by mali byť vzdušné a presvetlené, aby sa plody dobre vyvíjali a dozreli.

Radikálny rez

Príliš vysoké alebo prestarnuté kry znesú aj radikálny rez. Pri takomto reze sa skrátia všetky výhony na výšku zhruba 30 až 50 cm od zeme. Po takomto zásahu ker silne obrastie a vytvorí nové bohaté výhony, ktoré sa nanovo zapestujú. Po radikálnom reze začnú čučoriedky bohato plodiť zhruba v treťom roku. V 4-5 roku môžeme odstrániť staré konáre a spraviť zmladzovací rez.

Postup pri hnojením kanadských čučoriedok

Ochrana proti škodcom a chorobám

Pri dodržaní pravidiel pestovania sa chorôb a škodcov na čučoriedkach veľmi obávať nemusíme, ale i tak sa niekedy vyskytnú.

Škodcovia

  • Vtáky: V čase dozrievania chránime sieťami proti vtákom. V období dozrievania plodov je nevyhnutná ochrana pred vtákmi pomocou ochranných sietí.
  • Húsenice: Žltnutie a postupné vysychanie listov je často znakom húseníc, ktoré vieme ľahko spozorovať na rastlinách a je nutné použiť insekticíd - chemický postrek na ničenie hmyzu.
  • Vošky: Ďalším častým škodcom čučoriedok sú vošky, ktoré sa živia miazgou a tým oslabujú rastlinu.
  • Piadivka jesenná: Pomerne častým živočíšnym škodcom je piadivka jesenná.

Choroby

  • Hnednutie listov: Môže byť spôsobené nesprávnym pH pôdy (nedostatočne kyslé), nesprávnym hnojením alebo nedostatočnou zálievkou.
  • Pleseň sivá: Hnednutie a opadanie kvetov môže spôsobiť pleseň sivá.
  • Hubové ochorenia: Niektoré hubové choroby napádajú aj celé výhony, ktoré následne hynú.
  • Bakteriálne ochorenia: Ako napríklad bakteriálny šarlach alebo bakteriálna nádorovitosť.
  • Antraknóza a alternáriová hniloba: Tieto ochorenia napádajú plody a listy, najmä v daždivom a chladnom počasí.
Fotografia listu čučoriedky napadnutého voškami

Rozmnožovanie kanadských čučoriedok

Rozmnožovanie čučoriedky je proces, ktorý vyžaduje veľa času a trpezlivosti.

Zo semien

Vysievanie nových rastlín zo semien je najdlhšia možná cesta a pri takomto rozmnožovaní si nové rastliny nezachovávajú vlastnosti materskej rastliny.

Odrezkami

Namnožiť čučoriedky vieme aj odrezkami - a to dvomi spôsobmi. Odrezkami odobratými v období vegetačného pokoja z drevnatých odrezkov. Bylinné odrezky je najlepšie odobrať v letnom období a vybrať zdravé životaschopné výhony. Skrátime ich na cca 8 cm a ponecháme iba jeden pár listov a tie zastrihneme na polovicu. Takto pripravené odrezky sa vložia do kvetináča so substrátom (prečnievať budú 2-3 cm nad povrch) a umiestnia sa do zákrytu - skleník, parenisko alebo miniskleník na parapetu okna. Takto nachystané odrezky do pár týždňov zakorenia a potom ich je treba aklimatizovať na vonkajšiu teplotu a dopestovať vo väčšom kvetináči s pomocou hnojiva.

Potápaním

Najčastejšie používaným spôsobom je tzv. potápanie, kde sa výhon čučoriedky ohne a prichytí pri povrchu pôdy a tam časom zakorení. Obsypať ich môžeme aj s mulčom alebo rašelinou. Tieto výhony je možné po roku oddeliť od materskej rastliny.

Schéma rozmnožovania čučoriedky potápaním

Pestovanie v nádobách

Kanadské čučoriedky je možné pestovať aj v kvetináčoch alebo nádobách, čo je ideálne riešenie pre záhradkárov s obmedzeným priestorom. Čučoriedky sú vhodné na pestovanie v kvetináči, vďaka svojim plytkým koreňom. V nádobe je jednoduchšie zabezpečiť kyslé pH hnojením. Častokrát sa aj práve do zeme vkladajú celé kvetináče alebo sa rastliny posadia do jamy oddelenej od ostatnej pôdy hrubou nepriepustnou vrstvou. Pestovanie kanadských čučoriedok v nádobách môže byť vhodné pre ľudí, ktorí nemajú k dispozícii záhradu alebo chcú mať čučoriedky na terase alebo balkóne.

Pri pestovaní v nádobe je treba dbať iba na zvýšenú zálievku, pretože pôda vysychá oveľa skôr. Je potrebné zvoliť dostatočne veľkú nádobu a použiť špeciálny kyslý substrát. V kvetináči bude potrebné pravidelné hnojenie, pretože živiny sa môžu rýchlo vyčerpať. Zakrpatené odrody porastú rovnako dobre aj vo väčšom kvetináči, len ich nesmieme vystavovať extrémnemu úpalu na južne orientovanej terase alebo balkóne.

Ilustračné foto čučoriedok pestovaných v kvetináčoch na terase

Zber a skladovanie plodov

Čučoriedkové kríky začnú plodiť v druhom roku po výsadbe. Plody na koncoch vetvičiek dorastajú a dozrievajú postupne, preto i zber prebieha v niekoľkých fázach. Postupný zber je však výhodný hneď z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že si na plodoch budeme pochutnávať až niekoľko týždňov, ich priebežným oberaním podporujeme rast a dozrievanie ďalších. Čučoriedky dozrievajú 6 až 7 týždňov. Nie všetky bobule v klastri dozrievajú súčasne.

Kvitnú v druhej polovici mája a dozrievajú postupne podľa odrody od júla do septembra. Zbierajte plody, ktoré sa sfarbili do modra a sú sladké. Nezrelé bobule zbierajte neskôr. Zrelé bobule po jemnom potiahnutí opadajú samy. Bobule sú veľmi jemné a malo by sa s nimi manipulovať veľmi opatrne. Zrelé čučoriedky konzumujte ihneď. V chladničke vydržia 1 až 2 týždne. Jeden čučoriedkový krík vyprodukuje každý rok 2 až 10 kilogramov čučoriedok v závislosti od veľkosti kríka. Ak sa o čučoriedky vhodne staráte, môžete sa tešiť z úrody 3 - 6 kg ovocia na jeden krík.

Fotografia zrelých čučoriedok na kríku pripravených na zber

Iné rastliny s modrými plodmi podobné čučoriedkam

I keď sa dajú kanadské čučoriedky pestovať v nížinách aj vo vyššej nadmorskej výške, môžeme si dopriať aj iné rastliny s drobnými modrými plodmi, ľudovo prezývanými čučoriedky. Ich prednosťou je, že nevyžadujú kyslú pôdu.

Zemolez kamčatský (Lonicera caerulea var. kamchatica)

Botanický názov tejto nepravej čučoriedky je zemolez kamčatský (Lonicera caerulea var. kamchatica). Za ľudovým názvom je zrejme rovnaká farba plodov, ktoré však nie sú guľovité, ale skôr pretiahnuté. Kamčatská čučoriedka pochádza z vyšších nadmorských výšok a je neskutočne odolná proti jarným mrazom. Prvé kvety sa na nej objavia už v marci a nespália ich ani silnejšie mrazy. Možno sa pri tejto „čučoriedke“ stretnete s názorom, že jej pestovanie nie je úplne jednoduché, pravda je, že zemolez rastie v úplne bežnej pôde na slnku alebo v polotieni.

Muchovník (Amelanchier)

Rôzne druhy muchovníkov rastú spoľahlivo aj u nás, navyše sú cenené aj ako okrasné rastliny. Skoro na jar totiž ich vetvy „obalia“ biele kvety, ktoré sa v priebehu júla premenia na drobné plody do veľkej miery podobné pravým čučoriedkam. Sú tmavofialové s karmínovým líčkom a chuťou ich naozaj pripomínajú. Týmto kríkom alebo vrúbľovaným stromom vyhovuje slnko alebo polotieň a bežná záhradná zemina.

Brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus)

Ich slovenský botanický názov je brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus). Sú jedinečné nielen chuťou, ktorej sa nevyrovnajú ani kanadské čučoriedky, ale aj obsahom liečivých látok. Porastú na slnku aj v polotieni v podraste listnatých stromov v kvalitnej kyslej pôde bohatej na humus a rašelinu. Pôda má byť priepustná no nie celkom vysychavá. Lesná čučoriedka dorastá do maximálnej výšky 120 centimetrov.

Kombinovaná výsadba

Keďže kanadské čučoriedky rastú krovito a väčšinou pod nimi zostáva ešte dostatok miesta, je možné ich podsadiť nízko rastúcimi rastlinami s podobnými nárokmi na pestovanie. V kyslej pôde bohatej na rašelinu porastú aj ďalšie rastliny s rovnako zdravými plodmi, napríklad brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea) alebo brusnica (kľukva) veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon). Pre kľukvu je typický poliehavý rast, pričom výhony postupne zakoreňujú a tvoria ďalšie dcérske rastliny. Kombinovaná výsadba čučoriedok, brusníc a kľukvy sa dá mulčovať jemnou kôrou alebo vlastnou listovkou.

Zaujímavosti o kanadských čučoriedkach

  • Plody kanadských čučoriedok sú až trikrát väčšie ako plody čučoriedok rastúcich u nás voľne v lese.
  • Zrelé plody obsahujú vitamín C, vitamíny skupiny B a betakarotén.
  • Čučoriedky je možné považovať za prírodný liek.
  • Kríky čučoriedok sú pomerne dlhoveké.

tags: #ako #pestovat #cucoriedku #kanadsku