Schizandra čínska (Schisandra chinensis), známa aj ako klanopraška alebo čínska citrónová liana, je odolná popínavá rastlina pochádzajúca z Ázie, ktorej pestovanie je prakticky bezproblémové. Vďaka svojim liečivým plodom je cenená už viac ako 1000 rokov v tradičnej čínskej medicíne. Jej účinok sa dá prirovnať k ženšenu.
Úvod do sveta schizandry čínskej
Popis rastliny a pôvod
Schizandra čínska je popínavá liana krovitého vzrastu, ktorá dorastá do dĺžky až 8 metrov v našich podmienkach, vo svojej domovine v listnatých a zmiešaných lesoch Ďalekého východu (Čína, južná časť Sibíri) môže dosiahnuť až 12 metrov. Je to ľavotočivá liana s nápadnými červenými plodmi. Listy sú bledozelené, lesklé, eliptické, na konci zašpicatené, mierne zúbkované a majú dlhú červenkastú stopku. Listy, rovnako ako celá rastlina, majú jemnú citrónovú arómu.
Kvety sú krémovo biele, prípadne ružovkasté, jemne voňajúce a kvitnú neskoro na jar. Semenáče začínajú kvitnúť po 4. roku. Schizandra je rastlina jednodomá aj dvojdomá; prvé kvitnutie má prevažne samčie kvety, až v ďalších rokoch sa objavia aj kvety samičie alebo obojpohlavné.
Botanické zaradenie a známe druhy
Schizandra patrí do rodu Schisandra, ktorý obsahuje asi 25 druhov. Medzi najpopulárnejšie v záhradníctve a medicíne patria:
- Schisandra chinensis (Čínska schizandra) - najznámejší a najviac pestovaný druh, známy svojimi červenými plodmi s výraznou kyslo-sladkou chuťou.
- Schisandra sphenanthera - vyskytuje sa v južnejších oblastiach Číny, má jemnejšie a menšie plody.
- Schisandra rubriflora - zriedkavejší druh s červenými kvetmi, veľmi dekoratívny.
Charakteristika plodov (päť chutí)
V starej čínskej literatúre je schizandra popisovaná ako "strom piatich chutí" - kyslej, horkej, sladkej, ostrej a slanej. Plody schizandry sú známe aj ako päťchutové ovocie. Majú jasnú červenú farbu a chuťou sa podobajú ríbezliam. Plody obsahujú jedno až dve žltkasté, obličkovité semená asi 3 mm dlhé. Po rozhryznutí majú semená kvôli vysokému obsahu silíc silne korenistú chuť a ostrú arómu, pričom obsahujú ešte vyšší podiel prospešných látok ako dužina plodov.
Výber stanovišťa a požiadavky na pôdu
Svetlo a poloha
Hoci schizandra znesie aj slnečné miesto, rozhodne jej nesvedčí úpek a ostré slnečné lúče počas celého dňa. Ideálne je polotieň, kde sú korene chránené pred prehrievaním a nadzemná časť má dostatok svetla. Mladé rastliny sa snažíme chrániť pred priamym slnkom tienením. Je ideálna na pestovanie pri plotoch, pergolách, altánkoch alebo stĺpoch, kde sa môže voľne popínať. Vďaka veľkým listom dokáže účinne zatieniť aj pergolu.
Ideálna pôda
Schizandra preferuje ľahký, priepustný, výživný substrát s dostatkom humusu a mierne kyslou pH reakciou (pH 4,8-6,5). Nevhodné sú piesčité, vysychavé, ani ílovité a trvale zamokrené pôdy. Je dôležité zabezpečiť dobrú drenáž, aby pôda dobre odvádzala vodu.
Menej úrodné pôdy je potrebné už pred výsadbou upraviť dobre vyzretým kompostom alebo maštaľným hnojom do hĺbky 0,4 m a v šírke 0,8-1 m, prípadne dodať aj priemyselné hnojivá.
Výsadba a starostlivosť
Výsadba sadeníc
Sadeničky schizandry si môžete kúpiť v kontajnerovanej forme a vysadiť ich počas celého roka, s výnimkou zimných mesiacov s trvalo premrznutou pôdou. Najlepšie je sadiť ich na jar. Rastliny sadíme na vzdialenosť približne 1 meter pri pestovaní na drôtenke alebo v okolí múru domu. Ak ich vysádzame okolo pergoly alebo altánku, umiestnime ich k jednotlivým stĺpom podľa konštrukcie stavby.
Oporná konštrukcia
Schizandra je popínavá rastlina a vyžaduje si pevnú opornú konštrukciu, po ktorej sa môže popínať. V opačnom prípade sa spomalí rast a rastliny nemusia zarodiť. Vynikajúco sa hodia pergoly, altánky, vedenia využívané na pestovanie viniča alebo plot. Liána sa okolo opory obtáča a môže dosiahnuť výšku až 6 metrov.
Zálievka a mulčovanie
V prvých rokoch je dôležitá aj zálievka. Schizandra potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich letných dní. Pretože má korene plytko pod zemou, ocení mulčovanie (nástielka z kôry, drevnej štiepky alebo pokosenej trávy) v hrúbke 10 - 15 cm. Mulč udržiava pôdnu vlhkosť, znižuje prehrievanie koreňov a potláča rast burín. Rastliny neokopávame, len veľmi plytko, aby sme nepoškodili plytko uložené korene.
Hnojenie
Schizandra je pomerne náročná na úrodnosť pôdy a živiny. Už pri príprave pôdy pod výsadbu je vhodné primiešať vyzretý kompost, dobre rozložený maštaľný hnoj alebo fosforečné a draselné hnojivá (v pomere 2:1) v dávke 150-250 g, v závislosti od úrodnosti pôdy.
Pravidelné prihnojovanie je kľúčové počas vegetačného obdobia. Odporúča sa hnojenie hnojivami s obsahom dusíka, draslíka a fosforu. V treťom a ďalších rokoch možno každoročne na jar dodať 50 - 100 g NPK hnojiva na rastlinu. Schizandra je nenáročná na hnojenie, uspokojí sa s jarným hnojením bežnými hnojivami na báze NPK alebo organickým hnojivom či kompostom.
Rez a tvarovanie
Rez schizandry nie je striktne potrebný, ale je dôležitý na udržanie tvaru a podporu nového rastu. Vykonáva sa na jar v mesiaci marec-apríl, ešte pred rašením. Po vysadení je možné výhonky zakrátiť 15 - 20 cm nad zemou, vždy nad púčikom. Ak má rastlina viac výhonkov, na začiatok ponecháme len 1 - 3 najsilnejšie, ktoré priviažeme k opore, ostatné odrežeme pri zemi. Neskôr odrezávame už len slabé a poškodené výhonky, ktoré ker príliš zahusťujú, a konce veľmi slabo vyvinutých výhonkov.
Mrazuvzdornosť a zimná ochrana
Schizandra je plne mrazuvzdorná a dokáže prežiť aj v oblastiach s tuhými zimami bez špeciálnej ochrany (znesie mráz až -35°C). Je odolná proti mrazom, čo umožňuje pestovať ju aj vo vyšších polohách. Skôr je náchylná na neskoré jarné mráziky. Mladé rastlinky v prvom roku pestovania však odporúčame chrániť pred silnými zimnými mrazmi, napríklad prihrnutím kôrou alebo podobne.
Rast a plodnosť
Schizandra je rýchlo rastúca rastlina, ktorá môže ročne narásť o 1 až 2 metre za ideálnych podmienok. Plodov sa dočkáme asi 4 roky po výsadbe, hoci rastlina začína plne plodiť až okolo pätnásteho roku, kedy sa zberá okolo troch kilogramov plodov z jednej rastliny. V piatom či šiestom roku po výsadbe sa tiež dočkáte sklizne, ale zvyčajne to nebude viac ako desať dekagramov bobúľ. Z dospelej rastliny možno získať až 4 kg plodov. Pre zvýšenie výnosov je vhodné pestovať aspoň dve rastliny kvôli lepšiemu opeleniu. Pokiaľ nie je pestovaná pri opornej konštrukcii, nemusí zarodiť vôbec.
Rozmnožovanie schizandry
Vegetatívne rozmnožovanie
Schizandra sa zväčša rozmnožuje vegetatívne, zakorenením polodrevnatých výhonkov s 3-5 očkami, prípadne veľmi jednoducho potápaním alebo najvhodnejšie odsadzovaním výmladkov vyrastajúcich z koreňov. Tie sa odkopávajú spolu s časťou koreňov. Rastliny získané z vegetatívneho množenia zakoreňujú plytšie.
Pestovanie zo semien
Schizandra sa semenami zväčša nerozmnožuje, pretože mladé semenáčiky rastú spočiatku veľmi pomaly a majú pomerne slabý koreňový bal. Ak by sme predsa chceli vypestovať schizandru zo semienka, je nutné semená pred výsevom studeno stratifikovať, čo znamená umiestniť ich na chladné miesto po dobu 6-8 týždňov a až následne vysievať.
Nákup sadeníc
Najjednoduchšia je kúpa kvalitnej odrody. Kvalitné rastlinky schizandry čínskej pestované v nádobách, ktoré možno vysádzať počas celého roka, ponúkajú viaceré záhradníctva.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Prevencia a prirodzené metódy
Schizandra čínska v podmienkach Slovenska netrpí významnými chorobami ani škodcami. Patrí k najmenej náročným ovocným druhom. Je však dôležité mať na pamäti, že môže byť ohrozená škodcami, ako sú vošky a roztoče, a chorobami, ako sú múčnatka a hrdza. Pre prevenciu a posilnenie odolnosti rastlín sa odporúča:
- Výsadba sprievodných rastlín: Schizandra dobre rastie v kombinácii s rastlinami, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov. Výsadba nechtíka, cesnaku a bazalky v blízkosti schizandry pomáha odpudzovať vošky a roztoče.
- Bylinné výluhy: Cesnakový výluh (10 strúčikov cesnaku rozdrviť, zaliať 1 litrom vody, lúhovať 24 hodín) a prasličkový výluh (100 g sušenej prasličky namočiť do 1 litra vody na 24 hodín) sú účinnými prírodnými prostriedkami na ochranu. Tieto výluhy posilňujú odolnosť rastlín a pomáhajú predchádzať plesňovým infekciám. Aplikujte ich preventívne od jari do jesene.
Bežní škodcovia a choroby
Hoci je schizandra pomerne odolná, v niektorých prípadoch sa môžu vyskytnúť:
- Vošky a roztoče: Prejavujú sa deformáciou listov a oslabeným rastom.
- Múčnatka a hrdza: Plesňové ochorenia, ktoré sa prejavujú bielymi alebo oranžovými povlakmi na listoch.
V období dozrievania odporúčame zvážiť aj ochranu schizandry pred vtákmi, ktoré si na jej plodoch radi pochutnávajú.
Zber a spracovanie plodov
Kedy a ako zbierať
Plody schizandry dozrievajú hromadne v auguste a v septembri. Hrozná plodov trháme na jeseň, keď sú celé zrelé a to pri slnečnom počasí. Zrelé bobule v strapci majú červenú farbu.
Spracovanie
Plody majú všestranné využitie. Môžeme ich zamraziť a sušiť. V obidvoch prípadoch sa oplatí otrhať jednotlivé bobuľky, prebrať ich a ďalej spracovávať len zdravé plody. Sušíme ich v bedničkách vyložených papierom na chránenom, ale vetranom mieste.
- Čaj: Najjednoduchším prípravkom z plodov schizandry je posilňujúci čaj. Hrsť sušených alebo zamrazených plodov zalejeme šálkou vriacej vody a necháme asi 15 minút lúhovať. Z ostrihaných a nasekaných výhonkov alebo listov si môžete urobiť výborný čaj ružovej farby, stačí osladiť ho medom a piť aspoň dvakrát denne. Listy sa zberajú na čaj v priebehu augusta. Sušené plody môžeme pridávať aj do iných čajov.
- Džem a šťavy: Z plodov môžeme uvariť džem, napríklad podľa bežného receptu (asi 500g plodov schizandry a 500 g želírovacieho cukru). Zmes varíme 5 minút a ihneď plníme do čistých, vymytých pohárov. Plody možno využiť aj na výrobu lekváru, marmelád, bowle či ovocných štiav. Príprava štiav je však pomerne prácna.
- Víno a tinktúry: Z plodov možno vyrábať veľmi liečivé víno alebo ich macerovať v alkohole a následne vyrábať likéry či používať tinktúru (napr. 20 kvapiek dvakrát až trikrát denne po dobu 20 dní).
Využitie a liečivé účinky schizandry
Všetky časti rastliny schizandry sa vyznačujú svojimi blahodarnými účinkami na zdravie, pričom najväčšie využitie majú plody. Schizandra je známa svojimi zdravotnými benefitmi a vysokým obsahom antioxidantov. Prípravky zo schizandry, či už domáce alebo kúpené, majú preventívne účinky proti chrípke a chorobám z prechladnutia. Jej pestovanie zvýšilo záujem po tom, ako sa prišlo na jej liečivé a povzbudzujúce účinky.
Vitamíny a minerály
Plody schizandry sú bohaté na vitamíny C, A, E, B a P. Obsahujú tiež vápnik, železo, draslík, síru, sodík a pomerne veľké množstvo koenzýmu Q10. Sú mimoriadne bohaté na organické ovocné kyseliny, ako sú jablčná, vínna, jantárová a citrónová. Dužina obsahuje tiež cukry, bielkoviny a tuky. Šupka plodov zas obsahuje cenné antokyány. Za príjemnú vôňu pripomínajúcu citrón sú zodpovedné terpény, v semenách i plodoch nájdeme ako dôležitú účinnú látku lignany a schizandrin.
Adaptogénne a tonizujúce účinky
Schizandra čínska je významná adaptogénna rastlina, čo znamená, že pomáha organizmu prispôsobiť sa stresu a posilňuje jeho celkovú odolnosť. Má výrazný stimulačný a detoxikačný efekt, významne účinkuje proti celkovému stresu. Vďaka schizandrínu pôsobí tonizujúco, harmonizujúco a upokojujúco na celý organizmus, uvoľňuje tiež jeho celkové napätie a zmierňuje depresívne stavy.
Tradičná medicína a moderné využitie
Schizandra priaznivo ovplyvňuje a posilňuje nervovú sústavu, zvyšuje výkonnosť, aktivitu, sviežosť a zmierňuje únavu. Jej stimulačné účinky sú využívané pri liečení chronického únavového syndrómu. Liečivo pôsobí aj na pečeň a podporuje jej zdravie. Schizandra zlepšuje videnie a prehlbuje dýchanie. Medzi jej ďalšie liečivé účinky patrí úprava hladiny krvného cukru a cholesterolu, stimulácia mozgu, potlačenie neuróz a výrazne účinná liečba spontánneho denného a nočného potenia. Používa sa tiež pri viacerých chorobách obličiek.
Vzhľadom na mimoriadne podporné účinky pri liečbe niektorých chorôb súčasného, často stresujúceho životného štýlu, sa schizandre čínskej venuje v celom svete značná pozornosť.
Kontraindikácie
Pre osoby s peptickou chorobou žalúdka, výrazne vysokým krvným tlakom či epilepsiou nie je užívanie klanoprašky odporúčané.
Pestovanie schizandry v kvetináči a špeciálne podmienky
Áno, schizandra sa dá pestovať aj v kvetináči, pokiaľ má dostatočne veľký priestor pre korene a oporu, po ktorej sa môže popínať. Avšak, pri pestovaní v izbových podmienkach môžu nastať špecifické problémy:
- Teplota v zime: V byte by počas zimy mala byť na čo najchladnejšom mieste, pretože problém by mohol nastať pri kultivácii rastliny v podmienkach so stále vysokou teplotou v zimnom období.
- Miesto a svetlo: Hoci v našich podmienkach dorastá menej, môže dosiahnuť až 6 metrov, čo je v byte príliš. V byte bude mať málo priestoru a na dozretie kvalitných plodov málo svetla.
Na pestovanie v kvetináči platia rovnaké zásady pre priepustnú humóznu pôdu a oporu.
tags: #ako #pestovat #schizandru