Ako štepiť hrušku: Podrobný návod

Jar je príhodný čas na rozmnožovanie ovocných stromov, záchranu starých odrôd či zušľachťovanie planých stromov. Štepenie je veľmi výrazným zásahom do života každého stromu, preto sa ho snažíme vykonávať čo najcitlivejšie a každému stromu na mieru.

Hruška je dosť jemný strom. Mnoho záhradkárov preto váha s výsadbou tejto ovocnej plodiny na svojom pozemku. Ak však naštepíte hrušku na inú rastlinu, budete môcť získať dobrú úrodu aj v menej priaznivých rokoch. Vegetatívne rozmnožovanie rastlín štepením sa využíva aj pri ovocných stromoch.

Prečo štepiť hrušku?

Štepenie hrušiek prináša viacero výhod a dôvodov pre túto prax:

• Získanie odolnosti: Ak zasadíte hrušku na mrazuvzdorný podpník, zvýši sa odolnosť ovocia proti mrazu.
• Rast na rôznych pôdach: Štepenie na horský popol umožňuje pestovať hrušky aj na močaristých pôdach alebo pôdach nasýtených podzemnou vodou.
• Zlepšenie kvality plodov: Podpník sa používa na zlepšenie kvality plodov hrušky.
• Pestovanie nových odrôd: Štepenie umožňuje pestovať nové, trvácnejšie a menej náročné odrody hrušiek. Z navrúbľovanej časti vyrastie geneticky presná kópia ušľachtilého stromu, z ktorého bol vrúbeľ odobraný. Takto sa zachovávajú a rozmnožujú vlastnosti jednotlivých odrôd ovocných stromov. Ak by sme chceli ušľachtilú odrodu rozmnožovať semenami, nepodarilo by sa nám to, pretože takýto strom by s najväčšou pravdepodobnosťou nedosahoval požadované vlastnosti (vyrástla by planá rastlina).
• Úspora miesta: Umožňuje pestovať viacero odrôd na jednom strome alebo využiť priestor v záhrade efektívnejšie.
• Oživenie starých stromov: Štepenie je vhodné aj na oživenie poškodených alebo starých častí stromov, ktoré stratili rodivosť.
• Kontrola rastu: Štepenie hrušky pomocou materiálu irgy, arónie alebo dule môže poskytnúť poddimenzované stromy, s ktorými sa ľahšie pracuje a zaberajú menej miesta.
• Odolnosť voči suchu: Vďaka použitiu hlohu sa hruška stáva menej náročnou a získava odolnosť proti suchu. Rastlina začína rodiť skôr a plody sú veľké a bohaté na chuť.

Výber vhodného podpníka pre hrušku

Predtým, ako sa zamyslíte nad tým, ako na jar, na jeseň alebo v lete vysadiť hrušku, je dôležité poznať, na ktoré stromy môžete túto ovocnú plodinu štepiť. Pri štepení ovocných stromov je dôležité vždy dbať na kompatibilitu druhov. Všeobecne platí, že rastliny by mali byť z jedného rodu, teda kôstkovice ku kôstkoviciam a malvice k malviciam. Hruška je malvica.

Jarabina a jabloň

Hrušku môžete vysadiť na horský popol (červený a čiernoplodý) alebo jabloň. Horské popoly sú mrazuvzdorné, čo pomôže hruške zvýšiť odolnosť proti mrazu. Taktiež rastú na močaristých pôdach, čo je jediná možnosť pestovať hrušku na príliš vlhkej pôde.

Na jabloň môžete tiež zasadiť hrušku. Výsledkom je zaujímavý hybrid, na ktorom budú v lete visieť plody oboch ovocných plodín. Štepenie na jabloň je však dosť náročné a ani pri dodržaní technológie sa odrezky nie vždy zakorenia.

Iné hrušky

Môžete tiež vysadiť hrušku jednej odrody na hrušku inej odrody. Odporúča sa štepiť nenáročnú odrodu na takú, ktorá vyžaduje tento postup, čo môže zlepšiť mrazuvzdornosť niektorých odrôd. Odborníci odporúčajú vysadiť odrodovú hrušku na stromy takzvaných polopestovaných odrôd, ktoré sú najnáročnejšie a vhodné pre naše podmienky. Na štepenie sa neodporúča používať dichku (divokú hrušku), pretože prax ukazuje, že plody sú potom malé.

Ďalšie možnosti

Hrušku môžete vysadiť aj na arónie, irgu, dule alebo hloh. Avšak hruška zaštepená na hlohu alebo dule nebude vysoká a nedosiahne dobrú úrodu. Preto odborníci odporúčajú zvoliť jarabinu, jablko alebo iný druh hrušky. Hloh prináša odolnosť proti suchu a skorú rodivosť. Skalník umožňuje získať na výstupe mrazuvzdornú hrušku s ovocnou chuťou, ktorá môže rásť na rôznych pôdach.

Rozmarnú hrušku môžete vysadiť aj na čerešňovú slivku alebo slivku. Nie vždy je však možné z daného hybridu vypestovať vysoko výnosnú rastlinu. Slivka je navyše náchylná na nadmerný rast koreňov.

Kedy štepiť hrušku?

Štepenie hrušiek si vyžaduje správne načasovanie, ktoré sa líši v závislosti od ročného obdobia a použitej metódy.

Jar

Jar je považovaná za najvhodnejší čas na očkovacie aktivity. S nástupom stabilného tepla a topiacim sa snehom odborníci poukazujú na vysoký stupeň prežitia novej kultúry. Operácia musí byť dokončená pred časom toku miazgy, inak môže rastlina veľmi trpieť. V našich končinách tento termín zväčša pripadá na koniec februára, kedy už môžeme spojkovať čerešne, višne, postupne aj slivky, marhule, hrušky, duly, jarabiny aj oskoruše, ako posledné si nechávame jablone, moruše a gaštany na polovicu apríla.

Ideálne je preštepovať mladé stromy, ešte nerozvetvené hrotiaky či základy koruniek. Vrúble týchto druhov veľmi rýchlo rašia a ťažšie ich udržať v stave vhodnom na štepenie. Obdobie, kedy pod kôrou stromov kypí miazga, je pomerne krátke, preto každý záhradník rád siahne aj po spôsoboch, ktoré jej prítomnosť nevyžadujú.

Najvhodnejším obdobím na vrúbľovanie ovocných stromov je jar (apríl, začiatok mája), kedy sa púčiky na strome začínajú otvárať až do obdobia kvitnutia. V skorom štádiu jari používame spôsoby, ktoré nevyžadujú prítomnosť miazgy. Ak má podpník naliate púčiky, znamená to, že pletivá sú aktívne a môžeme štepiť.

Leto

Pučanie hrušky v lete sa vykonáva najčastejšie v júli a menej často v auguste. Miera prežitia je o niečo nižšia ako v jarnej sezóne, ale tiež celkom dobrá - od 75 %. Aj v lete môžete na kôru naštepiť hrušku.

Očkovať ovocné stromy môžeme už v júni (tzv. bdiace očko) alebo neskôr v auguste (tzv. spiace očko), ktoré do konca roka nevyklíči a len zrastie s podpníkom. Broskyne a mandle je možné štepiť aj v jarnom období, lepšie výsledky však získame pri augustovom očkovaní.

Jeseň a zima

Na jeseň a v zime sa postup vykonáva ako posledná možnosť. Počas tohto obdobia je strom v pokoji, všetky procesy v ňom sú spomalené a výživa sa dodáva iba do koreňa, nedosahuje korunu. Preto je nepravdepodobné, že by sa iná kultúra dokázala uchytiť. Zimné štepenie zahŕňa použitie jednoročných sadeníc, ktoré sa na jeseň vykopú a uskladnia v pivnici alebo suteréne. Načasovanie štepenia je regulované načasovaním výsadby sadeníc do zeme. Všetky práce musia byť ukončené 14 dní pred výsadbou. Ak plánujete sadiť skoré sadenice, začneme ich vrúbľovať v prvom mesiaci zimy.

Vrúble odoberáme počas zimy - v období vegetačného pokoja stromu (december-január). Vrúble kôstkovín (napr. čerešní) je potrebné odoberať skôr než jadrovín (hrušky), lebo skôr pučia. Vrúble kôstkovín je vhodné odoberať v období okolo Vianoc a Nového roka, najneskôr do polovice januára.

Príprava vrúbľov na štepenie

Na úspešné štepenie sú nevyhnutné kvalitné vrúble. Vrúble odoberáme počas zimy, v období vegetačného pokoja stromu (december-január), ideálne počas zamračeného dňa s vyššou vlhkosťou vzduchu, keď nemrzne.

• Výber vrúbľov: Vrúble musia byť jednoročné, rovné a zdravé, pochádzajúce z obvodu koruny (nie z vnútra) a z južnej strany stromu, kde boli dostatočne oslnené a vyzreté.
• Dĺžka vrúbľov: Odberané vrúble by mali byť dlhé 30 až 40 cm. Niektorí ovocinári odporúčajú rezať ich spolu s 2 až 3 cm kúskom dvojročného dreva, aby sa spomalilo vysychanie.
• Skladovanie vrúbľov:
  • V pivnici: Ak máte dostatočne vlhkú a chladnú pivnicu (okolo 5 °C), vrúble môžete uložiť do vedra s vlhkým pieskom. Zväzky vrúbľov sa nastrkajú nastojato vedľa seba tak, aby sa nedotýkali, a minimálne do dvoch tretín sa zasypú pieskom.
  • V pôde: Pri severnej stene domu, stodoly, záhradného domčeka alebo garáže vykopte 30 až 40 cm hlbokú ryhu. Vysteľte ju machom, slamou alebo opadaným lístím, vložte do nej zväzky vrúbľov a konce prekryte pôdou. Celé to potom prekryte zvoleným krycím materiálom a zľahka zeminou. Takto vrúble vydržia v chlade a vlhku do marca/apríla, pokojne aj do mája.
  • V chladničke: Alternatívou je zabalenie vrúbľov do igelitových vrecúšok a skladovanie v chladničke pri teplote približne 4 °C. Pravidelne kontrolujte, či neschnú alebo sa na nich netvorí pleseň.
• Pred štepením: Pred samotným postupom namočte odobraté výhonky na pár hodín do vody, aby doplnili stratené zásoby.

Základné princípy štepenia

Pri všetkých technikách vrúbľovania je dôležité dodržať rovnaký princíp: napojenie vrúbľa na iný ovocný strom takým spôsobom, aby z neho mohol čerpať živiny. Základný predpoklad úspechu je umiestnenie oboch komponentov tak, aby sa dotýkali kambiom (rastovou vrstvou tesne pod kôrou). Tieto vrstvy sa musia čo najviac prekrývať.

Pri štepení stromov akoukoľvek technikou je dôležité, aby:

• všetky rezy boli hladké, bez rozstrapkaných okrajov;
• rezy do seba dokonale zapadali;
• rez mal dĺžku približne 3 cm (mal by byť trikrát dlhší než je šírka vrúbľa);
• sa po vrúbľovaní rez spevnil štepárskou páskou a ošetril štepárskym voskom alebo emulziou.

Metódy štepenia hrušiek

Existuje viacero techník štepenia, pričom výber tej správnej závisí od hrúbky podpníka, obdobia štepenia a skúseností záhradkára. Pre každý jednotlivý prípad sa však zvolí iná metóda.

1. Kopulácia (Spojkovanie)

Kopulácia patrí k jednoduchším technikám štepenia ovocných stromov a je vhodná aj pre menej skúsených záhradkárov. Je ideálna pre mladé stromčeky, kde vrúbeľ a podpník majú približne rovnakú hrúbku (cca 1 cm). Odporúča sa vykonávať v období vegetačného pokoja stromu. Na oboch častiach (podpníku aj vrúbli) sa urobí šikmý rez dlhý aspoň 6 cm. Rezy musia do seba čo najpresnejšie zapadnúť a dokonalo priliehať (kambium na kambium aspoň z jednej strany). Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja. Spojenie sa spevní obviazaním štepárskou páskou a miesto rezu sa ošetrí štepárskym voskom. Vrúbeľ by mal obsahovať tri až štyri zdravé púčiky.

Anglická kopulácia (s jazýčkom): Ide o nadstavbu obyčajného spojkovania, kde sa do šikmého rezu pridá malý jazýček. Tento spôsob šetrí prácu a umožňuje delenie úloh (jeden štepí, druhý viaže). Práca je podstatne ľahšia a rýchlejšia, nakoľko jazýček zabezpečuje pevnejšie spojenie a lepšie držanie vrúbľa na podpníku.

2. Štepenie na koziu nôžku (Bočné plátkovanie)

Tento spôsob štepenia ovocných stromov je vhodný skôr pre skúsenejších ovocinárov a používa sa na hrubšie podpníky alebo konáre (2-4 cm). Najvhodnejšie obdobie pre tento typ štepenia je v zime, kedy rastlina oddychuje. Podpník sa zreže kolmo a v strede sa rozštiepi do hĺbky asi 4 cm. Vrúbeľ sa zreže súmerne z dvoch strán do klina, pričom púčik zostane tesne nad bočnými rezmi. Do rázštepu sa vkladajú 2 vrúble oproti sebe. Je dôležité, aby rezy vrúbľov dobre priľahli o steny rázštepu a aby sa podpník dotýkal kambia vrúbľa. Polmesiačiková ranka na vrúbli má trčať nad úroveň rezu podpníka, aby zabezpečila zahojenie rany.

3. Plátkovanie

Plátkovanie sa využíva vtedy, keď je podpník, na ktorý sa ide štepiť, hrubší (1-2 cm) ako samotný vrúbeľ. Podpník sa zreže v šírke zodpovedajúcej šírke vrúbľa, pričom sa na ňom urobí rez, ktorý kopíruje dĺžku šikmého rezu na vrúbli. Obe rezné plochy sa následne spoja a ošetria tak ako pri spojkovaní. Pri plátkovaní s jazýčkom je princíp aj výhoda rovnaká ako pri anglickom spojkovaní.

4. Vrúbľovanie pod kôru

Štepenie pod kôru je vo všeobecnosti menej náročné na techniku rezu, preto s ním zväčša začíname pri získavaní prvých skúseností. Vyžaduje si však veľkú trpezlivosť a pozorovací talent, nakoľko musíme správne vystihnúť čas miazgy. Tento spôsob štepenia sa používa na omladenie starých ovocných stromov, ktoré prestali dostatočne rodiť, alebo na premostenie rán na kmeni spôsobených ohryzom či iným poškodením. Vyžaduje si prítomnosť miazgy, čo znamená, že kôra sa musí ľahko oddeľovať od dreva. To zistíte skúšobným zárezom nad predpokladaným miestom štepenia.

Postup začína rezom kolmým na podpník a následným zahladením ostrým nožom. Počet vrúbľov volíme podľa hrúbky podpníka. Pri podpníku hrubom menej ako 2,5 cm postačí jeden vrúbeľ, pri priemere do 5 cm stačia 2 vrúble oproti sebe. Kôru narežeme kolmo na prvý rez v dĺžke asi 3 cm a oddelíme ju od dreva. Vrúbeľ sa zreže spojkovacím rezom a na spodnej strane sa urobí malý rez oproti veľkému, aby sa kôra na konci vrúbľa pri zasúvaní pod kôru nevyhrnula. Vrúbeľ sa zasunie pod otvorenú kôru podpníka. Polmesiačik na vrúbli zostane opäť nad úrovňou rezu podpníka. Väzba pri tomto spôsobe musí byť naozaj tuhá, aby kambiálne vrstvy k sebe tesne priľnuli. Je nutné veľmi tesne obväzovať, nakoľko oddelená kôra na vrúble vyvíja len minimálny tlak.

5. Vrúbľovanie do rázštepu

Ide o asi najstarší známy spôsob vrúbľovania, ktorý je vhodný pre staršie nerodiace stromy, najmä pre jablone a hrušky, ale možno ho využiť aj pri ríbezliach a egrešoch. Podstata metódy spočíva v rozštiepení kmeňa alebo konára (napríklad sekerou alebo mačetou) a do takto vytvoreného rázštepu sa vložia vrúble zrezané do klina. Je dôležité, aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom. Spodné očko vrúbľa by malo byť v hornej tretine spoja medzi vrúbľom a podpníkom a malo by byť otočené smerom von, aby mohlo rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov, aby sa rana rýchlejšie zahojila.

6. Očkovanie (Pučanie)

Očkovanie je jednou z techník štepenia ovocných stromov, pri ktorej sa z letorastov ušľachtilej odrody vyberajú len jednotlivé očká (púčiky) a vkladajú sa do podpníka alebo konára stromu, ktorý chceme štepiť. Je to veľmi šetrná a nenáročná metóda, ktorá sa môže použiť pri všetkých ovocných stromoch a kríkoch. Očká sa odoberajú zo živých mladých, dostatočne vyzretých letorastov s listami (z vonkajšej, južnej časti koruny stromu). Musia sa okamžite po vyrezaní naočkovať na štepený strom, pričom letorasty môžu byť odrezané maximálne 24 hodín pred samotným očkovaním.

• Plátkové očkovanie: Na podpníku/konári štepenej rastliny sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko. Spoj sa následne previaže štepárskou páskou.
• Očkovanie na T rez: Očkovacím nožom sa nareže kôra a lyko do tvaru T, špičkou noža sa kôra jemne odlúpne a do vzniknutého puzdra sa vloží očko. Rez sa zabalí do fólie, pričom oblička zostane na povrchu. Obväz je možné demontovať najskôr v novembri, ale odporúča sa nechať ho až do jari.
• Fokertovo očkovanie: Používa sa najmä v ovocných škôlkach, hlavne pri nedostatku miazgy alebo v suchších oblastiach.

Starostlivosť po štepení

Po úspešnom prijatí štepu je potrebné zabezpečiť správnu následnú starostlivosť:

• Uvoľnenie úväzku: Približne začiatkom leta je potrebné vrátiť sa k stromu, aby ste uvoľnili a zložili úväzok (štepársku pásku), aby sa rastlina nepriškrtila. Ak sa sadenica rýchlo rozvíja a obväz začne zvierať kmeň, nahraďte ho novým.
• Rez: Počas niekoľkých nasledujúcich rokov, zasa na jar, vykonávame rez. Pri následnej výchove štepu dochádza k zakracovaniu výhonov, opakovanému čisteniu podpníka, odstraňovaniu konkurenčných výhonov a znižovaniu počtu pôvodných vrúbľov na hlave.
• Zavlažovanie a kyprenie: Počas jarných a letných mesiacov je potrebné vykonávať systematické zavlažovanie, kyprenie pôdy vedľa kmeňa hrušky a odstraňovanie buriny.
• Kontrola: Asi po pár týždňoch je potrebné strom skontrolovať. Ak oblička nie je suchá a má príjemnú nazelenalú farbu, postup je úspešný. Na jar, kým nie sú púčiky opuchnuté, treba štepenú rastlinu zrezať 1 cm nad miestom štepu a rez potrieť špeciálnym ihriskom.

Tri až štyri roky po štepení by už štep vysadený na trvalom mieste mal byť dostatočne vyvinutý, aby niekoľko rokov vydržal aj bez našej opatery. Najviac starostlivosti vyžadujú stromy preštepené „na hlavu“, teda väčšinou spôsobmi, kde bolo použitých 2 a viac vrúbľov (do rázštepu, pod kôru, bočné plátkovanie). Počiatočný väčší počet vrúbľov má za cieľ zabezpečiť dostatočnú výživu a rast kalusu po celom obvode rany.

Najčastejšie príčiny neúspechu

Niekedy sa hlavne u začínajúcich ovocinárov môže stať, že sa štep neprijme. Najčastejšou príčinou neúspechu nie je ani tak nekvalita rezu, skôr sa pod nezdar podpíše výber nesprávneho spôsobu štepenia alebo chybné postupy. Pozrime sa na tie najčastejšie z nich:

• Stav vrúbľov/podpníka: Vrúble alebo samotný podpník nie sú v dobrom stave (napr. choré, poškodené).
• Nesprávne načasovanie: Nevhodné načasovanie odobratia vrúbľov, vrúbľovania alebo očkovania (napr. štepenie pod kôru v čase, keď nie je prítomná miazga).
• Skladovanie: Nesprávne skladovanie odobratých vrúbľov.
• Nekompatibilita: Podpník a vrúbeľ nie sú kompatibilné (napr. snaha o vzájomné štepenie kôstkovín a malvíc).
• Rezy: Rezy na vrúbli a podpníku nepriliehajú tak, ako by mali, alebo majú vypuklé „bruško“.
• Spojenie: Vrúbeľ a podpník neboli dostatočne dobre spojené a spoj nebol dobre ošetrený a upevnený.
• Zasahovanie do pukov: Pri viazaní pásku dobre uťahujeme, púčiky môžeme taktiež obviazať, nevynechávame ich.
• Mrazy/sucho: Predĺženie času konania alebo nedostatočne tesný obväz, ktorý vedie k vysychaniu.

Ak nám zakvitne vrúbeľ pri štepení jabloní a hrušiek, nič sa nedeje. Tieto druhy obsahujú zmiešané puky - postačuje kvety vyštipnúť a následne nám krásne vyrastie letorast.

Potrebné nástroje na štepenie

Na úspešné štepenie je potrebné mať potrebné náradie a pomôcky. Ak sa teda chcete pustiť do štepenia stromov, mali by ste si zaobstarať:

• Štepársky nôž: Na čisté a hladké rezy.
• Očkovací nôž: V prípade, že budete očkovať.
• Ručnú pílu na ovocné stromčeky: Na rezanie hrubších konárov.
• Záhradné nožnice: Na strihanie vrúbľov a menších konárov.
• Štepárska páska: Na pevné obviazanie spoja.
• Štepársky vosk alebo emulzia: Na ošetrenie rezných rán a zabránenie vysychaniu a vniknutiu choroboplodných zárodkov.
• Kliešte na strihanie konárov
• Palička na rozotretie vosku

Počas štepenia dbajte na to, aby boli všetky nástroje ostrými a čistými, aby sa predišlo infekcii a zabezpečila čo najlepšia šanca na prijatie štepu.

tags: #ako #zastepit #hrusku