Chemická ochrana rastlín: Komplexný prehľad a význam

Používanie chemických prípravkov patrí medzi najrozšírenejšie a najúčinnejšie spôsoby ochrany rastlín. Každý záhradkár či poľnohospodár sa počas pestovania ovocia, zeleniny alebo okrasných rastlín stretol s problémami v podobe chorôb, škodcov a zaburinenia pestovateľskej plochy. S nástupom zmeny klímy sa mení aj ich množstvo. Jednou z možností, ako ochrániť plodiny, je použiť chemické prípravky a postreky.

Úvod do chemickej ochrany rastlín

Výhodou chemických opatrení v ochrane rastlín je to, že v krátkom čase môžeme modernými strojmi ošetriť veľké plochy, čo umožňuje vykonať potrebné zákroky včas, t.j. vtedy, keď sú porasty najviac ohrozené chorobami alebo škodcami. Prednosťou chemických metód je ďalej to, že sú väčšinou jednoduché a pomerne lacné. Chemická ochrana sa vykonáva preventívne (napríklad proti múčnatke či obaľovačom) alebo aktuálne (pri výskyte vošiek či molíc), podľa množstva škodcov. V predajniach sa pritom môžeme stretnúť s prípravkami na ochranu rastlín s kontaktným alebo systémovým účinkom.

Slovom pesticídy označujeme jednoduché alebo zložité chemické látky, ktoré za určitých podmienok ničia škodlivé činitele, ale nepoškodzujú ošetrovanú rastlinu. Pesticídy umožnili podstatne ovplyvniť produktivitu rastlinnej výroby. Pesticídy našli svoje využitie nie len v záhradníctve, ale aj v poľnohospodárskej výrobe, lesníctve alebo komunálnej sfére. Pomocou nich sa môže zvýšiť kvalita potravín a následne zisk, a znížiť podiel manuálnej práce. Aplikácia však musí byť v odôvodnených prípadoch. Tým sa obmedzí ich plytvanie a zamedzí sa negatívnym dopadom na životné prostredie.

Základné pojmy v ochrane rastlín

Len dôkladné poznanie ochrany rastlín umožňuje zvoliť správny spôsob ochrany a vhodný termín zákroku tak, aby sme pri najmenších nákladoch a bez ohrozenia zdravia ľudí a zvierat zamedzili straty na úrodách, a tým dosiahli väčšiu produkciu.

• CHOROBA je každá väčšia alebo menšia odchýlka živého organizmu od normálneho stavu. Ak odchýlku zapríčiňujú vonkajšie vplyvy, hovoríme o poruche. Pri vzniku choroby súhrnne pôsobia tri činitele: náchylnosť rastliny, škodlivý činiteľ a vonkajšie podmienky. Keď chýba niektorý z týchto činiteľov, choroba neprepukne.
• NÁCHYLNOSŤ (DISPOZÍCIA) rastliny na chorobu alebo na poškodenie je vlastnosť, pre ktorú rastlina ľahšie podlieha pôsobeniu škodlivých činiteľov než iné rastliny za rovnakých podmienok.
• ŠKODLIVÝ ČINITEĽ je jednak pôvodca choroby (patogén), ktorý rastlinu infikuje, jednak živočíšny škodca, ktorý sa živí rastlinnými šťavami alebo pletivami. V širšom zmysle za škodlivého činiteľa považujeme aj pôdne a klimatické vplyvy.
• Vonkajšie podmienky majú prvoradý význam pre odolnosť alebo náchylnosť rastlín na chorobu alebo poškodenie.
• ŠKODCA je každý živočích, ktorý rastlinu poškodzuje, a tým viac alebo menej zhoršuje jej zdravotný stav, prípadne úžitkovú hodnotu.
• NÁKAZA je súbor javov, ktoré vznikajú v organizme preniknutím a rozmnožením patogénnych mikroorganizmov.
• REZISTENCIA (ODOLNOSŤ) je opačná vlastnosť náchylnosti. Odolnosť vo veľkej miere závisí od vrodených vlastností rastliny a prechádza na potomstvo. Preto šľachtenie rastlín na odolnosť má veľký význam pre ochranu rastlín.
• IMUNITA (VZDORNOSŤ) predstavuje najvyšší stupeň odolnosti.
• EPIDÉMIA je rozšírenie choroby v takom množstve, že ohrozuje celé porasty určitého druhu rastlín.
• KALAMITY vznikajú pri premnožení škodcov alebo pri epidémiách a rozšírení škodcov do tej miery, že poškodenie, prípadne aj zničenie porastov znamená veľké hospodárske straty.
• Pojmom KARANTÉNA sa v ochrane rastlín označujú všetky ústredné opatrenia, ktorými sa zabraňuje prenášaniu nebezpečných chorôb a škodcov na nové, nezamorené územia. Vykonávanie karantény rastlín zabezpečuje ÚKSÚP.

Vznik a priebeh chorôb rastlín

Každé ochorenie rastliny spôsobené pôvodcom má pravidelný priebeh, ktorý možno spravidla rozdeliť do troch fáz:

1. Nákaza (infekcia) je vniknutie patogéna do tela zdravého jedinca (napr. je to obdobie od vniknutia klíčka spóry cez prirodzený otvor alebo cez rany až po ustálenú parazitickú činnosť).
2. Inkubácia je obdobie od vniknutia patogéna do organizmu po objavenie sa príznakov choroby.
3. Ochorenie je fáza, počas ktorej nastávajú v chorých rastlinách značné zmeny fyziologických a biochemických procesov.

Vyliečenie - uzdravenie - je stav, keď organizmus ochorenie prekoná a vráti sa opäť do normálneho stavu. Na úplný návrat do normálneho stavu nestačí len odstránenie činiteľa, ktorý ochorenie spôsobil, ale treba odstrániť aj následky choroby. Ochrannými opatreniami len zriedkavo dokážeme liečiť choré rastliny. V prevažnej väčšine prípadov predchádzame ochoreniu tým, že sa usilujeme znemožniť vznik nákazy (prevencia). Rekonvalescencia je prechod od vyliečenia do celkového normálneho zdravotného stavu.

Príčiny vzniku chorôb

Z hľadiska patologickej fyziológie choroba vzniká:

1. Pôsobením neživých činiteľov, spravidla fyziologickými zmenami v rastline, napr. zmenou intenzity dýchania a látkovej premeny pri viróznych rastlinách, zmenou pri rastlinách poškodených nepriaznivými vplyvmi počasia, pôdy, exhalátmi a pesticídmi, ktoré súhrnne nazývame fyziologické poruchy.
2. Pôsobením pôvodcov, ktorí majú vlastnú fyziológiu a menia normálny priebeh životných procesov hostiteľskej rastliny. Patria sem:
   • Vírusové, rickettsiové a mykoplazmatické choroby,
   • Baktériové choroby,
   • Choroby vyvolané aktinomycétami a hlienkami,
   • Choroby hubového pôvodu.

Spôsoby prenikania patogénov do rastlín

• Vírusy, rickettsie a mykoplazmy sa dostávajú do rastlín pri vegetatívnom rozmnožovaní (hľuzami, cibuľami, vrúbľami, očkami a i.). Niektoré sa prenášajú mechanicky šťavou, mnohé prenášajú živočíchy, najmä cicavý hmyz (vošky, cikádky, červce, strapky, bzdochy), roztoče a háďatká. Vírusy sa rozmnožujú v rastlinných bunkách, v ktorých vyvolávajú chorobu tým, že brzdia normálnu syntézu látok v bunke. Rastlina reaguje na infekciu vonkajšími príznakmi, najčastejšie zmenou farby listov a iných častí alebo zmenou tvaru orgánov.
• Baktérie napádajú rastliny, ktoré už sú nejakým spôsobom, mechanicky alebo parazitmi, poškodené (zoslabené). V rastline sa rýchlo rozmnožujú a spôsobujú na nej rozličné tvarové zmeny, znemožňujú správnu látkovú premenu a môžu spôsobiť aj uhynutie rastliny.
• Huby vnikajú do rastliny cez prieduchy alebo poranené miesta tak, že ich spóry vyklíčia a prerastajú do rastliny. Klíčiaca spóra má na konci klíčka stenčený hrot, ktorý tlakom (až 68 MPa) prerazí pokožku listu a prenikne do nej. Huby môžu do rastliny preniknúť aj mycéliom (podhubím). Haustóriami čerpá huba živiny z rastliny, niekedy tiež vylučuje do rastlinných pletív jedovaté látky. Vlákna húb môžu poškodzovať rastliny aj mechanicky, najmä upchávaním vodivých ciest.

Prejavy a príznaky chorôb

Vznik choroby pozorujeme po objavení sa prvých viditeľných makroskopických príznakov - úchyliek - oproti zdravým rastlinám. Rozoznávame niekoľko skupín príznakov (symptómov) choroby:

1. Vädnutie postihuje obyčajne celú rastlinu alebo jej vrcholovú časť. Rastlina stráca turgor, listy vädnú a často v konečnej fáze rastlina zasychá. Pôvodcami vädnutia sú najčastejšie huby z rodu Fusarium a Verticillium alebo baktérie.
2. Zafarbenie. So zmenou zafarbenia sa stretávame ako s častým príznakom napadnutia rastlín chorobami. Príčinou môžu byť abiotické činitele (nedostatok živín, svetla) alebo biotické činitele (vírusy, baktérie, huby).
3. Odumieranie sa prejavuje predčasným opadávaním listov i celých rastlinných orgánov (nedostatok vody, mykózy a pod.).
4. Zmeny tvaru. Pri zmene tvaru vznikajú tvary, ktoré sa odlišujú od tvaru normálnych orgánov (zvinovanie listov, krivenie stoniek a pod.).
5. Výlučky vznikajú ako reakcia na napadnutie rastlín patogénom. Výlučky môžu byť hlienovité (napr. pri baktériovej škvrnitosti uhoriek) alebo gumovité (napr. pri prúžkovej mozaike).

Škodlivé činitele a ich vzťahy k prostrediu

Vzťahy živočíchov k prostrediu a k rastlinám sú rôznorodé a v jednotlivých prípadoch veľmi zložité. Poznávanie uvedených vzťahov má veľký význam na vypracovanie a zdokonaľovanie metód ochrany proti škodlivým činiteľom, ktoré spočívajú vo vypracúvaní hodnoverných podkladov pre prognózy výskytu škodcu a na signalizovanie vývinových štádií škodcov.

Z hľadiska ochrany rastlín je pre nás dôležité poznať fytofágne živočíchy a najmä hmyz, pretože vzájomný vzťah hostiteľských rastlín a fytofágnych živočíchov závisí od potravných (trofických) vzťahov, ďalej od vývinového rytmu rastliny a škodcu, od vzťahu každého z nich k ostatným zložkám biocenózy a nakoniec aj od vzájomnej reakcie škodlivých činiteľov. Vhodnosť životných podmienok je dôležitým činiteľom. Niektoré druhy živočíchov znášajú i veľké výkyvy (majú široký ekologický štandard) a iné majú značne vyhranené požiadavky.

Nebezpečnosť narastá, ak sú podmienky prostredia priaznivé pre škodcu a súčasne úplne nevyhovujú pre rast a vývin plodiny. V ochrane rastlín rozlišujeme rastliny, ktoré slúžia škodlivému hmyzu ako základná potrava. Napr. štítnička nebezpečná vyhľadáva predovšetkým jabloň, ríbezľu, prípadne hrušku; spriadač americký morušu a javor jaseňolistý.

Klasifikácia chemických prípravkov na ochranu rastlín (Pesticídov)

Jednotlivé skupiny pesticídov dostali svoje pomenovanie podľa toho, proti ktorým škodcom alebo chorobám sa používajú. Základnou žiadanou vlastnosťou pesticídov je dobrá účinnosť. Od účinnosti závisia aplikačné dávky a ekonomika použitia. Veľmi významné sú fyzikálne vlastnosti účinných látok: rozpustnosť v rôznych látkach, bod tuhnutia, bod varu a viskozita.

Všeobecné rozdelenie podľa biologického účinku

Pesticídy možno rozdeliť podľa biologického účinku na:

• Zoocídy - prípravky proti živočíšnym škodcom.
  • Insekticídy: látky pôsobiace proti hmyzu (napr. vošky, molice).
  • Akaricídy: prípravky, ktoré ničia pavúkovitých škodcov rastlín (napr. roztoče, pavúky).
  • Rodenticídy: prípravky účinkujúce proti hlodavcom.
  • Nematocídy: látky ničiace rôzne háďatká (NEMATODA).
  • Moluskocídy: prípravky účinkujúce proti mäkkýšom a slizniakom.
• Herbicídy - prípravky proti burinám a na ničenie nežiaducej vegetácie (krov, stromov). Priraďujeme k nim aj dofolianty na urýchlenie odpadávania listov a desikanty na vysušenie rastlín na koreni.
• Fungicídy - prípravky, ktoré sa používajú na zamedzenie vývoja alebo na ničenie cudzopasných húb. Väčšinou sa používajú preventívne. Delíme ich na:
  • moridlá - na morenie semien a sadivového materiálu,
  • dezinfekčné prípravky - na dezinfekciu pôdy,
  • prípravky na ochranu nadzemných častí rastlín.
• Fytohormóny - používajú sa hlavne vo veľkovýrobe, stimulujú alebo inhibujú rast rastlín.
• Ostatné prípravky - patria sem baktericídy (proti bakteriózam) a viricídy (proti vírusovým chorobám), repelenty (na odpudenie škodlivého hmyzu) a atraktanty (na lákanie škodlivého hmyzu, napr. pre feromónové lapače).

Rozdelenie podľa spôsobu účinku na škodlivé činitele

Zoocídy

• Dotykové (kontaktné) - na živočíšneho škodcu pôsobia pri dotyku s jeho telom, prenášajú sa do ústrednej nervovej sústavy alebo môžu pôsobiť aj leptaním pokožky škodcu.
• Dýchacie (fumiganty) - pôsobia nepriaznivo tým, že zamedzujú hmyzu príjem kyslíka a spôsobujú smrť udusením. Mnohé insekticídy majú popri hlavnej forme účinku aj fumigačný účinok ako vedľajší, tým, že sa na voľnom vzduchu odparujú.
• Žalúdočné (požerové) - pesticíd so žalúdočným účinkom sa má dostať na tie časti rastlín, ktorými sa škodca najviac živí. Do tela škodcu sa dostáva cez ústne ústrojenstvo, narušuje žalúdočnú výstelku a dochádza k otráveniu.
• Hĺbkové a systémové - prípravky, ktoré pôsobia proti živočíšnym škodcom priamo a tiež prostredníctvom rastliny.
  • Hĺbkový pesticíd má schopnosť prenikať do rastlinných pletív, t.j. list rastliny ošetrený hĺbkovým insekticídom na lícnej strane je toxický aj na rube listu (proti bodavo-cicavému hmyzu - roztoče, vošky).
  • Pesticídy so systémovým účinkom prenikajú po ošetrení do pletív rastliny a pomocou vodivých zväzkov sa rozvádzajú po rastline, ktorá sa počas účinnosti pesticídu stáva pre živočíšneho škodcu toxická. Prednosťou systémových pesticídov je, že neškodia užitočnému hmyzu, pretože s ním neprichádzajú do styku.

V minulosti sa uprednostňovali insekticídy so širokým spektrom účinnosti. Dnes sa uprednostňujú v súlade so zásadami integrovanej ochrany rastlín insekticídy so špecifickými účinkami proti jednotlivým, alebo niekoľkým druhom škodcov (aphicídy, akaricídy), ktoré neničia užitočný hmyz.

Fungicídy

• Dotykové (kontaktné) - pôsobia pri styku s rozmnožovacími orgánmi húb a narúšajú enzymatický pochod v ich organizme.
• Systémové - do rastlín vnikajú listami alebo koreňmi (pri zálievke) a premiestňujú sa do celého rastlinného organizmu. Škodlivého činiteľa ničia priamo, alebo prostredníctvom látok vznikajúcich pri ich metabolizme. Pri opakovanom používaní systémových fungicídov je nebezpečenstvo vzniku rezistentných (odolných) kmeňov huby, a preto je potrebné striedanie používaných systémových fungicídov s fungicídmi dotykovými.

Herbicídy

• Selektívne (výberové) - pri vhodnom použití ničia buriny, pričom nepoškodia rastliny. Ich selektívne pôsobenie umožňujú najmä kvalitatívne rozdiely medzi kultúrnou rastlinou a burinami (odlišný tvar a postavenie listov, ochlpenie listov, pokrytie voskovou vrstvičkou, uloženie vegetačného vrcholu). Podľa účinku na buriny sa delia na:
  • Kontaktné (dotykové) - pôsobia iba na vzídené buriny a to len na tie časti, ktoré boli zasiahnuté a nie sú rozvádzané po rastline.
  • Systémové - do rastliny prenikajú nadzemnými aj podzemnými časťami a rozvádzajú sa po rastline. Zasiahnuté citlivé rastliny majú porušenú látkovú výmenu, spomaľujú rast a deformujú sa.
  • Koreňové - rastliny ich intenzívne prijímajú prostredníctvom koreňového systému. Aplikujú sa spravidla pred vzídením a zotrvávajú určitý čas v pôde.
• Neselektívne (totálne) - spôsobujú zničenie všetkých zasiahnutých rastlín. Využívame ich pri ničení burín v porastoch, pričom nesmieme zasiahnuť kultúrnu rastlinu, prípadne na nepoľnohospodárskych plochách (chodníky, okolie plotov). Podľa spôsobu účinku ich delíme na:
  • Kontaktné - v pôde zanechávajú rezíduá dlhší čas a majú herbicídny účinok.
  • Systémové - sú všestranne použiteľné, rýchlo sú rastlinami prijímané a rozvádzané zelenými časťami rastlín. Nevýhodou je krátky čas herbicídneho účinku. V pôde nezanechávajú rezíduá.

Rozdelenie podľa chemického zloženia

Zoocídy

• Rastlinného pôvodu - sú to najstaršie prípravky, napr. pyretrum, nikotín, rotenon a analbazin. Pôsobia ako nervové jedy.
• Anorganické - chemické zlúčeniny založené na prítomnosti síry a bária. Pôsobia ako žalúdočné jedy, napr. Polybarit a Sulka.
• Chlórované uhľovodíky - z polychlórovaných cyklických uhľovodíkov sa vo veľkovýrobe používa pesticíd Thiodan 35 EC.
• Difenylové deriváty - napr. Milbol EC, Mitac 20 EC, Omite 57 E, Soldep.
• Organické zlúčeniny fosforu (organofosfáty) - napr. Basudin 60 EC, Diazinon 60 EC, Metation E 50, Actellic 50 EC, BI 58 EC, Anthio 25.
• Karbamáty - S úspechom sa využívajú tam, kde sa objavujú rezistentné kmene hmyzu proti chlórovaným uhľovodíkom a organofosfátom, napr. Elocron 3 D, Pirimor DG.
• Pyrethroidy - napr. Ambush 25 EC, Karate 2,5 EC, Vaztak 10 EC, Decis 2,5 EC, Danitol 10 EC, Sumicidin 20 EC.
• Organociničité zlúčeniny - napr. Plictran 25 WR.
• Biologické prípravky - napr. Bathurin 82, Dipel.
• Ostatné účinné látky - napr. nitrované zlúčeniny (Nitrosan 25, Arborol M), lepy (Chemstop 1), repelenty na ochranu pred ohrýzaním zverou (Morsuvin).

Fungicídy

• Anorganické fungicídy
  • Meďnaté - napr. Kuprikol 50, Pol Kupritox 50. Pôsobia na parazitické huby, napr. proti kučeravosti listov broskýň.
  • Sírnaté - určené sú na ochranu proti múčnatkám, napr. Sulikol K.
• Organické fungicídy - stále viac nahrádzajú meďnaté a sírnaté fungicídy.
  • Karbamáty, thiokarbamáty, alkylen-bis-dithiokarbamidany - napr. Fundazol 50 WP, Topsin M 70 WP, Dithane M-45.
  • Amidy, dikarboximidy - napr. Euparen, Saprol, Rovral 50 WP.
  • Diaziny, diazoly - napr. Nimrod EC.
  • Thiazoly, triazoly - napr. Baycor 25 WP, Bayleton 25 WP.
  • Iné účinné látky - napr. Karathane FN 57.

Pesticídy proti hubovým chorobám a živočíšnym škodcom môžu mať kombinovaný účinok, napr. polysulfidy (Sulka).

Herbicídy

• Deriváty karboxylových kyselín - napr. SYS 67 Ramex a Kerb 50 W.
• Heterocyklické zlúčeniny - napr. Gramoxone.
• Triaziny - napr. Simazin 50 WP.
• Deriváty kyseliny fosforečnej - (príklady chýbajú v zdroji).

Dôležité aspekty pri používaní chemických prípravkov

Pri nákupe chemických ochranných prípravkov venujte pozornosť ich výberu a nechajte si poradiť od odborne vyškolených pracovníkov. Na obaloch a príbalových letákoch nájdete základné zákonom stanovené údaje. Medzi ne patrí názov prípravku, výrobca, obsah, zloženie, lehota spotreby a taktiež, či je prípravok vhodný na postrek v blízkosti vodných tokov.

Prvoradá bezpečnosť

Hlavným bodom sú aj údaje určené pre spotrebiteľa. Tie sa delia na bezpečnostné a ochranné. Bezpečnostné sa týkajú bezpečnej manipulácie s postrekovými látkami. Ochranné sa týkajú priamo postreku na rastlinách, napríklad ochranná lehota znamená lehotu od postreku po najbližší možný zber plodiny.

Aplikačná dávka sa uvádza pri prípravkoch pre použitie v záhradách väčšinou ako množstvo prípravku na 10 litrov vody na plochu 100 m².

Prečítajte si návod

Každý jeden pesticíd má návod na použitie, ktorý musíte striktne dodržiavať. Dodržujte nielen uvedený návod, ale aj intervaly medzi jednotlivými aplikáciami a dávkovanie. V tejto oblasti sa nepripúšťajú žiadne experimenty.

Balenia pre záhradkárov

Znamená to hlavne používať prípravky skutočne cielené proti škodcom a chorobám, ktorým sú určené, a len v potrebnom množstve. Ako súkromný záhradkár môžete na boj proti škodcom používať len prípravky, ktoré nesú na obale označenie „Povolené na použitie v záhradách“.

Staré prípravky sú nevhodné

Po skončení lehoty, pre ktorú platí osvedčenie, sa môžu prípravky na ochranu rastlín používať ešte dva roky, po tomto dátume je ich používanie zakázané! To musíte vziať na vedomie, ak by ste chceli použiť prípravok, ktorý vám už roky leží v pivnici alebo nie je uskladnený v originálnom obale.

Rozdelenie prípravkov podľa ekologickosti

Pesticídy sa delia na ekologické a chemické. Integrovaná ochrana rastlín kladie veľký dôraz na využívanie agrotechniky ako základu prevencie. Prílišné zdôrazňovanie efektívnosti a rýchleho pôsobenia chemických zákrokov by mohlo zatlačiť do pozadia význam agrotechniky v ochrane rastlín. Pestovateľovi však musí byť jasné, že chemizácia nenahradí agrotechniku, ale že je len jej doplnkom.

Ekonomický a environmentálny význam ochrany rastlín

Okrem strát vznikajúcich nedostatočným ošetrením pri zbere a v čase uskladnenia môžu choroby a škodcovia už v období rastu spôsobiť vážne straty na množstve a kvalite úrod poľnohospodárskych plodín. Úlohou ochrany rastlín preto je poznávať príčiny chorôb a poškodení, bežné druhy burín a neživé vplyvy, a taktiež poznať spôsoby boja proti nim, najmä dobrú znalosť chemickej ochrany, ktorá teraz poskytuje rozsiahle možnosti.

Ochrana rastlín má v súčasnosti plniť rôzne a pritom rovnako dôležité funkcie:

1. Znižovať straty a zvyšovať kvalitu úrody:
   • Obmedzovať, prípadne likvidovať vplyv škodlivých činiteľov v rastlinnej výrobe, a tým znižovať straty a zvyšovať úrody.
   • Zvyšovať kvalitu rastlinných produktov.
2. Úspora ľudskej práce a efektívnejšie využitie mechanizácie:
   • V úspore ľudskej práce a nákladov na jednotku výrobku.
   • V lepšom využití výkonných mechanizačných prostriedkov pri kultivačných a zberových prácach.

Biologické, šľachtiteľské, fyzikálne a chemické metódy boja proti škodlivým činiteľom sú neoddeliteľnou súčasťou integrovanej ochrany rastlín, ktorá využíva osvedčené aj nové perspektívne metódy.

tags: #aktualna #chemicka #ochrana #rastlin