Počuli ste už o citrónovníku, ktorý je v našich podmienkach mrazuvzdorný? Pestovanie citrusov v chladnom klimatickom pásme, kde počas zimy pravidelne mrzne, sa mnohým zdá ako nesplnený sen. Predstavte si, že oddychujete v lete na dvore, relaxujete na ležadle a nad vami sa vyníma citrónovník plný plodov, ktorý prezimuje aj u nás vysadený v pôde. Mrazuvzdorné citrusy sú fascinujúcou kapitolou záhradníctva, ktorá búra mýty o tom, čo je v našich podmienkach možné pestovať. Tieto výnimočné odrody vznikli dlhoročným šľachtením a krížením pôvodných druhov s odolnejšími príbuznými rastlinami.
Poncirus trifoliata: Priekopník mrazuvzdornosti
Skutočným priekopníkom medzi mrazuvzdornými citrusmi je Poncirus trifoliata, známy aj ako citrónovníkovec trojlistý. Spĺňa predstavy o takomto kríku a bez problémov prezimuje v podmienkach strednej Európy. Tento pozoruhodný strom nie je len príbuzným citrusov - je plnohodnotným členom citrusovej rodiny. Poncirus vyniká neuveriteľnou mrazuvzdornosťou, zvládajúc teploty až do -30°C bez akéhokoľvek poškodenia. Staršie exempláre odolávajú až -20 °C stupňov.
Charakteristika a využitie
- Vzhľad: Citrónovníkovec trojlistý dorastá v severných oblastiach Číny a Kórey do výšky 4 - 8 metrov, pri pestovaní u nás bývajú kry o niečo nižšie. Jeho charakteristické trojlaločnaté listy na jeseň získavajú zlatožlté sfarbenie, čo robí z neho atraktívny okrasný prvok záhrady. Vetvy sú zakrivené do rôznych tvarov až do hadovitého tvaru.
- Kvitnutie: Najkrajší je tento ker na jar, kedy sa na holých zelených konároch objavuje záplava veľkých bielych, voňavých kvetov. Rastlina kvitne v apríli až máji.
- Plody: Po opelení sa z kvetov vyvíjajú plody, ktoré dozrievajú postupne na jeseň. Sú malé (4-5 cm), guľovitého alebo splošteného tvaru, plstnaté a majú asi 5 centimetrov. Dužina plodov je žltá a jemná, s mnohými kôstkami. Hoci tieto plody nie sú vhodné na priamu konzumáciu kvôli ich trpkej chuti, dajú sa spracovať na marmelády alebo likéry. Ich sladkokyslá, aromatická šťava s jemným grepovým podtónom je veľmi vhodná na prichutenie čaju či limonád. Plody šíria vôňu niekoľko týždňov a využívajú sa aj na dekoráciu.
- Liečivé účinky: Plody sú súčasťou tradičnej čínskej medicíny. V posledných rokoch aj vedci potvrdili, že extrakty z plodov pôsobia tlmivo pri rozličných zápaloch alergického pôvodu a skúmajú sa aj ich protivírusové účinky.
- Živý plot: Keďže konáriky citrónovníkovca sú ozbrojené tŕňmi - tŕne sú zahnuté a veľmi pichľavé na svojich koncoch - tento ker sa dá použiť aj na výsadbu živého plota, pretože preliezť takýto plot nie je vôbec jednoduché. Slúžia ako prirodzená ochrana proti neželaným návštevníkom.
Mrazuvzdorné druhy a hybridy citrusov
Okrem Poncirusa existujú aj ďalšie mrazuvzdorné citrusy, často hybridy, ktoré rozširujú možnosti pestovania v chladnejších oblastiach.
Citrangequat
Citrangequat predstavuje fascinujúci hybrid, ktorý kombinuje gény kumquatu, pomaranča a Poncirusa. Výsledkom je kompaktný ker s atraktívnymi plodmi, ktoré spájajú sladkastosť kumquatu s osviežujúcou kyslosťou citrusov. Tento mrazuvzdorný hybrid dokáže bez problémov prežiť teploty okolo -20°C. Citrangequat si zachováva opadavý charakter svojho predka Poncirusa, čo mu pomáha lepšie sa pripraviť na zimné obdobie. Jeho plody, veľkosťou pripomínajúce väčšie kumquaty, dozrievajú na jeseň a často zostávajú na rastline až do zimy, čím vytvárajú pôsobivý dekoratívny efekt. Chuťovo ide o zaujímavú kombináciu sladkosti a kyslosti, pričom šupka je jedlá a príjemne aromatická.
Yuzu (Citrus junos)
Yuzu (Citrus junos) sa v posledných rokoch stal hviezdou svetových kuchýň vďaka svojej jedinečnej aróme, ktorá spája tóny mandarínky, grapefruitu a limetky. Tento japonský citrus je prekvapivo odolnou rastlinou, ktorá zvládne mrazy až do -15°C. Na rozdiel od mnohých iných mrazuvzdorných citrusov si Yuzu zachováva vzhľad pravého citrusu s celoročne zelenými listami, čo z neho robí atraktívny prvok záhrady v každom ročnom období. Jeho plody, veľkosťou podobné mandarínkam, majú drsnejšiu kôru a obsahujú množstvo semien. Hodnota Yuzu spočíva predovšetkým v aromatickej kôre a šťave, ktoré sa používajú na ochutenie jedál, dezertov a nápojov. V Japonsku je tradíciou kúpeľ s plodmi Yuzu počas zimného slnovratu, ktorý má priniesť zdravie a šťastie na celý rok.
Citrus ichangensis
Citrus ichangensis, pôvodom z hornatých oblastí Číny, predstavuje ďalšieho zaujímavého člena rodiny mrazuvzdorných citrusov. Tento druh prirodzene rastie v oblastiach s chladnými zimami, čo sa odrazilo na jeho genetickej výbave - dokáže prežiť teploty až do -15°C. Plody Citrus ichangensis pripomínajú malé citróny s výrazne aromatickou kôrou, ktorá sa tradične používa v čínskej medicíne a kuchyni. Hoci dužina je pomerne kyslá a obsahuje mnoho semien, jej aróma je jedinečná a intenzívna. Tento citrus je cenný nielen ako samostatný druh, ale aj ako rodič mnohých mrazuvzdorných hybridov.
Citrandarin
Citrandarin predstavuje najnovšiu generáciu mrazuvzdorných citrusov, ktoré vznikli krížením mandarínky a trifoliáty (Poncirus). Tieto hybridy spájajú chuťové vlastnosti mandarínok s odolnosťou Poncirusa, čím vytvárajú ideálny kompromis pre naše podmienky. Citrandariny dokážu prežiť teploty okolo -15°C až -20°C, pričom prinášajú plody s príjemnou, sladko-kyslou chuťou. Na rozdiel od čistého Poncirusa majú ich plody oveľa lepšie chuťové vlastnosti a dajú sa konzumovať čerstvé alebo spracované.
Pestovanie mrazuvzdorných citrusov
Mrazuvzdorný citrónovník je nenáročný na pestovanie, ale dodržiavanie určitých zásad je kľúčové pre úspešné pestovanie a bohatú úrodu.
Výber stanoviska a pôdy
Pri výbere miesta v záhrade je dôležité zvoliť teplé a slnečné stanovisko, chránené pred severným vetrom. Hoci na pôdu nie je náročný, najlepšie sa mu darí v priepustnej, ílovitej pôde. Ideálna pôda by mala byť ľahká a dostatočne priepustná. Pri výsadbe môžeme na dno jamky pridať hrubší štrk, aby sa zabezpečil dobrý odtok vody, čo zabráni zahnívaniu koreňov. Vhodný substrát je ten, ktorý je určený výhradne pre citrusy. Ak sa rozhodnete pestovať citrónovníkovec v kvetináči, je vhodné spodok kvetináča vyplniť drobnými kamienkami, ktoré vytvoria drenáž a korene rastlín tak nebudú stáť v spodnej vode.
Zálievka a hnojenie
Citrusy si potrpia na dostatok vody a svoj smäd dokážu dať rýchlo najavo vädnutím či opadávaním listov. Počas vegetačného obdobia a obzvlášť počas horúcich letných dní si tieto rastliny na zálievku potrpia, keďže ich spotreba vody je podstatne vyššia ako v zimnom období vegetačného pokoja. Je však dôležité dávať pozor na prelievanie a premokrenie substrátu. Rastlina by rozhodne nemala stáť vo vode a substrát by mal byť stále mierne vlhký - nie však premokrený, čo by mohlo spôsobiť vážne zahnívanie koreňov.
V zime zálievku obmedzíme a rastliny polievame tak, aby substrát úplne nepreschol. Rastliny si vyžadujú pravidelné prihnojovanie kvalitným hnojivom, ktoré obsahuje všetky potrebné výživové prvky. Počas vegetačného obdobia hnojíme približne každé 2-3 týždne. Prihnojovanie je dôležité a veľmi prospieva celkovej kondícii rastliny, jej vzhľadu, ovplyvňuje taktiež kvitnutie a tvorbu plodov. Vhodnejšie je prihnojovať pôdu pod citrusmi kompostom obohateným o živiny alebo nízkokoncentrovanými hnojivými závlahami.
Ochrana mladých rastlín a zazimovanie
Mladé rastliny treba na zimu dostatočne chrániť. Odporúča sa ich v prvom roku chrániť pred mrazmi zimovaním v chladnej miestnosti. Po vysadení do záhrady je vhodné citrusy počas prvých niekoľkých sezón pri silnejších mrazoch zakryť, aby sa zabezpečila ich ochrana a zdravý rast. Ak voľne vysadenej rastlinke zabezpečíme počas zimy suché podmienky a dobrú ochranu kmeňa, je schopná bezproblémového rastu počas celého roka vo voľnej pôde aj v našich klimatických podmienkach.
Fyziológia citrusov a proces otužovania
Citrusy u nás svoju chladuvzdornosť nadobúdajú postupne v procese tzv. otužovania, ale tiež dočasným utlmením životných procesov počas zimného obdobia, teda dormanciou. Otužovanie je aktívny fyziologický proces, pri ktorom vyzrievajú pletivá citrusov, dochádza k vzniku a akumulácii ochranných látok v drevine a znižuje sa obsah vody v pletivách. Otužovanie má fázový charakter, začína sa už koncom leta so skracujúcou sa dĺžkou dňa, zmenou svetelného spektra a postupne prechádza do dormancie. Priebeh otužovania podporíme tým, že už v auguste prestaneme citrusy prihnojovať a na jeseň, podľa priebehu teplôt, aj sústavne znižujeme objem závlahy.
Zimný pokoj (dormancia)
Citrusy pestované u nás umelo uvádzame do vynúteného zimného pokoja - dormancia by mala trvať aspoň 8 týždňov. Teplotu musíme znížiť na 2 až 8 °C - vtedy sú nároky citrusov na svetlo nižšie až o 2/3, takže rastliny obyčajne nemusíme ani prisvetľovať. Tým donútime citrusy znížiť intenzitu všetkých fyziologických funkcií. Počas dormancie citrusy znesú umiestnenie aj v tmavších vetraných miestnostiach. Vtedy ich nezavlažujeme, len pôdu udržujeme mierne vlhkú a vylúčime akékoľvek prihnojovanie. Návrat do vegetačného stavu sa musí konať veľmi pozvoľne, aby sme sa vyhli šokovaniu rastlín intenzívnym osvetlením i teplom. Citrusy, ktoré neprekonali zimný pokoj v chladnom prostredí, pomaly pučia, nepravidelne kvitnú a ich rast je pomalý. Počas dormancie nesmie koreňový bal preschnúť, lebo rastliny ani vtedy úplne nespia, len ich aktivita je podstatne znížená; korene napríklad rastú aj cez zimu.
Význam listov a koreňov
- Listy: Mladé listy sú konzumentmi živín, zatiaľ čo staré, vyzreté listy sú aj zásobárňami živín. Preto je neprirodzená, chorobná strata listov pre rastlinu nebezpečná. Listy citrusov sa v priebehu času obmieňajú, väčšinou na stromoch vydržia jeden až dva roky (napríklad citrónovník ročne obmieňa asi tretinu listov, na pomarančovníku vydržia až tri roky). Pri zimovaní pri teplotách nad 20 °C, keď je rastlina provokovaná teplom na rast výhonov, zhodí listy, čím spotrebuje mnoho zásobných látok. Listy môžu opadať aj preto, lebo sú napadnuté chorobami alebo škodcami.
- Korene: Korene sú druhým najvýznamnejším orgánom citrusov. Väčšinou prenikajú do hĺbky 1,5 m, ale najaktívnejšie sú do hĺbky 50 cm. Dôležitou funkciou koreňov je zásobovať rastlinu v čase sucha vodou a živinami z ich hĺbkovej pôdnej zásoby. Korene sú citlivé na premokrenie a nedostatok kyslíka v pôde. Koreňový kŕčok a korene pod obvodom koruny sú najcitlivejšie na mechanické poškodenie, preto ich musíme chrániť. Korene musíme chrániť aj pred namrznutím, často sú citlivejšie ako nadzemná časť stromčeka. Takisto je dôležité, aby sme korene nepoškodili vysokými dávkami hnojív, ktoré by ich citlivé pletivá mohli silno popáliť a znefunkčniť.
Význam podpníkov pre mrazuvzdornosť
Pri pestovaní citrusov je kľúčové využiť mrazuvzdorné podpníky. Veľkú úsporu prevádzkových nákladov, ale aj zjednodušenie pestovateľských postupov dosiahneme, ak naplno využijeme citrusy naštepené na takýchto podpníkoch - môžeme ich prezimovať pri teplote 2 až 5 °C.
Na pestovanie vo voľnej pôde skleníka alebo v nádobách s prenášaním na zimu do chladu sú vhodnejšie podpníky vyžadujúce chladné zimovanie. Sú to predovšetkým Poncirus trifoliata a jeho kríženci s pomarančovníkom - citranže, a s grapefruitovníkom - citrumelo.
- Poncirus trifoliata: Je najrozšírenejší podpník pre svoju extrémnu mrazuvzdornosť.
- Citranž: Najrozšírenejší je Troyer. Je stredne vzrastný a zvýrazňuje kvalitu plodov. Odroda Flying Dragon je vhodná ako podnož pre mandarínky (Mandarino), pretože znižuje výšku a objem koruny naštepenej rastliny, čím zlepšuje kvalitu a vyfarbenie plodov. Bola však zistená nekompatibilita s citrónovníkom 'Eureka'.
- Citrumelo: Pre svoje vlastnosti sa približuje ideálu citrusového podpníka, preto sa vo svete masovo uplatňuje. Je stredne vzrastný až vzrastný a zabezpečuje vysokú kvalitu a množstvo plodov.
Tieto podpníky, na rozdiel od ostatných, lepšie prijímajú živiny, sú odolnejšie voči pôdnym škodcom a hubám a zvýrazňujú kvalitu plodov. Sú však citlivé na nadbytok vápna v pôde, čo sa môže prejaviť chlorózou listov.
Semená týchto druhov treba stratifikovať. Prakticky po vybratí z dozretých plodov ich uložíme až do sejby na chladné miesto (3 až 6 °C). Semená nesmú preschnúť, preto ich zmiešame s dvojnásobným množstvom prepraného vlhkého piesku. Tieto podpníky sú vhodné najmä do skleníkov, ale i do bytových podmienok s tým, že rastliny prenesieme na zimné obdobie do chladu.
Zimovanie citrusov v tranšejách a hlbšie ponorených skleníkoch
Finančná prevádzková náročnosť pri pestovaní citrusov vyplýva z udržania vhodného tepelného aj svetelného režimu pestovateľského prostredia, ktorá je pri bežných skleníkoch ekonomicky veľmi náročná. Preto sa osvedčilo využitie tzv. tranšejí alebo hlbšie ponorených skleníkov.
V nižších i stredných polohách zem v hĺbke 2 m počas najchladnejších mesiacov v roku dosahuje priemernú teplotu 7,1 °C (január) a 5,3 °C (február), čo pri vhodnej vrchnej a bočnej tepelnej izolácii do zeme ponoreného skleníka stačí na to, aby sa v ňom udržala teplota nad 2 °C. Takisto môžeme využiť skúsenosti z oblastí, kde zimné mrazy dosahujú ešte nižšie hodnoty ako u nás. Ľudia tu na pestovanie citrusov využívajú priekopy hlboké 2 až 2,5 m, na bokoch spevnené, primerane široké, do ktorých vysádzajú do kvalitnej pôdy menšie tvary citrusov naštepených na mrazuvzdorných podpníkoch.
Pred príchodom jesenných ochladení na 8 až 10 °C prekrývajú priekopy jednoduchou konštrukciou a zvrchu ich tepelne izolujú prírodným tepelnoizolačným materiálom prekrytým ešte aj plachtami. Na jar prekrytie postupne odstraňujú, aby si rastliny pomaly zvykali na vyššiu teplotu a silnejšie svetlo. Mnohí pestovatelia subtropických rastlín si už vybudovali tranšeje, ale väčšinou v trochu upravenej verzii, tzv. skleníkovú tranšej alebo hlbšie ponorený skleník, neraz s možnosťou odsunutia strešnej konštrukcie na čas vegetácie, riadiac sa pritom miestnymi klimatickými podmienkami.
Pri stavbe je dôležité vybudovať pevné základy, ako aj pevné, najlepšie mierne smerom von zošikmené bočné steny. Výhodou je aj celoročné pestovanie citrusov v tranšeji, a to vo voľnej pôde. Rastliny pestované v nádobách pri prenášaní na zimovisko a späť na vegetačné stanovisko vždy utrpia tepelný a svetelný šok, ktorý zabrzdí ich plynulý vývoj. V tranšeji pri postupnej a opatrnej aklimatizácii rastlín na vyššie teploty i vyššiu svetelnú intenzitu k takýmto šokom nedochádza.
Budovanie podzemnej skleníkovej záhrady | Časozberná výstavba
Zatriedenie citrusov
Najznámejšie a najrozšírenejšie druhy rodu Citrus, napríklad citrónovník, mandarínkovník, pomarančovník a grapefruitovník, sú zaradené s ďalšími druhmi do čeľade Rutaceae - rutovité. V tejto čeľadi je tridsaťtri rodov, z ktorých sa názvom citrusy označujú nielen citrusy rodu Citrus, ale i druhy rodov Clymenia, Eremocitrus, Fortunella, Microcitrus a Poncirus. Do čeľade Rutaceae patrí i obľúbená muraja metlinatá, známa aj pod názvom pomarančový jazmín. Pre množstvo druhov, odrôd, foriem, medzirodových i medzidruhových krížencov citrusov je ich zatriedenie v rámci taxonómie vo svete nejednotné. Najpoužívanejšia je takzvaná Tanakova klasifikácia citrusov.
tags: #aku #minusovu #teplotu #znesie #citronovnik