Škvrnitosť listov jahôd, známa tiež ako biela škvrnitosť a fialová škvrnitosť, je bežné hubové ochorenie listov, ktoré postihuje divoké aj pestované jahody na celom svete. Hoci bola v minulosti jednou z ekonomicky najvýznamnejších chorôb jahôd, používanie odolných odrôd/kultivarov a zlepšenia metód pestovania prispeli k účinnému zvládaniu choroby a znižovaniu jej dopadov.
Na jahodách sa vyskytujú dve hlavné formy škvrnitosti listov - biela a fialová. Častejšie sa vyskytuje biela škvrnitosť. Tieto drobné škvrny menia vzhľad rastlín aj plodov, no našťastie nemajú vplyv na chuťové vlastnosti úrody.
Pôvodcovia škvrnitosti listov
Bielu škvrnitosť listov spôsobuje huba Mycosphaerella fragariae (niekedy sa uvádza aj ako Drobnoplodka jahodová), zatiaľ čo fialovú škvrnitosť alebo spálenie listov vyvoláva huba Diplocarpon earliana (tiež známa ako Diplokarpon jadôd).
Biela škvrnitosť listov jahôd
Príznaky bielej škvrnitosti
Príznaky bielej škvrnitosti sa najskôr prejavia ako kruhové, tmavofialové škvrny na hornej strane listu. Tieto škvrny sa postupne zväčšujú, pričom ich priemer býva maximálne 3 - 4 mm. Stredy na starších listoch sú sivasté až biele a na mladých listoch svetlohnedé. Škvrny sú ohraničené výrazným červenofialovým až hrdzavohnedým okrajom. Niekedy susediace škvrny navzájom splývajú, čo môže viesť k zväčšeniu postihnutej plochy.
Pri väčšom počte škvŕn postihnuté listy usychajú a odumierajú, čo výrazne znižuje asimilačnú plochu rastliny. Príznaky sa môžu vyskytnúť aj na stonkách, kvetných stopkách a kališných lístkoch. Na ovocí sa za vlhkého počasia môžu vytvárať povrchové čierne škvrny, ktoré sa tvoria na zrelých bobuliach okolo skupín semien. Tieto škvrny majú priemer asi 0,5 cm a zvyčajne sú iba jedna alebo dve na plod.
Životný cyklus Mycosphaerella fragariae
Huba Mycosphaerella fragariae prezimuje ako spóry v léziách na napadnutých listoch, ktoré sú hlavným zdrojom infekcie pre nasledujúce vegetačné obdobie. Na jar huba infikuje rastlinu a produkuje viac spór na škvrnách na hornom a dolnom povrchu listov, ktoré šíria chorobu začiatkom leta. Tieto spóry sa šíria predovšetkým striekajúcim dažďom. Najviac náchylné sú listy stredného veku.
Fialová škvrnitosť listov jahôd
Príznaky fialovej škvrnitosti
Fialová škvrnitosť je oveľa zriedkavejšia a prejavuje sa vo forme mnohých malých, nepravidelných, purpurových škvŕn s neostrým okrajom na hornom povrchu listov. Tieto škvrny majú veľkosť 2-5 mm. Stredy škvŕn sú hnedasté, no nikdy sa nesfarbujú do biela. Škvrny sa môžu zlúčiť, kým nezakryjú celý list, ktorý sa potom javí ako fialový až červenkastý až hnedý. Silnejšie napadnuté listy odumierajú. Zriedkavejšie sa škvrny objavujú aj na listových stonkách. Napadnuté trsy málo kvitnú a rodia.
Životný cyklus Diplocarpon earliana
Huba Diplocarpon earliana prezimuje na napadnutých listoch. Na jar vytvára na oboch povrchoch odumretých listov štruktúry tvoriace spóry, ktoré hojne produkuje uprostred leta. V prítomnosti voľnej vody môžu tieto spóry vyklíčiť a infikovať rastlinu do 24 hodín. Aj táto huba, podobne ako pôvodca bielej škvrnitosti, prezimuje na napadnutých listoch, ktoré sú zdrojom infekcie pre nasledujúce vegetačné obdobie.
Faktory šírenia a podmienky pre rozvoj
Huby spôsobujúce škvrnitosť sa môžu dostať do záhrady na infikovaných rastlinách jahôd alebo prostredníctvom spór z neďalekých jahôd. Po zavlečení do záhrady sa huba šíri najmä „špliechajúcou“ vodou z dažďa alebo postrekovačmi používanými na polievanie, ako aj dotykmi listov.
Huba je najaktívnejšia, keď sa teploty pohybujú od 18 °C do 24 °C, s obdobiami vysokých zrážok a vlhkosti. So škvrnitosťou listov jahôd hubového pôvodu sa stretávame zvyčajne až v letných mesiacoch, predovšetkým v daždivých rokoch a v intenzívne zavlažovaných porastoch. Škodlivosť pri silnom napadnutí spočíva v redukcii asimilačnej plochy a znižovaní úrody, čo môže viesť k vysileniu a vymŕzaniu porastov.
Prídete o polovicu úrody jahôd! Nerobte túto aprílovú chybu
Ochrana a prevencia proti škvrnitosti listov jahôd
Akonáhle sa na rastlinách jahôd vyvinie škvrnitosť listov, rastliny sa už nedajú vyliečiť. Ak sa ochorenie zistí včas, jeho vývoj sa môže spomaliť. Úspech ochrany závisí od znalosti a skúseností pestovateľov, ale aj od akosti a účinnosti použitých prípravkov. Choroba pri slabom a strednom výskyte zvyčajne nevyžaduje chemickú ochranu, ošetrujú sa skôr mladé sadenice alebo nové výsadby.
Preventívne a agrotechnické opatrenia
Prevencia je kľúčová v boji proti škvrnitosti listov:
- Výber odrôd: Pri zakladaní záhonu s jahodami zvážte pestovanie odolných odrôd.
- Príprava pred výsadbou: Pred výsadbou odstráňte staršie a infikované listy z výhonkov.
- Správne rozmiestnenie: Dávajte pozor pri rozmiestňovaní poplazov, aby boli uložené pekne v rade a neplietli sa jeden cez druhý. Zabezpečte redší spon pre lepšiu cirkuláciu vzduchu.
- Pôda a stanovište: Vysádzajte do ľahkej, dobre priepustnej pôdy na miesto vystavené celodennému slnku a dobrej cirkulácii vzduchu.
- Kontrola buriny: Pravidelne kontrolujte burinu vo výsadbe. Burina znižuje cirkuláciu vzduchu a predlžuje čas sušenia listov, čo vytvára priaznivé vlhké prostredie pre huby.
- Závlaha: Akonáhle sú rastliny v zemi, vyhnite sa vrchnému zalievaniu (t. j. NEPOUŽÍVAJTE postrekovač), pretože to rozpráši patogén z rastliny na rastlinu a poskytne vlhké prostredie, ktoré je pre hubu priaznivejšie na infekciu. Namiesto toho použite na polievanie odkvapkávaciu alebo namáčaciu hadicu (závlaha podmokom).
- Práca v záhone: Z podobných dôvodov NEPRACUJTE na jahodovom záhone (napr. pri odstraňovaní buriny, prerezávaní rastlín alebo zbere ovocia), keď sú rastliny mokré; počkajte, kým nezaschnú.
Mechanická ochrana
Mechanická likvidácia napadnutých častí rastlín je účinným krokom:
- Odstraňovanie listov: Na ochranu proti uvedeným chorobám zväčša postačuje mechanická likvidácia napadnutých a všetkých suchých listov, čím obmedzíme množstvo prezimujúcich štádií húb. Odstráňte jednotlivé listy z rastlín. Suché listy odstraňujte už v predjarí a na jeseň po zbere.
- Kosenie po zbere: Pri väčšom výskyte chorôb, najmä po zbere úrody (v júli/auguste), možno odporučiť skosenie listov. Táto technika renovácie záhonov je užitočná pri zvládnutí škvrnitosti listov. Po skosení je dôležité napadnuté listy zlikvidovať. Následne možno pokosený porast ošetriť vhodným fungicídom.
- Sanitácia záhona: Na konci vegetačného obdobia odstráňte zvyšky rastlín jahôd, aby ste minimalizovali miesta, kde môže huba prežiť zimu.
Chemická ochrana
Chemická ochrana prichádza na rad pri opakovaných silných výskytoch choroby a počas dlhšie trvajúceho vlhkejšieho obdobia. Postrek rodiaceho porastu je možný až po zbere plodov, v 7-14 dňových intervaloch, podľa výskytu choroby a priebehu počasia. Ošetrenie však nemá opodstatnenie v suchom a teplom počasí. Z hygienických dôvodov sa mesačné a stáleplodiace odrody nesmú ošetrovať chemickými prípravkami.
Pre chemickú ochranu sú povolené prípravky proti bielej škvrnitosti, ktoré obsahujú nasledujúce účinné látky:
- Kaptán, myklobutanil alebo meď: Vyberte produkt, ktorý je označený ako vhodný na použitie na jahody.
- Striedanie prípravkov: Ak sa rozhodnete použiť prípravok s obsahom myklobutanilu, striedajte aplikácie tohto prípravku s aplikáciami druhého fungicídu s inou účinnou látkou. To pomôže zabrániť selekcii variantov patogénu rezistentných na myklobutanil.
- Špecifické prípravky:
- Askon: (účinné látky azoxystrobin + difenoconazole, dostupný aj v malospotrebiteľskom balení - MB)
- Signum: (účinné látky boscalid + pyraclostrobin, dostupný aj MB)
- Flowbrix: (účinná látka oxychlorid medi)
- Kuprikol 50: (meďnatý prípravok), postrek robte až po zbere úrody.
Rastliny sa ošetrujú zvyčajne v auguste, po zbere.