K našim tradičným plodinám, ktoré v poslednom období akosi predsa len vypadli z osevných postupov, patrí **bôb obyčajný**. Príčina menšieho záujmu o jeho pestovanie pravdepodobne spočíva aj v nízkej rentabilite, ktorej podstatou je neuspokojivé využitie úrodového potenciálu. Na nízkom využití tohto potenciálu sa zvyčajne spolupodieľa viacero faktorov, môže ísť o vplyv ročníka, zhoršený stav pôdy, zhoršený zdravotný stav porastu, nedodržanie technologickej disciplíny, atď. Hoci má bôb dlhé vegetačné obdobie, dobre znáša aj chladnejšie pestovateľské polohy. Bôb je strukovina, ktorú ľudstvo pozná už celé tisícročia. Kedysi tvoril neoddeliteľnú súčasť stravy najmä chudobných ľudí, keďže obsahuje množstvo dôležitých živín a je nenáročný na pestovanie.
1. Charakteristika bôbu siateho
1.1 Botanický opis a typy
**Bôb** je veľmi stará kultúrna plodina pestovaná v rozličných formách ako potravina a krmivo, prípadne na ťažkých pôdach možno bôb pestovať aj na zelené hnojenie. Rozlišuje sa **bôb konský** (Faba vulgaris subsp. equina), naša pôvodná kultúrna forma s HTS 0,3 -0,6 kg pri malo-semennom bôbe a 0,6 - 1,4 kg pri veľko-semennom bôbe, a mohutnejší **bôb svinský** (Faba vulgaris subsp. vulgaris), známy aj ako **bôb záhradný**, s HTS 1,3-2,4 kg. Bôb obyčajný drobnosemenný (Faba vulgaris subsp. minor) sa používa na kŕmenie. Semená drobnejšieho druhu sú guľatejšie a 1 000 semien váži 320 - 500 g. Semená stredne veľkého druhu (konský bôb) vážia 500 - 700 g na 1 000 semien. Semená veľkého druhu (svinský bôb) môžu vážiť 1 200 - 2 500 g na 1 000 semien. Existujú tiež šľachtence s tzv. ukončeným rastom.
Bôb obyčajný je jednoročná rastlina z čeľade bôbovité (Fabaceae). Jeho hladká, hranatá stonka dorastá do výšky 60 až 80 cm a môže sa v spodnej časti rozkonárovať. Tmavozelené oválne listy rastú špirálovito. Z ich pazúch vyrastajú drobné biele kvety s tmavofialovými až čiernymi škvrnami, usporiadané v menších kvetných strapcoch. Kvety sú obojpohlavné a samoopelivé, no opelenie včelami alebo čmeliakmi je žiaduce. Plody dozrievajú v zelených, zamatových strukoch, dlhých až 20 cm, s 3 až 9 semenami uloženými v plstnatej výplni. Nezrelé semená sú ploché, zelenkasté alebo béžové, pri niektorých odrodách aj čierne, a dozrievaním môžu tmavnúť. Z jedného kvetenstva obvykle vzniknú 1 až 2 struky. V čase zrelosti je struk kožovitý, hnedý až čierny a zasychá.
K menej známym osobitostiam bôbu patrí, že má ozimné aj jarné formy. **Bôb ozimný** je vhodný len do teplejších až stredných polôh. V našich podmienkach s kontinentálnym charakterom klímy s výskytom silnejších mrazov počas zimy nemá tradíciu pre svoju nízku mrazuvzdornosť, porovnateľnú s ovsom ozimným. Ozimné odrody sa vyznačujú dlhšou vegetačnou dobou, 10 - 11 mesiacov, a vysievajú sa koncom septembra až začiatkom októbra. Jarné odrody rastú rýchlejšie a vysievajú sa skoro na jar. Mladé rastliny bôbu dokážu odolať aj kratšie trvajúcim, slabším mrazíkom až do -7 °C.
1.2 Nutričné zloženie a využitie
Semená bôbu obsahujú 25 % dusíkatých látok, z toho zhruba 19 % stráviteľných bielkovín, 1,5 % oleja a 49 % škrobu. V suchom stave obsahuje dokonca až 28 % bielkovín. Je dobre stráviteľný, bohatý aj na obsah vitamínov (vitamíny skupiny B, vitamín C, kyselina listová) a niektorých minerálov, ako napr. vápnik, fosfor, horčík, draslík, zinok a železo. Obsahuje až 25 g vlákniny na 100 g jedlej časti. Bielkoviny z bôbu ponúkajú zníženie závislosti na živočíšnych produktoch, preto je skvelou súčasťou zdravej stravy.
Krmivársku hodnotu semien bôbu znižujú antinutričné látky (inhibítory tripsínu, vicin, konvicin, lektin, tanin), ktorých obsah je potrebné znížiť namáčaním semien, ich varením či suchou tepelnou úpravou, prípadne aj šľachtením. Šrotovaný bôb je veľmi dobré krmivo pre dobytok každého druhu. Pri skrmovaní zelenej hmoty bôbu je denná dávka obmedzená na 10-15 kg pri hovädzom dobytku, resp. na 1 - 2 kg pri teľných a dojných kravách, vyššie množstvo by zhoršovalo kvalitu mlieka. Na zelené kŕmenie sa používa pri zbere celej rastliny vo fáze mliečnej až voskovej zrelosti semena, prípadne sa pre dostatok vysoko bielkovinovej nadzemnej hmoty senážuje/silážuje spolu s inými plodinami. Pre hrubú byľ je bôb silážovateľný ťažšie, resp. senážuje sa po zavädnutí, či použití prídavných látok.
2. Agronomické vlastnosti a požiadavky na pestovanie
2.1 Všeobecné aspekty a výzvy
Dosahovanie vyšších úrod bôbu obyčajného v zásade komplikujú iba dva aspekty. Prvým je samotný úrodový potenciál, ktorý je geneticky podmienený, druhým sú vonkajšie činitele, ktoré v rôznych rastových fázach obmedzujú uplatnenie úrodovej schopnosti. Na nepriaznivé podmienky (najmä vlahové, no tiež zatienenie i kritické poruchy vo výžive, ako aj dôsledkom výskytu chorôb a škodcov), bôb reaguje tzv. aborciou, t. j. zhadzovaním kvetov a mladých strukov.
2.2 Pôda a jej príprava
Bôb má veľmi silný hlboko siahajúci kolovitý koreň s bočnými korienkami, ktoré sú v hornej časti veľmi početné, preto pôdu silno „prekoreňuje“. Vďaka tomu je označovaný ako „**meliorátor ťažkých pôd**“. Hlavný koreň bôbu môže siahať až do hĺbky jeden meter, preto vyžaduje dobre pripravené a hlboké pôdy. Na koreňoch sa tvorí značné množstvo hrčiek, v ktorých žijú symbiotické baktérie, a preto má bôb veľkú schopnosť asimilovať vzdušný dusík.
Bôb je veľmi náročný na pôdne vlastnosti. Potrebuje preto hlboké, úrodné, ílovité alebo hlinité, ale nezamokrené pôdy s dobrou vodnou nasiakavosťou, teda dobre zásobené aj živinami a vápnikom. Ide o plodinu stredne ťažkých a najmä ťažkých pôd, no pri rovnomernom rozložení zrážok dokáže zniesť pestovanie aj na ľahšej piesočnatej pôde, najmä ak ide o vhodne rajonizovanú odrodu. Ideálne sú alkalické pôdy s pH 7 až 8. Na výsadbu volíme slnečné miesta chránené pred silnými vetrami.
Hriadku na pestovanie bôbu je vhodné pripraviť už na jeseň zrýľovaním. Priame hnojenie maštaľným hnojom sa neodporúča, pretože bôb nevyužíva maštaľný hnoj najlepšie a ten navyše brzdí aj rozvoj hrčkotvorných baktérií. Maštaľný hnoj je vhodné použiť k takej predplodine, ktorá ho využije účinnejšie. Organicky hnojené okopaniny sú najvhodnejšie predplodiny bôbu.
Z hospodárskeho hľadiska ide o strukovinu, no spôsobom pestovania sa môže radiť aj k okopaninám. Bôb však nie je náročný na zaradenie v osevnom postupe. Pre oba dôvody sa najčastejšie zaradzuje medzi dve obilniny. Po bôbe je pôda v dobrom stave, pretože ju hlboko kyprí a potláča buriny. Výborne sa darí pšenici ozimnej, no pre kratší čas na prípravu pôdy sú menej vhodné skoršie oziminy, raž a jačmeň ozimný. Bôb je veľmi dobrá predplodina, pôdu hlboko prekyprí a obohatí o dusík. Môžete po ňom pestovať všetky druhy zeleniny okrem strukovín. Po strukovinách ho na tom istom mieste pestujte najskôr o 4 až 6 rokov.
2.3 Voda a teplota
Bôb je veľmi náročný na vlahu a vyznačuje sa vysokými nárokmi na vodu, najmä počas kvitnutia a tvorby semien. Dobré vlhkostné podmienky bôb vyžaduje hneď od začiatku vegetačného obdobia. Nedostatok alebo nadbytok vody v kritických obdobiach (začiatok butonizácie, nasadzovanie prvých strukov a tvorba semien v hornom poschodí) blokuje tvorbu a prenos asimilátov, inhibuje aktivitu rhizóbií, zapríčiňuje zhadzovanie strukov, ovplyvňuje vývin semien a ich predčasné dozrievanie. Sucho počas vegetácie poškodzuje vzrast a znižuje úrodu semien. V našich podmienkach by bolo potrebné porast zavlažiť, prípadne 3 - 5 krát v celkovej dávke 50 - 180 mm závlahovej vody.
Teplota po výseve urýchľuje vzchádzanie. Teplejšie počasie a menšie množstvo zrážok neskôr priaznivo vplýva na opeľovacie pomery, teda znova ide o začiatok až koniec kvitnutia. Bôb nevyžaduje mnoho tepla a mladé rastliny dokážu odolať aj kratšie trvajúcim, slabším mrazíkom. Klíči už pri teplote 2 - 3 °C, optimum na klíčenie je 20 °C.
2.4 Výživa a hnojenie
Bôb dobre využíva starú pôdnu silu a o výške úrody v podstatnej miere rozhoduje celková úroveň výživy v osevnom postupe. Na jednotku úrody (1 t semien a zodpovedajúce množstvo slamy) odoberie bôb podobné množstvo živín ako hrach, 63 kg N, 9 kg P, 41 kg K, 25 kg Ca a 4 kg Mg. Avšak úroda fytomasy bôbu je vyššia, a preto aj odber živín z jednotky plochy je vyšší. Počas vegetácie pôdu prevzdušní a obohatí o dusík.
Bežné dávky čistých živín na hektár sú N 10 - 20 kg, P 25 - 30 kg, K 70 - 100 kg, resp. pri nízkom obsahu v pôde ide až o dávky 40 kg/ha P a 120 kg/ha P. Nízka dávka N zodpovedá dodávke na prekonanie hladového obdobia, kým sa po sejbe na koreňoch nevytvoria hrčky. Najvhodnejší je síran amónny zapracovaný pri predsejbovej príprave. Krátko pred sejbou alebo po nej je možno použiť rýchlo účinkujúci liadok vápenatý. Z fosforečných hnojív sú vhodné formy s menej rozpustnou a pozvoľnejšie pôsobiacou kyselinou fosforečnou. Z draselných hnojív sa najlepšie uplatňujú síranové formy. Pre hrubú byľ je bôb silážovateľný ťažšie, resp. senážuje sa po zavädnutí, či použití prídavných látok.
V súčasnej dobe, keď je potrebné regulovať dávky dusíkatých hnojív, je dôležité venovať pozornosť iným spôsobom vstupu dusíka do poľnohospodárskej sústavy. Takouto možnosťou je predovšetkým biologické viazanie vzdušného dusíka mikroorganizmami. Na očkovanie osiva bôbu sa používajú baktérie **Rhizobium lupini**. Pri využití účinných očkovacích látok a úprave podmienok stanovišťa sa pri strukovinách dosiahne v priebehu roka pútanie 70 - 140 kg vzdušného dusíka na hektár. Priemerné a najvyššie hodnoty namerané pri bôbe sú na úrovni 210, resp. 552 kg/ha N. Aktivita nitrogenáz, kľúčových enzýmov v koreňových hrčkách, je najvyššia pri teplote vzduchu 20 - 30 °C s optimom 20 - 24 °C a pri pH pôdy 6,5 - 7,5. Účinnosť inokulácie osiva je závislá od vzájomnej interakcie rhizóbií a vplyvu prostredia, hlavne vlhkosti a teploty pôdy. Úrodový prínos očkovania osiva je zjavne významný a očkovanie by sa malo stať bežnou súčasťou pestovania bôbu.
Ďalšiu možnosť zvyšovania úrod bôbu predstavuje výživa mikroelementami. Bolo dokázané, že nedostatok mikroživín v pôde vyvoláva pokles úrody a znižuje kvalitu úrody. Zlá výživa mikroživinami spôsobuje zlé využitie základných NPK hnojív a znižuje aj odolnosť rastlín proti bakteriálnym a hubovým chorobám. Za jeden z najvýznamnejších mikroprvkov sa pri strukovinách pokladá **molybdén (Mo)**. Mo sa zúčastňuje na reakciách pri symbiotickom viazaní dusíka a následne pri redukcii dusičnanov. Pri nedostatku Mo sú hrčky na koreňoch strukovín žlté, a teda málo aktívne. Nedostatok Mo nepriaznivo ovplyvňuje aj metabolizmus a tvorbu aminokyselín. Koncentrácia Mo v sušine bôbu činí 15,4 mg/kg, zatiaľ čo u pšenice len 3,3 mg/kg. Mikroživiny v rastlinách fungujú ako katalyzátory mnohých ďalších procesov pre zdravý rast a vývoj rastlín, ich deficit má preto vplyv na úrodu a jej kvalitu. Tento deficit nemusí byť vyvolaný len ich nedostatkom, ale aj obmedzenou prístupnosťou stopového prvku rastlinám.
3. Pestovateľské techniky
3.1 Výsev
**Semená bôbu** predstavujú základ pre úspešné pestovanie. Bôb sa seje skoro na jar, zvyčajne od marca do apríla, keď pôda nie je premrznutá. V miernejších oblastiach môžete výsev vykonať aj na jeseň, aby rastliny prečkali zimu a začali rásť na jar. Osivo bôbu vysievajte na pripravené hriadky čo najskôr, najlepšie už od polovice marca do apríla. V južnejších oblastiach platí skorší termín. Do jamiek hlbokých 4 až 8 cm vkladajte po tri semená, prihrňte zeminou a pritlačte. Hĺbka výsevu je 4 - 8 cm, spon 50 × 15 cm až 50 × 20 cm. Bôb obľubuje slnečné stanovisko a úrodnú, priepustnú pôdu s dostatkom vlahy. Pred výsevom je vhodné semienka na niekoľko hodín, ideálne na 5 hodín, namáčať vo vode, čo podporí ich rýchle klíčenie. Vo veľmi chladných polohách sa odporúča predpestovať si priesady v zakoreňovačoch siatím vo februári.
3.2 Starostlivosť počas vegetácie
Počas vegetácie rastliny bôbu okopávajte, zbavujte buriny a pôdu prihŕňajte k stonkám. Dôležitý je aj dostatok vlahy, na ktorú si bôb potrpí. Najmä počas suchej jari je dôležité, aby ste rastliny poriadne polievali, inak im opadajú kvety a mladé struky. Najkritickejším obdobím sú dva týždne po odkvitnutí, kedy rastú struky. Počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov zabezpečujeme pravidelnú závlahu. Keď rastlina dostatočne zakvitne, zaštipnite jej vrcholec. Semená tak budú lepšie dozrievať a zároveň bude bôb menším lákadlom pre škodcov. Bôb znáša priame vápnenie dolomitom, ktoré dodá do pôdy potrebné minerály. Vyvarujte sa použitia hnojív, ktoré obsahujú chlór, preto uprednostňujeme sírne hnojivá.
3.3 Choroby a škodcovia
Úrodu bôbu v záhradách napádajú rôzne plesňové a vírusové ochorenia. Patrí medzi ne **hnedá škvrnitosť bôbu**, **pleseň sivá** či **múčnatka**, a tiež **antraknóza**, ktoré spôsobujú hnedé škvrny na listoch a strukoch. Najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami bôbu sú vošky, vrátane **vošky makovej** (často označovanej aj ako voška bôbová), ktorá napáda mladé výhonky a spomaľuje rast. Prevenciou je výsadba na slnečné miesto, dostatočné vetranie porastu a striedanie plodín. Pri silnom napadnutí pomáha postrek z mydlového roztoku alebo žihľavového výluhu. Zdravé rastliny sú voči chorobám výrazne odolnejšie.
4. Zber a uskladnenie úrody
4.1 Zber
Bôb zvyčajne dozrieva po 80 až 100 dňoch od výsevu. Zber zŕn sa zbiera od júla do augusta. Prvým znakom, že je bôb pripravený na zber, sú plné a pevné struky. Od začiatku júla môžete zberať ešte nezrelé struky, z ktorých vylúskate semená v takzvanej mliečnej zrelosti. Používajú sa do šalátov alebo sa sterilizujú. Niekedy sa už od júna zberajú aj zelené struky a spracúvajú podobne ako struky kríčkovej fazule. Mladé struky môžete zberať ručne, keď sú ešte jemné, čo je vhodné pre ich konzumáciu v čerstvom stave. Ak plánujete konzumovať mladé semená, zbierajte bôb skôr, než struky začnú hnednúť. Pravidelný zber podporuje tvorbu nových strukov a predlžuje úrodu.
Ak chcete semeno na sušenie, nechajte rastliny dozrieť úplne. Zrelé semená na vysušenie zberajte až od konca augusta. Termín druhého zberu pripadá na august až september, kedy sa zberajú kompletne vyzreté semená na vysušenie. Po zbere je vhodné rastliny zrezať a korene ponechať v pôde, kde ďalej uvoľňujú dusík.
4.2 Uskladnenie
Bôb pripravíme na uskladnenie, podobne ako iné strukoviny, dôkladným presušením. Skladujeme ich v uzavretých nádobách na chladnejšom a tmavom mieste.
5. Využitie bôbu v gastronómii a krmivárstve
5.1 V kuchyni
Bôb radíme medzi najstaršie druhy zeleniny vôbec, spomína sa dokonca aj v Biblii. V minulosti sa pestoval v Stredozemí, Ázii a neskôr aj v Amerike. Postupne ho vytlačilo pestovanie strukovín, akými sú fazuľa či sója. Vo väčšine moderných kuchýň Európy ho úplne nahradila fazuľa, čo je veľká škoda. Pestovanie a konzumovanie bôbu si doteraz zachovali najmä Taliani, Angličania, sčasti i Nemci, Francúzi a taktiež Arabi, ktorí uprednostňujú najmä plne dozretý, teda suchý bôb. Bôb záhradný obohatí jedálniček každého pestovateľa. V gastronómii má najväčšie využitie **bôb obyčajný pravý** (Faba vulgaris subsp. vulgaris), známy aj ako **bôb záhradný**.
Bôb je univerzálna surovina, ktorá sa dá použiť v mnohých jedlách. Mladé semená sa konzumujú varením, dusením alebo pečením a výborne sa hodia do polievok, pyré či šalátov. Suchý bôb možno mlieť na múku alebo ho používať ako prílohu k mäsu. Vďaka vysokému obsahu rastlinných bielkovín je vhodný aj pre vegetariánov a vegánov. Chuť bôbu je jemne oriešková a dobre sa kombinuje s bylinkami ako mäta, petržlen alebo tymian. Pred kuchynskou úpravou je dobré ich spariť, aby sa odstránila jemne horkastá chuť. Odporúča sa aj namáčanie vo vode aspoň 36 hodín, ideálne až 48 hodín pred varením, aby napučali a rýchlejšie sa uvarili, zároveň sa vyplavia nežiaduce oligosacharidy, ktoré spôsobujú nadúvanie.
5.2 V krmivárstve
Hoci semeno bôbu poskytuje bielkovinové krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat, musí sa ním kŕmiť opatrne a vždy v miešankách s inými jadrovými krmivami. Niektoré odrody sú určené na konzumné účely a iné ako krmivo pre zvieratá. Kŕmny bôb obsahuje horké glykozidické látky. Preto sa **bôb obyčajný konský** (Faba vulgaris subsp. equina) pestuje na zelenú hmotu a jeho semeno je určené na kŕmenie zvierat.