Pestovanie bonsajov je starodávne umenie, ktoré spája prírodu a estetiku v jedinečnom živom diele. Bonsaje, známe ako „stromy v miskách,“ majú za sebou tisícročnú históriu a sú symbolom trpezlivosti, rovnováhy a harmónie. Hoci sú bonsaje malé, ich starostlivosť vyžaduje veľa pozornosti, času a trpezlivosti.
Pestovanie miniatúrnych stromov v miskách sa začalo v starovekej Číne, kde táto forma umenia vznikla pod názvom „penjing“. V Číne boli bonsaje považované za symbol bohatstva a vysokého spoločenského postavenia. O niekoľko storočí neskôr sa tento zvyk rozšíril do Japonska, kde sa z umenia pestovania bonsajov stala ucelená kultúrna tradícia. Japoncom predsa len za veľa vďačíme, pretože pestovanie bonsajov pozdvihli na vyššiu, priam umeleckú úroveň a postarali sa o to, že sa tento spôsob tvarovania rastlín rozšíril po celom svete. Dnes sa bonsajové umenie šíri po celom svete a bonsaje sú obľúbené medzi záhradkármi i milovníkmi interiérového dizajnu.
Začíname s pestovaním bonsaja
Pestovanie bonsajov môže na prvý pohľad vyzerať náročne, no s trochou vedomostí a praxe sa dá úspešne zvládnuť aj doma. Bonsaj nie je špecifický druh stromu, ale skôr technika jeho tvarovania. S malým vedením ste dokonale schopní pestovať svoje vlastné bonsaje. Nechajte sa týmto fascinujúcim koníčkom viesť!
Výber správneho stromu a črepníka
Prvým krokom je zistiť, ktorý druh stromu vyhovuje vašim potrebám, podnebiu a okolnostiam. Môžete si vybrať rôzne druhy stromov, ktoré sú vhodné na tvarovanie bonsajov. Pestovanie bonsajov v interiéri obmedzuje vaše možnosti na subtropické stromy, ktoré môžu prežiť v interiéri a vo všeobecnosti potrebujú veľa svetla a relatívne vysokú vlhkosť. Zatiaľ čo pestovanie bonsajov vonku vám dáva viac možností na výber. Vonku sa môžu pestovať iba vtedy, ak žijete niekde s dostatočne teplou klímou.
Ak ste začiatočník, odporúčame začať s fíkusom, ktorý je nenáročný na starostlivosť. Fikusy patria k najvďačnejším tropickým listnatým drevinám, ktoré sa výborne dajú pestovať i v bytových podmienkach. Odporúčame napríklad odolný a pekný Ficus retusa. Jeho pestovanie i tvarovanie zvládnu aj šikovné deti. Zároveň má i veľmi zaujímavý habitus a aj v pomerne mladom veku pripomína dospelý, alebo dokonca veľmi starý strom, čo sa u bonsajov vysoko cení.
Smrek obyčajný patrí k veľmi rozšíreným pôvodným lesným drevinám nášho podnebného pásma. Smrek dobre vysemeňuje, preto nie je problém naňho naďabiť aj v prírode. Stromčeky ľahko nájdete aj na stráňach a pri cestách. Často sú pokrivené, majú polámané konáriky a práve také sú vďačný materiál na vytvorenie budúceho bonsaja.
Výber správneho črepníka je dôležitou súčasťou procesu pestovania bonsaja. Črepník by mal byť dostatočne veľký, aby poskytol priestor pre korene, no zároveň nie príliš veľký, aby sa zachoval správny pomer medzi stromom a nádobou.
Nákup alebo pestovanie
Najjednoduchšie je kúpiť si hotový bonsajový strom v internetovom obchode. Môžete si vybrať zo širokej škály druhov stromov, ktoré sa dodávajú v mnohých tvaroch a veľkostiach, no s vysokou cenou, najmä tie staršie. Menej nákladnou a veľmi pomalou metódou je pestovanie vlastného stromu pomocou semien alebo odrezkov.
Základná starostlivosť o bonsaje
Údržba a starostlivosť sú kľúčovou súčasťou pestovania bonsajov. Hoci každý druh stromu má svoje špecifické pokyny na starostlivosť, existujú základné princípy.
Zálievka
Bonsaje potrebujú pravidelnú, ale miernu zálievku. Dôležité je nenechať substrát úplne vyschnúť, no zároveň sa vyhnúť premokreniu. Koľko a s akou frekvenciou by ste mali zalievať bonsaj závisí od širokého spektra faktorov, ako napr. druhy stromov, veľkosť kvetináča, pôdna zmes a podnebie. Najlepší spôsob, ako zistiť, či strom potrebuje vodu, je skontrolovať vlhkosť substrátu. Dôležitým pravidlom pre polievanie je pozorne sledovať váš strom a pôdu a v prípade potreby zalievať. Nadmerné zalievanie však môže viesť k hnilobe koreňov. Voda môže byť aj z vodovodu, ktorú necháme niekoľko hodín odstáť.
Hnojenie
Bonsaje rastú v malom priestore, čo znamená, že substrát nemá dostatok živín na dlhodobý rast. Malé kvetináče s malým priestorom obmedzujú zadržiavanie vody a živín. Preto je potrebné pravidelné hnojenie. Používajte špeciálne hnojivá pre bonsaje alebo slabé univerzálne hnojivá, aby ste poskytli stromu potrebné živiny. Množstvo a frekvencia hnojenia vášho stromčeka závisí od druhu, ktorý máte. Ktorú značku a/alebo typ hnojiva si vyberiete, nebude mať zásadný vplyv na vašu rastlinu.
Smrek potrebuje pravidelné hnojenie, a to od apríla až do septembra každé dva týždne. Špeciálne hnojivo na konifery dostanete v každom obchode so záhradníckymi potrebami.
Svetlo a teplota
Väčšina bonsajov potrebuje dostatok prirodzeného svetla, takže ich umiestnenie blízko okna je ideálne. Ak pestujete interiérový bonsaj, zabezpečte mu čo najviac svetla, ale vyhnite sa priamemu slnečnému žiareniu, ktoré by mohlo spôsobiť popáleniny listov. Teploty by mali byť stabilné, bez veľkých výkyvov.
Bonsajom satsuki sa od jari do jesene dobre darí v záhrade v jemnom polotieni. Chránime ich pred ostrou slnečnou páľavou, ktorá ich môže poškodiť a zapríčiniť rýchle opadávanie kvetov. V tieni a relatívnom chlade by mal byť najmä koreňový systém a substrát, v ktorom satsuki rastie.
Substrát a presádzanie
Pre pestovanie bonsajov je dôležitý aj výber vhodného substrátu. Ten by mal byť dobre priepustný, aby zabránil premokreniu koreňov, a zároveň mal dostatočnú schopnosť zadržiavať vlhkosť. Výber správnej pôdnej zmesi pre váš bonsaj a pravidelné presádzanie je kľúčové, aby bol váš strom zdravý.
Bonsaje potrebujú pravidelné presádzanie, aby sa korene mali kde rozrastať a strom zostal zdravý. Väčšinu bonsajov je potrebné presádzať každé 2 roky. Presádzanie sa zvyčajne vykonáva každé 2 až 3 roky, v závislosti od veku a druhu stromu. Staršie stromy stačí presadiť raz za päť až šesť rokov. Presádzame najlepšie v predjarí, keď ešte púčiky na konárikoch nepučia. Ak uvedený termín nestihnete, počkajte do jesene, najlepšie do polovice septembra. Presadený bonsaj stihne ešte dobre zakoreniť, takže tým nič nepokazíte.
Ak nájdete malý smrek, najprv sa pozrite, či má stromček jeden, alebo viac kmienkov. Zdravotný stav nám signalizujú ihlicovité listy, ktoré by mali byť sviežo zelené bez škvŕn a žltnúcich ihlíc. Stromček po získaní dáme do polotieňa a presadíme do väčšej nádoby, drevenej debničky alebo väčšej bonsajovej misky. Predpestovaný materiál sa zvykne dobre ujať v kvalitnej, dobre priepustnej zemine. Keď budete v smrekovom lese, zoberte si trošku kvalitnej pôdy a primiešajte ju do priepustnej zmesi. Stromčeky dobre zakorenia asi za tri roky, ale počkať sa vyplatí.
Tvarovanie bonsajov - cesta k estetike
Tvarovanie bonsajov je jednou z najdôležitejších techník, ktorá dáva stromu jeho estetický vzhľad. Toto je kreatívna a zábavná časť pestovania, ale je to aj tá najnáročnejšia časť. Cieľom je vytvoriť bonsaj, ktorý presne kopíruje miniatúrnu verziu stromu v plnej veľkosti v jeho prirodzenom prostredí.
Prerezávanie
Prerezávanie je zásadný postup používaný na tvarovanie stromov a ich udržiavanie v miniatúrnom stave. Najlepší čas na prerezávanie stromu je na jar, aj keď existujú určité rozdiely v závislosti od typu stromu, ktorý máte. Pri prerezávaní hrubých konárov si nezabudnite kúpiť dobrý pár konkávnych nožníc. Aby bonsaj zostal malý a kompaktný, treba konáre pravidelne skracovať. Pre začínajúcich bonsajistov máme tri dobré rady na rez:
- Z konárov, ktoré vyrastajú oproti sebe, treba jeden zrezať.
- Priečne rastúce konáre sa musia tiež odstrániť.
- Tenké konáre vyrastajúce priamo z kmeňa treba takisto zrezať.
Na to, aby sme rezom mohli vytvoriť dobrý základný tvar, je dôležitý výber rastliny. Budúci bonsaj musí mať rovnomerne rozložené konáre po celom kmeni. Rastlina by mala mať hustú korunu, aby sme mali z čoho vybrať základné konáre. Aj nové výhonky, ktoré rastú na jar, treba odstrániť alebo skrátiť. Keby sme ich nechali voľne rásť, bonsaj by stratil svoj pôvodný tvar. Na listnatých stromčekoch treba výhonky rezať počas celého leta.
Drôtovanie
Ďalšou dôležitou technikou tvarovania bonsajov je drôtovanie. Pomocou drôtu môžete ohýbať a tvarovať vetvy do požadovaného tvaru. Opatrným omotaním eloxovaného hliníka alebo žíhanej medi okolo konárov ich môžete aspoň do určitej miery ohýbať a tvarovať podľa svojej vôle. Drôt by mal byť aplikovaný opatrne, aby nepoškodil kôru stromu.
Smrek má jednu obrovskú prednosť napríklad pred jedľou. Výborne znáša zadrôtovanie konárov do rôznych smerov, čím možno docieliť požadovaný tvar nielen kmeňa, ale aj samotnej koruny. Jedľa drôtovanie neznáša. Je dobré, ak si budúci tvar stromu najskôr načrtneme na papier a až potom začneme s tvarovaním.
Ako príklad si ukážeme tvarovanie bonsaja zo smreka, ktorý pôvodne rástol na okraji cesty a mal odlomený vrchol. Jeho pôvodná výška bola asi 55 cm a hrúbka kmeňa 4 cm. Neskôr sme výšku zredukovali na 40 cm. Najskôr sme odstránili v hornej časti zbytočný konár, ktorý by z estetického hľadiska nemal význam. Potom sme zadrôtovali horný konárik medeným drôtom a stiahli ho smerom dole, aby vznikla dáždnikovitá koruna. V ďalšom kroku sme kmeň stromu ohli medeným drôtom, ktorý môžeme podľa potreby ešte pritiahnuť. Zadný konár sme zadrôtovali pod uhlom asi 45 stupňov a pomaly vytočili smerom dopredu. Po tvarovaní doprajeme stromčeku asi tri týždne v polotieni, až potom ho umiestnime na slnečné miesto na balkón.
Techniky na dosiahnutie staršieho vzhľadu kôry
Aj na to, aby mladý bonsaj získal vzhľad staršieho, existujú rozličné techniky. Medzi najpoužívanejšie patria vyrezávanie a rozštiepenie kmeňa. Tieto metódy pomáhajú simulovať prirodzené procesy starnutia a poškodenia, ktoré sa vyskytujú u stromov v prírode, čím dodávajú bonsaju charakteristický, vekom poznačený vzhľad.
Vybrané druhy stromov vhodné pre bonsaje
Existuje široká škála druhov stromov, ktoré sú vhodné na pestovanie bonsajov, pričom každý má svoje špecifiká a výzvy.
- Fikus retusa: Odolný a pekný, vhodný pre začiatočníkov a bytové podmienky, rýchlo získava vzhľad starého stromu.
- Smrek obyčajný: Rozšírená lesná drevina nášho podnebného pásma, výborne znáša zadrôtovanie konárov.
- Zantoxyl (Zanthoxylum piperitum) a Sagerécie: Patrili k typickým bonsajom už za starej dynastie Tchang v Číne.
- Podocarpus (nohovec): Patrí k najodolnejším a najatraktívnejším bytovým bonsajom, má hlbokú mystickú symboliku.
- Muraja: Krásne kvitne a jej kvety zaplnia miestnosť sladkou, aktivizujúcou vôňou. Je vďačným a prítulným stromom.
- Javor: Jeho červené listy ležiace na sýtozelenom machu v japonských záhradách uchvátili mnohých básnikov.
- Granátovník (Punica granatum L.): Mimoriadne dekoratívna okrasná aj ovocná rastlina. Je teplomilná, svetlomilná a dobre odoláva suchu.
- Tis obyčajný (Taxus baccata): Mystický strom spájaný s tajomnom a mágiou vo všetkých starých kultúrach.
- Olivovník: Symbol zmierenia.
- Baobab: Jeden z najúžasnejších stromov sveta, posvätný strom v Afrike, známy svojou odolnosťou voči suchu a poškodeniam kôry.
- Japonské azalky satsuki (Rhododendron indicum): Patria k najkrajším a najobdivovanejším kvitnúcim bonsajom sveta.
Sukulentné bonsaje
Pestovanie sukulentov má v Európe o čosi dlhšiu tradíciu ako pestovanie bonsajov. Niektoré sukulenty sú povestné svojimi nádhernými kvetmi, napríklad kvety kaktusov. Kvety adénií však iba zriedka zažiaria na niektorom z kvetinových veľtrhov, hoci krása ich kvetov sa nezahanbí ani pred orchideou. A vidieť kvitnúce pachypódium sa zatiaľ podarilo iba niekoľkým pestovateľom.
V južnej Afrike, ktorá je domovinou množstva nádherných sukulentov, sa vyvinulo aj niekoľko rastových foriem sukulentov čeľade Crassulaceae, ako napríklad nádherne groteskné bonsajovité formy druhu Tylecodon. Tylekodony nie sú vždyzelené rastliny - listy vyháňajú na jeseň, cez zimu vegetujú a na jar, keď sa dni predĺžia a je teplejšie, zastavujú rast. Uprostred letných horúčav, hlavne ak ich pestujeme vonku alebo v skleníku, úplne zhadzujú listy.
Rod Trichodiadema zahrňuje asi 30 kríčkovitých druhov s krátkymi konárikmi, na ktorých vyrastajú guľaté alebo valcovité lístky. Povrch lístkov býva pokrytý papilami, ktoré im dávajú striebristý vzhľad.
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa medzi pestovateľmi sukulentov zdvihla vlna záujmu o kaudiciformné rastliny, ktorých termín zaviedol Gordon Rowley v roku 1948. Slovenská botanika pozná termín "koreňová hlava", no vzhľadom na medzinárodný charakter sa zaužíval termín kaudiciform. U sukulentných rastlín býva toto miesto tela zhrubnuté, pretože obsahuje aj vodozásobné pletivo.
Rôzne štýly bonsajov (vysvetlenie) | [Sprievodca pre začiatočníkov]
Filozofia a význam bonsajov
Bonsaje majú hlboký duchovný význam. V mnohých kultúrach sú považované za symboly harmónie, trpezlivosti a rovnováhy. Pre mnohých ľudí nie je pestovanie bonsajov len záľubou, ale aj cestou k vnútornému pokoju a spojeniu s prírodou.
Bonsaje nie sú malé preto, že by mali nedostatok vody a živín. Naopak, bonsaje majú rásť a prosperovať. Sú to stromy, ktorým sa dostáva všetkého viac, ako vo voľnej prírode.
Jeden z najstarších bonsajov na svete, borovica z Japonska, má viac ako 1000 rokov. Niektoré bonsaje môžu stáť tisíce až desiatky tisíc eur. Cena sa zvyčajne odvíja od veku stromu, jeho druhu a umenia tvarovania. Okrem jednotlivých stromov sa pestovatelia často venujú vytváraniu miniatúrnych lesov z bonsajov.
Dosiahnu miniatúrne bonsaje ŠOHIN a MAME vzhľad veľkých stromov, keď ich zmenšíme na miniatúrnu veľkosť? A bude takýto bonsaj vyzerať ako malá kópia veľkého stromu? Moja odpoveď znie nie. Ale určite je možné vyformovať bonsaj tak, aby diváci mali dojem, že sa dívajú na strom. Nie na kópiu, ale na obraz stromu.
