Brusnice veľkoplodá: Pestovanie, rozmnožovanie a využitie

Brusnice sú nielen chutným ovocím, ale aj plodom plným vitamínov, ktoré majú množstvo zdravotných benefitov.

Druhy brusníc

Existuje niekoľko druhov brusníc, ktoré sa líšia veľkosťou plodov a oblasťou pôvodu:

• Brusnica veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon): Tento druh brusnice je najznámejší a pochádza zo Severnej Ameriky. Brusnice veľkoplodé produkujú väčšie plody, ktoré sú výborné na výrobu džúsov, omáčok a sušených brusníc.
• Brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea): Tento európsky druh brusnice produkuje menšie plody, ktoré sú ideálne na konzumáciu čerstvé alebo na výrobu džemov.
• Brusnica kanadská (Vaccinium oxycoccus): Tieto brusnice sa prirodzene vyskytujú v močaristých oblastiach Severnej Ameriky.

Kľukva veľkoplodá, alebo aj brusnica veľkoplodá, prípadne americká brusnica, je u nás nie príliš rozšíreným drobnoplodým ovocím. Latinské pomenovanie je Vaccinium macrocarpon. Pochádza zo severnej Ameriky, kde je jej pestovanie značne rozšírené a pestuje sa na veľkých plochách. Kľukva veľkoplodá je príbuzná aj u nás vyskytujúcej sa kľukve močiarnej, avšak príbuznosť s brusnicou pravou, alebo obyčajnou (Vaccinium vitis-idaea) je vzdialenejšia. Jej plody sú však väčšie a aj úrodnosť je vyššia.

Brusnice vo všeobecnosti (a teda aj kľukvy) patria medzi stálozelené, neopadavé a veľmi odolné kríky podobné čučoriedkam. Koncom jari a počas leta kvitnú brusnice jemnými ružovkastými alebo krémovobielymi kvietkami pripomínajúcimi zvončeky. Na jeseň sa k žiarivým červeným plodom pridajú aj listy s výraznými odtieňmi žltej, červenej, bordovej a fialovej.

Podmienky pre pestovanie

Pre úspešné pestovanie brusníc je kľúčové dodržiavať niekoľko základných pravidiel týkajúcich sa stanovišťa a pôdy:

Stanovište

• Slnečné stanovište: Brusnice najlepšie rastú na miestach, kde dostanú aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Čím viac slnka, tým bohatšia úroda.
• V záhradách sa im darí priamo s klasickými čučoriedkami.

Pôda

• Kyslá pôda: Brusnice potrebujú pôdu s pH medzi 4,0 a 5,5. Ideálna pôdna reakcia je od 3,5 - 4,5 pH (v KCl). Ak je vaša pôda menej kyslá, môžete ju upraviť pridaním síry, rašeliny alebo hnojív určených pre kyslomilné rastliny. Substrát pre brusnice je podobný ako pre čučoriedky. Vytvoríme ho zo zmesi vrchoviskovej rašeliny, riečneho piesku, listovky, s prídavkom kompostu, perlitu a pilín.
• Priepustná, ale vlhká pôda: Brusnice majú rady vlhkosť, ale pôda by mala byť dobre priepustná, aby sa zabránilo premočeniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov. Rašelinové pôdy sú pre brusnice ideálne, pretože dokážu udržať vlhkosť a zároveň poskytnú potrebnú kyslosť. V pôvodnej domovine prirodzene rastú na rašelinných, zamokrených a podmáčaných pôdach.
• Na zamokrenie pozemku rastliny reagujú odumieraním výhonov a veľmi rýchlo i celých rastlín. Preto treba vyberať suchšie stanovištia a pri pestovaní v nádobách alebo vo fóliou vystlatých jamách zabezpečiť odtok prebytočnej vody.
• Pôda musí byť dostatočne vlhká a nevysúšavá. Na rozdiel od pravých brusníc je vhodné aj trvalé zamokrenie, takže vystlaná jama nepotrebuje odtokové otvory, alebo stačia aj malé.

Zavlažovanie a hnojenie

• Pravidelné zavlažovanie: Brusnice vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia rastu a plodenia. Zabezpečte, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Brusnice nepotrebujú veľa vody, stačí mierna zálievka, najlepšie dažďovou odstatou vodou. V lete počas horúčav môže byť nutná denná zálievka. Brusnica neznáša vyschnutie. Používajte mäkkú vodu, ideálne dažďovú, pretože tvrdá voda zvyšuje pH pôdy.
• Nízke nároky na hnojenie: Brusnice majú relatívne nízke nároky na hnojenie, preto je vhodné používať hnojivá s nízkym obsahom dusíka. Hnojte opatrne, pretože prehnojenie poškodzuje citlivé korene. Na jar prihnojujeme dusíkatými hnojivami v amoniakálnej forme, v období nástupu kvitnutia a rastu plodov využívame viac fosforečné a draselné hnojivá. Vhodné sú hnojivá pre rododendrony a azalky, ktoré neobsahujú vápenatú zložku. Používame bezchlórové NPK hnojivá, max. 20 gramov na 1 m2, v pomere 1:1:1 alebo 1:2:1.

Mulčovanie a ochrana

• Použitie rašeliny alebo borovicovej kôry: Mulčovanie je kľúčové pre udržanie kyslosti pôdy, udržiavanie vlhkosti a zabránenie rastu buriny. Mulč tiež pomáha chrániť korene brusníc pred extrémnymi teplotami a vysychaním. Na zamokrenie pozemku rastliny reagujú odumieraním výhonov a veľmi rýchlo i celých rastlín.
• Na zimu je vhodné brusnice chrániť vrstvou čečiny alebo slamy, pre zaistenie koreňov pred mrazom.
• Po zime je dobré staršie poliehavé konáre trochu ponadvihovať, prevzdušniť a ak sú príliš dlhé, skrátiť.

Rozmnožovanie a výsadba

Kľukvu rozmnožujeme 15-20 cm dlhými odrezkami, ktoré skoro na jar sadíme priamo do pripravenej pôdy v spone 20 x 30 cm. Po vysadení pozemok zavodníme. Odrezky pomerne dobre zakoreňujú. Prípadne pre rozmnožovanie môžeme použiť potápanie.

Brusnice zaraďujeme medzi menej známe ovocniny. Ich pôvodným domovom je Severná Amerika a severné časti Ázie a Európy, kde v suchších lesoch tvoria podrast, najmä borovíc. V týchto častiach sveta je jej pestovanie veľmi rozšírené a populárne. U nás sa na jej pestovanie zameriavajú skôr záhradkári, pre ktorých je vítaným spestrením jedálnička. Brusnice sa zvyčajne začnú plodiť po 2 až 3 rokoch od výsadby. Plodia obvykle od druhého až tretieho roku po výsadbe a postupne poskytujú bohatú úrodu drobných, zdravých plodov. V krátkej dobe vyrastie z koreňového krčka množstvo nových výhonov, ktoré obrastú celý záhon a vytvoria zapojený porast.

Odporúčaný spon na výsadbu je 0,3-0,4 x 0,3-0,4 m. Pred výsadbou, ktorú uskutočňujeme v jarnom období, terén znivelizujeme do roviny a urobíme plytké odvodňovacie pásy. Rašelinný substrát ihneď po vysadení rastlín pokryjeme vrstvou kremičitého piesku v hrúbke 30 až 50 mm. Pieskovanie po troch, štyroch rokoch obnovujeme (platí pre tzv. zber namokro).

Pri výsadbe zakúpených sadeníc brusníc a ich ďalšom pestovaní treba vychádzať z prirodzených nárokov týchto rastlín. Nakoľko ich domovom sú suché prevažne ihličnaté lesy, vyhovujú im kyslé suché pôdy s malým obsahom živín. Nemajú rady výživné pôdy, vysoký obsah vápnika v pôde a neznášajú premokrenie.

Brusnice v kvetináči umiestnite do záhradného domčeka či pivnice.

Rez brusníc

Rez brusnice v zásade nevyžadujú. Každá rastlina brusnice je tvorená poliehavými i vzpriamenými výhonkami. Kvety a následne plody sa tvoria vždy na tých vzpriamených. Ak by sa v priebehu 1 - 2 rokov po vysadení rastlina v záhone príliš rozrástla, stačí znížiť prísun hnojiva, prípadne skrátiť plazivé výhony, čím prestane rásť do šírky a svoju silu bude tlačiť do spomínaných vzpriamených. Na jar, keď sa rastliny opätovne začnú prebúdzať, je veľmi prospešné listovú časť kríkov zľahka prečesať. Po zime je tiež dobré staršie poliehavé konáre trochu ponadvihovať, prevzdušniť a ak sú príliš dlhé, skrátiť.

Rez spočíva iba vo vyrezávaní prestarnutých a zahusťujúcich výhonov. Staršie rastliny je tiež vhodné sporadicky skosiť, resp. zostrihnúť.

V mladom poraste skracujeme tieto prudko sa predlžujúce stonky, aby sme podporili rodivý obrast. V neskoršom veku prestarnutý porast skoro na jar prekosíme celý, tesne nad zemou.

Obdobie dozrievania a zber plodov

Brusnice dozrievajú na prelome septembra a októbra. Skoré odrody dozrievajú už od konca augusta, pri neskorých odrodách až začiatkom zimy, v chladnejších častiach Slovenska sa neskoré odrody neodporúča pestovať pretože nestíhajú dozrievar. Plody dozrievajú od septembra do októbra. Sklízajte ich, keď sú tmavočervené a mierne mäkké.

Brusnice kvitnú a dozrievajú v dvoch etapách. Prvé kvitnutie je v máji až júni. Úroda z neho je menšia, zberá sa koncom júna. Hlavné obdobie kvitnutia je v júli a auguste. Plody z tejto etapy sú väčšie, kvalitnejšie a chutnejšie, zberajú sa od septembra do októbra. Zber sa v záhradách vykonáva ručne alebo česákmi.

Rozlišujeme zber namokro a nasucho. Zber namokro, praktizovaný zväčša len na plantážach v Severnej Amerike, si vyžaduje nákladnú úpravu plantáže. Spočíva vo vybudovaní umelého valu okolo plantáže a dostatočných zásobníkov vody. Pri tomto spôsobe plody pomocou špeciálnych zariadení striasajú na zem a potom plantáž zalejú vodou prečerpanou zo zásobníkov. Zrelé plody, keďže sú ľahšie, plávajú na hladine a pri opätovnom vypúšťaní vody sa zhromažďujú pri výpustiach, odkiaľ ich dopravujú do kontajnerov a odvážajú na spracovanie.

Plody v malopestovateľských podmienkach zberáme priebežne ručne, potom ako sa plody zafarbia do červenej farby.

Odrody brusníc

Zo súčasného dostupného sortimentu možno doporučiť najmä tieto odrody:

• Koralle: Jedna z najznámejších odrôd. Je rozšírená v záhradách ako i vo veľkovýrobe. V súčasnej dobe ju však už nahradzujú novšie kvalitnejšie odrody a od jej pestovania sa ustupuje. Vytvára vzhľadné kry výšky cca 20 cm s lesklými kožovitými listami. Odroda je pomerne úrodná, úrody z kra sa dosahujú 200 g. Veľkosť plodov je malá až stredná, farba žiarivočervená.
• Ida (BV 8726 - 8): Odroda bola získaná z voľného opelenia BV 68 pochádzajúcej z provincie Smaland vo Švédsku. Vytvára malé kry výšky 10 - 20 cm, nie veľmi husté. Listy má veľké s výraznými žilkami na vrchnej strane listu. Pomerne skoro vstupujú do rodivosti. Kvitne v riedko rozmiestnených súkvetiach. Plody má veľké (0,5 - 0,8 g), jasne červené, dozrievajúce od polovice do konca augusta. Rastliny majú tendenciu druhého kvitnutia v tom istom roku. Úrody v treťom roku po výsadbe sú 140 g z jednej rastliny.
• Linnea (BV 8739 - 8): Získaná bola z voľného opelenia BV 82 v tej istej provincii ako odroda Ida. Má hustý rast, vytvára množstvo výhonov výšky 15 - 25 cm. Listy má lesklé, pomerne veľké. Skoro vstupujú do rodivosti, kvety majú zoskupené vo veľkých hustých súkvetiach. Plody sú stredne veľké až veľké (0,35 - 0,45 g), jasne červené, dozrievajú v polovici augusta. Ovocie má silnú odolnosť proti zahnívaniu. Druhé kvitnutie je slabšie, ale pomerne pravidelné. Úroda v treťom roku je 150 g z rastliny.
• Sussi: Odroda bola vyšľachtená v švédskej Univerzite poľnohospodárskych vied v meste Balsgard. Kry sú nízke /15-25 cm/, tvoriace výhonky z koreňov. Veľmi dobre pokrývajú povrch pôdy. Listy má oblé, lesklé. Kvitne dva krát - prvýkrát koncom mája, druhýkrát na konci leta. Plody sú guľaté, tmavo červenej farby, stredne veľké až veľké /0,40 g/. Dozrievajú približne 20. augusta, v našich polohách aj skôr. Od tretieho roku sú rastliny veľmi úrodné, priemerné úrody z kra sa pohybujú od 200 do 300g.
• Sanna: Odroda má rovnaký pôvod ako odroda Sussi. Vytvára vysoké výhony dĺžky 20 až 30 cm, stredne pokrývajúce povrch pôdy. Listy sú okrúhle, podobné ako u predchádzajúcej odrody. Kvitne koncom mája, plody má okrúhle, červené, veľkosť plodov a doba dozrievania je ako u odrody Sussi. Plody sú rozmiestnené po okrajoch kra na koncoch výhonov, čo umožňuje zber pomocou ručných česákov. Odroda je veľmi úrodná, úrody z kra sa dosahujú 200 - 600 g!
• Brusnica 'Sanna': Stredne skorá a vysoko výnosná odroda, ktorá sa vyznačuje kompaktným vzrastom a atraktívnymi plodmi. Dorastá do výšky 20-30 cm. Vytvára nízky, vždyzelený porast s drobnými, tmavo zelenými, lesklými listami, ktoré si zachovávajú farbu aj počas zimy. Plody sú jedlé, stredne veľké, guľovité, pevné as výraznou tmavo červenou farbou. Majú kyslú, osviežujúcu chuť a hodia sa ako na priamu konzumáciu, tak aj na ďalšie spracovanie do džemov, sirupov, kompótov alebo na sušenie. Dozrievajú v druhej dekáde augusta, pričom úrody z jedného kríka môžu dosahovať 200-300 gramov.
• 'Early Black' - je to skorá, staršia odroda. Plody sú menšie ako niektoré moderné odrody, ale sú sladké a výrazne červené.

Využitie plodov brusníc

Plody brusníc sú všestranné a majú vysokú dietetickú hodnotu. Obsahujú najmä množstvo organických kyselín, triesloviny, rastlinné farbivá, minerálne látky, z vitamínov hlavne vitamín C a provitamín A. Vynikajúce sú na priame použitie do koláčov, pudingov a rôznych pochutín, známy je tiež brusnicový kompót ako fantastická príloha k divine a iným mäsovým jedlám. Z plodov sa tiež vyrábajú džemy, marmelády a rôsoly.

Brusnice sú osvedčeným prírodným liekom pri zápale močových ciest i mechúra. Majú protizápalové, dezinfekčné aj močopudné účinky. Brusnice i kľukva sú považované za jedny z najzdravších zdrojov vitamínu C. Obsahujú množstvo antioxidantov, minerálnych látok, organických kyselín. Tie vyživujú pokožku, znižujú riziko rakoviny a srdcových chorôb. Vďaka nízkej hladine cholesterolu sú vhodné aj pri redukčných diétach, no v tomto prípade by sa mali konzumovať čerstvé, najlepšie z vlastnej záhradky.

Plody obsahujú vitamín C, vlákninu, základné minerálne prvky, mangán a vyvážený podiel ďalších základných stopových prvkov. Sú zdrojom antioxidantov, sú dobré pre kardiovaskulárny systém a imunitný systém.

Plody kľukvy sú vhodné na výrobu chutných zaváranín a pre výrobu pikantných džemov. Po zamrznutí ich môžeme konzumovať priamo, bez úpravy.

Uskladnenie plodov - bez sterilizácie: Na 1 kg plodov 1 kg cukru. Do čisto umytého zaváraninového pohára ukladáme striedavo vrstvu zrelých plodov a vrstvu cukru. Kľukva (tak ako brusnica a čučoriedky) obsahuje konzervačné látky, takže nehrozí nebezpečenstvo, že sa plody pokazia.

Využitie plodov veľkoplodej kľukvy je veľmi široké. Plody môžeme použiť rovnako v surovom stave ako aj na prípravu rôznych džemov, džúsov, kompótov a podobne. Plody sa vyznačujú vysokým podielom rôznych prospešných látok a vitamínov a preto sú niekedy používané aj ako liečivá rastlina, ako pomoc pri rôznych problémoch. Existuje množstvo receptov na kuchynské použitie plodov kľukvy.

V gastronómii je vychýrená najmä delikátna brusnicová omáčka hodiaca sa k jedlám z diviny, hydiny i k syrom. Brusnice sú tiež veľmi obľúbené vo forme džemov, džúsov, kompótov, sirupov, vína, ale aj ako zdravá pochúťka do koláčov, jogurtov či cereálií.

Brusnica vs. Kľukva

Ing. Vedeli ste, že kľukva je vlastne ťahavý druh brusnice s veľkými plodmi? Okrem nej poznáme ešte brusnicu s prívlastkom obyčajná, no určite s neobyčajnými vlastnosťami.

Kľukva veľkoplodá - (Vaccinium macrocarpon) z rodu brusníc. Viac je rozšírená po Amerike a Kanade, ale tiež ju nájdete v Európe a dokonca aj v našich podmienkach. Je to nedocenené, zdravé ovocie. Plody sú malé, červené podobné brusnici. Podmienky pre pestovaniu sú rovnaké ako pri brusnici pravej. Nájdete ju aj pod názvom kľukva močiarna, americká brusnica, Brusnica veľkoplodá, tiež Cranberry.

Na Orave sú plody predmetom zberu z prirodzených porastov miestnych rašeliníšť a podmáčaných, kyslých, prevažne lesných pôd. Známa je tu pod názvami kľukva, kyslica alebo žeravica. Jej pestovateľské podmienky, liečebné účinky plodov a ich využitie je podobné ako pri brusnici veľkoplodej.

Brusnica močiarna má trochu menšie, ale šťavnatejšie plody, jej úrodnosť je však podstatne nižšia.

tags: #brusnica #velkoploda #rozmnozovanie