Špenát (Spinacia oleracea) je mimoriadne zdravá a obľúbená listová zelenina, bohatá na vitamíny a minerály. Je to skvelá voľba pre záhrady aj balkóny, pretože rastie rýchlo a je veľmi univerzálny v kuchyni. Vďaka nenáročným podmienkam na pestovanie si môžete dopriať čerstvé, výživné listy prakticky po celý rok.
Prečo pestovať špenát? Výhody pre zdravie
Špenát je populárny najmä pre vysoký obsah účinných látok, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie. Patrí medzi ne množstvo vitamínu K, A, C a B9 (folát) a dôležité minerály ako železo, vápnik, horčík a draslík. Je tiež bohatý na antioxidanty ako flavonoidy, luteín či zeaxantín a tiež na vlákninu.
Pravidelná konzumácia špenátu prináša viacero zdravotných benefitov:
- Podpora imunity - vďaka vysokému obsahu vitamínu C pomáha posilniť imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
- Podpora zdravia srdca - vďaka flavonoidom zlepšuje funkciu ciev a prispieva k znižovaniu krvného tlaku. Draslík pomáha udržiavať optimálny krvný tlak.
- Zlepšenie trávenia - je bohatý na vlákninu, čím podporuje zdravé trávenie, zdravú črevnú mikroflóru a zmierňuje riziko zápchy.
- Protizápalové účinky - vitamín C a flavonoidy v špenáte pôsobia ako silné antioxidanty, ktoré sú skvelé najmä pri chronických ochoreniach.
- Nízky obsah kalórií - špenát môžete jesť vo veľkých množstvách bez toho, aby ste priberali, hoci je bohatý na množstvo živín.
Druhy špenátu a ich vlastnosti
Existuje niekoľko druhov špenátu, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom listov a odolnosťou:
- Hladkolistý špenát - tento druh má hladké, jemné listy, ktoré sa často používajú v šalátoch alebo sa rýchlo varia.
- Kučeravý špenát - má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu.
- Baby špenát - je to mladá verzia špenátu, ktorá má malé, jemné listy a používa sa najmä do šalátov, ale aj do smoothies.
Medzi obľúbené odrody patria:
- Špenát siaty Matador - vhodný na celoročné pestovanie, vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
- Špenát zimný - vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, dobre odoláva nízkym teplotám.
- Špenát Asta - odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
- Novozélandský špenát (Tetragonia) - tmavozelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Vyžaduje teplejšie počasie a rastie ako popínavá rastlina až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu.
Ako pestovať špenát: Podrobný sprievodca
Špenát je nenáročná rastlina, ktorá si nevyžaduje zložité podmienky na pestovanie. Pestovanie špenátu je jednoduché a vhodné aj pre začiatočníkov.
Výber miesta a príprava pôdy
Pre optimálny rast špenátu vyberte správne stanovisko a pripravte vhodnú pôdu. Preferuje slnečné až polotienisté miesta, kde bude mať dostatok svetla na fotosyntézu, ale nie príliš vysoké teploty. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7.
Pôdu je vhodné obohatiť kompostom alebo organickými hnojivami na začiatku rastu. Neodporúča sa používať čerstvý maštaľný hnoj priamo pred výsevom. Špenát môžete pokojne vysiať na uvoľnené miesta po skorých hlúbovinách, cibuli či skorých zemiakoch.
Ideálny čas na výsev špenátu
Špenát obľubuje chladnejšie počasie. Najvhodnejší čas na výsev špenátu je jar (marec - začiatok apríla) alebo jeseň (polovica augusta - september/október), keď sú teploty pôdy ešte chladné. Najlepšie rastie pri teplotách medzi 10 °C a 20 °C. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C, pričom rastliny s klíčnymi listami môžu prežiť aj teploty okolo -7 °C.
V horúcom počasí (nad 25 °C) a dlhších dňoch má špenát tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky, čo vedie k horkým listom. Ak chcete špenát dopriať aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri. Novozélandský špenát vyžaduje teplejšie počasie a odporúča sa ho vysievať v apríli.
Samotný výsev a starostlivosť
Semienka špenátu sa vysievajú priamo do pôdy, netreba sa trápiť s jeho predpestovaním. Pre novozélandský špenát si môžete semienka pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody. Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte.
- Hĺbka výsevu: Semená zasejte do pôdy 1 - 3 cm hlboko.
- Vzdialenosť riadkov: Medzi jednotlivými riadkami nechajte priestor cca 15 - 30 cm, aby mal špenát dostatok miesta. Pre baby špenát stačí menej miesta. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto.
- Vzdialenosť semien: Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 1,5 - 5 cm od seba.
Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 10 - 15 cm. Pravidelné pletie a kyprenie pôdy podporuje rast.
Polievanie a hnojenie
Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov a plesňovým ochoreniam. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. Pôdu udržujte vlhkú, ale nie mokrú a zalievajte od koreňov, nie na listy.
Špenát nie je náročný na hnojenie. Úplne stačí, ak ho zasadíte na miesto, ktoré bolo hnojené rok predtým, než ste špenát vysiali. Na začiatku rastu môžete použiť kompost alebo organické hnojivo, ktoré podporí zdravý rast listov. Voda použitá na varenie zemiakov je skvelým prírodným hnojivom vďaka vitamínom uvoľneným počas varenia. Nechajte ju vychladnúť a použite ju na zalievanie rastlín raz týždenne.
Pestovanie špenátu v kvetináči
Bez ohľadu na to, či ide o novozélandský špenát, baby špenát alebo listový špenát, pestovanie je možné aj na balkóne v kvetináči. Je to výhodné, pretože chutnú zeleninu budete mať vždy poruke a eliminujete riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutie škodcami.
Pre pestovanie špenátu zvoľte kvetináč s hĺbkou približne 15 - 20 cm, alebo s priemerom 15 - 30 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč. Používajte kvalitnú zmes na kvety, záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou, bohatý na organické látky. Pokiaľ máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto. Pestovanie špenátu v kvetináčoch si nevyžaduje špeciálnu starostlivosť.
Choroby a škodcovia špenátu
Ako pri každej zelenine, aj špenát môže byť náchylný na choroby a škodcov. Medzi najčastejšie patrí pleseň na listoch (ako pleseň sivá alebo múčnatka), najmä v podmienkach vysokej vlhkosti. Prevenciou je zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu medzi rastlinami a vyhýbanie sa polievaniu listov. Ďalším častým problémom sú škodcovia, ako je voška, slimáky alebo rôzne druhy hmyzu.
Zber špenátu: Kľúč k bohatej úrode
Kedy zberať špenát
Špenát rastie veľmi rýchlo a je pripravený na zber už za 4 - 6 týždňov po výseve, čo je približne 30 - 50 dní po vyklíčení, v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Listy sú najchutnejšie, keď sú mladé a jemné, dosahujúce veľkosť približne 10 - 15 cm.
- Baby špenát: Zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, smoothies alebo ho môžete pripraviť aj na teplo (hoci tepelnou úpravou prídete o cenné látky).
- Zrelý špenát: Zbiera sa ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Pred spracovaním ho musíte dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.
Opakovaný zber špenátu
Špenát sa môže zberať postupne, odtrhávaním vonkajších listov, aby vnútorné pokračovali v raste. Tento spôsob zberu podporuje ďalší rast rastliny, čo vám umožní tešiť sa z úrody dlhšie. So zberom môžete začať, keď rastliny vytvoria 5 až 6 pravých listov. Zbierajte vždy spodné listy, aby rastlina mohla ďalej rásť.
Odrody s dlhším vegetačným obdobím môžete zberať až do príchodu prvých mrazov. Ak plánujete špenát prezimovať a úrodu zberať skoro na jar, sejte ho až koncom septembra. Nepozberané zvyšky špenátu môžete nechať na hriadke; spoľahlivo prezimujú a skoro na jar vytvoria novú ružicu listov. Na ešte skorší jarný zber ho môžete zakryť bielou netkanou textíliou a už koncom marca sa tešiť z druhej úrody.
Skladovanie a využitie v kuchyni
Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Suchý špenát zabalte do papierovej utierky a skladujte v chladničke.
Špenát je ideálne uchovávať mrazením, pretože si tak zachová väčšinu vitamínov, minerálov a čerstvú chuť. Väčšina živín zostáva zachovaná aj po zamrazení.
Vo svete dospelákov je špenát všestranným kuchynským hrdinom. Je výborný restovaný na masle alebo oleji, ako príloha k hlavnému jedlu, do omáčky na cestoviny alebo ako náplň do slaných koláčov. Baby špenát je skvelý do šalátov a smoothies. Určite neodoláte špenátovým cestovinám plneným ricottou a kuracím mäsom.