Divozel veľkokvetý: Vlastnosti, pestovanie a spracovanie semien

Divozel (Verbascum) je nádherná trvalka s vysokými stonkami, ktoré nesú žiarivo žlté, biele alebo fialové kvety. Okrem svojej estetickej hodnoty je divozel známy aj svojimi liečivými účinkami. Existuje mnoho druhov divozelu, pričom niektoré sú jednoročné, iné viacročné.

Charakteristika a opis divozelu veľkokvetého (Verbascum densiflorum)

Divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) je mohutná dvojročná rastlina z čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae), pôvodná v Európe. Tento druh je veľmi rozšírený pre svoje veľké žlté kvety a výšku, ktorá môže dosiahnuť až 2 metre. Divozel veľkokvetý dorastá do výšky 1-2 m a vytvára krásne žlté kvety, ktoré sú veľkým lákadlom pre včely. Kvitne od júla do septembra.

V prvom roku vytvára prízemnú ružicu plstnatých, šedozelených listov, ktoré prezimujú. V druhom roku vyrastá silný, priamy, chlpatý stvol s hustým klasom veľkých žltých kvetov, ktoré sa rozvíjajú postupne zdola nahor. Kvety divozela vo veľkom priťahujú opeľovače. Plody sú dvojpuzdrové tobolky, koreň je vretenovitý.

Vedecké pomenovanie rastlinného druhu verbascum pochádza zo skomoleného latinského barbascum a naráža na jeho plstnaté ochlpenie. Latinský názov čeľade Scrophulariaceae (krtičníkovité), do ktorej divozel patrí, je odvodený od scrofula, čo bol starý názov pre chronicky zväčšené lymfatické uzliny.

Pestovanie a ideálne podmienky

Divozel je veľmi nenáročný na pestovanie, pokiaľ mu zabezpečíte správne podmienky. Uprednostňuje slnečné, suché a priepustné stanovisko.

Výber stanoviska a pôdy

• Plné slnko: Divozel preferuje slnečné stanovištia a najlepšie rastie tam, kde dostane aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Je to rastlina, ktorá je odolná voči suchu a zvláda aj veľmi horúce letá.
• Dobre priepustná, suchá pôda: Divozel preferuje piesčitú alebo kamenistú pôdu, ktorá rýchlo odvádza vodu. Tieto pôdy zabraňujú hnilobe koreňov, ktorá môže byť spôsobená stojatou vodou. Vyhovujú mu slnečné stanovisko s priepustnou pôdou, chudobnou na živiny. Dobre sa mu bude dariť v štrkovitej pôde, rumoviskách, v suchej pôde alebo vo vápencovom podloží. Divozel veľkokvetý nie je náročný na pôdu. Vo voľnej prírode je udomácnený na chudobných a suchých pôdach, no nájdeme ho aj v čistom štrku.
• Tolerancia voči suchu: Divozel je veľmi odolný voči suchu a vyžaduje minimálne zalievanie. Polievajte ho len vtedy, keď je pôda úplne suchá, čo môže byť potrebné počas dlhších období sucha. Divozel je vynikajúca rastlina pre suché oblasti.

Výsev a starostlivosť

Semená divozelu sú veľmi drobné. Divozel vysievame priamo na slnečné stanovisko alebo predpestujeme sadeničky.

1. Výsev: Semená divozelu sa vysievajú do bylinných záhrad od apríla do júna do sponu 60 x 60 cm. Semená sa nezakrývajú, potrebujú ku klíčeniu dostatok svetla. Semienka divozelu veľkokvetého vysievame na jar, najlepšie v apríli alebo v máji. Semienka sadíme v radoch 50 cm od seba vzdialených.
2. Predpestovanie: Divozel vysievame už začiatkom apríla do debničiek, ktoré vložíme do skleníka či pareniska. Výsev urobíme riedky, pretože pri hustom rastlinky po vzídení padajú. Jednotíme ich na spon 30 × 30 milimetrov, neskôr ich môžeme presadiť do pripravených rašelinových balíčkov, ktoré dáme do pareniska a na noc prikryjeme rohožami (pre nebezpečenstvo nočných mrazov). Podľa potreby zalievame a prevzdušňujeme. Sadenice pred vysadením otužujeme tak, že okná na záhradnom skleníku otvoríme aspoň na 5 až 8 dní. Výsadbu urobíme na čistý pozemok vo vzdialenosti 0,6 × 0,6 metra alebo 0,6 × 0,7 metra, aby vyrástli mohutné rastliny.
3. Počiatočná starostlivosť: Približne po 3 týždňoch sadeničky preberte a potom už im nemusíte venovať prílišnú starostlivosť. Rastlina prvý rok vytvorí listovú ružicu a v druhom roku žlté kvety.
4. Hnojenie: Divozel nie je náročný na hnojenie. Stačí aplikovať miernu dávku univerzálneho hnojiva pre trvalky na jar, aby sa podporil rast a kvitnutie.
5. Odstraňovanie odkvitnutých kvetov: Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov (tzv. deadheading) predĺži obdobie kvitnutia a podporí tvorbu nových kvetov.
6. Zimná ochrana: Väčšina druhov divozelu je mrazuvzdorná a zvláda aj chladné zimy bez špeciálnej ochrany. V oblastiach s veľmi chladnými zimami môžete pridať vrstvu mulču okolo koreňov, aby ste zabezpečili ich ochranu pred extrémnymi mrazmi.

Divozel sa samovoľne rozmnožuje semenami.

Liečivé účinky a zber

Divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) je známy svojimi liečivými účinkami, najmä na dýchacie cesty. Kvety divozelu sa zbierajú v druhom roku vegetácie. Obsahujú slizové látky, flavonoidy, saponíny a iridoidy, ktoré majú protizápalové, upokojujúce a expektoračné účinky.

Divozel sa využíva pri nachladení, má protizápalové účinky a je vhodný pri poraneniach kože či reumatických bolestiach. Pomáha pri kašli, nachladnutí, zápaloch priedušiek a chrapote. Čaj zo sušených kvetov pôsobí proti prechladnutiu, kašľu a na zmiernenie zápalov. Slizové látky majú protizápalové a upokojujúce účinky na sliznice. Čaj z divozelu podporuje vykašliavanie a uľahčuje dýchanie. Uvoľňuje hlieny a tlmí dráždivý kašeľ. Pomáha pri zápale hltana, priedušiek a hlasiviek.

Okrem vnútorného užívania sa divozel používa aj na kloktanie pri zápaloch hrdla alebo ako obklad na podráždenú pokožku. Okrem toho podporuje imunitný systém a prispieva k celkovej regenerácii organizmu. V ľudovom liečiteľstve sa často kombinuje s lipou, skorocelom či tymianom pre silnejší účinok na dýchacie cesty.

Zber kvetov

Kvety sú výrazne liečivé - zbierajú sa len za sucha a opatrne sušia, aby si zachovali žltú farbu. Zber sa realizuje za slnečného počasia v dopoludňajších hodinách, ako kvety postupne rozkvitajú. Trhajú sa len lupienky s tyčinkami bez kalicha. Nazbierané kvety sa nemajú stláčať a rýchlo sa zaparujú aj sušia, a to pri maximálnej teplote do 40 stupňov Celzia. Materiál by mal uschnúť za deň. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. Droga je veľmi citlivá najmä na vlhko a svetlo. Jej kvalita sa hodnotí osobitným spôsobom: číselným údajom, ktorý sa uvádza v množstve označenom h. j. - hemolytické jednotky. Ide o údaj vyjadrujúci účinnosť v droge prítomných saponínov, ktorý sa laboratórne zisťuje biologickou metódou. Zistená hodnota zodpovedá počtu mililitrov suspenzie červených krviniek, ktoré hemolyzujú (rozpustia sa) odparom z jedného gramu saponínovej drogy.

Z divozelu sa využívajú kvety, ktoré sa zbierajú ešte pred tým, ako sa vytvorí tobolka so semenami. Vzhľadom k toxicite semien sa potom už kvety nezbierajú.

Zber listov a koreňa

Zriedkavým predmetom zberu sú listy, ktoré sa zbierajú zdravé a v čase kvitnutia rastliny. Sušia sa rýchlo na prehriatych a vzdušných povalách. Drogou je Folium verbasci.

Divozel sa ďalej osvedčil aj ako účinný prostriedok proti hemoroidom. V tomto prípade platí starý recept Pietra Andreu Mattioliho (*1501 - †1577), ktorý uvádza: usušený koreň rastliny pomelieme na prášok, 15 gramov prášku zmiešame s jedným žĺtkom, pridáme trocha oleja a primerané množstvo hladkej múky. Z cesta vyformujeme malé koláčiky (asi 20 × 30 mm a hrubé 10 mm) a upečieme ich.

Toxicita semien divozelu

Pozor, semená divozelu sú prudko jedovaté! Semená divozelu veľkokvetého sú jedovaté a mohli by spôsobiť otravu. Na druhej strane nie sú známe žiadne nežiaduce účinky listov, kvetov ani koreňov.

Zber a spracovanie semien

Semená divozelu veľkokvetého sú veľmi drobné a ich zber vyžaduje opatrnosť kvôli ich toxicite. Zber semien sa začína vtedy, keď je semeno už hnedé.

1. Odrezávanie: Vrchnú časť rastliny zrežeme a odložíme, pretože tam semeno nie je kvalitné ani zrelé. Z dvoch tretín odspodu zbierame celé semenice do papierových vriec (semeno je veľmi jemné). Semenice odrezávame kosákom.
2. Sušenie: Ešte v ten deň rozložíme semenice na papiere v sýpke, kde je prievan, a sušíme ich našuchorené vo vrstve 30 až 40 centimetrov.
3. Ochrana očí: Pri práci treba dávať pozor na oči a používať ochranné okuliare, lebo semeno vyletuje. Keď vám padne do očí, je veľmi nepríjemné, reže a páli.
4. Výmlat: Semeno vymlátime buď mláťačkou, alebo kombajnom. Pri mlátení treba použiť sitá s okrúhlymi otvormi a nastaviť obrátky stroja.
5. Čistenie a dosušovanie: Po výmlate semeno ovejeme a rozložíme ho na papier vo vrstve asi 30 - 40 centimetrov, aby doschlo. Každý deň ho obraciame (5 - 8 dní). Po vyschnutí semeno preosejeme sitami, čím odstránime úlomky, a dočistíme ho čistiacim strojom.
6. Skladovanie: Osivo po vyčistení naplníme do plátenných vrecúšok a uložíme na regály v suchej miestnosti.

Divozel v histórii a kultúre

Divozel má skutočne bohatú históriu a všestranné využitie. Patrí k najstarším liečivým rastlinám na Zemi. Niekoľko druhov tejto rastliny bolo známych už v antike. Starovekí Gréci ho nazývali flómos a jeho plstnaté listy rozrezávali a používali ako knôty do lámp. Ženy si listami potierali tvár, pretože na lícach zanechávali rumenec.

Svoje miesto si našiel aj pri magických obradoch. Predkovia viacerých európskych národov považovali divozel za čarovnú ochrankyňu proti čarodejniciam a zlým duchom. V našich končinách sa mu hovorilo kráľovská svieca, a to jednak pre jeho krásu a majestátnosť, jednak preto, lebo sa pálil ako vosková sviečka alebo fakľa. Keď je suchá, veľmi ľahko horí. Ešte než bola objavená bavlna, používali sa na výrobu knôtov práve pevné semenice divozela.

Grécky lekár Dioskorides (*40 - †90) predpisoval odvar z koreňa divozela naloženého do vína pri liečbe mokrého lišaja. Kolonisti priviezli divozel so sebou do Severnej Ameriky, kde sa ho miestni obyvatelia rýchlo naučili využívať na liečbu kašľa, bronchitídy či astmy. Uplatnenie si našiel ako u eklektikov, ktorí kládli dôraz na prírodné liečivá, odpočinok na lôžku a parné kúpele, tak aj u homeopatov, ktorí zdôrazňovali používanie liečiv v malých dávkach, dbali na kvalitu stravy, hygienu a redukciu stresu.

tags: #divozel #velkokvety #semena