Čo je drevná štiepka a jej pôvod
Biomasa predstavuje zakonzervovanú slnečnú energiu. Rozdeliť ju môžeme na biomasu rastlín a biomasu živočíchov. Do biomasy rastlín patrí aj drevo v rôznych podobách - vo forme kusového dreva (polien), drevného odpadu (napr. pilín, drevoštiepky, hoblín) alebo z tohto odpadu vyrobené tzv. produkty.
Drevoštiepka, teda drevná štiepka je najjednoduchším typom spracovania biomasy. Vyrába sa prostredníctvom sekačky na drevo. Tá svojimi nožmi dokáže naštiepiť na štiepku nielen kusové drevo, ale aj rôzne konáre či odpad z drevnej ťažby alebo z drevospracujúceho priemyslu.
Druhy a vlastnosti drevnej štiepky
Drevná štiepka má tri druhy. Drevná štiepka je prírodný obnoviteľný zdroj energie, ktorý pri výrobe nevyžaduje žiadnu pridanú energiu (lisovanie, sušenie). Je to ekologické, obľúbené a veľmi lacné pevné palivo, ktoré sa v suchom stave vyznačuje pomerne vysokou výhrevnosťou, porovnateľnou s hnedým uhlím. Vyššia vlhkosť drevoštiepky však priamo pôsobí na konečnú výhrevnosť tohto paliva.
Nevýhodou drevnej štiepky je jej veľký sypký objem, ktorý zvyšuje nároky na skladovanie. Pri spaľovaní drevoštiepky v kotle sa v budove najčastejšie vymedzí miestnosť na jej uskladnenie. Možnosťou je aj tzv. silo, umiestnené v exteriéri. Následne sa pomocou závitovkového alebo pásového dopravníka dopravuje do telesa kotla.
Využitie drevnej štiepky
Energetické využitie
Biomasa sa v súčasnosti najviac využíva decentralizovane v lokálnych vykurovacích zariadeniach a v malých kotloch rodinných domov. Drevná štiepka môže, ba už aj úspešne nahrádza zemný plyn pri výrobe tepla. Pri súčasných cenách je teplo získané spaľovaním drevného odpadu dokonca lacnejšie ako z plynu. Predovšetkým však pochádza z domácich, trvale obnoviteľných zdrojov.
Spotreba energetickej štiepky rastie tak rýchlo, že pestovanie rýchlo rastúcich drevín sa stáva výhodným. Štátne lesy, ktoré v roku 2004 odštartovali program Biomasa, zvýšili za posledné tri roky výrobu energetickej štiepky z 20-tisíc ton v roku 2004 na vtedy očakávaných 130-tisíc ton. „Dopyt po štiepke rastie doma aj v zahraničí, a tak by rastúcu spotrebu mali kry plantáže s rýchlo rastúcimi drevinami," hovorí vedúci strediska Biomasa, Lesy SR, Levice Ján Farkaš.
Slovensko má dostatok plôch vhodných na založenie plantáží s rýchlorastúcimi drevinami. Podľa jednej z lesníckych štúdií by sa dalo zalesniť zhruba od 100-tisíc po 170-tisíc hektárov pozemkov. Ide spravidla o málo úrodné pôdy, neraz však pravidelne zaplavované či, naopak, suchom poškodzované pozemky. „Za posledných päťdesiat rokov sme nadobudli bohaté skúsenosti s pestovaním rýchlo rastúcich drevín. Do úvahy by prichádzala predovšetkým vŕba v nížinných a vlhších polohách, ďalej topoľ a osika vhodné až do nadmorskej výšky zhruba 600 až 700 metrov a agát, ktorému neškodia ani suché podmienky," uvádza šéf odštepného závodu Lesy SR Ladislav Varga.
Založením drevných porastov možno jednou ranou zabiť tri muchy - získať perspektívny zdroj drevnej suroviny, zlepšiť krajinotvorbu a zlacniť výrobu tepla. Podľa Vargových prepočtov medzi výhody energetických porastov patria nízke pestovné náklady a rýchla návratnosť, keďže rubný vek je zhruba 5 až 10 rokov. Ročná produkcia sušiny sa pohybuje od 6 do 11 ton pri agáte a 8 až 15 ton pri topoli.
Pestovanie rýchlo rastúcich drevín zrejme napomôžu dobré skúsenosti teplární so spaľovaním energetickej štiepky. V Šali spoločnosť Menert-therm pred necelými dvoma mesiacmi začala vyrábať teplo spaľovaním štiepky a slamy. „Kompletná rekonštrukcia bývalej teplárne na plyn vyšla na 14 miliónov korún. Jeden gigajoule tepla z plynu sme vyrábali za 692 korún, teplo zo štiepky vychádza na 530 korún," porovnal ekonomiku dvoch zdrojov tepla riaditeľ Menert-thermu Štefan Šebeň.
Vedci premieňajú drevo na palivo
Dekoračné a záhradnícke využitie
Na trhu však nájdeme aj drevoštiepku, ktorá nie je určená na vykurovanie. Má výhradne dekoračnú funkciu. Dekoračná drevná štiepka sa využíva na mulčovanie vysadených rastlín a zároveň slúži ako efektný dekoračný prvok. Zabraňuje tiež vysychaniu pôdy a rastu buriny. Odporúča sa aplikovať na pôdu v hrúbke 5 - 10 cm.
Aby bola naša záhrada funkčná, pekná a zároveň aj skutočným kúskom prírody, inšpirovať by sme sa mali v prírode. Najvhodnejšie je využívať organický materiál ako je kôra, drevná štiepka, mulč a pilina. Ide o skutočnú organickú hmotu, ktorú mikroorganizmy spracovávajú na živiny, potrebné pre všetko, čo v zemi rastie.
Vo väčšine záhrad sú hlavným zdrojom závlah zrážky. Mulčovanie zvyšuje schopnosť pôdy udržiavať vlhkosť, pretože mulčovací materiál tvorí bariéru medzi pôdou a vzduchom. Na zadržiavanie vody v pôde je najvhodnejší práve organický mulč - teda kôra alebo drevná štiepka. To všetko z nich robí veľmi obľúbený materiál v záhradách.
Sú ideálne pri pestovaní okrasných záhonov, na vysypanie okolia novo vysadených drevín ako sú ihličnany, listnáče, vresy a trvalky, pestovanie plodín a aj pre väčšie črepníkové rastliny, na dekoratívne pokrytie pôdy v záhradách, na terasách ale aj v interiéry. Ak chcete získať všetky tieto benefity, vrstva mulču v záhonoch by mala byť vysoká minimálne 5 cm, ideálne o pár cm viac.
Mulčovacia kôra sa skladá z vedľajšieho produktu vznikajúceho pri spracovaní dreva a je ideálnym dodávateľom živín pre pôdu a rastliny. Typ a veľkosť kôry je potrebné vyberať si podľa toho, na čo ju chceme využiť. K väčším rastlinám je vhodná skôr väčšia frakcia kôry, k menším zase menšia frakcia.
Prírodnú štiepku môžeme využívať na úžitkové aj dekoračné účely, na údržbu záhrad, mulčovanie, drenáž do kompostu alebo vyvýšených záhonov. Piliny sú dobrým prostriedkom na kyprenie pôdy, čím sa zlepšuje jej štruktúra a zabraňuje praskaniu a tvorbe kôr. Piliny dokážu izolovať, dezinfikovať, zdobiť a chrániť. Je vhodné ich využívať pre plodiny, ktoré potrebujú pre svoj rast kyslú pôdu (pH 5,5 - 6,0).
Dostupnosť a odber
Kôra, štiepka a piliny sú dostupné aj triedené a v rôznych frakciách. Sú vyrobené z prírodného neošetreného dreva, neobsahujú žiadne umelé prímesi. Odber je možný v sklade Dlhá (okres Trnava), súradnice: 48°24’39.7”N 17°25’19.4”E.