Pestovanie paradajok: Komplexný sprievodca pre úspešnú úrodu

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov potrebujú dobrú starostlivosť.

Ilustračné foto dozrievajúcich paradajok na rastline

Výber vhodnej odrody paradajky

Pri výbere odrody paradajky závisí nielen chuť, ale aj odolnosť voči chorobám. Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napríklad 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'.

Vysoké odrody

Vysoké odrody sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.

Stredne vysoké odrody

Stredne veľké plody majú napríklad veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napríklad Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.

Poloskoré odrody s obrími plodmi

Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napríklad Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.

Kríčkové odrody (nízke)

Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napríklad Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Autor článku: Lukáš je človek všestranný. Počas bežného dňa pomáha kolegom, kontroluje sklad, komunikuje so zákazníkmi a medzitým v hlave vymýšľa nové nápady pre e-shop. V dnešnom článku si povieme ako pestovať paradajky. Akú odrodu si vybrať, ako paradajky sadiť, zalievať, vylamovať a samozrejme, ako paradajky chrániť pred chorobami a škodcami.

Príprava pôdy a výsadba

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa mali sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Ideálny spon rastlín je 80 x 40 a u kríčkových až 100 x 50.

Ilustrácia správneho sponu sadenia paradajok

Príprava pôdy

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Predpestovanie sadeníc

Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Výsadba na záhony

Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).

Pestovanie na balkóne alebo terase

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh.

Štruktúra kvetináča na pestovanie paradajok s drenážnou vrstvou

Správna starostlivosť o paradajky

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.

Polievanie

Rastliny po vysadení zalievame výdatne, ale tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Počas dozrievania zalievame opatrne, a to vždy až po zbere plodov, aby nedochádzalo k ich praskaniu. V skleníkoch polievame zásadne ráno, s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Je potrebné pôdu okolo stonky udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Nikdy nezalievame paradajky priamo na listy.

Schéma správneho polievania paradajok ku koreňom

Hnojenie

Rastliny paradajky sú neustále hladné po živinách. Preto im poskytnite dostatok potravy. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Tiež pozor na nadbytok dusíka, hlavne pri hnojení maštaľným hnojom. Hnojíme pôdnymi, aj listovými hnojivami. Zaujímavou a ekologickou voľbou je napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu. Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.

Vylamovanie a podpora rastu

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Rastliny paradajok je dôležité každých 7 až 10 dní vyštikovať alebo vylamovať, podľa veľkosti rastliny. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Detail vylamovania zálistkov na paradajke

Choroby a škodcovia paradajok

Paradajky môžu byť náchylné na rôzne choroby a škodcov. Preto je dôležité pravidelne kontrolovať rastliny a odstraňovať akékoľvek poškodené časti. Rastliny by mali byť tiež podporované prostredníctvom podpier, ktoré im umožnia rásť do vyšších výšok. Je tiež dôležité sledovať teploty okolia a chrániť rastliny pred prílišným teplom alebo chladom.

Najčastejšie choroby

  • Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto.
  • Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami.
  • Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok, spôsobuje nižšiu úrodu.
  • Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov nahor, typické sú žlté škvrny a neskôr hnednutie listov.
  • Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatočnou výživou či závlahou, alebo nesprávnym pomerom živín v pôde.
  • Slnečný úpal: Vzniká v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä po prudkej zmene počasia. Postihuje stonky a obnažené plody.

Škodcovia

  • Strapka západná: Cicia rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení.
  • Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov si pochutná aj na paradajkách a baklažánoch.
  • Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu.
  • Vošky: Extrémne sa premnožia v krátkom čase, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov.
Koláž rôznych chorôb a škodcov napádajúcich paradajky

Sprievodná výsadba: Ideálni susedia paradajok

Správne kombinácie druhov na záhone dokážu zaručiť lepšie pestovateľské výsledky, a to bez zbytočnej námahy navyše. V záhradkárstve sa o takýchto prospešných vzájomných vzťahoch rastlín hovorí ako o „sprievodnej výsadbe“ (tzv. companion planting).

Cibuľa a cesnak

Medzi najlepšie kombinácie k paradajkám patria bylinky, kvety, ale aj mnohé druhy zeleniny. Cibuľa a cesnak sú známe najmä svojím výrazným aromatickým charakterom, ktorý dokáže odpudzovať veľké množstvo škodcov. Navyše majú silné antibiotické a fungicídne účinky, čo je mimoriadne vítané pri prevencii plesňových ochorení. Ich koreňový systém nebýva príliš hlboký, a tak nekonkurujú paradajkám v čerpaní živín či vody. Ich prítomnosť dokonca pomáha paradajkám tým, že do pôdy uvoľňujú sírne látky, ktoré posilňujú odolnosť proti hubovým chorobám. Kombinácia cibuľovín a paradajok je obojstranne výhodná.

Ďalšie vhodné rastliny

Okrem cibule a cesnaku môžete k paradajkám pokojne skúsiť vysadiť aj mrkvu, reďkovky či niektoré strukoviny (napr. fazuľu). Strukoviny majú schopnosť viazať vzdušný dusík v pôde, čo prospieva viacerým susedným rastlinám. Z byliniek sa k paradajkám výborne hodia bazalka, petržlenová vňať, pažítka či oregano. Bazalka v blízkosti paradajok dokáže vylepšiť chuť ich plodov, a zároveň pôsobí ako repelent proti niektorým druhom hmyzu. Pažítka je zas bohatá na vitamíny a na pôde nezanecháva negatívne stopy pre paradajky ani iné druhy zeleniny.

Záhon s paradajkami a cibuľou ako sprievodnou výsadbou

Zber úrody

Plody zbierame tesne pred plnou zrelosťou a to 1 až 2-krát týždenne. U skladovateľných odrôd raz za 7 až 14 dní.

tags: #s #cim #pestovat #paradajky