Figovník obyčajný (Ficus carica), známy aj ako figový strom, je populárna ovocná rastlina s dlhou históriou pestovania. Vďaka svojej prispôsobivosti a rastúcim teplotám sa jeho pestovanie stáva čoraz obľúbenejším aj v miernejšom podnebí, a to ako v záhradách, tak aj v nádobách na terasách. Zatiaľ čo v minulosti bol figovník rozšírený najmä voľne v pôde na južnom Slovensku, v teplých vinohradníckych oblastiach, dnes je jeho pestovanie možné aj v iných regiónoch.
Figovník prináša nielen lahodné plody, ale môže slúžiť aj ako dekoratívny prvok v záhrade. Plody figovníka sa tvoria od polovice augusta a dozrievajú približne 3 mesiace. U nás sa začína so zberom koncom septembra alebo začiatkom októbra a zberáme až do prvých mrazov. Jeden ker môže priniesť úrodu aj vyše 400 kusov plodov. Rastliny začínajú rodiť pomerne skoro - už v druhom roku po vysadení a väčšina pestovaných odrôd rodí každoročne, často v dvoch vlnách.
Figovníky pôvodom pochádzajú zo subtropických oblastí východnej a západnej Ázie. V prirodzených podmienkach môžu dosiahnuť výšku 3 až 5 metrov, no v našich podmienkach sú bežnejšie menšie, rozložité kry alebo stromy s výškou 2 až 3 metre. Figovníky sú známe aj svojou dlhovekosťou, niektoré exempláre sa dožívajú aj 100 rokov.
Hoci si rastliny figovníka môžete zaobstarať kúpou v záhradníctve, efektívnym spôsobom, ako získať nové jedince, je jeho rozmnožovanie odrezkami. Rastlinu je možné úspešne množiť, najmä ak sa použije odrezok z kra, ktorý už preukázal dobré vlastnosti, ako je odolnosť a bohatá úroda.
Botanická klasifikácia a domáce druhy
Botanicky patrí figovník do rodu Ficus, ktorý zahŕňa približne 700 druhov. Mnohé z nich poznáme a pestujeme ako izbové rastliny, napríklad figovník lesklý (F. benjamina), figovník kaučukový (F. elastica), figovník lýrovitolistý (F. lyrata) či figovník popínavý. Tieto druhy sa odlišujú od figovníka obyčajného (F. carica) predovšetkým tým, že neprinášajú jedlé plody a sú pestované skôr pre svoju okrasnú listovú dekoráciu.
Optimálne podmienky pre pestovanie figovníka
Pre úspešné pestovanie a dobrú rodivosť figovníka je kľúčové zvoliť správne stanovište a pôdu.
Stanovište a pôda
Figovníky milujú teplo a slnko, preto potrebujú slnečné, vyhriate stanovište s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne orientované na juh, prípadne juhozápad. Vhodné je umiestnenie pri južnej stene budovy alebo inej teplej stene, ktorá chráni rastlinu pred studeným vetrom. Pôda by mala byť ľahká, dobre priepustná, piesočnatohlinitá, mierne vápenatá a výživná. Dôležité je zabezpečiť dobrú drenáž, pretože figovníky neznášajú premokrenú pôdu, ktorá môže spôsobiť opadávanie alebo praskanie plodov, či dokonca hnilobu koreňov.
Zálievka a hnojenie
Figovníky sú po zakorenení pomerne odolné voči suchu. Počas vegetačného obdobia, najmä v teplých mesiacoch, je však potrebné udržiavať pôdu mierne vlhkú. V zime sa zálievka výrazne obmedzuje. Rastliny v nádobách si vyžadujú častejšiu zálievku, ale vždy treba nechať substrát preschnúť medzi jednotlivými zálievkami. Prihnojovanie sa odporúča počas vegetácie raz za 14 dní špeciálnym hnojivom, napríklad Harmavit, alebo na jar použiť kompost či hnojivo s vyšším obsahom draslíka. Vyhnite sa prebytku dusíka.
Rozmnožovanie figovníka
Figovníky sa najčastejšie množia odrezkami. Najefektívnejšie je rozmnožovanie pomocou zelených, resp. letných odrezkov, ktoré sa odoberajú počas vegetačného obdobia, keď je drevo ešte mäkké a tvárne.
Odbber a príprava zelených odrezkov
Odrezky sa odoberajú z mladých, aktívne rastúcich výhonkov alebo zo zálistkov. Ideálne je použiť strednú časť výhonku, ktorá je dostatočne vyvinutá, ale ešte nie zdrevnatená. Stredná časť by mala mať priemer približne 1,5 cm a 3 až 4 púčiky. Je dôležité, aby z púčikov ešte nevytekal latex. Z dvojročných výhonkov sa odoberá stredná časť. Po odobratí sa odrezky upravia - spodné očko a list sa odrežú. Ak je najvyšší list malý, ponechá sa celý, inak sa oba listy skrátia o viac ako polovicu, aby sa znížilo odparovanie vody.
Rezné rany sa odporúča ošetriť práškovým stimulátorom rastu. Následne sa odrezky nechajú mierne zasušiť pri teplote okolo 10 °C, čo môže trvať niekoľko hodín.
Zakoreňovanie odrezkov
Pripravené odrezky sa zapichnú mierne šikmo do pripravenej nádoby so substrátom na rozmnožovanie. Vhodný substrát tvorí zmes agroperlitu, hrubého piesku a odkyslenej rašeliny, alebo zmes záhradnej pôdy, kompostu a piesku v pomere 2:1:0,5 s neutrálnou reakciou. Posledný púčik odrezku by mal vyčnievať nad povrch substrátu. Nádoba sa umiestni na teplé miesto s teplotou od 20 do 25 °C. Substrát udržiavame mierne vlhký, ale nie premokrený.
V priebehu 4 až 6 týždňov by sa odrezky mali zakoreniť. Počas tohto obdobia môžu niektoré odrody zhodiť listy, čo nie je kritické, ak odrezok nehnije. Zo zálistkov vyrastú nové listy a často sa objavia aj malé biele korienky. Doba zakoreňovania závisí od teploty a vlhkosti vzduchu.
Ako alternatívu možno použiť aj metódu zakoreňovania vo vode, podobne ako pri viniči. Upravený odrezok sa vloží do pohára s tenkou vrstvou (cca 2 cm) vody. Ideálna je dažďová voda, ale poslúži aj voda z vodovodu. Vodu je potrebné pravidelne dopĺňať a každých 5 až 7 dní vymieňať. Odrezky sa zvyčajne zakorenia do 2 až 3 týždňov, niekedy sa proces môže predĺžiť až na 6 týždňov.
Výsadba zakorenených rastlín
Po úspešnom zakorenení sa mladé rastliny môžu presadiť do väčších črepníkov alebo priamo do záhrady, ak to klimatické podmienky dovolia. Mladé jednoročné rastliny sa spočiatku pestujú v 5- až 10-litrovom črepníku. Koncom mája ich možno vyniesť na letnenie do záhrady. V októbri, po opadaní listov, sa prenesú do svetlej miestnosti s teplotou nad 0 °C. Tento spôsob prezimovania v nádobe sa opakuje približne 3 roky.
Rez figovníka
Rez je nevyhnutný pre správny rast, rozkonárenie a bohatú úrodu figovníka. Všetky figovníky pri poranení ronia mliečne zafarbenú lepkavú tekutinu - latex, ktorá môže dráždiť pokožku.
Tvarovací a udržiavací rez
Mladej rastline v prvom roku po rozmnožení sa skráti hlavný výhonok na 5 až 6 púčikov, aby sa podporil rast bočných výhonkov. Tie sa v ďalšom roku skrátia na 3 až 5 púčikov. Konkurenčné výhonky, ktoré rastú kolmo alebo sa krížia do vnútra koruny, sa odstraňujú.
Udržiavací rez starších krov sa robí na jar, pri intenzívnom raste aj v lete. Výhonky sa vtedy skracujú na 3 až 5 listov. Rez podporuje rozkonárenie, tvorbu nových prírastkov a tým aj väčšiu úrodu. Nerezané rastliny majú dlhé a riedke prírastky.
Presádzanie a zazimovanie
Rastliny pestované v kontajneri sa presádzajú približne každé 4 roky. Nie vždy je potrebné použiť väčšiu nádobu. Figovník stačí vyklopiť aj so zeminou, odrezať časť koreňov po obvode, doplniť čerstvý substrát a opätovne vysadiť.
Mrazom do -18 °C odolávajú staršie rastliny s priemerom kmeňa 6 až 7 cm. Pri silnejších mrazoch môžu zmrznúť konce výhonkov, počas tuhých zím môže rastlina vymrznúť až po zem. Na jar však z koreňa vypučia mladé výhonky. Počas zimy sa odporúča ochrana figovníkov prihrnutím pôdy, krytom z trstiny, vrecoviny alebo čečinou. U mladých rastlín sa výhony spoja do jedného trsu, zviažu a obaľujú vhodným materiálom. Vymrznuté výhonky sa režú až na živé drevo a rany sa zatierajú stromovým balzamom.
Rastliny prezimované v nádobe by mali byť umiestnené vo svetlej miestnosti s teplotou nad 0 °C. Dôležité je zamedziť premokreniu pôdy, ktoré môže spôsobiť hnilobu koreňov.
Odrody figovníka
Vo svete je vyšľachtených viac ako 600 odrôd figovníka. Medzi obľúbené a pre naše podmienky vhodné odrody patria:
- ’Brown Turkey’: Jedna z najodolnejších a najpopulárnejších odrôd pre mierne podnebie, mrazuvzdorná až do -20 °C. Má hnedofialové plody so sladkou, mäkkou dužinou.
- ’Peretta’®: Odroda ponúkaná v slovenských záhradníctvach.
- ’Becane’: Ďalšia z odrôd dostupných na trhu.
- ’Bornholm S Diamond’: Odroda s dobrou odolnosťou.
- ’Dottato’: Stará talianska odroda, vhodná na sušenie. Plody sú zelenožlté s veľmi sladkou, medovou dužinou.
- ’Celeste’: Charakteristická malými, sladkými plodmi s jemnou fialovou šupkou.
- ’Kadota’: Známa svojimi zelenožltými plodmi a jemnou sladkou chuťou.
- ’Black Mission’: Má tmavofialové až čierne plody s intenzívnou chuťou.
- ’TURCA’: Vysoko úrodná odroda s veľkými, sladkými plodmi s tmavofialovou šupkou.
Pri výbere odrody je vhodné zvoliť partenokarpické druhy, ktoré prinášajú plody bez opelenia, keďže opeľovacie osičky sa v našich podmienkach nevyskytujú.
Choroby a škodcovia
Figovníky sa v našich podmienkach zatiaľ zväčša vyhýbajú vážnym chorobám a škodcom. Pri prezimovaní v teplom skleníku môžu cicaním rastlinných štiav škodiť molice. Zriedkavo sa môže objaviť hrdza figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa vyskytuje v chladnom a vlhkom prostredí. Najznámejší škodca je listomôľka figovníková, malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami.
Pri nesprávnej starostlivosti, najmä pri premokrení, môže dôjsť k hnilobe koreňov. Zabezpečenie dobrého odvodnenia a vyhýbanie sa preliatiu sú kľúčové preventívne opatrenia.