Stromy predstavujú jeden z najúčinnejších nástrojov v boji proti klimatickej kríze. Počas svojho rastu absorbujú emisie oxidu uhličitého, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie. Vedci sa zhodujú, že obnova stromového porastu je nielen možným, ale rozhodne tým najlepším riešením klimatickej situácie, hoci jej plný efekt sa prejaví až po 150 až 200 rokoch.
Potenciál zalesňovania a veda za ním
Podľa štúdie publikovanej v časopise Science sa na našej planéte nachádza 1,7 miliardy hektárov pôdy vhodnej na vysadenie až 1,2 bilióna nových stromov, čo zodpovedá 11 percentám celkovej plochy Zeme. Vedci z univerzity v Zürichu vypočítali, že pri súčasných klimatických podmienkach by zemská pôda mohla podporovať 4,4 miliardy hektárov nepretržitého stromového porastu. Masívna výsadba by mohla pohltiť až dve tretiny celkového objemu oxidu uhličitého, ktorý kedy činnosť človeka vytvorila.
Technológie v službách prírody
Budúcnosť zalesňovania už nemusí závisieť len od ľudskej práce. Kanadský startup Flash Forest vyvíja technológiu dronov, ktoré dokážu vysádzať stromy desaťkrát rýchlejšie ako človek s lopatou a sú o 80 % lacnejšie. Tieto lietajúce stroje využívajú pneumatický systém na presné „vstreľovanie“ semenných strukov do pôdy, a to aj v ťažko dostupných terénoch.
Čo je dôležité robiť po výsadbe stromov?
Globálne iniciatívy a výzvy
Mnohé krajiny si uvedomujú naliehavosť situácie. Čína realizuje projekt „Veľký zelený múr“, v rámci ktorého vzrástla lesnatosť krajiny z 13 % v roku 1978 na takmer 23 % v roku 2019. Na globálnej úrovni sa viac ako stovka štátov zaviazala ukončiť odlesňovanie do roku 2030, čo bolo potvrdené aj na klimatickej konferencii COP26 v Glasgowe.
Riziká nesprávneho plánovania
Výsadba stromov nie je univerzálnym riešením pre každé prostredie. Príklad zo Sprašovej plošiny v Číne ukazuje, že nekontrolované zalesňovanie môže viesť k hydrologickej neudržateľnosti. Nové lesy môžu spotrebovať vodu, ktorá je potrebná pre rieky a poľnohospodárstvo, čo vyžaduje citlivejší prístup k výberu druhov a miest výsadby.
„Mysli globálne, konaj lokálne“
Tento princíp motivuje jednotlivcov a komunity k aktívnemu riešeniu klimatických problémov vo svojom bezprostrednom okolí. Príkladom je bratislavská medzinárodná škola Brilliant Stars, ktorá v rámci projektu 10 000 stromov a vlastnej iniciatívy „Zasaď strom s Brilliant Stars“ vysadila už stovky vzrastlých stromov. Žiaci, učitelia a rodičia spoločne zbierajú financie a realizujú výsadbu v mestských vnútroblokoch, čím nielen čistia vzduch, ale aj zvyšujú biodiverzitu v mestách.
Súčasné výzvy a ochrana existujúcich lesov
Hoci je výsadba kľúčová, vyžaduje si doplnenie o ďalšie opatrenia:
- Radikálne znižovanie emisií oxidu uhličitého.
- Ochranu už rastúcich pralesov, ktoré čelia výrubu kvôli poľnohospodárstvu a produkcii potravín.
- Ukončenie investícií do aktivít spojených s odlesňovaním.
Od priemyselnej revolúcie klesol celosvetový počet stromov o polovicu, z pôvodných šiestich biliónov na tri bilióny. Ochrana tých, ktoré na planéte zostali, je rovnako dôležitá ako snaha o zalesnenie nových plôch.
tags: #globalne #vysadzanie #stromov