Zmijovec konjakový (lat. Amorphophallus konjac K. Koch), známy aj ako indický zmijovec alebo áronova palica, je fascinujúca hľuznatá trvalka pochádzajúca z východnej a juhovýchodnej Ázie, kde rastie v podrastoch svetlých lesov a na humóznych, letne vlhkých svahoch. Táto rastlina je veľmi populárna nielen pre svoje kultúrne a kulinárske využitie, ale aj pre svoje potenciálne zdravotné benefity a využitie v priemysle. Zaujímavosťou je, že zmijovec konjakový nemá nič spoločné ani s hadmi, ani s koňakom.
Botanická charakteristika zmijovca konjakového
Zmijovec konjakový je viacročná bylina patriaca do čeľade áronovitých (Araceae). Je to hľuznatá trvalka s výrazným sezónnym rytmom a premenlivou podobou. Má podzemné hľuzy, ktoré sú primárnym zdrojom konjakového škrobu.
Kvetenstvo
Na začiatku leta sa z vyzretej hľuzy môže objaviť jediný kvet, ktorý má veľmi netradičné súkvetie. Ide o tmavopurpurový potulcovitý listeň s lesklým povrchom a štíhly, hnedastý až purpurový palicový klas. Kvetenstvo býva vysoké desiatky centimetrov a v našich podmienkach vykvete raz za niekoľko rokov, keďže na to potrebuje silu, ktorú postupne nazbiera do podzemnej hľuzy. V tom roku, keď kvitne, vyženie v predjarí podivuhodne tvarovaný, monštrózny, tmavofialový "kvet", v skutočnosti súkvetie. Tvorí ho veľký červenohnedý či fialový listeň, takzvaný toulec, a palica. Na palici sú v hustých špirálach prisadnuté stovky drobných kvetov. Kvetenstvo zmijovca je naozaj nádherné a neprehliadnuteľné.
Charakteristický zápach
Nielen svojím vzhľadom, ale aj svojím intenzívnym zápachom je zmijovec konjakový výnimočný. Uvoľňuje typickú vôňu, ktorá v prírode priťahuje muchy na opelenie. Táto aróma, pripomínajúca pach hnijúceho mäsa, trvá približne tri dni a môže byť nepríjemná pre citlivejšie osoby, hoci nie je škodlivá. Takisto kvetenstvo ďalších druhov vydáva špecifickú arómu, niektoré dokonca aj príjemnú, napríklad ovocnú, zatiaľ čo iné druhy pripomínajú zrejúci syr.
List a rast
Po odkvitnutí vyrastá jeden mohutný list, 2-3-krát sperený, s množstvom drobných lístkov a rozpätím až okolo 1,3-1,5 m. List je nesený pevnou, olivovo zelenou stopkou s belavým mramorovaním, ktorá pôsobí takmer ako kmeň. V dospelosti vytvára rastlina trs približne 1-1,5 m vysoký aj široký a počas sezóny často zakladá dcérske hľuzy, takže je možné ju postupne množiť. Rastlina strieda obdobie, kedy vyrastú listy, s obdobím vegetačného pokoja a následným vyrastením kvetu. Tento kolobeh sa stále opakuje, pričom každý rok je zmijovec o niečo väčší. Rastlina veľmi rýchlo prirastá. Ak má dobré podmienky, môže rozkvitnúť každý rok.
Upozornenie na toxicitu
Celá rastlina obsahuje kryštály šťavelanu vápenatého, preto je pri manipulácii vhodné používať rukavice a zabrániť kontaktu šťavy s očami a sliznicami. Hľuzy sú v surovom stave jedovaté, rovnako ako zvyšok rastliny.
Pestovanie zmijovca konjakového
V našich podmienkach sa Amorphophallus konjac pestuje najspoľahlivejšie v nádobe, aby bolo možné zaistiť bezmrazé prezimovanie. Zmijovec je teplomilná rastlina pôvodom z tropických dažďových pralesov Ázie.
Stanovište a substrát
- Stanovište vyhovuje chránené, teplé, s rozptýleným svetlom alebo v polotieni, kde nedochádza k úpalu veľkého listu ani k vychladzovaniu vetrom.
- Substrát sa osvedčuje humózny a výživný, ale súčasne výrazne priepustný. Vhodná je drenážna vrstva na dne kvetináča a prímes perlitu alebo hrubšieho piesku.
- pH pôdy znáša široké, približne 6-7,5.
Výsadba a starostlivosť
Výsadba hľuzy sa vykonáva od marca do mája, zhruba 10 cm hlboko, do priestrannej nádoby. Korene totiž vyrastajú z hornej časti hľuzy, a preto sa počíta s vyššou vrstvou substrátu nad ňou. Po vyrašení sa udržuje rovnomerná vlhkosť bez premokrenia. V období intenzívneho rastu sa prihnojuje 1-krát za 10-14 dní vyváženým hnojivom. Zálievka sa obmedzuje, akonáhle list začína na jeseň žltnúť a zaťahovať.
Zimný pokoj a prezimovanie
Zimný pokoj prebieha obvykle od októbra alebo novembra do februára. Hľuza prezimuje nasucho alebo len mierne vlhko pri 5-10 °C, bez mrazu, ideálne v tmavšej, vetranej miestnosti. Vonkajšie prezimovanie v pôde nebýva v českej (resp. slovenskej) klíme spoľahlivé, pretože kombinácia mrazu a zimnej vlhkosti podporuje zahnívanie.
Riziká pri pestovaní
Rizikom býva práve hniloba pri dlhodobo mokrom substráte, ďalej výskyt roztočcov a vošiek pri suchom vzduchu v interiéri. Pravidelne kontrolujte zmijovec na výskyt vošiek, roztočov alebo iných škodcov.
Využitie hľuzy a glukomanánu
Hľuzy zmijovca indického (konjakového) sa už dlho používajú v Číne, Japonsku a juhovýchodnej Ázii ako zdroj potravy a tradičný liek. Predmetom zberu je už spomínaná hľuza, ktorej hlavnou účinnou látkou je vo vode rozpustný polysacharid glukomanán.
Kulinárske využitie
Podzemná hľuza sa v Ázii tradične spracováva na konjakovú múku a želírovacie produkty. Mouka extrahovaná z hľuzy tohto druhu sa používa v kuchyni Ďalekého východu na výrobu nudlí, tofu a ďalšieho občerstvenia. Táto múka je obľúbená v japonskej kuchyni, kde sa používa na výrobu nudlí zvaných shirataki alebo konjakových želé. Tieto potraviny sú obľúbené pre svoju nízkokalorickú hodnotu a vysoký obsah vlákniny a sú považované za mimoriadne zdravú a vhodnú stravu pre tých, ktorí chcú udržiavať nízky príjem kalórií. Hľuzy niektorých druhov zmijovca sa zbierajú ako potrava pre zvieratá, ale aj človeka. Hľuzy A. paeoniifolius, známe ako "elefant foot yam", sa pripravujú varené nielen pre človeka, ale aj hospodárske zvieratá. Konjaková múka je považovaná za mimoriadne zdravú zložku potravy a dodnes je súčasťou mnohých pokrmov nielen v Číne, ale aj v Japonsku a Kórei.
Tradičná medicína
Zmijovce sú impozantné byliny z čeľade áronovitých (Araceae), z ktorých niektoré druhy sa používajú v tradičnej čínskej medicíne už tisíce rokov. Jedným z nich je zmijovec konjakový. V tradičnej čínskej medicíne (TCM) je gél pripravený z konjakovej múky používaný pre detoxikáciu, potlačenie nádorov, riedenie hlienu, liečbu astmy, kašľa, kýly, bolesti prsníkov, popálenín a hematologických a kožných ochorení. Túto rastlinu veľmi dobre poznali už domorodí obyvatelia Číny. S obľubou ju používali pri liečbe kašľa, astmy, popálenín, prietrží, na tlmenie bolesti prsníkov, pri hematologických problémoch a na hojenie rôznych kožných defektov. Zvyčajne sa využívali umyté a olúpané hľuzy (podzemné časti), ktoré sa následne krájali na plátky, sušili a mleli. Takto spracovaná rastlina bola pripravená na výrobu múky, tofu, cestovín, koláčov alebo gélu. Gél bol v tradičnej čínskej medicíne používaný na detoxikáciu, potlačenie rastu nádorov, skvapalňovanie hlienov a na liečbu zápalov povrchových žíl.
Traditional medicine ingredient konjac becomes cash crop for farmers in China’s Yunnan province
Moderné zdravotné benefity a výživové doplnky
Glukomanán izolovaný z hľúz zmijovca má hypolipidemický, laxatívny a antidiabetický účinok a pôsobí rovnako proti obezite. Konjak glukomanán je možné užívať vo forme doplnkov stravy, používa sa rovnako ako prísada do potravín. Jeho liečivé účinky objavuje aj západná medicína a niektoré z nich boli potvrdené už aj v klinických štúdiách.
Glukomanán je rastlinná vláknina pektínového typu. Vo vode vytvára veľmi viskózne roztoky, ktorých viskozita klesá pozvoľna v závislosti od času. V praxi to znamená, že v žalúdku viaže vodu a ďalšie prijaté tekutiny, čím svoj objem mnohonásobne zväčší. Napučí, vytvorí sa gél, ktorý pokryje žalúdočnú sliznicu a sliznicu čreva a tým znižuje pocit hladu. Spomaľovaním vyprázdňovania žalúdka a navodením pocitu sýtosti je preto veľmi vhodný pri problémoch s nadváhou, na udržiavanie telesnej hmotnosti a ako súčasť redukčných diét. Prispieva k znižovaniu hladiny cholesterolu a zvýšeniu hladiny HDL cholesterolu. Glukomanán bol skúmaný aj pre svoj prebiotický účinok. Priaznivo podporoval rast a aktivitu prirodzenej črevnej mikroflóry, vrátane bifidobaktérií a laktobacilov.
Fytochemický prieskum odhalil v hľuzách zmijovca a ostatných jeho častiach veľké množstvo biologicky aktívnych látok. Zo steroidov je to β-sitosterol, γ-sitosterol, kampesterol a stigmasterol; z flavonoidov vitexín, izovitexín, orientín a izoorientín, vicenín, lucenín, schaftozid a izoschaftozid, fisetín, kvercetín, kozmosiin a ich početné glykozidy; xantíny mangiferín a izomangiferín; z fenolov a fenolových kyselín reveratrol, kyselinu galovú, betulovú a p-kumarovú; početné vitamíny, antokyány a veľké množstvo bežných i neobvyklých terpenoidov, ako napr. nerolidol, linalool, citronelal, farnesol, aromadendrén, caryophyllen ambro, salviasperanol, cubenol, α-kadínol, humulén, chavibetol, α-kubebén, γ-muurolen a ďalšie.
Okrem veľkého množstva škrobu ďalej obsahuje glukomanán ß-karotén, vitamíny skupiny B a nechýbajú ani minerálne látky.
Priemyselné a kozmetické využitie
Okrem využitia v zdravotníctve v ostatnom období nachádza glukomanán svoje uplatnenie aj v kozmetike. Konjaková hubka je vhodná najmä na čistenie citlivej pleti, má upokojujúce účinky a zmierňuje prejavy akné. Glukomanán sa používa aj v priemysle ako stabilizátor, zahusťovadlo alebo emulgátor v mnohých potravinárskych výrobkoch. Mimo potravinárskeho priemyslu sa zmijovec indický (konjakový) nachádza aj v kozmetike, kde sa používa ako zložka na starostlivosť o pleť a vlasy.
Dávkovanie a dôležité upozornenia
Dávkovanie prípravkov s obsahom glukomanánu je závislé od zdravotnej indikácie, používajú sa dávky od 1-13 g denne. Komisia Európskej únie (EFSA) vo svojom Nariadení 433/2012 schválila pre glukomanán dve zdravotné tvrdenia, a to, že glukomanán prispieva k znižovaniu hmotnosti a k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi. Dôležité je, že tieto prípravky užívajte spolu s dostatočným množstvom tekutín, aby nedošlo k upchatiu niektorej časti tráviaceho traktu.
Upozornenia a kontraindikácie
- Pri obvykle odporúčaných dávkach nebolo v žiadnej zo štúdií zaznamenané významné zníženie vstrebávania vitamínov a minerálov potrebných pre zachovanie zdravia, avšak môže znižovať biologickú dostupnosť ďalších perorálne prijímaných liekov. Preto sa odporúča ich podávanie minimálne 1 hodinu pred, alebo 4 hodiny po podaní glukomanánu.
- Vzhľadom na potenciálnu schopnosť znižovať hladinu cukru v krvi, by pacienti trpiaci diabetom mali byť pri jeho užívaní obzvlášť opatrní.
- Informácie o používaní v priebehu tehotenstva a dojčenia sú neúplné, preto sa jeho užívanie u tehotných a dojčiacich žien a detí mladších ako 5 rokov neodporúča.
- Medzi možné nežiaduce účinky patrí hnačka, plynatosť a nadúvanie.
Zaujímavosti o rode Amorphophallus
Rod Amorphophallus zahŕňa viac ako 200 druhov, z ktorých mnohé sa pestujú ako okrasné rastliny. Zmijovce sú impozantné byliny z čeľade áronovitých (Araceae). Patrí do čeľade Araceae a je známy svojimi obrovskými kvetmi, ktoré sa často označujú ako "najväčšie kvety na svete". Zmijovec, ktorý sa vyskytuje v tropickej časti Starého sveta, je pre niektorých škaredá, pre iných fascinujúca rastlina. Preklad latinského označenia Amorphophallus pochádza zo starej gréčtiny.
Amorphophallus titanum: Rekordman medzi zmijovcami
Práve z rodu Amorphophallus pochádza rastlina s pravdepodobne najväčším súkvetím na svete - Amorphophallus titanum, nazývaný aj "titanový zmijovec". Jeho kvetenstvo môže dosahovať výšky až 3 m. List je často až päť metrov dlhý a sedem metrov široký. Hľuza tohto obra môže vážiť 75 kilogramov, v niektorých prípadoch dokonca prevyšuje 100 kilogramov. Protikladom sú zmijovce s výškou desať až dvadsať centimetrov.
Zmijovec titanský je známy pre svoj neznesiteľný zápach rozkladajúceho sa mäsa, vychádzajúci z jeho obrích kvetov. Kvitne, až keď dosiahne vek desať rokov a jeho kvet vydrží iba približne 48 hodín. Po odkvitnutí jedného kvetu trvá zvyčajne tri až päť rokov, kým opäť zakvitne. Ide o samotársku rastlinu s kvetom dosahujúcim výšku až tri metre, využívajúcu svoj odporný zápach na to, aby prilákala hmyz, ktorý rastlinu opelí. Zmijovec pochádza pôvodne z tropických dažďových pralesov Ázie, v prírode sa vyskytuje napríklad na indonézskom ostrove Sumatra, kde je čoraz viac ohrozovaný odlesňovaním, ktorého sa miestni dopúšťajú s vidinou získania nových území pre produkciu palmového oleja.
Zmijovce titanské objavili botanici v 80. rokoch 19. storočia a na začiatku 20. storočia sa tento kvet tešil veľkej popularite. Postupom času jeho obľúbenosť klesala, no v 90. rokoch 20. storočia sa opäť dostal do povedomia verejnosti v dokumentárnom seriáli sira Davida Attenborougha "Súkromný život rastlín", ktorý bol nafilmovaný v prírode. Ten obnovil záujem botanických záhrad o tento nádherný kvet. Zaujímavý je aj zápach rastliny a jej vlastná produkcia tepla, ktoré pomáha tento zápach šíriť.