Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 13. januára 2010 schválila návrh zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon o hnojivách a súvisiace predpisy týkajúce sa aplikácie čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy. Tento iniciatívny materiál Ministerstva pôdohospodárstva SR vychádza z praktických poznatkov získaných pri aplikácii zákona o hnojivách v praxi.
Ciele navrhovaného zákona o hnojivách
Hlavným cieľom navrhovaného zákona je posilnenie kontrolného mechanizmu nad aplikáciou sekundárnych zdrojov živín do pôdy. Sekundárne zdroje živín sú definované ako látky organického alebo anorganického pôvodu, ktoré po predpísanej úprave neobsahujú rizikové prvky a sú vhodné na hnojenie a vápnenie pôdy. Zákon si kladie za cieľ zabezpečiť, aby aplikácia týchto živín do pôdy nepoškodila životné prostredie ani zdravie ľudí.
Podmienky povolenia a kontrola aplikácie sekundárnych zdrojov živín
Návrh zákona detailne určuje podmienky pre vydanie povolenia na aplikáciu sekundárnych zdrojov živín do pôdy. Na základe doterajších poznatkov z praxe je nevyhnutná legislatívna úprava týchto podmienok. Po doručení vyplnenej žiadosti bude Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ďalej len „kontrolný ústav“) získavať údaje, ktoré identifikujú žiadateľa o použitie sekundárnych zdrojov živín. Okrem hodnôt ako pH, obsah sušiny, organického podielu a živín je dôležité sledovať aj obsah rizikových prvkov a mikrobiologické parametre. Týmto opatrením sa predíde znečisteniu pôdy rizikovými prvkami, ktoré by mohli narušiť rast rastlín alebo ohroziť potravinový reťazec.
Riešenie problémov s nerovnomernou aplikáciou hnojív
Navrhovaná legislatíva zakazuje používanie hnojív na poľnohospodárskej pôde v prípadoch, ak nie je zabezpečená ich rovnomerná aplikácia. Kontrolný ústav sa pri svojej činnosti, často na podnet obyvateľov alebo územnej samosprávy, stretáva s problémom nerovnomernej aplikácie hospodárskych hnojív. Táto nerovnomernosť, aj pri dodržaní celkovej stanovenej dávky, vedie k bodovému znečisteniu pôdy a potenciálnemu prenikaniu škodlivých látok do podzemných vôd.
Povinnosť evidencie a predkladania údajov
V súvislosti s uvedenými problémami sa podnikatelia v pôdohospodárstve navrhujú zaviazať k vedeniu trvalej evidencie o príjme a použití látok, vrátane anorganických, na poľnohospodárskych alebo lesných pozemkoch. Tieto záznamy musia byť na požiadanie bezodkladne predložené na kontrolu. Návrh tiež predpokladá, že podnikatelia budú kontrolovému ústavu každoročne do 15. februára predkladať prehľad o spotrebe hnojív z evidencie. Tento termín je zvolený pre zosúladenie s ostatnými poskytovanými údajmi.
Vzhľadom na časté zmeny vlastníckych alebo užívateľských vzťahov k pozemkom je nevyhnutné, aby pracovníci kontrolného ústavu mali pri výkone kontrol možnosť presne identifikovať aktuálnych vlastníkov alebo užívateľov dotknutých pozemkov. Okamžitá identifikácia subjektu a určenie nápravných opatrení pri zistení nesprávnej aplikácie organických hnojív, čistiarenských kalov, dnových sedimentov a sekundárnych zdrojov živín je kľúčová pre zamedzenie bodového znečistenia pôdy a možnej kontaminácie podzemných vôd.
Oprávnenia zamestnancov kontrolného ústavu
Navrhuje sa, aby zamestnanci kontrolného ústavu mali v súvislosti s vykonávaním kontroly oprávnenie vstupovať na pozemky a do priestorov, kde sa hnojivá vyrábajú, skladujú, expedujú a používajú. Súčasné trendy sledovania nežiaducich vstupov do poľnohospodárskej pôdy a následne do potravinového reťazca si vyžadujú dôslednú fyzickú kontrolu nielen výrobných, skladových a expedičných priestorov hnojív, ale aj kontrolu ich aplikácie a skladovacích kapacít priamo na pozemkoch.
Ukladanie pokút a účinnosť zákona
V rámci navrhovaného zákona sa kontrolný ústav splnomocňuje na ukladanie pokút za porušenie ustanovených povinností. Konanie o uložení pokuty by mohlo začať do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2010 po jeho schválení v Národnej rade SR.
Detekcia pretrhnutia energetickej reťaze | igus® EC.B
Protest farmárov a potravinárov
Dňa 12. decembra 2012 sa pred Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v Bratislave uskutočnil protest farmárov a potravinárov. Protestujúci, zorganizovaní Agrárnou komorou Slovenska (AKS) a Potravinárskou komorou Slovenska (PKS), vyjadrili nespokojnosť s nastavením dotačných schém spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) Európskej únie, ktoré majú pokračovať aj v programovom období 2014-2020.
Požiadavky protestujúcich
Predsedníčka AKS Helena Patasiová zdôraznila, že návrh CAP na roky 2014-2020 nepočíta s vyrovnaním dotácií a sľub EÚ o rovnakých podmienkach už neplatí. Farmári dlhodobo trpia nerovnosťou dotácií a čelia neférovej konkurencii zo strany bohatšie dotovaných farmárov zo západnej Európy. Očakávali, že od roku 2014 bude fungovať spravodlivý trh, kde o víťazovi rozhoduje kvalita a efektivita, nie výška dotácií.
Prezident PKS Daniel Poturnay poukázal na diskriminačný prístup voči Slovensku od vstupu do EÚ. Napriek prísľubom o vyrovnaní dotácií od roku 2014, sa zdá, že tento proces bude trvať ďalších minimálne 14 rokov. Vyjadril obavy, či Brusel dodrží aj tento nový prísľub a či sa Slovensko nedočká ďalšieho predĺženia diskriminácie.
Reakcia ministra pôdohospodárstva
Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek sa stotožnil s legitímnymi požiadavkami farmárov a označil ich za oprávnené. Kritizoval politikov v Bruseli za snahu o "dvojrýchlostnú ekonomiku" v EÚ a vyhlásil, že súčasná Spoločná poľnohospodárska politika nezodpovedá deklarovaným princípom rovnosti a spravodlivosti.
Minister informoval o pripravenom náhradnom pláne pre prípad redukcie rozpočtu CAP, ktorý zabezpečí rovnaké platby pre slovenských poľnohospodárov, ako majú okolití susedia. Ak sa to nepodarí, Slovensko je pripravené vzdať sa iných finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ na vyrovnanie rozdielu v priamych platbách pre farmárov.
Podpora zo strany Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ)
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vyjadrila podporu požiadavkám AKS a PKS na zastavenie diskriminácie slovenských poľnohospodárov a vyrovnanie dotácií EÚ v agrosektore. Zamestnávatelia očakávajú, že vláda SR bude v Bruseli razantne obhajovať záujmy slovenských poľnohospodárov a potravinárov.
RÚZ považuje súčasnú situáciu v agrosektore za neúnosnú. V dôsledku diskriminačnej dotačnej politiky EÚ klesá počet pracovných miest a Slovensko stráca sebestačnosť v produkcii poľnohospodárskych surovín a potravín. Napriek prísľubom reformy CAP aj naďalej počíta s nižšími priamymi platbami pre slovenských poľnohospodárov. Okrem toho Brusel navrhuje zaviesť "capping" (krátenie a stropovanie dotácií podľa veľkosti farmy), čím sa zvýhodňujú farmy zo starých členských štátov EÚ.
Štruktúra a pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, potravinárstva a obchodu, lesného hospodárstva a pozemkových úprav. Súčasným ministrom je od 25. októbra 2023 Robert Fico. Ministerstvo aktívne pôsobí na Komoditnej burze Bratislava. V čase neprítomnosti ministra ho zastupuje štátny tajomník, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra. V odôvodnených prípadoch môžu na ministerstve pôsobiť dvaja štátni tajomníci.
K 1. júlu 2010 bola pod MPRV SR začlenená agenda Ministerstva životného prostredia SR, ktoré bolo v tom čase zrušené. Ministerstvo bolo následne premenované na Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Po obnovení Ministerstva životného prostredia SR k 1. októbru 2010 je ministerstvo opäť vedené ako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Výpočet produkcie dusíka a závlahovej dávky
Príloha č. 7 k vyhláške č. 199/2008 Z. z. špecifikuje produkciu dusíka jedným zvieraťom za rok, pričom zohľadňuje kategóriu zvieraťa, jeho priemernú živú hmotnosť a spôsob chovu (výkaly, moč, hnoj, hnojovica). Táto tabuľka je dôležitá pre stanovenie maximálnych povolených dávok dusíka pri hnojení, aby sa predišlo environmentálnej záťaži.
Príloha č. 8 k vyhláške definuje spôsob určenia závlahovej dávky. Cieľom zavlažovania je udržiavať vlhkosť pôdy medzi bodom vädnutia a poľnou vodnou kapacitou, ktoré závisia od druhu pôdy. V tabuľke sú uvedené hodnoty objemovej hmotnosti, vlhkosti vädnutia a poľnej vodnej kapacity pre rôzne typy pôd (piesočnatá, hlinitá, ílovitá). Vypočítava sa obsah vody v pôde v koreňovej vrstve a následne sa stanovuje závlahová dávka ako rozdiel medzi poľnou vodnou kapacitou a aktuálnym obsahom vody v pôde.
Výpočet kapacity skladovacej nádrže na hnojovku
Príloha č. 9 k vyhláške č. 199/2008 Z. z. poskytuje vzorce pre výpočet kapacity skladovacej nádrže na hnojovku pre nezastrešené aj zastrešené hnojisko. Vzorce zohľadňujú výšku uskladneného hnoja, dobu skladovania, ročný úhrn zrážok, plochu hnojiska a manipulačnú plochu, ako aj rezervu na návalové vody.
tags: #hnoj #ministerstvo #podohospodarstva