Hnojenie je neodmysliteľnou súčasťou efektívneho pestovania plodín a pre zdravý vývin ovocných stromov a krov je potrebný pravidelný prísun živín. Existujú rôzne druhy a typy hnojív, no s každým z nich treba pracovať uvážene a používať ho v čase, keď ho rastlina potrebuje. V opačnom prípade môže snaha rastlinám pomôcť dopadnúť presne opačne.
Význam a charakteristika maštaľného hnoja
Exkrementy hospodárskych zvierat, ktoré predstavujú viac ako tri štvrtiny vyprodukovanej biomasy v živočíšnej výrobe, je potrebné v prvom rade využiť ako organické hnojivá. Majú vysoký podiel organických látok a väčšia časť živín je na ne viazaná. Ich význam v poľnohospodárstve je nepopierateľný, i napriek tomu, že v minulosti sa objavili tendencie vynechať ich z kolobehu látok a živín a nahradiť ich len hnojivami priemyselnými.
Pevný maštaľný hnoj alebo kvalitná hnojovica predstavujú významný podiel organických hnojív využívaných v poľnohospodárskych podnikoch. Maštaľný hnoj je univerzálne, všestranné hospodárske hnojivo, ktoré zabezpečuje výživu rastlín a podieľa sa na udržiavaní pôdnej úrodnosti. Napriek týmto pozitívnym stránkam svojho pôsobenia zostáva mnohokrát poľnohospodárskymi podnikmi nedocenený. V žiadnom prípade nie je odpadom a pri udržateľnom hospodárení na pôde ani ním nemôže byť.
Čo je maštaľný hnoj?
Maštaľný hnoj je zmes tuhých a kvapalných výkalov hospodárskych zvierat (výkaly a moč) s podstielkou (najčastejšie slama) a prípadne zostatkami krmiva po prekonaní rozkladných procesov rozličných stupňov. Slama premiešaná s výkalmi ešte nie je hnojom. Až po prekonaní rozkladných procesov vzniká výsledný produkt - maštaľný hnoj.
Proces zrenia predstavuje chemicko-biologický proces, ktorý zahŕňa predovšetkým kvasenie, tlenie a hnitie, kedy sa jednotlivé zložky maštaľného hnoja rozkladajú a premieňajú na látky iného kvalitatívneho zloženia. Maštaľný hnoj je najdôležitejším organickým hnojivom. Vyznačuje sa vysokým obsahom mikroorganizmov, ktoré rozkladajú organické látky v pôde a takto sprístupňujú pre rastliny živiny obsiahnuté v organickej hmote. Maštaľný hnoj je aj zdrojom veľkého množstva oxidu uhličitého, ktorý sa tvorí pri jeho rozklade, a ktorý rastliny využívajú v procese syntézy organických látok.
Kedy a ako aplikovať maštaľný hnoj na ovocné stromy
Ovocné stromy potrebujú hnojivo, aby záhradkárov dokázali potešiť bohatou úrodou. Nepotrebujú ho však kedykoľvek a ani akékoľvek. Ak stromy vyzerajú zanedbane, nezdravo a nevyvíjajú sa im zdravé listy, poukazuje to na nedostatok živín. Vtedy je to jasný signál, že im niečo chýba a potrebujú doplniť živiny. Jarné hnojenie podporí pučanie a rast.
Frekvencia a načasovanie
- Maštaľný hnoj sa odporúča aplikovať každých 3 až 5 rokov. Tento proces sa odporúča opakovať každé 3 roky.
- Hnojenie maštaľným hnojom je vhodné vykonať buď skoro na jar, alebo na jeseň. V období skorej jari alebo na jeseň sa odporúča aplikovať do pôdy zmes výkalov, moču a podstielky zo stajne či chlieva.
- Ak chcete hnojiť menej, prihnojujte ovocné stromy iba na jar alebo v jeseni organickými hnojivami.
- Jesenné rýľovanie záhrady sa často spája s hnojením záhonov.
- Hnojenie stromov je potrebné ukončiť do konca júna, pretože hnojenie po tomto období nepriaznivo vplýva na kvalitu plodov a vyzretie dreva.
Dávkovanie a spôsob aplikácie
Množstvo hnoja, ktoré je potrebné zapracovať, sa odvíja od stavu pôdy. Vo všeobecnosti sa však odporúča použiť 3 až 5 kg na 1 m² pôdy.
- Na 1 m² treba dať cca 4 až 6 kg hnoja.
- Po rozhodení na záhony ho čo najskôr zapracujte do pôdy. V opačnom prípade by sa prospešné látky, ktoré sa z neho uvoľňujú, postupne vyparili do ovzdušia.
- Pri výsadbe a pri jesennom hnojení aplikujte hnojivo v kruhu pozdĺž obvodu koruny stromu.
- Pre mladé stromy (2-10 rokov) vytvorte jamky do hĺbky 40-50 cm; pre staršie, hlboko zakorenené stromy (cca od 20 rokov) používajte hĺbku 70-90 cm.
- V ľahších pôdach zapracujte hnojivo hlbšie, do hĺbky 15 až 20 cm.
- Pred aplikáciou hnojiva odstráňte burinu a trávu okolo kmeňa, pretože konkuruje koreňom v boji o živiny.
- Po hnojení aplikujte asi 7,5 cm mulču okolo kmeňa stromu a hĺbkovo a dostatočne zalejte, aby sa aktivovalo hnojivo.
Aplikácia pre staršie ovocné stromy v zatrávnených sadoch
Staršie ovocné záhrady, ktoré už niekoľko desaťročí nedostávajú žiadne organické a priemyselné hnojivá, sú tak zoslabnuté, že nadbytok konárov a ovocia spôsobuje preschnutie konárov, ich postupné odumieranie, výskyt nádorov a hubových chorôb, machov a lišajníkov. Týmto stromom je potrebné pomôcť najmä rezom a prihnojením tak, aby došlo k regenerácii korún a obnoveniu nových aktívnych koreňov.
Hnojivá je potrebné zapracovať do hĺbky aspoň 10 - 15 cm tak, že po obvode korún vytvoríme asi v polmetrovej vzdialenosti ryhy. V zatrávnených záhradách často rozhodené hnojivo spotrebuje len rastúca tráva, a ku koreňom sa tak hnojivo nedostane. Ovocné stromy sú vďačné aj za zálievku prirodzených hnojív, najmä s vodou zriedený slepačí a zajačí trus.
Test pôdy
Druhy maštaľného hnoja a ich špecifiká
Existuje niekoľko rôznych druhov maštaľného hnoja a každý má svoje špecifické vlastnosti. Nech už sa rozhodnete akokoľvek, nikdy nepoužívajte maštaľný hnoj v čerstvom stave, teda priamo spod zvierat. Hnoj sa musí najprv uležať a vyzrieť, a to minimálne 6 mesiacov. Najlepšie je používať skompostovaný hnoj.
- Konský hnoj: Má výhrevné vlastnosti, a tak sa často využíva pri zakladaní skleníka alebo pareniska. Je možné ho využiť aj ako základné jesenné hnojivo. Obsah živín sa líši v závislosti od toho, čím a ako boli kone kŕmené a tiež od typu podstielky. Odporúča sa používať do ťažkých pôd.
- Kravský hnoj: Používa sa hlavne ako základné hnojivo. Aplikuje sa do piesočnatých pôd, no použiť ho môžete na všetky druhy zeminy, u záhradkárov je pomerne obľúbený.
- Slepačí trus a holubí trus: Najvyšší podiel živín a organických látok sa rozhodne nachádza v slepačom truse. Podobné vlastnosti má tiež holubí trus. Môžete ho na jeseň zapracovať do pôdy, rovnako ako ostatné druhy maštaľného hnoja. Používajte však len skompostované slepačince. Alternatívou je jeho využitie na prihnojovanie rastlín počas sezóny. V takom prípade nikdy nepoužite čerstvé hnojivo, inak by ste rastliny spálili. Oba druhy hnoja sú „horúce“, a tak ich rozhodne nepoužívajte v čerstvom stave, mohli by spáliť rastliny. Je potrebné ich nechať odležať, najlepšie skompostovať.
- Prasací hnoj: Obsahuje pomerne veľké množstvo vody, ako aj draslíka a fosforu. Nehodí sa na záhony, kde potrebujete doplniť veľa dusíka, keďže ho obsahuje najmenej zo všetkých druhov maštaľného hnoja.
Význam živín a vyvážené hnojenie
Čo sa týka hnojenia ovocných stromov, kľúčové je množstvo živín v pôde a ich vzájomný pomer. Rovnako tak, ako stromu neprospieva nedostatok živín, škodí mu aj ich nadbytok. Ovocné stromy potrebujú živiny vo vyváženom pomere, konkrétne ide o dusík, fosfor, draslík, vápnik a horčík. Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné dodať do pôdy, alebo počas vegetácie aplikovať pomocou tekutých hnojív.
Úloha jednotlivých živín a príznaky nedostatku
- Dusík (N): Podporuje rast listov a letokruhov. Jeho nedostatok spôsobuje u jabloní urýchlené zretie a tuhšiu dužinu, u čerešní malé a intenzívne červené plody a u višní abnormálne kvitnutie. Nestačí používať len jednostranné hnojivá, ktoré obsahujú len dusík, pretože získame plody nadmerne veľké, ktoré obsahujú nežiaduce látky. Ovocie a zelenina prehnojená dusíkom počas pestovania a uskladnenia podlieha hnilobe.
- Fosfor (P): Je cestou k nižšej plodnosti, menším listom, skoršiemu sfarbeniu a opadávaniu v jeseni, ak ho je nedostatok. Je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov.
- Draslík (K): Má vplyv na plodnosť, kvalitu i odolnosť ovocia. Rastliny, ak majú nedostatok draslíka, mávajú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka.
- Vápnik (Ca): Neutralizuje a viaže organické kyseliny, ako napríklad kyselinu šťaveľovú a má vplyv na skladovateľnosť ovocia. Deficit poškodzuje koreňový systém a spomaľuje rast plodov.
- Horčík (Mg): Jeho nedostatok je zodpovedný za abnormálnu tvorbu pigmentov na listoch, menší počet kvetov, drobné a predčasne opadávajúce jablká.
Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa po stáročia v nej nachádzajú. Ovocné stromčeky a rastliny však každý rok odčerpávajú živiny z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky potrebné pre úspešný rast a rodivosť. Rastliny pre nedostatok živín poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia. Do záhradky je potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky.
Doplnkové metódy pre zlepšenie pôdnej úrodnosti
Na dosiahnutie optimálnej úrodnosti nie je dôležité len správne hnojenie maštaľným hnojom, ale aj komplexná starostlivosť o pôdu. K tomu treba pridať aj pravidelné okopávanie pôdy. Kyprenie zlepšuje prístup vody a kyslíka ku koreňom a bráni utláčaniu pôdy. Po prihnojení a výdatnej zálievke pôdu okolo rastlín vždy opatrne prekypríme a okolo rastlín rozhodíme mulčovací organický materiál.
Organické hnojivá, ako je najmä maštaľný hnoj a hnoj z drobných zvierat, sú pre rastliny nenahraditeľné a je potrebné nájsť spôsob, ako aspoň raz za 4 - 5 rokov ich do pôdy zapracovať.