Pestovanie ovocných drevín predstavuje pre pestovateľa mnohoročný sled pestovateľských opatrení a zásahov v podobe rezu, hnojenia, zálievky, chemickej alebo biologickej ochrany až po zber úrody. Pre správny rast a dobrú úrodu potrebujú ovocné stromy správnu výživu. Ak je vaša záhrada plná ovocných stromčekov, určite viete, ako sa o svoju zelenú oázu starať. Možno ste však nevedeli, že hnojiť treba aj ovocné stromy, vrátane tých starších. Starostlivosť o ovocné stromy je ako pravidelná návšteva kaderníka. Nestačí raz za čas - strom potrebuje opakované zásahy počas roka: rez, hnojenie, okopávanie aj bežnú kontrolu. Hnojenie dodáva energiu a obe činnosti priamo ovplyvňujú chuť aj množstvo úrody. Bohatá úroda nezačína pri postrekovači, ale pri pôde. Ovocné stromy každý rok odčerpávajú z pôdy živiny potrebné na rast a tvorbu úrody. Tieto odobraté živiny je potrebné každý rok doplniť.
Základné princípy hnojenia ovocných drevín
Problematika hnojenia ovocných drevín je pomerne široká. Vyplýva to z rozdielnych nárokov jednotlivých druhov, odrôd, ich veku, rodivosti, hustoty výsadby a pestovateľského tvaru. Ovocné stromy a kry drobného ovocia počas vegetácie spotrebovali v pôde živiny, ktoré im môžete dodať v jesennom období. Značná časť koreňov prijíma živiny zo starších zásob a aj z hlbších pôdnych vrstiev. Preto sa kladie dôraz na prípravu pôdy a jej optimálne vyhnojenie makroživinami a mikroživinami už pred zakladaním ovocných sadov a vinohradov. Na dobrú plodivosť stromov sú potrebné živiny, ktoré rastliny získavajú zo svojho okolia, a to najmä z pôdy. Základom hnojenia ovocných stromov sú organické a minerálne hnojivá.
Význam rozboru pôdy
Pretože vlastnosti pôd sa odlišujú, nie je správne hnojiť všetky rovnako. Rozbor v agrochemickom laboratóriu nám umožní pôdu optimálne vyhnojiť, pri ovocných druhoch do hĺbky 40 cm a pri vinohradoch do hĺbky 60 cm. Najväčší dôraz sa kladie na obsah prístupných živín v pôde, pretože podľa obsahu živín sa dá jednoducho zistiť potreba hnojenia jednotlivými prvkami a možno tak doplniť pôdu o potrebné živiny.
Optimálna pôdna reakcia (pH)
Ďalšiu úlohu zohráva pôdna reakcia (pH), ktorá sa dá upraviť použitím rašeliny, ak je pH vysoké, alebo použitím vápna, ak je pH nízke. Pôdna reakcia ovplyvňuje procesy v rastline a rozpustnosť mikroelementov a mikrobiálnu činnosť v pôde. Ideálne pH pôdy pre ovocné dreviny je približne 6 - 7,5.
Kľúčové živiny pre ovocné stromy
Ovocné stromy potrebujú živiny vo vyváženom pomere. Rovnako tak, ako stromu neprospieva nedostatok živín, škodí mu aj ich nadbytok.
- Dusík (N): Podporuje rast listov a letorastov a má vplyv na diferenciáciu kvetných púčikov, čo môže ovplyvniť plodnosť v nasledujúcom roku. Jeho nedostatok spôsobuje u jabloní urýchlené zretie a tuhšiu dužinu, u čerešní malé a intenzívne červené plody a u višní abnormálne kvitnutie. Nedostatok dusíka sa prejavuje blednutím až žltnutím listov, ročné prírastky sú krátke, listy menších rozmerov. Ovocný strom nasadzuje menej kvetov a zvyšuje sa opad plodov. Pri nadbytku sú listy sýto zelené až namodralé a strom je charakteristický silným vegetatívnym rastom. Nadbytok dusíka = bujný list, slabé kvitnutie, mäkké pletivá, viac škodcov, horšie skladovanie plodov. Na jar doplňte dusík na podporu rastu.
- Fosfor (P): Nedostatok fosforu je cestou k nižšej plodnosti, menším listom, skoršiemu sfarbeniu a opadávaniu v jeseni. Nedostatok fosforu sa postupne na drevinách prejaví obmedzeným vegetatívnym rastom a zníženou plodnosťou. Letorasty sú kratšie, listy majú tmavšiu farbu s bronzovým leskom a na jeseň skôr farbia a opadávajú.
- Draslík (K): Má vplyv na plodnosť, kvalitu i odolnosť ovocia. Úroveň výživy draslíkom výrazne ovplyvňuje produkčnú schopnosť ovocných výsadieb, ich odolnosť a kvalitu ovocia. Rastliny lepšie zvládajú stres počas leta (dlhé obdobie sucha, infekčný tlak chorôb a škodcov…), zvyšuje sa odolnosť proti mrazom a kvalita a skladovateľnosť plodov.
- Vápnik (Ca): Neutralizuje a viaže organické kyseliny, ako napríklad kyselinu šťaveľovú a má vplyv na skladovateľnosť ovocia. Vďaka tomuto prvku sa spevňuje bunková stena rastlinných buniek, pomáha viazať niektoré organické zlúčeniny. Deficit poškodzuje koreňový systém a spomaľuje rast plodov. Pri nedostatku vápnika dochádza k poruchám na koreňovom systéme - netvoria sa vlásočnicové korene, na listoch vznikajú farebné zmeny a na plodoch sa vytvárajú hnedé škvrny - pehavitosť.
- Horčík (Mg): Je základným prvkom chlorofylu - zeleného farbiva listov, aktivuje enzymatické reakcie v rastline a pomáha lepšiemu príjmu fosforu. Nedostatok horčíka je zodpovedný za abnormálnu tvorbu pigmentov na listoch, menší počet kvetov, drobné a predčasne opadávajúce jablká. Žltnutie medzi žilami starších listov signalizuje nedostatok horčíka.
- Mikroelementy: Harmonickú výživu rastlín podporujú mikroelementy. Pri ovocných drevinách sa jedná o železo, mangán, meď, zinok, bór a molybdén, vďaka ktorým v drevinách fungujú všetky životné procesy v rovnováhe. Dreviny sú tak menej vystavované stresu a sú odolnejšie voči tlakom chorôb a škodcov a lepšie zvládajú prekonávať obdobie sucha.
Typy hnojív a ich aplikácia
Organické hnojivá
Organické hnojivá sú nevyhnutné na udržanie vyrovnanej bilancie organických látok v pôde, čím sa stabilizuje a zlepšuje celková úrodnosť pôdy. Stimulujú užitočnú činnosť pôdnych mikroorganizmov, majú pozitívny vplyv na sprístupňovanie živín, zlepšovanie pôdnej štruktúry a efektívnosť hnojenia priemyselnými hnojivami. Používanie iba priemyselných hnojív má za následok tzv. hladnú pôdu, v ktorej sa neudržia živiny ani voda, preto je dobré ich používať len ako doplnkové hnojivá.
- Maštaľný hnoj a kompost: Prísun organických látok do pôdy zabezpečujeme zapracovaním maštaľného hnoja alebo kompostu v trojročných intervaloch. Na ľahkých pôdach je vhodné uplatniť dvojročný cyklus organického hnojenia. Organické hnojivá, ako je dobre vyzretý kompost a maštaľný hnoj, zlepšujú štruktúru pôdy. V menších záhradkách po obvode koruny stromu urobíme ryhy dlhé približne 1 m a hlboké 20 až 30 cm, pri malých stromčekoch plytšie. Do nich dáme hnoj, ktorý utlačíme a zasypeme zeminou. Množstvo hnoja závisí od veku a veľkosti ovocného stromu. Pre stromček s priemerom koruny 2,5 m aplikujeme asi 20 kg a pre stromček s priemerom koruny 4 m asi 50 kg maštaľného hnoja. Z hľadiska času zapracovania do pôdy platí zásada, že maštaľný hnoj by sme mali zarýľovať v deň, keď sme ho rozhodili po pozemku. Ak ho ponecháme na povrchu pôdy v malých kôpkach alebo rozhodený, vysychá, stráca sa dusík a znehodnocuje sa. Komposty a maštaľný hnoj podľa možnosti sa snažte zapracovať do pôdy každý 4 až 5 rok. Organické priemyselne vyrobené hnojivá obsahujú prírodné látky, ktoré sú ekologické, neškodia ľuďom ani zvieratám.
- Rašelina: Vzniká rozpadom machov, trávnatých rastlín a stromov vo vlhkom prostredí za nedostatočného prísunu kyslíka.
- Biohumus (vermi-kompost): Je výborný pre mladé stromy a pri výsadbe do jamy (zmiešať so zeminou).
- Žihľavový zákvas: Nádoba do polovice žihľavami, zaliať dažďovou vodou, kvasí 10-14 dní (miešať), riediť 1:10, polievať každé 2-3 týždne do konca júna.
Udržovacie vápnenie
Vápnenie je nevyhnutným opatrením na udržanie a zvyšovanie pôdnej úrodnosti. Cieľom je dosiahnuť a udržať optimálnu pôdnu reakciu. U nás sa na stanovenie dávky melioračného vápnenia využíva hodnota výmenného pH a zrnitostné zloženie pôdy. Pri vápnení dávame prednosť mletému vápencu, ktorý obsahuje približne 50 percent oxidu vápenatého. Používame ho na ľahkých pôdach a dáme mu prednosť aj na stredných a ťažkých pôdach s menšou potrebou vápnenia. Pálené vápno používame najmä na ťažké pôdy s veľkou potrebou vápnenia. Dôležité je rovnomerné rozhodenie hnojiva. Vápnik je v pôde pomerne pohyblivý, preto tieto hnojivá zapracujeme plytko do vrchnej časti ornice. Vápenaté hnojivá nikdy nepoužívame spoločne s maštaľným hnojom, pretože sa môže strácať dusík z maštaľného hnoja. Takisto sa musíme vyhnúť súčasnému vápneniu a hnojeniu fosforom, pretože môže dôjsť k pútaniu fosforu. Medzi obomi druhmi hnojenia by mala byť prestávka štyri až šesť týždňov. Uvedené dávky vápenatých hnojív nesmieme prekročiť. Prevápnenie spôsobuje pútanie mikroelementov, predovšetkým železa. Omnoho ľahšie je upraviť kyslú pôdu prísunom vápnika na priaznivú reakciu, než znížiť hodnotu pH alkalickej pôdy. Nevápnime každoročne, ale v troj- až štvorročných cykloch, podľa rozboru pôdy. Vápnenie má charakter zásobného hnojenia. Najvhodnejším termínom je neskorá jeseň.
Priemyselné (minerálne) hnojivá
Iba vtedy, keď je pôda dobre zásobená humusom a stav pôdnej reakcie je v poriadku, môžu byť plne účinné priemyselné hnojivá. Používajte viaczložkové hnojivá pre ovocné stromy s vyváženým N-P-K a mikroprvkami (B, Zn, Mg). Minerálne hnojivá majú rýchly účinok a umožňujú presné cielenie. Pri umelých hnojivách je potrebné prísne dodržiavať čas aplikácie a hnojivé dávky, aby sa zabránilo znečisťovaniu spodných a povrchových vôd.
- Fosfor a draslík: V jesennom období venujeme značnú pozornosť hnojeniu draslíkom a fosforom. Fosfor je v pôde takmer nepohyblivý, musíme ho preto zapracovať tam, kde sa vyvíjajú korene. Draslík je v pôde pohyblivejší ako fosfor, nie však tak ako dusík. Tak ako pri fosfore, aj hnojenie draslíkom stanovíme podľa zásobenia pôdy a podľa požiadaviek pestovaných druhov. Dôležité je zohľadniť citlivosť jednotlivých plodín na chloridy. K stredne citlivým patrí vinič, jadrové ovocie, čierna ríbezľa. K veľmi citlivým plodinám patrí červená ríbezľa, egreš, malina, ostružina, kôstkoviny a borievka, preto pri týchto plodinách aplikujeme draslík vo forme síranu draselného.
- Hnojenie spodiny: Aby sme aj spodinu obohatili o živiny, hlavne fosfor a draslík, a aby tak mohli byť k dispozícii pre korene, ktoré sa nachádzajú vo väčších hĺbkach, môžeme využiť hnojenie spodiny. Uskutočňujeme ho tak, že za pomoci silnej oceľovej tyče urobíme do pôdy v odstupe 2 m asi 40 cm hlboké diery. Do každej nalejeme približne 5 l roztoku hnojiva. Najvhodnejšie je viaczložkové hnojivo v kvapalnej alebo kryštalickej forme. 5 kg rozpustíme v 100 l vody.
- NPK hnojivo: Tieto najrozšírenejšie hnojivá dávajte do pôdy až na jar, keď na porýľovanú plochu hnojivá rozhodíte a hneď ich hrabličkami zapracujete do pôdy. Na jar už okolo stromčekov a krov pôdu nerýľujte, lebo by ste zhoršili štruktúru pôdy a súčasne obmedzili dôležitú zimnú vlahu pre jarný rast. Pôdu okolo stromčekov hrabličkami urovnáte s dodanými živinami.
Zelené hnojenie a mulčovanie
Vo vlhších podmienkach môžeme organické látky nahradiť aj zeleným hnojením. Rastliny na zelené hnojenie by nemali byť vo vinohrade v období kvitnutia a tesne po odkvitnutí, pretože v tomto období potrebuje vinič značné množstvo vody. Celkovú potrebu živín pre jednotlivé ovocné dreviny znižujeme o živiny dodané organickým hnojením. Tieto hnojivá kombinujte so zeleným hnojením - to znamená po zbere plodín, na pozberanú plochu zasejte vikovité plodiny, ktoré ak dosiahnu výšku 10 cm, zapracujte hlbokou orbou do pôdy, čím obohacujete pôdu o organickú hmotu a súčasne hrčkotvorné baktérie, ktoré sa nachádzajú na koreňoch týchto rastlín, obohacujú pôdu o dusík a zlepšujú jej štruktúru.
Mulč (pokosená tráva, drvená kôra, štiepka, slama, lístie) v hrúbke 5-8 cm drží vlahu, potláča buriny a postupne uvoľňuje živiny. Nenechajte ho dotýkať sa kmeňa (ponechajte 5 cm prstenec). Podobne do pôdy sa snažte zapracovať mulčovací materiál, ako je prehnitá pokosená tráva, ktorá počas vegetácie bola rozložená pod korunami stromov.
Časovanie a metódy aplikácie hnojív
Najsilnejší dopyt po živinách majú stromy od skorého jara do konca júna. Ideálne prvé hnojenie je koniec marca - polovica apríla (pôda min. 5-7 °C). Pri hnojení ovocných stromov je kľúčové množstvo živín v pôde a ich vzájomný pomer.
- Jarné hnojenie: Na jar doplňte dusík na podporu rastu. Ovocné stromy a kry drobného ovocia sú vďačné za jarný prísun živín. Aby ovocné stromy a kríky drobného ovocia každoročne rodili, najneskôr začiatkom apríla rozložte okolo ich koreňov vyzretý kompost. Je to ideálne hnojivo, pretože poskytuje veľa draslíka a vápnika, ktoré sú obzvlášť dôležité pre tvorbu plodov. V záhradnej pôde, ktorá je pravidelne zásobovaná kompostom, nepotrebujú ovocné stromy a kry ďalší dusík. Najmä mladšie kry reagujú na dostatok dusíka silným rastom, pričom tvoria menej kvetov. Na jabloniach sa vyvinú mäkké výhonky a stanú sa náchylnými na múčnatku.
- Jesenné hnojenie: Správny čas na zásobné hnojenie ovocného sadu je na jeseň, keď rastliny zhodia listy. Najmä v obdobiach, keď ovocné stromy rodia veľa ovocia, spotrebujú z pôdy veľa živín. Na jeseň kladieme zásobným hnojením dôraz na fosfor a draslík, ktoré sú pomaly rozpustné živiny. Fosfor veľmi pomaly preniká do hĺbky a pridávame ho čo možno najhlbšie (hĺbka rýľa), aby ho drobné korene čo najlepšie absorbovali. V ťažšej, hlinitej pôde to ide pomalšie. Draslík zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji koreňového systému a samozrejme aj pri plodoch. Pridávanie draslíka na jeseň zlepší odolnosť voči nízkym teplotám a prezimovanie stromov prebieha lepšie. V jesennom období je dobré dať peletovaný kravský alebo konský hnoj, alebo kompost.
- Aplikácia: Hnojivá pridávame do tej časti zeme, kde sú stromy najsilnejšie a najviac rozvetvené. Živiny čerpajú hlavne drobné korienky, ktoré sa nachádzajú v hornej vrstve pôdy a najviac ich je po obvode koreňového systému. Nikdy nesypte hnojivo k samotnému kmeňu. Pri priemere koruny 4 m je plocha na hnojenie 16 m². V súvislých výsadbách rozdelíme hnojivo rovnomerne po celej ploche, pri jednotlivých stromoch približným prepočtom na zistenú plochu podľa priemeru koruny. Pri ťažkých, hlinitých zeminách použijeme železnú tyč, ktorou urobíme dieru do zeme a do nej nasypeme hnojivo. Diery robíme cikcakovito. Pre staršie, hlboko zakorenené stromy (cca od 20 rokov) používajte hĺbku aplikácie 70-90 cm.
Ivan Hričovský: DOKEDY TREBA NATRIEŤ KMENE OVOCNÝCH STROMOV?
Dôležitosť správneho dávkovania
Pri hnojení musíte byť opatrní, dodržiavajte predpísanú dávku na obale, pretože pri nedodržaní množstva živín dochádza k spáleniu koreňového systému, čo sa potom v pôde veľmi ťažko a dlho odstraňuje, pretože v pôde nadmerné množstvo rozpustených živín páli korene niekoľko rokov. Prehnojené stromy a kry sa liečia niekoľko rokov tak, že od nich zeminu odoberáte a namiesto nej sa snažíte priniesť novú ornicu. Pri nadmerných aplikáciách je potrebné vymeniť pôdu do hĺbky 40 až 50 cm a vysadiť nové stromčeky. Hnojenie bez zavlaženia má polovičný efekt. Polievať treba každých 10 kg plodov približne 10-15 l vody. Na pieskoch voľte radšej menšie dávky častejšie.
Starostlivosť o staré stromy
Ak nemáte úrodu, môže to byť spôsobené buď nesprávnym strihom alebo nemajú vhodné opeľovače (to je dôležité hlavne u jabloní a čerešní, ktoré nie sú samoopelivé). Vo veľmi suchých rokoch môžu trpieť nedostatkom vody, ale veľké stromy zavlažiť je tiež dosť veľká výzva, pretože vlahu musíte dostať v dostatočnej dávke dostatočne hlboko. Aj keď niektorí záhradkári sa domnievajú, že hnojenie starých stromov nemá význam, pretože korene sú hlboko a živiny si nájdu, pravdou je, že staré stromy rovnako potrebujú podporu pre stabilnú a kvalitnú úrodu. Okolo stromov by malo byť vypletené a pokopané, aby ste nehnojili burinu a trávu, ale ovocný strom. Na jar už okolo stromčekov a krov pôdu nerýľujte, lebo by ste zhoršili štruktúru pôdy a súčasne obmedzili dôležitú zimnú vlahu pre jarný rast.
Všeobecné zásady starostlivosti
Ovocné dreviny sú na jednom stanovisku niekoľko rokov, preto je potrebné dbať na agrochemické vlastnosti pôdy. Pri zanedbaní prípravy pôdy a hnojenia majú dreviny po výsadbe krátke prírastky, slabý rast, neprinášajú želanú úrodu a sú citlivé na choroby a škodcov. Hnojenie je jednou z mnohých aspektov starostlivosti o ovocné stromy, spolu s rezom, okopávaním a kontrolou škodcov a chorôb. Len komplexná starostlivosť zabezpečí zdravie a plodnosť vašich drevín.