Cesnak (Allium sativum L.) je oddávna považovaný za zdraviu prospešnú zeleninu, koreninu i liečivú rastlinu. Jeho pestovanie prináša nielen radosť zo samotného procesu a úžitok z úrody, ale prospieva aj mnohým rastlinám. Účinné látky cesnaku pôsobia pozitívne na ľudí a zároveň prispievajú ku zkvalitneniu niektorých plodín a k ochrane rastlín proti škodcom a chorobám.
Avšak aj samotný cesnak je napádaný škodcami a patogénmi. Preto je dôležité poznať ich, využívať preventívne opatrenia a v prípade napadnutia ošetriť túto štipľavú rastlinu tak, aby sme čo najviac zabránili jej poškodeniu a znehodnoteniu.
V tomto článku sa pozrieme na najbežnejšie choroby cesnaku, s ktorými sa môžeme stretnúť. Patria sem ochorenia, ktoré nie sú vyvolané patogénmi (fyziologické), ale aj tie, ktoré spôsobujú patogény (huby, baktérie, vírusy, viroidy, mykoplazmy, nematódy...). Ochorenia spozorujeme vďaka symptómom, ktoré sa u jednotlivých ochorení prejavujú rôzne na rôznych častiach rastlín. Môže to byť škvrnitosť, zakrpatenie, zmena sfarbenia, deformácia, vädnutie, viditeľná prítomnosť plesne, hniloba...
Fyziologické poruchy
Fyziologická porucha - Rozklad voskovitých látok (Paralýza cerosa)
Táto fyziologická porucha, známa aj ako Voskové štiepenie cesnaku, sa spravidla vyvíja po zbere úrody, no môžu sa vyskytnúť aj výnimky, kedy sa objaví ešte počas vegetácie. Jej výskyt súvisí s pestovateľskými podmienkami, danosťami jednotlivých kultivarov, ale aj podmienkami sušenia, skladovania a prepravy.
Prvými príznakmi sú malé, mierne vpadnuté svetložlté miesta. Rozvojom tejto poruchy sa postupne mení vzhľad celého strúčika, získava jantárovožlté sfarbenie, voskovitý priesvitný vzhľad a môže byť mierne lepkavý.
V hlavičke cesnaku môžu byť poškodené jednotlivé strúčiky uprostred zdravých, časť cesnakovej hlavičky alebo celá. Tieto príznaky však zistíme, až keď strúčiky očistíme zo šupiek. Na prvý pohľad nie sú zjavné.
K vzniku tejto poruchy môže prispieť predčasný (skorý) zber, teploty v rozsahu 20°C - 24°C pri zbere a sušení cesnaku, sušenie na slnku, ale aj zlé vetranie pri preprave a skladovaní cesnaku. Tento rozklad voskovitých látok zhoršuje kvalitu cesnaku a znižuje jeho štipľavosť.
Ideálna teplota na sušenie je 33°C - 36°C. Prispieva k zamedzeniu vzniku tejto fyziologickej poruchy. Rovnako sa odporúča pred zberom prestať zavlažovať cesnak, aby dostatočne vyzrel a urýchlil sa následný proces sušenia. Na sušenie vyberte vhodné miesto, pod strechou, s dostatočným prúdením vzduchu a chránené pred priamym slnečným žiarením. Pri preprave a skladovaní zabezpečte dostatočné vetranie. Všetky tieto rady prispievajú k zníženiu pravdepodobnosti vzniku rozkladu voskovitých látok.
Choroby cesnaku spôsobené patogénmi
Hrdza cesnaková (Puccinia allii)
Hrdza cesnaková je hubové ochorenie, ktoré sa môže vyskytnúť na cesnaku aj póre. Jej prítomnosť je možné si všimnúť na listoch a stonkách. Ako prvý príznak sa objavia drobné biele škvrny, ktoré sa vyvinú na žlté až hrdzavé "pľuzgieriky" z výtrusov. Postupom času (ku koncu vegetácie) sa mení ich sfarbenie na tmavohnedé.
Množstvo škvŕn narastá a dochádza k narušeniu procesu fotosyntézy v listoch. Pri silnom napadnutí listy žltnú a predčasne usychajú, čo spôsobuje, že cesnak zaostáva vo vývoji a jeho podzemná časť nerastie.
Hrdza obľubuje vlhké a teplé počasie. Vietor môže jej spóry prenášať aj na veľké vzdialenosti. Pri hustej výsadbe a prehnojení dusíkom dochádza k jej väčšiemu rozšíreniu. Pri slabom výskyte nespôsobuje veľké škody na porastoch ani pri skladovaní. Pri napadnutí hrdzou je možné cesnak konzumovať, avšak netreba toto ochorenie podceniť, pretože pri vhodných podmienkach sa môže veľmi rozšíriť a ovplyvniť aj úrodu cesnaku.
Už pri prvých príznakoch, keď sa objavia drobné biele škvrny, je vhodné zakročiť. Jednoduchším a lacnejším riešením je však prevencia.
Sadzovitosť cesnaku (Embellisia allii)
Sadzovitosť cesnaku, alebo tiež Helmintosporióza cesnaku, je hubové ochorenie, ktoré sa nachádza na odumretom pletive. Zväčša nespôsobuje väčšie škody a jej prítomnosť spravidla neznižuje skladovateľnosť ani sadbovú kvalitu. Patogén prezimuje v infikovanej pôde, rastlinných zvyškoch alebo napadnutých hlavičkách a strúčikoch cesnaku.
Väčšie problémy by mohla spôsobiť vo vlhkých, trvalo alebo dlhodobo zamokrených pôdach a pri silnom zaburinení, kedy je nedostatočné prúdenie vzduchu okolo rastlín. Problémom je vo vlhkých rokoch alebo v rokoch s nepriaznivými podmienkami na dosušenie cesnaku po zbere. Vo väčšej miere sa môže rozvinúť aj vtedy, ak sa cesnak skladuje alebo predáva vo vlhkých podmienkach.
Prítomnosť tohto ochorenia signalizujú malé vodnaté lézie, ktoré sa vyvinú na tmavé škvrny s okrúhlym, prípadne nepravidelným tvarom. Suknice (šupky) sa ľahko lámu a sú veľmi krehké. Postupom času sa škvrny prepadávajú a práchnivejú. Zdrojom nákazy môže byť napadnutá sadba alebo infikovaná pôda.
Pri jej miernom výskyte ku koncu vegetácie je potrebné zrelý cesnak po zbere rýchlo vysušiť. Po jeho dosušení odstráňte 1 až 2 suknice (šupky) z napadnutej hlavičky cesnaku. Aby sa predišlo rozmnoženiu nákazy, je potrebné všetky pozostatky zlikvidovať a neumiesť ich do kompostu.
Pri skorom vysadení na jeseň sa zvyšuje pravdepodobnosť napadnutia. Preto pri jesennom cesnaku je dôležité správne načasovanie vysádzania do kvalitne pripravenej pôdy a na vhodné miesto. Vytvorenie pestovateľsky vhodných podmienok je nevyhnutné v rámci preventívnych opatrení, a taktiež pravidelný primeraný prísun živín a primereného množstva vlahy.
Zaujímavosťou je, že ak sa ochorenie nekontroluje a nerieši, môže na strúčikoch cesnaku prejsť do rakoviny. Pri pestovaní cesnaku je dôležité striedanie plodín, aby sa predchádzalo rozšíreniu aj takýchto ochorení. Po zbere sú potrebné správne podmienky sušenia a skladovania, ideálne s vlhkosťou menšou ako 70%. Odporúča sa triedenie a odstraňovanie napadnutých hlávok cesnaku.
Peronospóra (Peronospora destructor)
Peronospóra, alebo Pleseň cibuľová či Plesnivec, patrí tiež medzi hubové ochorenia a je jednou z najzávažnejších chorôb cesnaku. Pri vhodných podmienkach sa dokáže až epidemicky šíriť a môže infikovať všetky vysadené rastliny. V krátkom čase dokáže zničiť veľkú časť úrody alebo i celú úrodu. Jedná sa o oveľa závažnejšie ochorenie oproti predchádzajúcim.
Na listoch a kvetných stonkách sa pri napadnutí objavujú bledé, svetlozelené až zelenožlté škvrny. Napadnuté miesta sa postupne zväčšujú a následne splývajú. Listy blednú, žltnú a dochádza k tzv. zrúteniu špičiek listov. Pri vysokej vlhkosti vzduchu sa škvrny sfarbujú do šedofialova, čo spôsobuje hubový povlak spór, ktorými sa peronospóra ďalej šíri do okolia. Častokrát dochádza aj k druhotnej infekcii, vidieť ju ako tmavý zamatový povlak, ktorá prispieva k tomu, že listy a kvetné stonky sa lámu a odumierajú.
Toto ochorenie spôsobuje zmenšovanie plochy s fotosyntézou, spomalenie rastu hlávky cesnaku, jeho nevyzrievanie a slabú skladovateľnosť. Postupne sa šíri k miestu, odkiaľ vyrastajú listy (základňa listovej ružice), ktoré začínajú hniť a ochorenie postupuje do samotnej cesnakovej hlávky.
Boj s týmto ochorením je účinný len v počiatočných štádiách. Použitie fungicídnych prípravkov vyžaduje ich obmenu, aby nevznikla na ne odolnosť, čím stratia svoju účinnosť. Keďže boj s touto chorobou je veľmi náročný, oplatí sa zamerať na preventívne opatrenia, aby sme zabránili jej vzniku.
Biela hniloba (Sclerotium cepivorum)
Biela hniloba, či Skleróciová hniloba, je hubové ochorenie, ktoré je označované ako najnebezpečnejšie. Pri jeho výskyte je pôda nepoužiteľná pre ďalšie pestovanie cesnaku a cibuľovín. Patogén sa šíri pôdou a uvádza sa, že v nej dokáže prežiť 10 až 20 rokov, dokonca až 40 rokov podľa niektorých zdrojov.
Pri napadnutí cesnaku sa toto ochorenie šíri "epidemickou rýchlosťou". Rastliny cesnaku, ale aj póru či cibule, infikuje cez poškodené korene. Na listoch sa prejavujú príznaky ako ich žltnutie, zakrpatený rast a neodvratné vädnutie a odumieranie. Korene postupne odumierajú a biele hubové vlákna (mycélium) sa objavujú na hlavičkách cesnaku. Vďaka odumieraniu koreňov sa rastliny ľahko vyťahujú z pôdy.
Postupne sa na ňom objavia drobné čierne bodky sklerócií, ktoré pripomínajú makové zrniečka. Hlávky cesnaku mäknú a od povrchu nadobúdajú vodnatú štruktúru, hnijú a cítiť typický zápach. Keď sa však symptómy objavia, už je neskoro. Sú viditeľné, keď je infikovaná základňa rastliny a rastlina čoskoro odumiera.
Do pôdy sa dostáva napadnutou sadbou alebo prenosom z napadnutej pôdy, pohybom vody, rastlinnými zvyškami, pohybom zariadení, na náradí, rukaviciach či topánkach. Pri kontakte s napadnutými rastlinami a pôdou je potrebná dôkladná dezinfekcia ako náradia, rúk, tak aj oblečenia a obuvi, aby sa zabránilo prenosu. Skúsení pestovatelia odporúčajú pôdu, v ktorej sa vyskytla biela hniloba, zatrávniť.
Bielej hnilobe vyhovuje kyslejšia pôdna reakcia, hnojenie dusíkom a teploty okolo 15°C - 20°C. V súčasnosti neexistujú žiadne odrody cesnaku odolné voči bielej hnilobe. Niektorí odborníci uvádzajú, že "ošetrenie semien cesnaku horúcou vodou môže znížiť potenciál šírenia sklerócií bielej hniloby." Účinný boj s týmto ochorením je len formou prevencie. Pri napadnutí bielou hnilobou je potrebné celú sadbu zlikvidovať (ideálne spálením) a na nový pozemok vysadiť novú zdravú sadbu cesnaku.
Fuzáriová hniloba (Fusarium oxysporum f. sp. cepae)
Fuzáriová hniloba, alebo Fuzariáza, tiež patrí medzi hubové ochorenia. Vyskytuje sa v pôdach, vo väčšej miere v ťažkých, ílovitých. Ohrozuje nielen cesnak, ale aj pór, pažítku, cibuľu kuchynskú či šalotku. Rastliny infikuje cez korene alebo mechanické poškodenie či poranenie, ktoré môžu spôsobiť škodcovia.
Prvotné príznaky sa objavujú na koreňovom systéme vo forme naružovelého, načervenalého či fialového zafarbenia. Keďže sú napadnuté korene, rastliny nemajú dostatočný príjem živín, neprospievajú a sú zakrpatené. Infekcia sa postupne šíri smerom od koreňov až do stoniek a listov, čo spôsobuje ich vädnutie a žltnutie. Toto žltnutie je viditeľné od špičiek listov. Pri silnom napadnutí korene hnijú a rastliny cesnaku dlhodobo chradnú, predčasne žltnú a usychajú.
Keď sa ochorenie rozšíri na hlavičky cesnaku, objaví sa v priestore medzi strúčikmi viditeľný "vatový" biely až naružovelý povlak (mycélium). Na strúčikoch badať vysychanie a hnednutie pletív vo forme hnedých škvŕn. To negatívne ovplyvňuje skladovateľnosť.
Väčší rozvoj choroby je pozorovaný počas teplých a zároveň vlhkých rokov. Väčšinou sa vyskytuje už v priebehu vegetácie a šíri sa ohniskovite. Aj v prípadoch, že sa fuzariáza objaví až počas skladovania, rastliny už boli napadnuté už počas rastu. Infikovanie prebieha napadnutou pôdou, infikovanými rastlinnými zvyškami či náradím, ktoré prišlo do kontaktu s fuzáriovou hnilobou. Najúčinnejším bojom proti tomuto ochoreniu je prevencia.
Čierna pleseň (Aspergillus spp.)
Čierna pleseň, alebo Aspergilóza, predstavuje hubové ochorenie, ktoré ešte častejšie ako cesnak napáda cibuľu. S týmto ochorením sa pomerne často stretávame v našich končinách. Spravidla nepredstavuje závažné poškodenie cesnaku. Patrí medzi bežné problémy, ktoré sa vyskytujú pri jeho skladovaní.
Príprava a sadenie cesnaku
Cesnak stúpa na cene, v poslednom období doslova, stačí sa pozrieť na cenovky v obchodoch. Na vysádzanie vyberáme nepoškodené, zdravé a približne rovnako veľké hlavičky. Rozoberieme ich na strúčiky - na sadenie sú najlepšie veľké strúčiky z obvodu. Malé, poškodené a nenamorené strúčiky použijeme v kuchyni.
Proti háďatku zhubnému moríme v 5-percentnom roztoku Sulky (na 10 l vody 500 ml Sulky) 6 až 12 hodín. Po uplynutí času morenia vyberieme vrecko s cesnakom a necháme ho zavesené odkvapkať. Strúčiky vysádzame až po oschnutí. Zvyšok roztoku môžeme použiť na zaliatie záhonu pred sadením.
Ozimný cesnak vysádzame v októbri (v južných oblastiach môžeme ešte aj v novembri), jarné odrody v marci až apríli do sponu 25 až 60 × 10 až 15 cm.
Pri výsadbe je možné použiť strúčiky všetkých veľkostí. Veľkosť strúčika nemá zásadný vplyv na veľkosť cibule. V dobrých podmienkach môžu aj z malých strúčikov narásť cibule porovnateľnej veľkosti s cibuľami rastlín zo strúčikov veľkých. Pred výsadbou je potrebné cibuľu rozdružiť na strúčiky. Pri tejto činnosti môže dochádzať k odstráneniu krycej šupiny strúčika (ošúpanie strúčika), čo však nie je na závadu. Aj olúpané strúčiky je možné bez problémov vysádzať.
Z prípravkov na morenie sadiva odporúčame Sulku, ktorá síce takmer neúčinkuje na háďatko zhubné (proti ktorému bola Sulka pôvodne registrovaná), ale veľmi dobre pôsobí proti veľmi rozšírenému roztoču vlnovníka cesnakového (Aceria tulipe), ktorý spôsobuje tzv. "vlnkovanie" strúčikov. V prípade morenia Sulkou odporúčame sadivo rozdrobiť na strúčiky už začiatkom septembra a namočiť ich na 2-3 hodiny v 5% roztoku Sulky. Potom musí sadivo čo najrýchlejšie (cca do 12 hodín) vyschnúť. Takto pripravená sadba sa následne uskladní na suchom vetranom mieste až do doby výsadby (koniec novembra až začiatok decembra).
Ďalej odporúčame pred výsadbou strúčiky na 1-2 hodiny namočiť do studenej vody. Tým strúčik rýchlejšie aktivuje svoje obranné mechanizmy.
Termín výsadby a starostlivosť
Ozimné odrody by sa mali sadiť čo najneskôr, tj koncom novembra alebo v decembri v závislosti od počasia a od polohy pestovateľského pozemku. Teplota pôdy by v čase výsadby mala trvalo klesnúť pod 9 °C.
Jarné odrody je možné vysádzať od jesene až do jari. Z jesennej výsadby však obvykle býva vyšší výnos bez toho, aby bola znížená skladovateľnosť zberaného cesnaku. Prevenciou proti napadnutiu Fúzavkou cesnakovou je výsadba až začiatkom marca. Na jarnú výsadbu sú vhodné odrody Japo II, Benátčan, Matin a Mirka. Ak sú na jar vysadené ozimné odrody, väčšinou je nutné počítať s oneskoreným zberom, u paličiakov navyše často dochádza k tomu, že sa vytvorí iba nedelená (jednostrúžková) cibuľa s horšou skladovateľnosťou.
Vzdialenosť riadkov sa volí podľa spôsobu následného obrábania tak, aby mohol pozemok udržiavaný v bezburinovom stave a aby mohol byť priestor medzi riadkami ľahko v prípade potreby prekyprený. Obvykle sa volí vzdialenosť 25-50 (ale aj 60) cm.
Strúčik by mal byť zasadený dostatočne hlboko. Ideálne by mala zostať nad zasadeným strúčikom 6-10 cm vrstva pôdy. Čím je cesnak vysadený hlbšie, tým je počas následnej vegetácie menej rastlina stresovaná výkyvmi teplôt a vlhkosti. Na ľahších a dobre spracovaných pôdach je možné iba naznačiť riadky a potom strúčiky do zeme čo najhlbšie zapichovať. Pri ťažších alebo horšie spracovaných pôdach je dobré najprv vyhĺbiť ryhy, na ktorých dno sa následne strúčiky zapichujú. Potom sa ryhy zahrnú a pôda sa utuží.
Na väčších plochách pri nedostatku pracovnej sily je možné využiť špeciálne sadzacie stroje. Pri tomto spôsobe výsadby však väčšinou zostávajú strúčiky ležať na boku, čím dochádza nielen k pomalšiemu zakoreňovaniu, ale predovšetkým je následne zozbieraný cesnak deformovaný, predovšetkým paličiaky vytvárajú nevzhľadné fajky. Orientovanou výsadbou sa myslí spôsob výsadby, pri ktorom je nielen orientovaný puk strúčika smerom dole, ale jedným smerom sú aj orientované „brušká“ strúčikov. Tým sú následne jedným smerom orientované aj listy rastliny. Porasty z orientovanej výsadby sú veľmi vzhľadné a býva uľahčená kultivácia priestoru medzi riadkami.
Po vysadení cesnaku pravidelne kypríme a odburiňujeme záhon. Kypríme pôdu, odburiňujeme ju a počas sucha zavlažujeme. Dva- až trikrát ju prihnojíme síranom draselným a dusičnanom vápenatým (liadkom). Dusík podporuje rast listov, síra je zasa potrebná na tvorbu silíc a dáva cesnaku nezameniteľnú vôňu a chuť.
Ak sa objavia v poraste žltnúce rastliny, bez milosti ich vyhodíme. Na výsadbu je najlepšie použiť vlastné ruky. Strúčiky sa vtedy ideálne kontaktujú s pôdou, sú správne umiestnené podpúčím dolu a dobre zakorenia. Pri výsadbe pomocou kolíka sa strúčiky úplne nedotýkajú pôdy a horšie sa zakoreňujú. Niekedy zostanú ležať na boku, zakoreňovanie sa spomalí a najmä paličiaky vytvárajú tzv. fajky.
Ochrana proti hubomilke
Hubomilka je mucha, ktorá v predjarí nalietava na pozemok s cesnakom, kde kladie vajíčka nielen k vzídenému cesnaku, ale aj k rastlinám doposiaľ nevyrašeným. Larvy hubomilky následne rastliny poškodzujú. Veľmi spoľahlivou ochranou cesnaku proti hubomilke je prikrytie pozemku bielou netkanou textíliou ešte pred náletom tejto muchy, najlepšie už v priebehu zimy. Z chemických prípravkov je možné proti hubomilke použiť Karate so Zeon technológiou 5 CS (0,6 l/ha, 0,1 %), Reldan 50 EC (0,6 l/ha, 0,1 %) alebo Reldan 22 (1,2 l/ha, 0,2 %).
Na povrchu pôdy by mal byť od jari rozrušovaný pôdny škralúp a pozemok by mal byť držaný bez buriny. Na jar je veľmi prospešné väčší pozemok opakovane vláčiť ľahkými bránami až do výšky porastu 15 cm. Na malých pozemkoch rovnaký význam splnia vydly. Z herbicídov sa dá do cesnaku použiť napr. Stomp. Je však nutné brať do úvahy, že herbicídy znižujú výnosy cesnaku.
Hnojenie a zavlažovanie
Žltnúce špičky najstarších listov cesnaku poukazujú na nedostatočný príjem dusíka. Ak je pôda chudobná na dusík, je možné porast prihnojiť v troch dávkach liadkom vápenatým (15,5 % N) v množstve 100 kg/ha (10 g/m2). Žltnutie špičiek však nemusí znamenať, že dusík v pôde nie je, často sa stáva, že ho len nie je schopná rastlina prijímať. To je spôsobené napr. veľkými výkyvmi teplôt, nedostatkom alebo nadbytkom vody, príliš nízkymi alebo vysokými teplotami. Potom pomôže prihnojenie na list. Na tento účel je vhodný 5% roztok rozpustenej granulovanej močoviny alebo aj obyčajný Kristalon.
Potrebu vody pri cesnaku prirovnávame k potrebe vody koreňovej zeleniny, ako je mrkva či petržlen. Zvýšenú potrebu vody má potom cesnak v období od polovice mája do začiatku júna.
Zber cesnaku
Paličiak vytvára kvetný stvol s kvetmi a pacibuľkami. Pre jeho rast potrebuje rastlina veľké množstvo energie, čo vedie k tvorbe menších cibúľ a zníženiu výnosu. Preto je potrebné paličiaky hlávkovať (odstraňovať kvetenstvo). Vrcholy kvetného stvolu s pacibuľkami je potrebné odstrániť čo najskôr, akonáhle sa objavia medzi listami, teda nečakať, kým vyrastie a začne sa krútiť. Kvetenstvo by sa malo odlamovať, odrezávať alebo odstrihávať, nie vyťahovať aj so stvolmi, pretože tým by rastlina stratila oporu a začala by poliehať.
Termín zberu je daný predovšetkým odrodou a aktuálnymi podmienkami v danom roku. Predčasný zber môže spôsobiť problémy pri sušení, naopak pri oneskorenom zbere sa cibule v zemi začnú otvárať a zozbieraný cesnak je zle predajný.
Zber nazeleno je vlastne predčasný zber cesnaku, ktorý nie je určený na dlhodobé skladovanie. Na tento účel je z českého sortimentu najvhodnejšia odroda Bjetin, ktorá je najskoršia a zberať a predávať nazeleno sa dá už v prvej polovici júna.
Paličiaky sa zberajú v čase, keď majú ešte 5 dužnatých listov (môžu byť aj žlté, ale dužinaté, nie suché). Počet dužnatých listov totiž priamo súvisí s počtom dužinatých sukníc cibule. Je tiež možné nechať niekoľko rastlín neodhlávkovaných a riadiť sa podľa tvaru kvetného stvolu. Ten totiž najprv rastie vzpriamene, potom sa zakrúti a v čase dozrievania cesnaku sa opäť vzpriami.
Nepaličiaky sa zberajú v čase, keď vňať cesnaku zo zhruba polovice rastlín ľahne na zem. Menšie plochy sa dajú najlepšie zberať za pomoci rýčích vidlíc, na veľmi kyprých pôdach sa dajú paličiaky pomerne ľahko vyťahovať zo zeme bez akéhokoľvek náradia. Na väčších plochách sa využívajú rôzne druhy podorávačov. Pri zbere nemožno cibuľami o seba otĺkať, pretože veľmi ľahko dochádza k ich poškodeniu.
Ideálne je sušenie cesnaku aj s vňaťou, kedy sa celé rastliny zavesia na zatienenom dobre vetranom mieste, napr. v kôlni alebo na pôde. Cesnak je možné sušiť aj bez vňate v tenkej vrstve v debnách alebo na drevenej či hlinenej podlahe. Vhodné sú aj rôzne druhy roštov. Dôležité je predovšetkým dobré prúdenie vzduchu.
Mieste skladovania cesnaku by malo byť veľmi vzdušné - najlepšie v prievane. Škodí mu príliš vysoká teplota, priame slnečné žiarenie, naopak mu neublíži mierny mráz. Uskladnenie cesnaku pred konzumáciou je v súčasnosti veľkým problémom. Pokiaľ nie je napadnutý vlnovníkom cesnakovým, vyhovuje mu izbová teplota a sucho. Tieto podmienky však vyhovujú spomínanému roztoču, ktorý sa v teple rýchlo množí a spôsobuje vysychanie strúčikov.
tags: #holandsky #cesnak #hlavicka #cesnaku #obrastena #dalsimi