Hrach siaty: Pestovanie, Dozrievanie a Zber

Hrach siaty (Pisum sativum) je nenáročná a obľúbená zelenina, pestovaná pre svoje krehké a sladkasté semená. Patrí k najstarším kultúrnym plodinám a je obľúbenou zeleninou v mnohých kuchyniach. Hrášok je jednou z najobľúbenejších zelenín na skorých zeleninových záhonoch a medzi prvé druhy zeleniny, ktoré po zime zaplnia hriadky. Jeho pestovanie je pomerne jednoduché, čo ho robí dostupným aj pre menej skúsených pestovateľov. Je to jednoročná plazivá rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá má množstvo pozitívnych účinkov na náš organizmus. Okrem toho, že je chutný a výživný, hrach je tiež relatívne jednoduchý na pestovanie.

Charakteristika Hrachu siateho

Botanický opis a historický kontext

Rod Pisum zahŕňa dva botanické druhy: Pisum sativum L. a Pisum fulvum Sibth. Sm. Botanický druh Pisum fulvum sa vyskytuje len ako planá forma a nemá významné hospodárske využitie. Hrach siaty patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne až v stredoveku. Vavilov, jeden z najväčších historikov kultúrnych rastlín, datuje pôvod drobnozrnných hrachov z Prednej a Juhozápadnej Ázie, zatiaľ čo veľkozrnné hrachy sa vyskytovali v oblasti Stredomoria. Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.

Výživová hodnota a zdravotné benefity

Hrach je mimoriadne obľúbená strukovina, konzumuje sa nielen v čerstvom stave, ale aj varený. Čerstvý hrášok obsahuje veľa vody a vitamínov. Je bohatý na vitamíny C, A, K a vitamíny skupiny B. Obsahuje množstvo bielkovín, kyselinu listovú, železo, draslík a vápnik. Okrem toho obsahuje kombináciu horčíka a nukleových kyselín, a tým podporuje regeneráciu organizmu. Hrach v suchom stave je obohatený minerálnymi látkami, vitamínmi skupiny B a tak posilňuje srdce, krvný obeh, nervový systém a dodáva telu energiu. Je bohatým zdrojom antioxidantov a vďaka obsahu cukrov je pre naše telo okamžitým zdrojom využiteľnej energie.

Druhy hrachu a ich využitie

Existuje niekoľko druhov hrachu, ktoré sa líšia svojou veľkosťou, tvarom a spôsobom pestovania. Hrach siaty je letnička so stovkami odrôd, rozdelených do niekoľkých kategórií vrátane typov rastliny. U nás sa najčastejšie pestuje hrach dreňový a cukrový.

• Zelený mladý hrášok: Zelený mladý hrášok sa zbiera v nezrelom stave, keď sú semená ešte šťavnaté a sladké. Je bohatý na vitamíny (napr. vitamín C a K, kyselinu listovú), minerály a má nižší obsah kalórií. Tento typ hrášku je ideálny na konzumáciu v čerstvom surovom stave alebo v jedlách, kde vynikne jeho jemná chuť, napríklad v polievkach či rizote.
• Suchý hrach: Suchý hrach sa nechá dozrieť na rastline a následne sa vysuší. Obsahuje viac bielkovín a vlákniny, ale menej vitamínov ako mladý hrášok. Je výborným zdrojom energie a často sa používa na prípravu polievok, kaší či pyré.
• Dreňový hrášok (Pisum sativum): Hrach siaty dreňový pestujeme najmä kvôli krehkým, sladkastým semenám, ktoré v mladom čerstvom stave konzumujeme priamo zo strukov. Má pevnejšie struky, ktoré sa nekonzumujú, pretože sú tvrdé a vláknité. Pestuje sa hlavne na zber zrelých semien, ktoré sú sladké, mäkké a ideálne na čerstvú konzumáciu, konzervovanie alebo mrazenie.
• Cukrový hrach (Pisum sativum var. saccharatum): Pri cukrovom hrášku nás zaujímajú mladé struky. Tento druh má jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé, bez vylupovania semien. Je ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie.
• Hrach holandský: Tento typ hrachu sa najčastejšie pestuje na sušenie.
• Hrach na struky: Tento hrach má väčšie, dužinaté struky, ktoré sa konzumujú spolu so semenami.
• Hrach mozgový: Tento typ má vráskavé semená, ktoré sú extrémne sladké.
• Krmný hrášok: Hrášok pestovaný na kŕmne účely je špecifickou kategóriou. Poľnohospodári na tento účel zvyčajne používajú odrody hrachu, ktoré sú prispôsobené na vysoký výnos biomasy a semien.

Podmienky pre úspešné pestovanie hrachu

Ideálne podmienky

Hrach je chladnomilná rastlina, ktorá znáša chlad a už pri teplotách 3 až 4 °C začína rásť. Mladé rastlinky dobre odolávajú aj jarným mrazíkom až do teploty -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby. Pre optimálny rast potrebuje pre svoj optimálny rast hlinitopiesočnaté pôdy s neutrálnym pH. Hrach preferuje slnečné miesta, ale znesie aj mierny polotieň. Dôležité je zabezpečiť mu dostatok svetla, ktoré pomáha rýchlemu a zdravému rastu. Hrachu vyhovuje ľahká, priepustná pôda. Hrachu sa najlepšie darí v stredne teplých oblastiach, kde dosahuje najlepšie výnosy. Počas rastu potrebuje slnečné stanovisko a teplotu okolo 15 °C. Hrach neznáša horúčavy a teplotu nad 25 °C netoleruje dobre, čo sa odráža na slabšom výnose. Preto ho v teplejších oblastiach Slovenska treba pestovať čím skôr, aby mu horúčavy v júni a júli neublížili. Pre dobrý rast a vývoj hrach vyžaduje bežnú vlhkosť pôdy. Teplota klíčenia je pri hrachu 1 - 3 °C.

Príprava pôdy

Pôdu na výsev hrachu je dobré pripraviť už v neskorej jeseni, keď vykonáme rýľovanie a po dvoch až troch týždňoch povrch pôdy zarovnáme hrabľami. Takto pripravenú pôdu pred výsevom upravíme plytko do hĺbky 5 až 10 cm kombinátorom alebo hrabľami, nie hlbšie, aby výsevné lôžko malo pevnú štruktúru na udržanie vlahy so živinami a poskytovalo pevný základ pre koreňový systém hrášku. Pre pestovanie hrachu sú vhodné mierne polohy so strednými, dobre rozdelenými zrážkami. Pôda by mala byť hlinitá, výživná, s neutrálnym pH. Pôda by mala byť úrodná a priepustná, ktorá udržuje vodu, ale zároveň nezostáva dlho studená a mokrá. Stanovisko by malo byť slnečné, dobre chránené pred vetrom a škodcami ako sú vtáci.

Striedanie plodín a osevný postup

Hrach neznáša organické hnojenie, ide o plodinu druhej a tretej trate, ktorá sa pestuje po zemiakoch alebo inej zelenine. Hrach nemožno na rovnakom mieste, ale ani vo väčšej vzdialenosti od tohto miesta pestovať skôr ako po troch rokoch. Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov, na poliach potom 4-10 rokov. V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny. Po sebe sa hrach môže pestovať po 4 - 6 rokoch. Hrach má vysoké nároky na dobrý stav pôdy, jej štruktúru a pôdnu vlhkosť. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, musí sa preto po jej zbere urobiť podmietka. Následne na jeseň hlboká orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív. Hrach siaty je jednou z jeho veľkých predností, pretože viac živín do pôdy odovzdáva, ako z nej berie.

Výsadba a starostlivosť o hrach

Termín výsadby

Hrach vysádzajte skoro na jar, hneď ako sa dá pôda spracovať - zhruba od marca. Hrach je chladnomilná rastlina, preto ho môžete vysievať veľmi skoro na jar, často hneď, ako sa pôda rozmrazí a teploty sa stabilizujú okolo 10-15 °C. Semená hrachu sa vysievajú pomerne skoro priamo na vonkajšie stanovisko a to už na prelome marca a apríla. Pre neskorý výsev vysievame najneskôr 10 týždňov pred prvými mrazmi. Vysievame ho len čo to pôdne aj teplotné podmienky dovolia. Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím zabezpečíme využitie zimnej vlahy. Hrach môžete vysievať, keď teplota pôdy dosiahne 4,5 °C a nočné teploty by nemali klesať pod - 2 °C. Pri týchto teplotách dokáže hrach vyklíčiť a odolajú mu aj mladé rastlinky.

Príprava semien a hĺbka výsevu

Semená môžeme vopred naklíčiť na vlhkej vate alebo gáze, čím výrazne urýchlime rast vňate. Väčšina osív je už morená, preto používame pri výseve tenké rukavice alebo gumené rukavice, a keď vysievame bez nich, ruky si po vysievaní dôkladne umyjeme. Hrachové semienka vysádzajte do hĺbky približne 3-5 cm, s rozostupom asi 5-10 cm medzi jednotlivými rastlinami. Pred vysiatím si pripravte 3 - 6 cm hlbokú brázdu podľa typu pôdy. V ťažších pôdach postačia 3 cm, v ľahkých pôdach semienka vysievajte hlbšie. Vysievanie do jamiek po niekoľkých semienkach by malo za následok nižšiu úrodu, prípadne tiež ich vyhnívanie. Brázdu zahrňte a jemne pritlačte dlaňou. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme. Odporúča sa vždy používať len morené, certifikované osivo.

Spon a vzdialenosti

Klasické hrášky sejeme na vzdialenosť 30 cm medzi riadkami a 3 cm v riadku. Veľkostrukové odrody sejeme na 50 cm vzdialenosť medzi riadkami a 5 cm v riadku, je to preto, lebo tieto odrody majú skoro raz takú veľkú listovú plochu ako klasické. Semená hrachu by ste mali sadiť približne 3-5 cm hlboko a v radoch vzdialených 60-90 cm. Hĺbka výsevu je 3 - 5 cm a spon 30 x 5 cm. Hrach sa vysieva do hĺbky 60 - 80 mm, vzdialenosť riadkov 0,125 m. Výsevok závisí od odrody a podmienok stanovišťa a pohybuje sa od 0,9 - 1,1 MKS (milión klíčivých semien) na ha. Pri použití siete ako opory sa hrach vysádza v jednej línii v rozostupe 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspoň 25 cm. Vzdialenosť riadkov od seba by mala byť pri skorších odrodách 30 cm. Neskorším odrodám s vyšším vzrastom bude vyhovovať vzdialenosť 60 cm. Sejte vo vzdialenosti 2 - 3 cm. Veľkozrnné odrody vyžadujú vzdialenosť 5 - 6 cm.

Potreba opory

Počas pestovania je dôležité vedieť, ako podoprieť hrach, pretože opory zabezpečia, že rastliny budú rásť vzpriamene, čo uľahčí zber a podporí zdravý vývoj. Väčšina odrôd hrachu je popínavá a potrebuje oporu. Pri výsadbe zabezpečte vedľa každej rastliny oporné tyčky alebo postavte sieťku, na ktorú sa budú rastliny môcť šplhať. Podporné systémy umožnia hrachu rásť do výšky, čo tiež pomáha zabezpečiť lepší prístup k svetlu. Ak sa hrach nebude musieť ťahať popri zemi, budete mať väčšiu úrodu. Sieť poriadne upevnite po celej jej dĺžke, rastliny hrášku sú na vrchole vegetačnej zrelosti ťažké a mohli by sa so sieťou vyvracať. Môžete používať aj pevný špagát, ktorý postupne, ako rastlina rastie, budete obmotávať okolo rastlín po celej dĺžke riadka. Dbajte na to, aby bol špagát dostatočne pevný a rastlinu obopínal z oboch strán. Hlavne vysoké odrody hrachu potrebujú naozaj kvalitnú oporu.

Zavlažovanie

Záhony hrášku zavlažujeme podľa potreby, a vždy musíme dbať na to, aby bola pôda vlhká, stačí aj 1 cm pod povrchom pôdy. Hrach potrebuje stálu vlhkosť pôdy, najmä počas obdobia klíčenia a kvitnutia. Udržiavajte pôdu vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Počas suchého obdobia zavlažujeme pravidelne v menších dávkach. Pri dlhodobom suchu je nutné zalievať. Zálievku im doprajte vtedy, keď začnú kvitnúť, a znova o dva týždne neskôr, aby sa struky napučali. Hrášok má mierne požiadavky na vodu kvôli pomerne dobre vyvinutému koreňovému systému. Najviac vody potrebuje hrach pri klíčení. Počas rastu strukov dopyt po vode mierne klesá. Optimálna dávka vody sa pohybuje medzi 20-30mm. Počas kvitnutia a sadenia strukov by vlhkosť pôdy nemala klesnúť pod 70% PPW. Poskytnutie správneho množstva vody počas fázy kvitnutia zvyšuje rast strukov až o 30%. Zavlažovanie v ďalšej časti ich vývoja zvyšuje výnos o 20%.

Hnojenie

Hrachu sa najlepšie darí v pôde bohatej na fosfor a vápnik. Hrach patrí medzi strukoviny, ktoré majú schopnosť viazať dusík zo vzduchu pomocou symbiotických baktérií, ktoré žijú v ich koreňoch. Preto hrach nevyžaduje priame hnojenie. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík. Hrach však ocení, ak pôdu obohatíte kompostom pred výsadbou, čo dodá potrebné mikroživiny a zlepší štruktúru pôdy. Pre zvýšenie fixácie dusíka bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon). Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie dusíkom, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom. Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Jeho dávky sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 kg/ha. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých pôdach a v aridných oblastiach. Hrach po vysiatí nehnojte. S hnojením to však netreba preháňať, stačia malé množstvá, lebo hrášok nie je náročný na väčšie dávky hnojenia.

Dozrievanie a Zber Hrachu

Doba dozrievania

Väčšina odrôd hrachu je pripravená na zber 60 až 70 dní po výsadbe (od júna do októbra). Rané odrody zberáme už od 12. týždňa po vysadení. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta. Doba klíčenia je 1 - 2 týždne, i dlhšie. Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie. Dôležité je správne určenie termínu a spôsobu zberu.

Správny čas zberu

Hrach môžete zberať, keď sú struky plné, ale ešte stále jemné a šťavnaté. Zvyčajne sa to deje asi 3 týždne po odkvitnutí rastlín. Ak pestujete cukrový hrach, zbierajte struky, kým sú ešte mladé, krehké a šťavnaté. Ak hrach necháme celkom dozrieť, semená v strukoch stvrdnú. Po vyčistení, vysušení a približne 24 až 48 hodinách v mrazničke ho skladujeme vo vreckách alebo v sklenených pohároch v tmavej špajze. Semená neskôr tvrdnú a strácajú sladkosť. Čerstvý hrášok má najlepšiu chuť čerstvo natrhaný. Zberať ho môžeme aj po úplnom dozretí. Scvrknuté a chuťovo horkasté semienka však slúžia skôr na výsev v ďalšom roku. Hrachové struky by ste mali oberať hneď po dozretí. Ak ich necháte visieť na rastline, prestanú sa tvoriť nové kvety. Pravidelným zberom podporíte ďalšie kvitnutie a tvorbu nových strukov.

Skladovanie a uchovávanie

Čerstvý hrášok sa dá uchovať približne desať dní v igelitovom vrecku v chladničke, vyžaduje vlhkosť okolo 90 %. Dá sa tiež zamraziť alebo sterilizovať. Môžete ho tiež skladovať v chladničke asi päť dní. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Bežné choroby a prevencia

Hrach môže byť náchylný na plesňové ochorenia, najmä ak rastie v príliš vlhkom prostredí bez dostatočného prístupu vzduchu. Medzi závažné choroby hrachu siateho patria choroby prenosné semenom. Radíme k nim hlavne komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), pleseň hrachovú, pleseň šedú. Okrem toho bývajú porasty hrachu napádané aj virózami. Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu. Aby ste predišli vzniku plesní, udržiavajte rastliny vzdušné a zalievajte ich ku koreňom.

Bežní škodcovia a ochrana

Mladé rastliny hrachu môžu byť náchylné na slimáky, najmä počas vlhkého obdobia. Na ochranu pred slimákami môžete použiť ekologické prípravky alebo umiestniť okolo rastlín bariéry, ako sú drevené piliny či kávová usadenina. Vošky môžu napadnúť rastliny a spôsobiť oslabenie výhonkov. Obdobie po vzídení hrachu až do vytvorenia listov - najčastejším škodcom je listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), strapka hrachová (Kakothrips robustus), voška hrachová (Acyrthosiphon pisum). Aplikujeme preventívny postrek insekticídmi. Ochrana proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne. Do hrachu nie je povolených veľa prípravkov a preto je viac než dôležité dodržiavať agrotechnické pravidlá. Medzi bežných škodcov hrachu patria vošky a slimáky. Proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu. V súčasnej technológii pestovania hrachu je dôležité preemergentné ošetrenie porastu. Vhodný prípravok volíme podľa zastúpenia burín na stanovišti. V prípade, že účinok preemergentného postreku je nižší ako sme očakávali, alebo sme porast nestihli ošetriť preemergentne, volíme skoré postemergentné ošetrenie. Vhodným herbicídom je Escort v dávke 2,5 - 3,0 l/ha.

Odporúčané odrody hrachu

Skoré a neskoré odrody

V súčasnosti sú na trhu dostupné viaceré odrody hrachu, pričom mnohé z nich už nedokážu záhradkárom poskytnúť kvalitnú úrodu kvôli zmenám klimatických podmienok. Preto je trendom pestovať hlavne skoršie, chuťovo kvalitnejšie hrášky.

• 'Aloha': Je v súčasnosti na našom trhu najskorší hrášok. Patrí medzi klasické odrody, teda treba použiť na vysievanie menší spomínaný spon. Je nižšieho vzrastu okolo 50 až 60 cm a na internódiách má po dva struky. Struky majú tupé zakončenie, sú dlhé 8 až 9 cm a obsahujú skoro pravidelne osem zŕn. Sú tmavozelené, vynikajúcej sladkej chuti, ktorú si udržia dlhšie než iné hrášky, a to sedem až 10 dní podľa klimatických podmienok. Veľkosť zŕn je okolo 10 mm a ľahko sa vylupujú zo strukov.
• 'Alvario': Je odroda takisto skorá ako 'Aloha', ale má o jednu rezistenciu proti chorobám viac a poskytuje ešte vyššie úrody než 'Aloha', lebo jej zrná sú o niečo väčšie.
• 'Tomahawk': Je klasická odroda hrášku s o deň neskorším dozrievaním po 'Aloha'. Výškou, veľkosťou strukov je rovnaká ako 'Aloha', ale zrná má o niečo menšie.
• 'Finomina': Je typ záhradného hrášku s veľkými listami, preto ju treba vysievať do sponu 50 x 5 cm. Výška rastliny je 60 cm, struky sú dlhé 10 cm a je v nich osem až deväť zŕn tmavozelenej farby so sladkou chuťou veľkosti 11 až 12 mm.
• 'Norli': Bola testovaná ako jedna z najskorších odrôd hrachu. Lusky mala veľmi tenké a priesvitné, chuťou nebola výnimočná, ale nebola vyslovene zlá.
• 'Blauwschokker' (BIO Hrach): Zaujala svojou dekoratívnosťou, sľubovala fialové kvety a struky na 180 cm vysokých rastlinách. Dozrievanie sa predĺžilo minimálne o mesiac a nebola sladká, čo ju predurčilo skôr na mrazenie.
• 'Malý Rheinland': Odroda nízkeho hrachu, ktorá v testoch dozrievala spolu s Norli. Ukázalo sa, že aj napriek označeniu "bez opory" ju potrebuje, inak sa rastliny váľajú.
• 'Oskar' a 'Gloriosa': V minulosti osvedčené odrody, ktoré preukázali spoľahlivosť.

Typy odrôd podľa farby a listov

Podľa farby semien odrody hrachu delíme na žltosemenné a zelenosemenné. Intermediárne hrachy delíme na listové a úponkaté (semi-leafless), pri ktorých boli genetickou mutáciou premenené lístky na silné a aktívne úponky, čím sa vytvorí vzdušný a pevný porast. Úponkové odrody hrachu v čase zrelosti nepoliehajú, čo výrazne uľahčuje mechanizovaný zber. V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Génová banka SR uchováva spolu v aktívnej a základnej kolekcii 1 013 genetických zdrojov hrachu, z toho 201 slovenských genotypov a 34 slovenských odrôd.

Pestovanie hrachu na balkóne

Hrášok možno ľahko pestovať aj v kvetináči. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov. Ak máte dostatok priestoru na balkóne, môžete si zasadiť hrach do záhradných nádob alebo kvetinových boxov. Sadenie hrachu na balkóne môže byť zábavnou a užitočnou činnosťou pre vás a vašu rodinu.

Kombinácie s inými rastlinami

Správne kombinácie rastlín môžu pomôcť zvýšiť výnos a zdravie vašich hrachových rastlín. Hrach je tzv. „hnojivovou rastlinou“, ktorá dokáže pridávať dusík do pôdy pomocou koreňových baktérií. Tu sú niektoré z najlepších spôsobov, ako kombinovať hrach s inými rastlinami pri ich výsadbe:

• Hrach a cibuľa: Sadenie hrachu a cibule vedľa seba môže byť výhodné pre rast a úrodu oboch rastlín. Cibuľa môže pomôcť minimalizovať napadnutie hmyzom, ktorý by inak mohol poškodiť rastliny hrachu.
• Hrach a mrkva: Sadenie hrachu s mrkvou môže byť skvelou kombináciou. Hrach môže pomôcť pri udržiavaní pôdy v dobrej kondícii, pretože jeho korene produkujú dusík, ktorý je pre rast rastlín nevyhnutný. Mrkva na druhej strane má plytké korene, ktoré neprenikajú príliš hlboko do pôdy a tak nemôžu absorbovať hlbšie uložené živiny.
• Hrach a uhorky: Hrach zlepšuje kvalitu pôdy, pretože jeho korene produkujú dusík, ktorý je pre rast rastlín nevyhnutný. Uhorky na druhej strane môžu byť náchylné na plesne a hnilobu, ktoré môžu byť spôsobené nadmernou vlhkosťou.
• Hrach a kukurica: Hrach a kukurica sa totiž dopĺňajú v niekoľkých oblastiach a môžu sa vzájomne ovplyvňovať, čo môže viesť k zvýšeniu úrody a zlepšeniu kvality plodov. Hrach dokáže v pôde viazať dusík, ktorý je pre kukuricu dôležitý a kukurica poskytuje hrachu oporu a tieň.
• Hrach a zemiaky: Hrach obohacuje pôdu a zemiaky môžu poskytnúť hrachu oporu.

tags: #hrach #siaty #doba #dozrievania