Prenos Daňovej Povinnosti na Slovensku

Tuzemský prenos daňovej povinnosti, známy aj ako samozdanenie alebo reverse charge, predstavuje mechanizmus, ktorého cieľom je znížiť daňové úniky a zvýšiť transparentnosť finančných transakcií. Tento režim sa uplatňuje ako výnimka zo základného pravidla zdaňovania pri vnútroštátnych dodávkach, kedy daň z dodania neplatí dodávateľ, ale táto povinnosť je prenesená na odberateľa.

V režime prenesenej daňovej povinnosti (RPDP) namiesto dodávateľa priznáva a platí DPH odberateľ. Štandardne odvádza DPH firma, ktorá predáva tovar alebo poskytuje službu, avšak v tomto špecifickom režime DPH dodávateľ neodvádza ani daň neinkasuje. Prenos povinnosti platiť daň na odberateľa v SR sa uplatní v prípade, ak dodávateľ aj odberateľ sú platiteľmi DPH v Slovenskej republike. Tento režim podrobnejšie upravuje zákon o DPH, konkrétne v ustanoveniach § 69 ods. 12.

Tuzemské samozdanenie pri vybraných poľnohospodárskych plodinách

Jedným zo sektorov, kde bolo zavedené tuzemské samozdanenie, sú vybrané komodity s cieľom eliminácie daňových podvodov. Medzi takéto prípady patrí aj dodanie vybraných poľnohospodárskych plodín, ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú (ľudskú) spotrebu.

Legislatívny rámec a špecifikácia tovarov

Podľa § 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platí, že platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 (obilniny) a 12 (olejnaté semená a olejnaté plody, rôzne zrná...) Spoločného colného sadzobníka.

• Kapitola 10 Spoločného colného sadzobníka zahŕňa obilniny (napríklad pšenicu, raž, jačmeň, ovos, kukuricu, ryžu, pohánku).
• Kapitola 12 Spoločného colného sadzobníka zahŕňa olejnaté semená a olejnaté plody; rôzne zrná, semená a plody; priemyselné alebo liečivé rastliny; slama a krmoviny.

Základ dane tvoria v súlade s § 22 zákona aj súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad náklady na prepravu, balenie, ale i prípadná provízia. Ak sa spolu s dodávkou obilnín fakturuje aj preprava, patrí pod prenesenie daňovej povinnosti.

Zrušenie limitu základu dane

Novelou zákona č. 222/2014 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podľa § 69 ods. 12 písm. f) a písm. g) s účinnosťou od 1. 1. 2018 bol limit základu dane na faktúre vo výške 5 000 eur pre účely prenosu daňovej povinnosti zrušený, a to pre dodanie poľnohospodárskych plodín, železa a ocele a predmetov zo železa a ocele. Dôsledkom toho sa prenesenie daňovej povinnosti z dodávateľa (platiteľa DPH) na odberateľa (platiteľa DPH) od 1. 1. 2018 uplatňuje bez ohľadu na výšku základu dane.

Vzťah prenesenia daňovej povinnosti k hroznu

V kontexte témy "hrozno a prenos daňovej povinnosti" je dôležité objasniť, ako sa uplatňuje pravidlo „ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu“ pri tovaroch patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka.

Hrozno (či už čerstvé alebo sušené) štandardne spadá pod kapitolu 08 (Jedlé ovocie a orechy) Spoločného colného sadzobníka, alebo pod kapitolu 20 (Prípravky zo zeleniny, ovocia, orechov alebo iných častí rastlín), ak je už spracované. Vzhľadom na to, že tuzemský prenos daňovej povinnosti pre poľnohospodárske plodiny podľa § 69 ods. 12 písm. f) sa explicitne vzťahuje len na tovary z kapitol 10 (obilniny) a 12 (olejnaté semená a plody), z poskytnutých informácií vyplýva, že prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. f) sa na dodanie hrozna nevzťahuje. Predaj hrozna medzi platiteľmi DPH v tuzemsku sa teda riadi bežným režimom DPH, pokiaľ preň nie je stanovená iná osobitná úprava.

Fakturácia a daňové priznanie v režime prenosu daňovej povinnosti

Pri vystavovaní faktúry s prenosom daňovej povinnosti dodávateľ vystaví faktúru bez dane z pridanej hodnoty a príjemcovi vzniká povinnosť daň priznať a odviesť. Dodávateľ musí na faktúre uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, v angličtine „Reverse charge“ alebo „VAT reverse charge“. Vo faktúre sa nesmie uvádzať suma DPH.

Dodávateľ plnenie nevykazuje v daňovom priznaní, a v časti A.2 kontrolného výkazu vykáže plnenie len vtedy, ak ide o plnenie podľa § 69 ods. 12 písm. g).

Rozdiel medzi tuzemským a medzinárodným prenosom daňovej povinnosti

Prenesenie daňovej povinnosti je dôležité aj v medzinárodnom obchode, kde zabezpečuje, aby bola daň účtovaná a vybraná v krajine, kde je spotreba skutočne realizovaná. Tým sa predchádza daňovým únikom a zvyšuje transparentnosť. Prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa sa týka väčšiny služieb, pri ktorých je miestom dodania iný členský štát Európskej únie. Odberateľ musí mať v krajine svojho sídla pridelené IČ DPH, ktoré uvedie ako fakturačný údaj, aby dodávateľ vystavil faktúru správne s prenosom daňovej povinnosti. Vo všetkých týchto prípadoch sa faktúra vystavuje bez DPH.

V prípade dodania tovaru do inej krajiny, kedy tovar prekročí hranice, hovoríme o dodávke oslobodenej od DPH. Ak je dodávateľ platiteľom DPH podľa § 4 zákona o DPH a tovar odošle do iného členského štátu odberateľovi, ktorý má v danej krajine pridelené IČ DPH, dodávateľ vyfakturuje tovar za cenu bez DPH a uplatní oslobodenie od DPH v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. Odberateľ následne odvedie DPH v svojej krajine, čo de facto predstavuje prenesenie daňovej povinnosti.

Praktické príklady prenesenia daňovej povinnosti

Príklad 1: Dodávka obilia s tuzemským prenosom daňovej povinnosti

Obchodná spoločnosť, platiteľ DPH, fakturuje inej spoločnosti, platiteľovi DPH, dodávku obilia s tuzemským prenosom daňovej povinnosti. Tento prípad je v súlade s § 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH, pretože obilie patrí do kapitoly 10 Spoločného colného sadzobníka a spĺňa kritériá pre samozdanenie.

Príklad 2: Kombinovaná dodávka poľnohospodárskych plodín a iného tovaru

Veľkoobchod, platiteľ DPH, dodáva svojmu odberateľovi - maloobchodu - platiteľovi DPH poľnohospodárske plodiny v režime prenosu daňovej povinnosti na odberateľa [§ 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH]. Zároveň dodáva aj iné tovary (napríklad umelé hnojivá, herbicídy), na ktoré sa režim daňovej povinnosti nevzťahuje - t. j. tieto ostatné tovary budú fakturované s DPH.

Príklad 3: Kedy sa RPDP nepoužije (dodávateľ neplatiteľ DPH)

Firma, ktorá je platiteľom DPH, si objednala stavebné práce v rámci kompletnej rekonštrukcie svojich podnikateľských priestorov. Dodávateľ služby je neplatiteľ DPH. Aj keď ide o práce, ktoré obvykle spadajú do RPDP, v tomto prípade nie je možné tento režim použiť, pretože pre použitie RPDP musia byť platiteľmi DPH ako dodávateľ, tak aj odberateľ.

Príklad 4: Kedy sa RPDP nepoužije (nespočítavanie základov dane)

Dodávateľ dodáva odberateľovi mobilné telefóny a integrované obvody. Obaja sú platiteľmi DPH. Celková hodnota tovaru spĺňa podmienku 5 000 eur a viac, ale základ dane mobilných telefónov na faktúre je 4 000 eur a základ dane integrovaných obvodov na faktúre je 4 000 eur. Aj keď sú mobilné telefóny a integrované obvody fakturované spoločne a celkový základ dane na faktúre spĺňa podmienku 5 000 eur a viac, ide o tovary rôznych kategórií, pri ktorých sa základ dane na účely RPDP nespočítava. Pokiaľ samostatný základ dane mobilných telefónov a ani samostatný základ dane integrovaných obvodov na faktúre nie je 5 000 eur a viac, tak nie je možné ani na jednu z týchto kategórií tovarov RPDP použiť.

Ak máte pochybnosti, či sa na vás vzťahuje režim prenesenej daňovej povinnosti, môžete požiadať Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o záväzné stanovisko, aj keď s poplatkom, alebo sa poradiť s odborníkom.

tags: #hrozno #a #prenos #danovej #povinnosti