Hliva ustricovitá je cenená nielen pre svoje zdravotné benefity, ale aj pre svoju všestrannosť v kuchyni. Môže byť základom polievok, gulášov, omáčok či praženíc. Jej pestovanie je možné aj v domácich podmienkach, pričom existuje viacero metód. Jednou z nich je pestovanie na dreve, ktoré využíva prirodzený rast huby na drevnej hmote.
Hliva sa dá pestovať na slame a štiepkach metódou za studena alebo s použitím vriacej vody. Tieto staršie metódy, populárne v 70. a 80. rokoch, môžu byť stále relevantné pre niektorých pestovateľov. Bežnejším a jednoduchším spôsobom je pestovanie z pripraveného substrátu, ktorý je zlisovaný v igelitovom obale. Tretťou možnosťou, ktorá si vyžaduje len malé záhradné priestranstvo, je pestovanie hlivy priamo na drevených pňoch a klátoch, čím sa napodobňuje jej prirodzený rast v prírode. Táto moderná metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a špeciálnych pomôcok.
Výber vhodného dreva pre pestovanie hlivy
Pre pestovanie hlivy na drevených klátoch sú ideálne dreviny ako orech, buk, topoľ, osika a breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny (s výnimkou čerešne). Dub môže predstavovať problémy kvôli svojej tvrdosti a vysokému obsahu trieslovín.
Drevený klát by mal mať priemer minimálne 20 cm, aby sa zabránilo jeho rýchlemu vysychaniu. Pri tvrdých drevinách je potrebné počítať s dlhším časom do prvej úrody v porovnaní s mäkkými drevinami. Dôležité je, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, ideálne nie staršie ako pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému alebo nahnitému drevu bez kôry. Mýtus o potrebe nechať drevo tri mesiace odležať po výrube bol vyvrátený odborníkmi.
Metódy očkovania hlivy
Existuje viacero spôsobov, ako naočkovať drevené kláty, pričom cieľom je zabezpečiť kontakt sadiva s drevom, aby hliva mohla cez neho prerastať.
Kolíčková metóda
Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva predvŕtajú rovnomerne rozmiestnené otvory s priemerom približne 8 mm. Vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako drevený kolík, ktorý sa do otvoru zatlačí. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží zakúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlačia tak, aby boli "utopené". Následne sa otvory zapečatia voskom, postačí aj vosk z obyčajnej sviečky.
Očkovanie klátov v zemi
Alternatívou je očkovanie klátov, ktoré zostali v teréne po výrube, vrátane ich koreňov. Očkovanie sa vykonáva od konca apríla do konca septembra. Klát nesmie byť starší ako jeden rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých sa opatrne odstráni kôra a sadba sa zahrnie hlinou.
Podmienky pre rast a prvé plodnice
Ideálne obdobie pre rast hlivy je chladnejšie počasie, teda jeseň, zima a jar. Klátiky by mali byť uchovávané v miestnosti so stabilnou teplotou minimálne 10 stupňov Celzia. Naočkované poleno sa vloží do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviaže. Každé dva týždne sa vrecko otvorí na vyvetranie a prípadné doplnenie vody.
Naočkovaný klátik sa zakope do polovice do zeme, čím sa zabezpečí trvalý kontakt so zeminou a dostatočná vlahu. Ideálne je tienisté a vlhké miesto, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorí pestovatelia úspešne pestujú aj naležato, len položením dreva na zem. V čase sucha je potrebné klátiky občas zaliať.
Prvú úrodu zvyčajne možno očakávať v nasledujúcom roku po naočkovaní.
Intenzívne versus extenzívne pestovanie
Pestovanie húb, najmä obľúbenej hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus), ktorá parazituje na dreve, môže byť rozdelené na dva základné prístupy: extenzívne a intenzívne.
Extenzívne pestovanie hlivy
Extenzívne pestovanie je jednoduchý záhradkársky prístup, ktorý vychádza z prirodzeného životného princípu hlivy ako drevného parazita. Výťažnosť pri tomto spôsobe je približne 15 % hmotnosti použitého dreva, avšak plodnosť je dlhodobá, trvajúca 2-3 aj viac rokov pri menšej intenzite.
Intenzívne pestovanie hlivy
Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej sa využívajú iné lignocelulózové materiály, predovšetkým odpady ako piliny, štiepky, kukuričné kôrovie či pšeničná slama. Technológia je zložitejšia a vyžaduje si tepelné spracovanie substrátu a svetlú, vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je síce skoršia a intenzívnejšia, ale krátkodobejšia. Výťažnosť môže dosiahnuť až 25 % zo sušiny substrátu. Opakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti je však možné dosiahnuť značnú produkciu aj na malej ploche.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity hlivy
Hliva ustricovitá má zaujímavú nutričnú hodnotu. S obsahom bielkovín 3,5 až 5 % sa svojou hodnotou radí skôr k zelenine. Bielkoviny v hubách sú však menej stráviteľné, čo sa dá zlepšiť vhodnou kuchynskou úpravou, ako je jemné nakrájanie alebo rozomletie a dôkladné tepelné spracovanie.
Hliva je tiež bohatá na minerálne látky (asi 10 % zo sušiny) a má nízky obsah cukrov (0,9-2 % na čerstvú hmotu), čo jej dodáva nízku kalorickú hodnotu (len 45 kalórií na 100 g plodníc).
Obsahuje biologicky aktívne látky, ako sú vitamíny B2 a B12, menej vitamínu C, kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je jej vplyv na odbúravanie cholesterolu. Japonskí vedci tiež potvrdili prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok v hlive ustricovej na pokusných zvieratách.
Praktické kroky pri pestovaní na dreve
Pri klátikovom spôsobe pestovania sa z drevených kmeňov hrubších ako 15 cm narezávajú klátiky dlhé 20-30 cm. Najvhodnejšie je drevo z topoľa alebo buku, ale použiť sa dá aj drevo z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je čerstvé drevo, maximálne 5 mesiacov po výrube, ideálne zoťaté koncom zimy.
Optimálnym termínom na zakladanie kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách +2 až +10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní.
Klátiky sa očkujú podhubím tak, že na hornú reznú plochu sa položí asi 1 cm hrubý kotúčik podhubia a priloží sa ďalší klátik. Postupuje sa do výšky 3-4 klátikov. Spodný a horný koniec klátikového stĺpika sa naočkujú podobne, prekryjú sa a konce sa prikrimpľujú asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik možno spevniť bočným prikrimpľovaním na styku rezných plôch.
Naočkované klátiky sa vložia do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže to byť uzavreté vrece z polyetylénu umiestnené na tienistom a vlhkom mieste (pivnica, tieň stromov alebo chaty), alebo sa môžu vložiť do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky sa občas pokropia vodou. Pre túto fázu je najvhodnejšia teplota v rozmedzí 20 až 27 °C.
Koncom augusta sa klátiky prerastené podhubím vyberú z úložných priestorov a zasadia sa 10-15 cm do pôdy, ideálne do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Prvé plodnice možno očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká, pričom trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu.
Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné a nie príliš rozvinuté. Zberajú sa vykrútením alebo odrezaním z pníka. Počas dvoch jesenných mesiacov možno zozbierať plodnice z približne troch plodných vĺn. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkovo rodia 3 až 4 roky.
Intenzívne pestovanie na substráte
Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, ako pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže na približne centimetrové kúsky, navlhčí a tepelne preparuje pri teplote 100 °C niekoľko hodín.
Pri zjednodušenom spôsobe sa slamenné balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne polejú a nechajú odtiecť. Tento proces sa na druhý deň zopakuje. Slama sa nechá vychladnúť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C, alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie.
Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane prepichne, aby sa prebytočná voda odviedla. Balíky sa chránia pred priamym svetlom zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Po 6 týždňoch slamu prerastie biele podhubie.
Na jar a na jeseň môže slama rodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramídovo na seba nastavať, pričom ich treba chrániť pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou možno kultivácie vykonávať celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.
Využitie hlivy v kuchyni
Hliva ustricovitá má široké kulinárske využitie. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň. Dusená na masle, víne, horčici alebo na divoko chutí vynikajúco. Originálne je zapečená v alobale s cibuľou a slaninou. Ďalej sa dá použiť na prípravu ražniči, palaciniek či šalátov s olejom, majonézou alebo tatárskou omáčkou.
V posledných rokoch sa čoraz viac ľudí obracia k prírode a hľadá udržateľné spôsoby hospodárenia. V kontexte záhradkárčenia a ovocinárstva sa čoraz častejšie skloňuje extenzívny prístup, ktorý rešpektuje prirodzené procesy a minimalizuje zásahy do prostredia. Na rozdiel od neho, intenzívne ovocinárstvo sa zameriava na maximalizáciu výnosov prostredníctvom intenzívnych zásahov, ako je používanie hnojív a pesticídov.
Extenzívne ovocinárstvo podporuje dlhodobú udržateľnosť a zdravie pôdy a stromov, pričom si vyžaduje menej každodennej práce. Môže začať výberom tradičných, miestnych odrôd ovocia. Tento prístup, ktorý využívali už naši predkovia, umožňuje život v súlade s prírodou a premeny ovocného sadu na miesto pokoja a rozmanitosti.
Typy extenzívnych zelených striech
Extenzívne zelené strechy sú osadené odolnými rastlinami s vysokou regeneračnou schopnosťou a sú vhodné pre budovy s obmedzenou nosnosťou strešnej konštrukcie.
- Úsporná strecha: Populárny typ extenzívnej zelenej strechy, ideálny pre budovy s obmedzenou nosnosťou.
- Pestrá strecha: Vyznačuje sa vysokou ekologickou a biodiverznou hodnotou vďaka rozmanitým suchomilným bylinám, trávam a trvalkám. Poskytuje domov pre motýle, včely a iný hmyz.
- Bio strecha: Imituje prirodzené prostredie pomocou kameňov, konárov a iných prvkov.
- Plochá strecha: Sklon maximálne 5°. Jednoduchá inštalácia a finančne menej náročná.
- Šikmá strecha: Sklon nad 5°. Technicky zložitejšia realizácia, ktorá zvyšuje náklady. Využíva namiesto substrátu minerálnu vlnu.
Intenzívne zelené strechy
Intenzívne zelené strechy sú ideálne pre tých, ktorí chcú strechu aktívne využívať na relaxáciu a rôzne aktivity.
- Záhrada na relax: Umožňuje vytvoriť priestor na oddych a aktivity s pocitom záhrady priamo na streche.
- Záhrada na pestovanie: Môže slúžiť ako malá mestská záhradka, kde obyvatelia bytových domov pestujú ovocie a zeleninu.
Plochá strecha s sklonom maximálne 5° je ľahko inštalovateľná a finančne menej náročná.
Vývoj poľnohospodárstva
Poľnohospodárstvo je organickou súčasťou národného hospodárstva. Jeho vývoj prešiel niekoľkými štádiami:
- Primitívne hospodárenie: Zber divo rastúcich plodín a poľovníctvo. Stalo sa neefektívnym s rastom populácie.
- Uzavretá sústava výroby potravín: Kombinácia rastlinnej a živočíšnej výroby s využitím organického hnojenia.
- Doplnenie priemyselnými hnojivami: Začiatky výroby superfosfátov a ťažba draselnej soli umožnili zapojenie priemyslu do rastlinnej výroby, najmä po druhej svetovej vojne.
- Doplnenie bielkovinovými koncentrátmi: Priemyselne vyrábané bielkovinové koncentráty na výživu hospodárskych zvierat.
Vzťah medzi priemyslom a poľnohospodárstvom sa v posledných storočiach stal rozhodujúcim. Výrobné prostriedky ovplyvňujú intenzitu a produktivitu práce poľnohospodárov. Chronický nedostatok pôdy v husto osídlených krajinách sa v minulosti nahrádzal lacnými pracovnými silami a vyššou pracovnou intenzitou. Neskôr nastúpila substitúcia pôdy priemyselnými výrobnými prostriedkami.
Súčasné poľnohospodárstvo dokáže produkovať potraviny vo veľkom množstve, pričom ľudia vo vyspelých krajinách vynakladajú na potraviny len malú časť celkových nákladov. Potraviny často cestujú tisíce kilometrov a ich presuny sú komplikované. Ročný úbytok obrábateľnej pôdy kvôli dezertifikácii dosahuje až 6 miliónov hektárov.
Poľnohospodárstvo ovplyvňuje životné prostredie, podieľa sa na jeho znečisťovaní, ale zároveň je od neho závislé. Zohráva pozitívnu úlohu pri formovaní krajiny a jej biodiverzity.
Negatívne dopady na biodiverzitu
Biodiverzita, teda bohatstvo druhov, je dynamický proces, ktorý je úzko spojený s prostredím. Poľnohospodárstvo prispelo a stále prispieva k strate biologickej biodiverzity na všetkých úrovniach:
- Genetická úroveň: Strata menej produktívnych domácich odrôd rastlín a plemien zvierat.
- Úroveň druhov: Vyhynutie rastlinných a živočíšnych druhov.
- Úroveň ekosystémov: Zánik extenzívnych systémov riadených človekom, čo spôsobuje ďalšiu stratu biodiverzity.
Zachovanie európskej biodiverzity závisí od udržania ekosystémov riadených človekom. Intenzifikácia poľnohospodárstva, ako napríklad v olivových hájoch na juhu Španielska, vedie k zníženiu počtu druhov rastlín a živočíchov. Podobná situácia nastáva pri intenzifikácii pestovania obilnín, kde použitie chemikálií a mechanizácie znižuje počet rastlinných druhov a hmyzu.
Konvenčné poľnohospodárstvo znížilo plochu ekotopov (styčných plôch dvoch ekosystémov) homogenizáciou územia, pestovaním menšieho počtu druhov a odstránením medzi priestorovej vegetácie.
Zánik využívania hospodárskych zvierat, zlučovanie pôdy a intenzívne systémy hospodárenia spôsobujú ďalšie problémy, ako je kontaminácia vôd purínmi. Strata malých drevnatých porastov a živých plotov vedie k strate hniezdisk a zdrojov potravy pre mnohé druhy.
Pôda, ako jeden z najkomplexnejších ekosystémov, je vystavená erózii, okysleniu, salinizácii a kontaminácii ťažkými kovmi. Tieto procesy znižujú jej úrodnosť a produkčnú schopnosť.
Regeneratívne poľnohospodárstvo (RP)
Regeneratívne poľnohospodárstvo (RP) je smer zameraný na obnovu pôdnej úrodnosti. Jeho princípy vychádzajú z extenzívnej formy pestovania, ktorá bola využívaná v minulosti, keď bolo k dispozícii viac ornej pôdy. V súčasnosti však triviálne extenzívne spôsoby nemôžu zabezpečiť potravu pre rastúcu populáciu.
Historicky roľníci venovali pôde maximálnu starostlivosť, dodržiavali striedanie plodín, používali maštaľný hnoj a pestovali viacero plodín. V medzivojnovom období a po druhej svetovej vojne bola aplikácia priemyselných hnojív minimálna.
V súčasnosti, aj pri nízkej úrovni hnojenia, pôdy dokážu pokryť potreby porastu z vlastných zdrojov. Je však otázne, dokedy.
Realizácia cieľov RP vyžaduje presne definovať kvalitu pôdy a účinné spôsoby jej regenerácie. Pôdna úrodnosť je definovaná komplexom fyzikálno-chemických parametrov a biologických vlastností pôdy.
Zástancovia RP obmedzujú klasickú orbu a použitie priemyselných hnojív, pričom tvrdia, že chemikálie spôsobili stav "mŕtvej pôdy". Priemyselné hnojivá však poskytujú rastlinám nevyhnutné živiny a nahradzujú živiny odčerpané úrodou.
Negatívny vplyv na pôdnu hygienu a úrodnosť majú predovšetkým rezíduá pesticídov, ťažké kovy a syntetické cudzorodé látky, nie priemyselné hnojivá.
Je potrebné rozhodnúť, či chceme pôdy ako prírodný útvar s "muzeálnou" hodnotou, alebo ako výrobný prostriedok zabezpečujúci potravinovú bezpečnosť.
Vedecké výsledky dlhodobého vplyvu RP na základné pôdne parametre a produkčnú výkonnosť zatiaľ absentujú. RP integruje ekologické technológie a šetrné pôdoochranné spôsoby obrábania pôdy. Budúci rozvoj rastlinnej výroby bude závisieť od nových genotypov, hnojív a výkonnej techniky.
Intenzívne a extenzívne poľnohospodárstvo - aký je medzi nimi rozdiel?
Priemyselná revolúcia priniesla prechod od extenzívneho k intenzívnemu poľnohospodárstvu. Rozdiel spočíva v prístupe k hospodáreniu.
Extenzívne poľnohospodárstvo
Vyžaduje si značnú výmeru pôdy a zvyšuje celkové výnosy rozširovaním obhospodarovanej plochy. Typické je sezónne striedanie plodín, ponechávanie pôdy "ľadom" a využívanie tradičných spôsobov starostlivosti.
Intenzívne poľnohospodárstvo
Zameriava sa na zvyšovanie výnosnosti pôdy prostredníctvom mechanizácie a chemických prostriedkov. Nevyžaduje si rozsiahlu výmeru, ale maximalizuje produkciu na konkrétnej ploche. Umožňuje pestovanie širšej palety plodín, vrátane olejovitých na priemyselné využitie.
Prechod na intenzívne poľnohospodárstvo sa začal výraznejšie presadzovať v polovici minulého storočia. V minulosti sa intenzívny prístup využíval na menších poliach či záhradách pre osobnú potrebu.
Budúcnosť intenzívneho poľnohospodárstva
Súčasné intenzívne poľnohospodárstvo čelí kritike za neudržateľnosť a neekologické praktiky. Stále viac sa hovorí o ekologickom intenzívnom poľnohospodárstve, ktoré si vyžaduje uvedomelejší a citlivejší prístup. Ten zahŕňa využívanie modernejších techník boja proti škodcom, trvalo udržateľných výrobných systémov a ekologických prostriedkov, s obmedzením používania pesticídov, syntetických hnojív a fosílnej energie. Prechod na tento prístup si vyžaduje aj modernizáciu techniky pre zníženie nákladov.
Ekologicky intenzívne poľnohospodárstvo sa orientuje na prirodzené prírodné cykly a využívanie prírodných zdrojov, ako aj na najnovšie vedecké poznatky.
Permakultúra: Trvalé poľnohospodárstvo
Permakultúra, spojením anglických slov "permanent agriculture" (trvalé poľnohospodárstvo), predstavuje spôsob záhradkárčenia zameraný na sebestačnosť a súlad s prírodou. Zakladateľom je Bill Mollison, ktorý skúmal fungovanie pralesa a aplikoval jeho princípy na navrhovanie záhrad a "Food Forests" (jedlých pralesov).
Permakultúra je aplikovateľná na rôznych plochách, od malých záhrad až po rozsiahle územia. Zahŕňa pestovanie plodín, ovocných stromov, lesa, pasienkov, chov zvierat a umiestnenie obydlí. Využíva princípy ako alelopatia (vzájomný vplyv rastlín) a synergické prepojenie prvkov, kde každý prvok plní viacero funkcií.
Príkladom je tradičné pestovanie kukurice, fazule a tekvice Mexickými indiánmi, kde každý prvok podporoval rast ostatných. Permakultúra sa zameriava na život v súlade s prírodou, minimalizáciu ľudského zásahu a využitie prirodzených procesov.
V súčasnosti, s rastúcimi obavami z potravinovej krízy, klimatických zmien a rastúcich cien potravín, sa permakultúra stáva relevantnou alternatívou pre dosiahnutie potravinovej sebestačnosti.
Princípy a techniky permakultúry
Permakultúra sa snaží vytvoriť samoregulačné systémy, kde sa záhrada stará sama o seba. Hoci si na začiatku vyžaduje prácu a pozorovanie, neskôr funguje efektívne s minimálnym zásahom.
Medzi techniky permakultúry patria:
- Mandala: Kruhové usporiadanie záhonov, symbolizujúce energiu a harmóniu.
- Nemecká kopa: Viacúrovňové vyvýšené záhony, ktoré vytvárajú rôzne mikroklímy pre pestovanie rôznych rastlín.
- Kľúčová dierka: Kompaktný vertikálny záhon s centrálnym kompostovacím stĺpom.
- Slnečná pasca: Záhon v tvare podkovy orientovaný na juh, maximalizujúci využitie slnečného žiarenia.
- Bioparenisko: Vytvára teplo a živiny pre rastliny, predlžuje vegetačnú dobu.
Kľúčom k úspechu je pozorovanie a prispôsobovanie sa prirodzeným procesom, namiesto boja s prírodou. Permakultúra popiera potrebu orby a neustáleho súboja s prírodou, dokáže využiť aj prítomnosť "burín" v prospech záhrady.
Samozásobiteľské poľnohospodárstvo
Samozásobiteľské poľnohospodárstvo sa zameriava na produkciu plodín a hospodárskych zvierat len pre vlastné potreby farmára, bez cieľa zarábať predajom.
- Primitívne samozásobiteľské poľnohospodárstvo: Využíva techniku "sekania a pálenia" a je charakteristické presúvaním sa na nové pozemky. Dnes sa prejavuje v menších záhradách na usadlostiach s využitím organického odpadu.
- Intenzívne samozásobiteľské poľnohospodárstvo: Vzniká najmä z dôvodu obmedzenosti pôdy. Vyžaduje vhodné podmienky svetla a zrážok. Je charakteristické vysokou pracovnou náročnosťou na jednotku pôdy, cieľom je dosiahnuť vysoké výnosy a zabezpečiť si živobytie. Často sa uprednostňuje ručná práca pred strojovou. Využíva sa živočíšny a rastlinný hnoj kvôli nedostatku finančných prostriedkov na chemické hnojivá, hoci dostupnosť chemických hnojív rastie.
V Ázii sa intenzívne pestuje ryža na zaplavených poliach pomocou terasovania, zavlažovania a striedania plodín.
Presné poľnohospodárstvo sa zameriava na variabilitu v rámci pozemku (dostupnosť živín, typ pôdy, vlhkosť, topografia) a využíva moderné technológie.
Extenzívne poľnohospodárstvo, ako napríklad presuvné obrábanie pôdy, vyžaduje veľké plochy, ale nízke vstupy (hnojivá, stroje). Skleníkové poľnohospodárstvo je príkladom intenzívneho pestovania.
tags: #intenzivne #pestovanie #a #extenzivne