Kareta obrovská (Chelonia mydas) je druh veľkých morských korytnačiek z čeľade karetovitých (Cheloniidae). Tieto morské živočíchy obývajú všetky teplé oceány sveta, zvyčajne v plytkých pobrežných vodách tropického, subtropického a mierneho pásma.
Karety obrovské sú po kožatke veľkej druhou najväčšou morskou korytnačkou na svete. Dospelý jedinec môže dosahovať dĺžku 100 až 120 cm a váhu až 200 kg, pričom sú známe aj prípady 320 kg vážiacich jedincov. Ich karapax je oválny a masívny, so srdcovitým tvarom, zložený z piatich úrovní, a jeho prevládajúca farba je načervenalá hnedá, hoci zelenkavé a sivé odtiene nie sú nezvyčajné. Charakteristické pre ne sú svetlé okraje štítkov na hlave, na nohách a okolo okrajov panciera.
Reprodukčný cyklus a migrácia
Karety obrovské sa rozmnožujú najmä koncom jari a na začiatku leta. Počas reprodukcie preplávajú tisíce kilometrov, niekedy dokonca až 4 500 kilometrov proti morským prúdom, aby sa dostali k piesočnatým pobrežiam, kde si robia hniezda. Samice kladú vajcia na pláže, na ktorých sa samy narodili, čo zabezpečuje ochranu ich potomstvu. V Atlantickom oceáne sa v súčasnosti sústreďujú na pobreží Strednej Ameriky.
Reprodukčný cyklus dospelých (17 - 33 ročných) samíc trvá 1 - 3 roky, pričom sa môžu dožiť vyše 60 rokov.
Párenie
K páreniu sa karety obrovské zhromažďujú pri brehoch v plytkých vodách. Samice priplávajú prvé a čakajú na samcov, aby sa s nimi spárili. Samci objímajú samice a páry zostávajú po dlhšiu dobu v objatí. Pri plávaní v mori ich možno rozoznať od rovnako veľkej alebo väčšej kožatky podľa toho, že na ich hornom štíte (karapaxe) nepozorovať vystúpené rebrá.
Kladenie vajec
Len samice opúšťajú vodu, aby nakládli vajcia. V noci putujú na súš, kde si na piesočnatých plážach vyhľadávajú vhodné miesta. Pomocou veslovitých nôh vyhrabávajú asi meter hlboké jamy, do ktorých kladú vajcia. Po dokončení znášky korytnačka hniezdo s vajciami opäť zahrabe pieskom a uhladí ho spodným štítom. Pri návrate do vody musia samice často odpočívať alebo čakať na príliv. Zanechávajú za sebou v piesku stopu podobnú stopám pásového vozidla, takže pri troche skúsenosti nie je ťažké nájsť ich znášku.
Jedna kareta obrovská priemerne nakladie okolo 100 vajec, hoci znáška môže tvoriť 50 až 200 okrúhlych vajec. Vajíčka sú biele, veľké ako tenisová loptička a obaluje ich pružná blana. Během jednej sezóny sa samice vracajú na pláž niekoľkokrát a zanechávajú tu niekoľko znášok.
Vývoj a liahnutie mláďat
Inkubácia vajec trvá v priemere od 55 do 90 dní, čo je približne dva mesiace. Dôležitým faktorom pre vývoj mláďat je teplota, ktorá ovplyvňuje ich pohlavie:
- Pri teplote 30 °C je pomer samčekov a samičiek 1:1.
- Pri nižších teplotách pribúda samčekov.
- Pri vyšších teplotách sa liahne viac samičiek.
Po skončení embryonálneho vývoja mláďatá narušia škrupinu pomocou vaječného zubu umiestneného na hornej čeľusti. Tento zub sa onedlho po vyliahnutí stratí. Mláďatá nikdy nevyberáme z vajca.
Čerstvo vyliahnuté mláďatá karety obrovskej sú roztomilé, merajú necelých 5 cm a vážia okolo 22 gramov. Podobajú sa dospelým korytnačkám, ale majú ešte veľký žĺtkový vak, z ktorého čerpajú živiny v prvých dňoch života. Pancier mláďat je ešte mäkký a pestrejšie zafarbený ako u rodičov.
Prvé kroky a prežitie mláďat
Mláďatá sa ihneď po vyliahnutí snažia dostať do vody. Počas dňa ich napádajú čajky, volavky, vrany, túlavé psy alebo zdivočené prasatá. V noci ich ohrozujú veľké kraby. Nebezpečenstvo nekončí ani v mori, kde ich hubia ryby. Preto je dôležité tak obrovské množstvo potomstva.
Na suchú zem vyliezajú len samice, ktoré kladú vajcia, inak sú karety dokonale prispôsobené životu v mori. Malé karetky vážia v priemere okolo 17 gramov a ich poněkud neohrabané telo má dĺžku 5 centimetrov. Mäkký krunýř im neposkytuje žiadnu ochranu, a tak sú pre číhajúcich morských vtákov, ale aj sovy, mačky, psy a potkany vítanou mäsitou pochúťkou. Ich jedinou záchranou je spenená hladina mora.
Cesta mláďat do vody je spojená s viacerými rizikami. Ak je hniezdo príliš blízko hladiny prílivu, hrozí riziko vymytia hniezda vlnami. Naopak, hniezdo vo vzdialenosti 30-50 metrov od brehu je tiež rizikové, pretože pohyb je pre malé korytnačky náročný a vysiľujúci, a v extrémnom prípade nemusia k vode ani doraziť, pretože zoslabnú vyčerpaním.
Mláďatá karety obrovskej inštinktívne vyrážajú za najjasnejším svetelným zdrojom, čo by mal byť mesiac a jeho odraz vo vode. Často ich však zmätočne priťahujú aj blízke pouličné lampy či svetelné logá plážových barov. Problémy im môžu spôsobiť aj hlboké priekopy, plastové odpadky, do ktorých sa môžu zamotať, a ohorky cigariet, ktoré narúšajú ich schopnosť naučiť sa "pach" svojej pláže.
O mláďatá sa nikto nestará a pravdepodobne sa dospelosti dožije iba jedna až dve mláďatá zo sto nakladených vajec. Mladé korytnačky plávajú v mori po niekoľko rokov, kým nedosiahnu dostatočnú veľkosť na to, aby sa mohli samy rozmnožovať. Aj tie, ktoré sa vyliahnu v bezpečí záchrannej korytnačej stanice, musia v mori čeliť ďalším dravcom, ako sú žraloky, takže dospelosti, kedy dosiahnu váhu až 300 kg a takmer 1,5 m dĺžky, sa dožije len niekoľko z nich.
Ohrozenie a ochrana
Kareta obrovská je ako ohrozený druh chránená a je na zozname Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. V dospelosti sú jej jedinými nepriateľmi väčšie druhy žralokov (najmä žralok tigrí) a človek.
Ľudia jej však škodia aj neúmyselne, či už znečistením morí, alebo napríklad pri rybolove, kedy často uviazne v sieti s rybami a utopí sa, pretože dýcha pľúcami. Plávajúci igelitový sáčok je totiž v očiach korytnačiek na nerozoznanie od lahodnej medúzy.
Ďalšie ohrozenia pre karety obrovské zahŕňajú:
- Úbytok vhodných pláží na kladenie vajec v dôsledku turizmu a zástavby.
- Zber vajec ľuďmi a predátormi (kraby, morské cicavce, vtáky).
- Lov dospelých jedincov, ktoré sú známe ako zdroj potravy už celé stáročia.
tags: #kareta #obrovska #rozmnozovanie