Optimálne agrotechnické termíny sejby ozimného jačmeňa

Určiť správny termín sejby ozimného jačmeňa je kľúčovým rozhodnutím agronóma. V dnešnej dobe, poznačenej dopadmi klimatických zmien a oklieštením osevných postupov, sa termíny menia a určiť ten správny nie je vždy jednoduché. Na Slovensku platí zásada zasiať v optimálnom agrotechnickom termíne.

Výhody pestovania ozimného jačmeňa

Jačmeň siaty ozimný má v porovnaní s inými ozimnými obilninami viacero výhod. Je menej náročný na pestovateľské podmienky, úrodnosť pôd či predplodinu a dobre odoláva suchu. Na jar navyše intenzívne odnožuje. Dozrieva približne o 10 dní skôr ako pšenica letná forma ozimná, čo umožňuje skorý zber a následnú sejbu strniskových medziplodín v optimálnom agrotechnickom termíne.

Krmivová hodnota a sladovnícke formy

Kŕmny jačmeň siaty ozimný zabezpečuje krmivo v najkritickejšom období, kedy zásoby jadrového krmiva z predošlej sezóny klesajú a väčšina nových obilnín ešte nie je pozberaná. Je cenným jadrovým krmivom, ktoré sa využíva najmä na kŕmenie monogastrických zvierat. Výhodou je tiež možnosť zberu celých rastlín na začiatku voskovej zrelosti na senážovanie.

Pestovatelia si sladovnícke ozimné formy jačmeňa siateho pochvaľujú, keďže v porovnaní s jarnými odrodami poskytujú vyššie a stabilnejšie úrody. To súvisí najmä s priaznivým pôsobením zimnej vlahy, kým jarné odrody často trpia na nedostatok vlahy v dôsledku suchého charakteru jari.

Agroekologické požiadavky

Pôdne podmienky

Jačmeň ozimný uprednostňuje stredne ťažké pôdy s vhodným zásobovaním vodou, ktoré nie sú poškodené zhutňovaním. Je veľmi citlivý na okysľovanie pôd, preto sú najvhodnejšie pôdy s pH od 5,5 do 6,5. Najlepšie mu vyhovujú černozeme, hnedozeme, luvizeme a fluvizeme. Nevhodné sú ťažké, ílovité, zlievavé a kamenisté pôdy.

Teplotné nároky a citlivosť na mráz

Jačmeň začína klíčiť už pri teplote 1 - 3 °C, dobre odnožuje pri 5 - 7 °C a stebluje pri 10 - 12 °C. Kvitnutiu praje 16 - 18 °C a dozrievaniu 18 - 20 °C. Pre rast a vývin počas každej z fáz a štádií existuje určité teplotné optimum, kde teplejšie podmienky rast a vývoj urýchľujú a chladnejšie spomaľujú.

Počas skorých rastových fáz je pre väčšinu ozimných odrôd kľúčovým jarovizačné štádium, čiže pôsobenie nízkych teplôt nad bodom mrazu, ktoré podmieňujú neskoršiu tvorbu generatívnych orgánov. Tento vývoj je možné ovplyvniť iba výberom formy/odrody a dátumom sejby.

Pri ozimnom jačmeni dosahuje suma denných teplôt pre vývin o 800 - 1 000 °C vyššie hodnoty ako pri jarnom jačmeni, a v porovnaní s ostatnými obilninami dozrieva najskôr. Hlavným obmedzením pre pestovanie je však vyššia citlivosť na mrazy a teplotné výkyvy, na ktoré reaguje citlivejšie ako pšenica.

Porasty ozimného jačmeňa poškodzujú holomrazy bez snehovej pokrývky už pod -7 °C, a pri mrazoch pod -15 °C môže jačmeň vyzimovať úplne. Prezimovanie je horšie ako pri pšenici ozimnej, a preto pohľad na prezimovaný porast jačmeňa často nie je veľmi povzbudivý. Najmä v severnejších polohách nie je vhodný na mrazivejšie svahy so severnou expozíciou. Na vyzimovanie sú náchylnejšie prebujnelé/prerastené rastliny, ako aj nedostatočne vyvinuté - porasty siate veľmi skoro a veľmi neskoro. Odolné odrody ozimného jačmeňa v mieste odnožovacieho uzla znesú mrazy až -10 °C a s čiastočným poškodením až do -12 °C.

Kľúčový faktor - termín sejby

Kľúčovým faktorom prezimovania porastov jačmeňa ozimného je termín sejby.

Odporúčané agrotechnické termíny

Jačmeň ozimný sa zvyčajne vysieva v období od 15. septembra do 10. októbra. Konkrétny termín závisí od pestovateľskej výrobnej oblasti:

• V repárskej výrobnej oblasti sa odporúča siať od 20. do 30. septembra.
• V zemiakarskej oblasti je ideálny termín od 10. do 20. septembra.
• V kukuričnej výrobnej oblasti sa odporúča siať od 25. septembra do 05. októbra.

Vplyv skorých a neskorých výsevov

Ozimnému jačmeňu nevyhovujú predčasné výsevy (pred 10. septembrom), ani príliš neskoré výsevy (po 05. októbri) pri normálnom priebehu zimy. Skoré výsevy sú menej vhodné, lebo pri vyšších teplotách by jačmeň rýchlo prerastal do fenofáz citlivejších na mrazy. Porasty ozimného jačmeňa, ktoré sú vysiate po prvej dekáde októbra, dosahujú kľúčové vývojové fázy neskôr ako optimálny dátum, hoci počas vegetačného obdobia sa tieto rozdiely zmenšujú.

Hoci vzhľadom na klimatické zmeny a globálne otepľovanie je možné posunúť termín sejby aj na neskôr, pokles úrody zrna je výraznejší aj pri oneskorenom výseve, t. j. v druhej polovici októbra. Štatistiky VZÚ Kroměříž ukázali, že sejba oneskorená o sedem až desať dní znížila úrody jačmeňa siateho ozimného z 7,38 na 6,69 t/ha. V podstate je obdobie vhodné pre výsev ozimného jačmeňa užšie ako pri ozimnej pšenici.

Technológia pestovania pre optimálne výsledky

Na dosiahnutie dobrých výsledkov s ozimným jačmeňom siatym je nevyhnutné sústrediť sa na hospodárenie s vlahou a dodržiavať osvedčené agrotechnické postupy.

Príprava pôdy

Či už sa rozhodneme pestovať jačmeň ozimný klasickým systémom s orbou, alebo s minimalizačnými technológiami, je dôležité zabezpečiť správne uľahnutie pôdy. Optimálny odstup orby od sejby je 3 - 4 týždne, pričom hĺbka orby by nemala presiahnuť 22 cm. Moderné sejacie stroje s aktívnym náradím na spracovanie pôdy umožňujú skrátiť obdobie medzi zberom predplodiny a sejbou, čo je pri ozimnom jačmeni veľká výhoda vzhľadom na skorú sejbu.

Predsejbová príprava pôdy sa vykonáva do hĺbky 4 - 6 cm tak, aby bolo osivo uložené v hĺbke 2 - 4 cm. Pre úspešné prezimovanie musí byť odnožovací uzol v dostatočnej hĺbke, preto je dôležité siať do uľahnutej pôdy. Ak nakyprená pôda uľahne až po výseve, odnožovací uzol sa ocitne príliš blízko povrchu, kde je viac vystavený mrazom.

Výsevok a kvalita osiva

Veľmi dôležité je dodržanie optimálneho výsevného množstva. Preverené a odskúšané osivo je jedným z rozhodujúcich parametrov dosiahnutia dobrých výsledkov, pričom používanie certifikovaných osív naberá na význame najmä v posledných rokoch. Pri veľmi neskorej sejbe má použitie kvalitného certifikovaného osiva až 54-percentný podiel na výške úrody.

• V prípade dvojradových odrôd sa okolo 25. septembra vysieva 320 - 350 klíčiteľných zŕn/m², aby sa dosiahli hustoty zásob 700 - 850 klasov/m². Menej ako 300 zŕn/m² pri dvojradových odrodách vedie k stratám.
• V prípade viacradových odrôd postačujú zásoby 450 - 600 klasov/m², takže sa môžu vysievať s 280 - 320 zrnami/m². Viacradové odrody kompenzujú úrodu aj prostredníctvom jedného uška.
• Pre pestovanie v dobrých podmienkach je odporúčaný výsevok 3,5 - 4,0 mil. klíčivých zŕn na ha.
• V horších podmienkach a pri neskorej sejbe sa výsevok zvyšuje na 4,5 mil. klíčivých zŕn na ha.

Zaradenie v osevnom postupe

Väčšina odrôd jačmeňa ozimného nie je náročná na predplodinu a môže sa pestovať aj po obilnine (napríklad po pšenici letnej). Z dôvodu prenosu chorôb medzi jarnými a ozimnými jačmeňmi (choroby päty stebiel, škvrnitosť) by sa jačmeň ozimný nemal siať aspoň 2 roky po sebe. Celkový podiel jačmeňov v osevnom postupe by nemal presiahnuť 25 %. Najvyššie úrody a kvalitu (HTZ, podiel predného zrna) docielime pestovaním jačmeňa ozimného po strukovinách.

Výživa a hnojenie

Jačmeň ozimný patrí medzi obilniny, ktoré majú vďaka dobre vyvinutému koreňovému systému predpoklady pre dobré využitie živín. Potreba živín na 1 tonu zrna a príslušného množstva slamy je: N - 24 kg, P - 5,0 kg, K - 20,0 kg.

Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami sa vychádza zo zásady, že sa hnojí pôda. Tieto živiny sa zapracujú do pôdy pred sejbou pri základnej príprave pôdy (napr. superfosfát a draselná soľ). Fosfor sa podieľa na zlepšovaní kvality zrna a podporuje rovnomernosť dozrievania, zatiaľ čo draslík zvyšuje obsah škrobu a zlepšuje kyprosť endospermu a jemnosť plevy.

Jačmeň ozimný dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom. Odporúča sa, najmä po obilninách, aplikovať tretinu celkovej dávky (do 30 kg/ha dusíka) spolu so základným hnojením fosforu a draslíka. Vyššie dávky však zvyšujú riziko prerastania porastov a horšieho prezimovania. Základné hnojenie je dôležité predovšetkým pri kŕmnom jačmeni ozimnom na dosiahnutie dobrej úrody a vysokej kŕmnej akosti.

Pri sladovníckom jačmeni ozimnom je možné od jesenného hnojenia dusíkom upustiť a prihnojiť rastliny dusíkom v jarnom období. Avšak súčasné poveternostné podmienky s teplými zimami a suchými jarnými mesiacmi čoraz častejšie nastoľujú potrebu hnojenia dusíkom aj pri sladovníckych jačmeňoch už v čase zakladania porastu.

Rozhodujúcu úlohu vo výžive ozimného jačmeňa zohráva regeneračné hnojenie v jarnom období, ktoré by sa malo vykonať čo najskôr, ako to podmienky dovolia. Dávky sa pohybujú v rozmedzí 30 - 60 kg/ha. Pri kŕmnom jačmeni a v priaznivejších podmienkach pre sladovnícky jačmeň je možné dusík aplikovať jednorazovo, v horších podmienkach je lepšie dávku rozdeliť na dve časti. Ideálne je dodať dusík vo forme liadku amónneho. Pre zvýšenie kvality zrna sladovníckeho jačmeňa sa odporúča s dusíkom aplikovať aj síru, ideálne s prvou, prípadne druhou dávkou dusíka.

Produkčné hnojenie dusíkom, napr. granulovanými formami hnojív, môže byť v suchom počasí menej efektívne a zvyšuje riziko poliehania a zvýšeného obsahu dusíkatých látok v zrne. V tejto fáze je vhodnejšie používať kvapalné hnojivá aplikované na list. Neskoré hnojenie dusíkom (tzv. "listové") sa aplikuje vo fáze klasenia, zvyšuje obsah bielkovín v zrne a kŕmnu hodnotu produktu, ale nemá výrazný vplyv na úrodu. Je účinné iba pri dostatku vlahy a odporúča sa len pre kŕmny jačmeň (výborné výsledky s liadkom amónnym s vápencom). Pri sladovníckom jačmeni ozimnom sa toto hnojenie neodporúča, keďže zvyšuje riziko poliehania, predĺženia vegetácie a nevyrovnaného dozrievania.

Regulácia rastu (Morforegulátory)

Morforegulátory rastu sú dôležitou súčasťou systému zvyšovania intenzity pestovania. Hoci väčšina odrôd registrovaných v SR má dobrú odolnosť voči poliehaniu a morforegulátor nevyžaduje, jeho využitie sa u väčšiny odrôd ozimného jačmeňa ukazuje ako vysoko rentabilné. Pri silne rastúcich porastoch sa aplikácia morforegulátora tesne pred klasením odporúča, aby sa zabránilo skorému poliehaniu, ktoré môže výrazne znížiť úrodu a jej kvalitu (HTZ). Naopak, použitie morforegulátora u slabšie rastúcich porastoch bez navýšenia dávky dusíkatých hnojív môže spôsobiť zníženie úrody, rovnako ako predčasná aplikácia alebo príliš vysoká dávka. U jačmeňa ozimného sa dosahujú dobré výsledky pri morforegulátoroch na báze etefónu, ktoré možno väčšinou aplikovať zároveň s fungicídom.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Pri pestovaní ozimného jačmeňa je dôležitá aj komplexná ochrana proti škodcom a chorobám.

• Vošky: Napádajú porasty ozimného jačmeňa ako štandardní škodcovia, najmä po výdatnejších zrážkach a teplej, dlhšej jeseni. Vošky prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV) a sú aktívne pri teplotách 15 - 18 °C. Odporúča sa sledovať denné teploty, vlahové pomery a nálet vošiek. V prípade dennej teploty nad 15 °C sa porasty ošetrujú insekticídmi. Symptómy napadnutia zahŕňajú zaostávanie v raste, červenofialové sfarbenie listov a ich vzpriamovanie.
• Buriny: Do porastov jačmeňa ozimného je zväčša potrebné použiť aspoň jeden herbicíd, predovšetkým proti lipkavcu, bodliaku a harmančekovitým burinám. Termín aplikácie závisí od cieľového druhu buriny a zvoleného prípravku. Všetky relevantné buriny klíčia na jeseň, preto sa pred hibernáciou jačmeň ozimný ošetruje herbicídom.
• Choroby: Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutné vykonať aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám pred klasením. Je vhodné použiť aj fungicíd proti chorobám päty stebiel na začiatku steblovania. V oblastiach výskytu ramuláriovej škvrnitosti (Ramularia collo-cygni) je ošetrenie pred klasením nutnosťou aj pri základnej intenzite pestovania, keďže odrody jačmeňa ozimného nemajú proti tejto chorobe dostatočnú odolnosť.

Zber ozimného jačmeňa

Význam žatvy

Obilná žatva predstavuje vrchol snaženia roľníka, keď sa zberom završuje celý súbor poľných prác spojených s pestovaním. Tento proces kladie zvýšené nároky na organizačné zabezpečenie zberu a prípravu techniky, čo vedie k zvýšenému pracovnému pulzu na každom hospodárskom dvore. Žatva je technicky najzložitejším úsekom, ktorý je potrebné zvládnuť s cieľom minimalizovať straty na úrode a jej kvalite. Všetky mechanizmy, od kombajnov a dopravných prostriedkov až po pozberové linky a skladovacie priestory, musia byť v bezchybnom stave a pripravené na plynulé zvládnutie žatevných prác. Zvláštna pozornosť perfektnej príprave strojov musí žatve predchádzať aj v prípadoch, keď kvalita zberu závisí od dobrého ročníka a silnej úrody.

Optimálny termín a technika zberu

Ozimný jačmeň je obilným druhom, ktorý v našich podmienkach dosahuje zberovú zrelosť ako prvý. Začiatok žatvy a zvýšené nároky na čistenie a prípravu zberovej techniky a pozberovej linky sa preto spájajú práve s ním. Ozimný jačmeň sa zberá v plnej zrelosti, pretože jeho zrno, na rozdiel od iných obilnín, drží v klase pevnejšie. Zber je však potrebné vykonať v krátkom časovom intervale, pretože pri preschnutí slamy sa horné internódia stebla lámu, čo vedie k vyšším zberovým stratám. Ozimný jačmeň je vhodný na kombajnový zber vtedy, keď kolienko horného internódia stebla je suché a zahnednuté. Obilka má byť pri zbere tvrdá a vlhkosť zrna nemá presiahnuť 16 - 18 %. Pri ozimnom jačmeni nie sú výraznejšie odrodové rozdiely vo vhodnosti termínu zberu. Predčasným zberom dochádza k znižovaniu úrody a kvality zrna, zatiaľ čo pri oneskorenom zbere dochádza k väčším stratám vplyvom lámavosti stebla pod klasom.

Skladovanie

Pozberaný ozimný jačmeň sa skladuje vo vlastných priestoroch, ideálne nie príliš dlho, a čím skôr by mal byť odpredaný. Pri manipulácii so zrnom je potrebné predchádzať mechanickému a biologickému poškodeniu. Po zbere sa jačmeň predčisťuje, čistí a prípadne dosúša.

tags: #kedy #siat #ozimny #jacmen