S pokosenou trávou si možno poradiť hneď niekoľkými spôsobmi. Záleží len na tom, s akým veľkým množstvom a ako často sa jej na svojej záhrade potrebujete zbaviť. Pokosená tráva obsahuje cenné živiny, najmä dusík, a je preto príliš dobrá na to, aby ste ju len tak vyhodili.
Metódy spracovania pokosenej trávy
Ak ste vyčerpali iné možnosti využitia, pokosenú trávu môžete vyhodiť do organického odpadu, no treba dbať na správne skladovanie. Čerstvá tráva má vysoký obsah vody, v nádobe rýchlo plesnivie a môže spôsobovať nepríjemný zápach. Preto je ideálne ju miešať s iným záhradným odpadom.
1. Mulčovanie pokosenou trávou
Mulčovanie je skvelý spôsob, ako vrátiť živiny späť do pôdy. Pokosenú trávu môžete použiť ako mulč na záhradné záhony, pod stromy, živé ploty či kríky (ako maliny alebo černice). Dajte si však pozor, aby ste nedali príliš hrubú vrstvu (ideálne 2 až 5 cm), inak by mohla začať plesnivieť a museli by ste ju prehadzovať, čo je zbytočná práca navyše. Pozor tiež na trávové semená, ktoré môžu v záhonoch vyklíčiť.
2. Grasscycling (ponechanie na trávniku)
Pravidelné, časté kosenie ešte nevyrastenej trávy je možné aj bez zberača. Pár milimetrové „trávové piliny“ je možné nechať rozložiť priamo na trávniku. Táto metóda, známa ako grasscycling, chráni pôdu pred vysychaním a dodáva jej dôležité živiny. Podmienkou je kosiť pravidelne a nekosiť mokrú trávu.
3. Výroba „trávneho čaju“
Z čerstvej pokosenej trávy si môžete vyrobiť tekuté hnojivo bohaté na živiny (dusík, draslík, fosfor). Stačí ju zaliať vodou (ideálne dažďovou) a nechať lúhovať niekoľko dní až dva týždne. Tento „čaj“ je potom vynikajúci na hnojenie kvetov alebo zeleniny.
Správne kompostovanie trávy
Kompostovanie trávy je najlepším spôsobom, ako získať kvalitný humus. Základným pravidlom je vyvážené miešanie materiálov. Čerstvo pokosená tráva sa považuje za „zelený“ materiál (bohatý na dusík), ktorý sa rozkladá rýchlo, ale pri nesprávnom postupe môže hniť a zapáchať.
Kombinácia so „hnedým“ materiálom
Pri kvalitnom kompostovaní musí mať kompost správnu rovnováhu medzi zeleným (dusíkatým) a hnedým (uhlíkatým) materiálom. Pomer by sa mal približovať k 1:1, ideálne by mala hnedá zložka mierne prevažovať. Medzi vhodné hnedé materiály patria:
- Suché lístie (predtým posekané kosačkou pre rýchlejší rozklad)
- Slamu a seno
- Podrvené konáre a drevná štiepka
- Natrhaný kartón alebo papier
Ako predísť problémom v kompostéri?
Problémy ako zápach, kvasenie alebo tvorba vodonepriepustných vrstiev vznikajú pri vhadzovaní veľkého množstva trávy naraz. Riešením je:
- Zníženie vlhkosti: Nechajte trávu 1-2 dni zavädnúť na slnku, než ju dáte do kompostéra.
- Zabezpečenie prevzdušnenia: Hnedý materiál udržuje v komposte vzdušnosť. Pri vrstvení robte vrstvy trávy čo najtenšie.
- Pravidelné prehadzovanie: Ak začne kompost zapáchať, je to znak anaeróbneho prostredia. Prehadzovaním obnovíte prúdenie vzduchu.
Ak používate kvalitný uzavretý kompostér (napríklad model JRK PREMIUM), vďaka vnútornej konštrukcii a dostatočnému prísunu vzduchu vzniká vo vnútri vyššia teplota (50-60 °C), ktorá zabezpečí hygienizáciu kompostu - zničenie semien burín a zárodkov chorôb.
O kompostovaní #2 - Aký záhradný odpad je vhodný na kompostovanie?
Špeciálne prípady: Herbicídy a choroby
Ak je trávnik ošetrený herbicídmi, bežne dostupné prípravky sa rozložia v priebehu niekoľkých dní a nepredstavujú riziko. Pozor si dajte len na trávu z verejných priestranstiev (golfové ihriská), kde môžu byť použité silnejšie chemikálie. V prípade chorôb trávnika sa odporúča takúto trávu radšej nekompostovať, aby sa nákaza nešírila ďalej.